88. schôdza

Jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími.
Nech sa páči, pán poslanec Marek Šefčík.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Valášek, kolega, pre mňa je zlé, ak sa stavia človek proti človeku, ak nie sme tolerantní, ak súdime. Beriem každého jedného človeka ako ľudskú bytosť s dôstojnosťou, ktorá jej patrí. Nebudem reagovať na predkladaný zákon a rozoberať motivácie predkladateľov, lebo nemám o ich motivácii vysokú mienku. Ale ty si sa, kolega, dotkol aj Anky Záborskej a hodil si ju do toho istého súdka a zamrzelo ma to. Pretože ak si narážal na, konkrétne na zákon o rodnom čísle, tak myslím si, že by sme sa mali držať striktne faktov. Fakty predkladateľka zdôvodnila a hovorila aj o tom, že podľa pohlavia delíme ľudí na mužov a ženy v súvislosti s občianskym preukazom a na nich sa potom viažu ďalšie zákony, odchod, skorší odchod do dôchodku, nemožnosť pre ženy zdvíhať ťažšie bremená v práci a tak ďalej a tak ďalej. Je to naviazané na kopec iných zákonov a spôsobí to obrovské problémy. Preto by sa číslo v občianskom nemalo meniť, ako si kto zmyslí, ale na základe toho, aké sú tam chromozómy, XX alebo XY.
Opakujem, že som tolerantný k človeku ako božiemu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo, pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ja mám len niekoľko poznámok a pripomienok k tomu, čo tu odznelo v rozprave zo strany pána poslanca Valáška z Progresívneho Slovenska, ktorí si to dali do názvu, že oni sú tí progresívni, že oni sú za ten pokrok, ale v skutočnosti svojou politikou Slovensko nevedú niekde dopredu k nejakému pokroku, ale naopak, vedú ho k úpadku, vedú ho k úplnému rozvratu, čiže mali by sa volať nejako úplne inak, a teda aj pár poznámok k tomu, čo čítal tie výroky tých milujúcich rodičov.
Tak v prvom rade pohlavné identity sú len dve, mužská a ženská. Nič iné bez ohľadu na to, čo tu budete hovoriť vy liberáli, bez ohľadu na to, čo si budú o tom myslieť tí rodičia, ktorí, žiaľ, majú takéto deti, takto choré deti, tak jednoducho nič iné neexistuje, pretože všetko ostatné, akákoľvek nejaká ďalšia tretia, štvrtá, piata, šiesta pohlavná identita neexistuje, ale je to len obyčajná duševná choroba, ktorú zo svojej podstaty, pretože je to duševná porucha a choroba, musíme liečiť a nie nejakým spôsobom normalizovať a akceptovať. Jednoducho, tak to vždy bolo a tak to vždy aj bude. Ak tí rodičia transsexuálov, ktorých ste citovali, chcú naozaj svojim deťom pomôcť, ak ich chcú milovať alebo ak ich milujú, tak nech ich v prvom rade liečia, nech pomáhajú v ich liečbe a nech ich nepotľapkávajú po chrbte alebo po pleciach, že v podstate sú zdraví, že sú normálni, že všetko je v poriadku, že naďalej môžu pokračovať v tom ich spôsobe uvažovania a spôsobe života.
My, panie poslankyne, páni poslanci, nenavrhujeme kriminalizovať tých, čo ochraňujú alebo zachraňujú ľudské životy, tak ako ste si to povedali, pán poslanec, ale chceme kriminalizovať tých, ktorí ničia ľudské životy a ktorí svojou činnosťou ničia ľudskú spoločnosť. Chceme kriminalizovať tých, ktorí v podstate mrzačia, fyzicky mrzačia týchto tzv. transsexuálov.
No a ak hovoríte o tom, že sa chceme nejakým spôsobom vzdialiť od Západu, tak áno, naozaj my sa chceme, my sa chceme vzdialiť od Západu, pokiaľ ten Západ predstavujú takéto liberálne nezmysly, pokiaľ Západ predstavujú tieto rôzne sexuálne úchylky a degenerácie. Áno, od takéhoto Západu sa chceme vzdialiť. Od Západu, ktorý je vyspelý, čo sa týka nejakej technologickej úrovne, nejakej tej kultúry a umenia, ktoré po stáročia na Západe určite bola a je, od tohto sa my nejakým spôsobom vzďaľovať nechceme, chceme sa vzďaľovať iba od toho Západu alebo od toho, čo ten Západ ničí.
