88. schôdza

Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Taraba. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Dámy a páni, máme tu návrh zákona, aby na trhoviskách boli oddelení výrobcovia, ktorí teda vyrábajú slovenské výrobky, poľnohospodárske výrobky. Predovšetkým teda sa tým myslí ovocie, zelenina od tých, ktorí dovážajú a de facto to nechcú priznať, že to je dovezené. To si myslím, že je hlavný, hlavný problém. Vzhľadom na to, že sme v trhovom hospodárstve a všeobecne verím tomu, že, že trh najďalej posúva konkurencieschopnosť. Tak naozaj to, čo je obrovský problém na Slovensku, keď si pozrieme čísla, aby sme si to porovnali, a preto vítam každú iniciatívu týmto smerom. Na Slovensku sme v platobnej bilancii poľnohospodárstvo -1,6 mld.
To znamená, že keď my nedovezieme aspoň ešte za 1,6 mld. ročne základné potraviny, tak v podstate by sme prechádzali hladom. Holandsko, ktoré má presne taký istý zámer poľnohospodárskej pôdy ako my, je v pluse takmer sto miliárd. To znamená, že uživia svoj národ a ešte toľko vedia aj exportovať.
A ja teda vlastním traktor v celku výkonný, rozhodol som sa, že, že preniknem do tejto oblasti, ako funguje na Slovensku poľnohospodárstvo a tie sú hlavné problémy. A môžem vám povedať, že v podstate za tie dva roky, čo sa snažím pochopiť, že prečo je to tu, ako to tu je. Tak naozaj je to tu jedno neskutočné eldorádo, že máme priekupníkov. To nie je len teda pokiaľ ide o ovocie, zeleninu. To sa týka aj vína, to sa týka všetkého, že máme na papieroch brutálne nadprodukcie, ktoré sa len zabalia do nejakého iného ba... v podstate obalu. A lokálna produkcia na Slovensku je likvidovaná týmito importami, ktoré sú ale nie priznané, že sú externé. Proste to je základný problém. Ja si myslím, že každý by mal mať právo si kúpiť lacnú paradajku, lacnú papriku, ak takú chce. Každý má právo a vzhľadom na to, že sme v trhovom prostredí, sa rozhodnúť, že do akej miery on chce míňať na drahšie alebo lacnejšie potraviny. Samozrejme, že máme, hovädzie mäso si môžete kúpiť od Argentíny cez Brazíliu, Ameriku cez český chov až po slovenský. Ale ten spotrebiteľ musí presne vedieť, že to, čo kupujem, s plným vedomím viem, že teda ak chcem americké hovädzie mäso, ktoré je drahšie, tak áno, kúpim si to. Ale nemôže sa stať, že si kúpi poľské hovädzie mäso v domnení, že to je napríklad americké a naopak.
A toto čo sa deje, že na Slovensku je neskutočná nevýhoda, čo sa týka tá, to, čo je základný prvok trhového hospodárstva, že mala by existovať informácia. Tá informácia by mala byť korektná, že keď raz som v domnení, že si kupujem napríklad paradajku z juhu Slovenska, tak naozaj by mala byť. Takže ten problém, ktorý je na západe, to riešia rôznymi formami certifikácie. Sú rôzne lokálne spolky a tak ďalej, ktoré sú napríklad pri zberoch úrody, ktoré vlastne dávajú ten punc ako keby tej kvality, že áno, keď je tu táto značka. To znamená, je to odgarantované, že je to vy, vy... vypestované v tej a v tej lokalite. A jednoducho tá strata dôvery, že tu už naozaj ľudia ani nie sú si istí, že ak niečo kupujem, že či to naozaj je odtiaľ alebo je to z Poľska alebo je to dovezené odniekadiaľ inokadiaľ. To je neskutočný problém, ktorý spôsobuje to, veď sa pozrite po Slovensku. Buď nájdete len repku olejnú na tých poliach. My sme tu mali raz jednu delegáciu, ktorí došli z Holandska a išli sme do Nitry. A oni sa pýtali, že akú, akú vy máte platobnú schopnosť. A vtedy som si to začal uvedomovať len preto, my sme prešli takmer 80 km, my sme nevideli žiadne skleníky. My sme nevideli žiaden poriadny dobytok. My sme nevideli žiadne sady. My sme nevideli nič. Lenže v Holandsku, keď prejdete 80 km, tak máme pocit, že my vyprodukujeme viac jak akože vy celé hospodárstvo.
Ak sa pôjdete pozrieť do takých lokalít, ako je napríklad Modra, že ktoré sa tu tvárime, že, že hlavné mesto vinárstva. Však tam máte problém nájsť pomaly obrobené vinohrady. To je všetko zaburinované, čo teda je mimo nejakého obliga, a že keď idete do tých iných častí. Keby ste pozreli na platobnú bilanciu podľa mňa, čo sa ako formálne tam vyprodukuje. Čo všetko má svoje nálepky, že z Malokarpatskej vínnej oblasti, tak jednoducho som hlboko presvedčený o tom, že dôjdeme k totálnym násobkom toho. A to je presne to isté. Tie príbehy, ktoré sa rozprávajú, že, že sa tu nosí pomaly mrkvová šťava z Macedónska a do toho sa len dávajú prímesi, a potom vy si kupujete, jáj, jak to parádne voní. To je z Malokarpatskej vínnej oblasti. Tu neexistuje elementárna kontrola, pretože tu neexistujú ani nakúpené tie stroje, ktoré vedia identifikovať dnes úplne presne, že či to je alebo nie je to odtiaľto. A ja sa pýtam, to už za, za , začína toto vyzerať, že totálny zámer. Však toto funguje úplne všade.
Možno ešte si pamätáte za socializmu sa hovorilo, že odroda burgundské. Francúzi to pozažalovali, tak sa teraz hovorí rulandské. Hej? Ktoré oni si chránia ešte aj to, že nenechali to, aby v nejakom socialistickom Československu sa vôbec používal pojem burgundské, pretože to patrí len do Burgundu, do tej lokality. A my sa tu tvárime, že jednoducho akékoľvek nároky tejto oblasti, že to je prehnané. To proste, ja som za to, že treba tu tvrdo začať dať poriadok. Neviem si, nečítal som ten zákon. Mám tam, samozrejme, otázky, a potom veľmi rád sa k tomu stretnem. Myslím si, že úplne základná vec tak jak sa prijal zákon o tom, že ak vám niekto stočí kilometre na aute, je to trestný čin. Tak ja si myslím, že, že možno by sa malo jasne zadefinovať, že je a bude trestným činom, ak niekto bude deklarovať títo najmä veľkí priekupníci, že predávajú slovenské a neviem z Nových Zámkov a podobne a nie je to odtiaľ. Hej? A dôkazné bremeno by malo byť na ich strane. Hej?
Ja si neviem predstaviť, že by trpel niekto v lokalite Burgund, že tam niekto vozí z Macedónska mrkvovú šťavu, farbí to a prefľaškuje to ako burgund. Viete, jak by vyzeral burgund? Jak jedna veľké burinovisko. Lebo vy neviete v tom momente konkurovať, keď niekto toto robí. Ak to niekto chce robiť, to je v poriadku, ale nech to úplne transparentne uzná, že to tak je. No a z tohoto dôvodu, ak my lebo ten zákon sa tu prezentuje, že je ochrana spotrebiteľa, ja si myslím, že to je, že tu treba nájsť aj model na ochranu tých lokálnych výrobcov. To je proste kľúčové. To, to má dve stránky. Aj spotrebiteľ chce vedieť, že to, čo kupujem, tak naozaj to, čo som dostal je to, za čo som dal peniaze. A s plným vedomím priplácam si preto, lebo som v tom, že to je bio, že to je, ja neviem, zo slovenskej produkcie. Ale nemôže sa stať, že si priplácam, priplácam si v tom, že to je bio a v skutočnosti je to kúpené niekde tretia kvalita niekde z Poľska. Hej?
Takže ja si myslím, že tá cesta, ktorá určite bude musieť veľmi razantne byť vykročená, bude, žiaľ, musieť aj vychádzať z toho, že, že toto falšovanie informácií, že odkiaľ čo pochádza a klamanie toho spotrebiteľa bude musieť pri tých poľnohospodárskych produktoch byť oveľa razantnejšie. V podstate aj v určitých objemov aj trestnoprávne jednoducho riešené.
Druhá vec je napríklad, je tuto teraz kolega a veľmi prezentuje ten klietkový chov. Opäť tam sa dostaneme. Však super, nech to je na Slovensku, máme toľko polí, no nech behajú tie sliepky, kade chcú. Len problém je, že keď my im dáme, že v domnení, že opäť ľudia začnú kupovať vajcia, lebo údajne sú z toho, z toho voľného výbehu. Kde máte vy garanciu, že opäť sa nezabalia vajcia niekde z okolitých štátov a budú sa tváriť, že jak to odkontrolujete, že to konkrétne vajce. Opäť sa vraciame k tomu, k tej certifikácii. K tomu, že či sedí tá informácia o tom, o čom ten produkt má byť s tým, že za čo si človek pripláca. Takže, takže toto sú tie veci, ktoré jednoducho ak sa nepodchytia, tak výsledok bude, že na konci dňa to zlikviduje tých lokálnych producentov.