A pýtate sa, že akým právom robíme to, čo robíme, akým právom ubližujeme ľuďom. Nie, my ľuďom v žiadnom prípade neubližujeme, my ľuďom práve takýmito návrhmi chceme pomôcť. To ale vy nemôžete v žiadnom prípade pochopiť, pretože naše právo, to právo, ktoré používame práve pri takýchto návrhoch zákonoch, je proste právo pravdy, a tú vy jednoducho nemáte.

Pán spravodajca nebude mať záverečné slovo. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Rastislava Schlosára, Martina Beluského, Magdalény Sulanovej a Petra Krupu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 1426, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1489.
Dávam opäť slovo pánovi poslancovi Rastislavovi Schlosárovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Schlosára, Martina Beluského, Magdalény Sulanovej a Petra Krupu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1426.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tejto našej novely Ústavy Slovenskej republiky je sfunkčniť základný nástroj priamej demokracie, a to referendum, tak, aby už viac nebolo len nejakou iluzórnou možnosťou ľudí zmeniť niečo v našom štáte priamo bez svojich zástupcov v parlamente, ale aby bolo skutočným demokratickým nástrojom uplatniteľným v reálnom politickom živote.
Viac už poviem v rozprave, do ktorej sa opäť hlásim ako prvý.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Martinovi Nemkymu.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, že návrh ústavného zákona prerokujeme v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy.
Konštatujem, že ako jediný v ústnej rozprave vystúpi navrhovateľ pán poslanec Schlosár.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Panie poslankyne, páni poslanci, každý demokratický štát musí disponovať legislatívnym prostredím, využitím ktorého dochádza k naplneniu naozajstnej idey demokracie a nielen nejak jej iluzórnej formy. Občania Slovenskej republiky čoraz viacej pochybujú o reálnosti súčasného demokratického zriadenia v našom štáte. A tie pochybnosti, tie vyplývajú zo série neúspešných všeľudových hlasovaní, teda zo série nefunkčného systému referenda na Slovensku v spojitosti s chýbajúcim imperatívnym mandátom volených zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nastavená spôsobom, ktorý neumožňuje ich reálne využitie. Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak moc v štáte do rúk jeho občanov. Jednoducho chceme, aby ľudia vládli v našom štáte nielen raz za štyri roky, keď si volia svojich zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky, ale aby vládli kedykoľvek formou referenda, ak to budú považovať v danej chvíli za nutné a potrebné pre naplnenie svojich oprávnených záujmov.
Podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že inštitút priamej demokracie je jedným zo základných pilierov, o ktorý sa opiera štátna moc, a teda celá Slovenská republika, a zároveň že referendum je v princípe rovnocenné voľbám jednotlivých zástupcov ľudu. Napriek tomu, ako sme mali možnosť vidieť, v celej histórii Slovenskej republiky bolo platné len jedno jediné referendum, a to referendum o vstupe do Európskej únii, a to sme ich mali doposiaľ, ak nerátame to jedno zmarené, celkom osem. Aj toto bolo platné len veľmi, naozaj veľmi tesne, keď sa kvórum potrebné na jeho platnosť prekročilo len o drobných 2,15 % a dodnes sú okolo neho pochybnosti, či aj táto hranica nebola len výsledkom cielenej volebnej manipulácie.
Ukazuje sa teda jednoznačne, že najväčším problémom všetkých referend je práve kvórum určujúce, že na platnosť referenda je potrebná minimálne 50-percentná účasť oprávnených voličov. Pretože práve kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov stanovené na 50 % zo všetkých oprávnených voličov je nastavené spôsobom, ktorý odrádza občanov zúčastňovať sa referenda. Tým sa referendum samotné stáva takmer nerealizovateľným. Nedemokratickým politikom, ktorí ignorujú potreby a názory svojho národa, sa tak na Slovensku vytvoril ideálny systém, ktorý, kedy sa demokracia stáva iluzórnou a keď skutočné rozhodovacie právomoci nad osudmi miliónmi ľudí ostávajú v rukách malej skupiny, v mnohých prípadoch nedisponujúcej žiadnym demokraticky získaným mandátom.
My ale navrhujeme toto kvórum celkom zrušiť. Napokon zrušenie kvóra účasti 50 % všetkých oprávnených voličov zodpovedá skutočnosti, že ani vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vo voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky či voľbách do orgánov samosprávnych krajov a voľbách do orgánov samosprávy obcí neexistuje žiadne kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov na to, aby boli výsledky týchto volieb platné. A túto skutočnosť nikto nespochybňuje a nikto nevolá po jej zmene. Ak teda neexistuje kvórum pri týchto voľbách a bez ohľadu na účasť voličov, hoci by bola kľudne len päťpercentná alebo jednopercentná, pokladáme takéto voľby za legitímne a demokratické a ich výsledky a politikov zvolených na základe týchto volieb do svojich funkcií aj štátnu moc rešpektujeme, tak nevidím dôvod, prečo by sme mali konať inak pri referende. Existencia kvóra v Ústave Slovenskej republiky pri referende je v podstate len anomáliou, ktorá v zásade vyzdvihuje a uprednostňuje zastupiteľskú demokraciu pred demokraciou priamou, hoci zo samotnej ústavy, už spomínaného čl. 2 ods. 1, nijako nevyplýva, že by to tak malo byť. Naopak, obe formy demokracie sú podľa ústavy v princípe rovnocenné, no žiaľ, nepremieta sa to do praxe, keď sa v inom článku ústavy zavedením kvóra referendum oproti ostatným voľbám hrubo znevýhodňuje.
Okrem toho, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že referendum je pri súčasnej legislatíve z postavenia radových občanov nerealizovateľným inštitútom, je potrebné v rámci snahy o zlepšenie úrovne demokracie znížiť aj minimálny počet podpisov slovenských občanov, ktorý je nutný na samotné vyhlásenie referenda. V návrhu nášho ústavného zákona je preto znížený minimálny počet podpisov od občanov Slovenska z 350-tisíc na 100-tisíc, čím sa samotný inštitút referenda výrazným spôsobom priblíži k skutočným demokratickým krajinám, kde je referendum bežnou súčasťou fungovania štátu. Tento počet 100-tisíc občanov požadujúci vyhlásenie referenda je dostatočný a legitímny, najmä ak si uvedomíme, že na vznik politickej strany, a tým aj na možnosť zapojiť sa do politického života a do volieb, stačí 10-krát menší počet občanov podporujúcich vznik strany, a to len 10-tisíc.
Na záver chcem uviesť, že vzhľadom na navrhované úpravy, ktoré v konečnom dôsledku docielia výrazný posun k reálne funkčnému inštitútu referenda, je potrebné zaviesť v ústave aj nové ochranné prvky s cieľom zabrániť rôznym iredentistickým snahám zo strany protislovensky naladených jednotlivcov a hnutí. Preto navrhujeme rozšíriť okruh tém, pri ktorých je referendum neumožnené, o otázku zmeny štátnych hraníc, postavenie orgánov štátnej moci, teda ich pôsobnosť, právomoci a vzťah, resp. pomer k orgánom, iným orgánom verejnej moci a jednotnosť a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že týmito legislatívnymi úpravami docielime posun Slovenska smerom k väčšej demokracii, všeobecnej slobode a skutočnej vláde ľudu, ktorá je dnes len iluzórnym javom. Rovnako však pomôžeme obmedziť extrémizmus štandardných politikov prejavujúci sa v bezbrehom rozkrádaní štátneho majetku, ignorovaní vôle občanov a potlačovaní ich práv.
Ja pevne verím, že túto našu novelu sfunkčňujúcu referendum podporia a posunú aspoň do druhého čítania všetci poslanci, a najmä tí opoziční, ktorí iniciovali a podporovali aj posledné referendum, ktoré sa konalo v januári. Pretože aj na tomto poslednom referende sme videli, že jedna vec je zozbierať podpisy a dosiahnuť vyhlásenia referenda a celkom iná vec je prekročiť súčasné kvórum na to, aby bolo toto referendum aj platné. Ak vám teda, páni poslanci zo SMER-u, z HLAS-u a z ďalších strán podporujúcich toto posledné referendum, skutočne na veci záleží, ak vám ide o vec a o to, aby akékoľvek ďalšie referendum, ktoré možno v budúcnosti iniciujete, malo zmysel, tak potom naozaj verím, že túto našu novelu ústavy podporíte.
Ďakujem.