No a slovenské poľnohospodárstvo je jednoducho na kolenách. To treba povedať. Proste ak si odmyslíte tie repky olejné, aj to ide na 90 % a buď to ide do biopalív, alebo to ide na export. Vidíte, ako vyleteli aj ceny olejov. A jednoducho tá pridaná hodnota v slovenskom poľnohospodárstve je úplne že minimálna. A to je práve preto, že tí lokálni producenti jednoducho prežívajú úplne, nemajú žiadnu výhodu, nemajú marketingovú výhodu, sú likvidovaní z trhu práve tým, že ak oni to lokálne produkujú, tak nemajú, nemajú dostatočné mechanizmy na to, aby vedeli aj informačne vyvrátiť, že tí iní, čo to tu predávajú vedľa mňa, tak v skutočnosti sa len tvária, že sú lokálni, ale lokálni nie sú. A toto nie je ojedinelý problém. Keď sa pozrie na tie dáta, na tie čísla, ktoré sa akože na Slovensku produkujú, to nemôže sedieť ani náhodou. A podľa mňa pre toto cesta je, môžme sa o tomto zákone, samozrejme, baviť, ale nebude sa to dať urobiť bez toho, aby tu došlo k veľmi výraznému trestnoprávnemu postihu tých veľkých falšovateľov toho, v podstate tej produkcie.
Takže toto je môj pohľad. Otázka na teba (rečník sa obrátil na navrhovateľa), ak môžem jednu, tú certifikáciu na tých, na tých trhoviskách, to vlastne by prebral kto? Trhovisko na seba zodpovednosť, len majú oni mechanizmus, aby oni vedeli garantovať, lebo vlastne oni by potom museli garantovať to, že to, čo sa tu predáva, tak je. A podľa mňa ja neviem, či trhovisko má túto kapacitu vôbec to preveriť.

Na vystúpenie pána poslanca Tarabu päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť s ďalšími faktickými poznámkami.
Ako prvý pán poslanec Marián Viskupič.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Tomáš Taraba, ďakujem pekne za vystúpenie. Súhlasím, určite úlohou štátu je zabezpečovať, aby občania, spotrebitelia neboli klamaní, to je fakt, ale nestačí to, pokiaľ teda je motivácia podvádzať, proste vždy sa takéto niečo bude diať. Preto je, myslím, dôležitá aj druhá časť, a to je vlastne slobodný a vzdelaný človek spotrebiteľ, ktorý je schopný rozlíšiť priekupníka a dovezený tovar od teda skutočného pestovateľa a skutočne doma vypestovanú a kvalitnú zeleninu a ovocie.
Čo chcem tým teda povedať, je, že teda popri rozumných zákonoch potrebujeme aj vzdelávať a motivovať spotrebiteľov, ale aj samotných, samotných producentov alebo trhovníkov, aby sa teda jasne sami chceli odlíšiť od teda len tých priekupníkov.
No a myslím si, že v konečnom dôsledku, a to si v podstate aj myslím, že si veľmi pekne povedal, je to o vytváraní jednoduchých a zmysluplných podmienok pre malých, lokálnych pôdohospodárov, farmárov, aby mali teda čo najlepšiu možnosť podnikať, produkovať a následne teda aj uspieť na tom trhu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Patrick Linhart.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Začnem odzadu, aby som nezabudol. Kto bude kontrolovať, kto bude vydávať tie certifikáty? Bude to, pán Taraba, RVPS-ka, ŠVPS RVPS, čiže Štátna veterinárna správa vydá certifikát, RVPS-ka bude kontrolovať tento certifikát, lebo oni majú priamo dosah na, na tých, na tých trhoviskách. Sú tam ľudia, ktorí sú určení pre tie trhoviská, a títo kontrolóri kontrolujú aj supermarkety. V Nových Zámkoch sú, bohužiaľ, len traja, keď už hovorím o tých Nových Zámkoch, tu bolo spomínané viackrát. Takže je to naozaj až nadľudské odkontrolovať asi 150 miest, v ktorých v Nových Zámkoch som podľa, ja som sa s nimi stretol, samozrejme, ja som sa s nimi rozprával, aj s RVPS-kou. Ja som, začínal som tak s týmto zákonom, že išiel som od úrovne trhoviska až po parlament.
Čiže prešiel som si to celé, ako pán kolega spomínal, aj z SaS pán Oravec, ja som jednal len s pánom Hirmanom, s nikým iným. Ja som sa nebavil s ministerstvom, je to pravda, dostal som požehnanie z koaličnej rady, pripadalo mi to, že to je, že to je všetko. Prečítali si to, povedali, že je to okej, tým pádom som sa tomu viac nevenoval, takže áno, máte pravdu v tomto. Priamo pán minister, pre ministra že to je akože vzdelaný človek, ktorý teda je ten, ktorý rozhoduje.
A, pán kolega Taraba, ešte ďalej, prepáčte, že som odbočil z tohto. Áno, ja som otvorený takisto hocakým zmenám, či už teda v pozmeňováku v druhom čítaní, v čítaní od vás alebo od pána Oravca. Už som si zistil od kamaráta Mariána Viskupiča, vášho kolegu, že kto ste, čo ste, ospravedlňujem sa, nevedel som. Boli ste štátny tajomník. Veľmi rád si s vami sadnem na toto a prepracujeme to. Stiahnuť to nemôžem, pretože tým pádom to zabijem navždy, takže môžme len pokračovať, ale s pozmeňovákom.
Ja vám ešte raz veľmi pekne ďakujem za fantastickú diskusiu.

Pán poslanec Eduard Kočis.