88. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne aj za doplnenie informácií z našej cesty, ktorú sme mali, tak ako hovorila kolegyňa, tak chcem povedať, že vlastne v tých dedinách, v ktorých sme boli, si predstavte, že v priebehu troch týždňov sa tam minulý rok stalo to, že tam vošlo, teda ruská armáda, 180 ľudí, za tri týždne v jednej dedine 120 ľudí, v druhej, a pre nás boli šokujúce určité veci, že v tých školách a škôlkach mali, že boli zabití teda a že v tých školách a škôlkach, kde mali umiestnenú muníciu, pri odchode to zbombardovali, zlikvidovali tam autobusy školské, takže to sú pre nich veci, s ktorými sa tí starostovia, s ktorými sme sa osobne stretli, musia dennodenne potýkať.
A chcela by som zdôrazniť pre tých, ako hovorila kolegyňa, kto má pochybnosti o tom, že to tam je takto, bol tam štáb, bola tam redaktorka z televízie, bola tam z rozhlasu, bola tam kamera, tak je to, môžete vidieť vlastne tie informácie, ktoré sme na tejto ceste my zažili, oni aj zdokumentovali a môžete ich vidieť v televízii.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Majorová Garstková s faktickou.

Ďakujem pekne za slovo.
Už vyše roka žije ukrajinský národ v strachu a v obavách z vojny. Tisíce ľudí prišli o život, ďalšie tisíce ľudí boli zranení, ďalšie tisíce ľudí bolo vysídlených či ušli do bezpečia mimo svojho domova. Desia ma ako mamku informácie o únosoch detí, deti patria k svojej rodine, priateľom, do svojho domova. Detstvo je to najkrajšie a malo by byť aj najpokojnejšie obdobie života každého človeka. Zničená je veľká časť krajiny, infraštruktúra, rodiny, ľudské životy. Odsudzujem akékoľvek páchané násilie.
Milé kolegyne, máte môj obdiv, že ste absolvovali cestu do vojnou sužovanej a ťažko skúšanej Ukrajiny, priamo na mieste ste zažili krutú realitu, ktorá tam je. Prečítala som si deklaráciu, ktorú predkladáte do parlamentu, a ja ju určite podporím a chcem sa poďakovať za to, že v našej krajine žijeme v mieri.
Ďakujem pekne za slovo.

Pani poslankyňa Zemanová s faktickou.

Kolegyňa Maťka Brisudová, ďakujem ti za doplnenie tých svedectiev, ktoré sme zažili, konkrétne príklady situácie, aká sa na Ukrajine deje, a tvoje vystúpenie by si mali vypočuť najmä tí, ktorí odišli teraz zo sály a spochybňujú, že však je vojna, tak takéto veci sa bežne dejú. No aj vojna sa, vojnové konflikty by mali sa viesť podľa nejakých dohovorov, k tomu hovorí aj čl. 49 Ženevského dohovoru o ochrane civilistov v ozbrojených konfliktoch. To, že zomierajú ľudia vo vojne počas bombardovania, je hrozné, ale to, že okupanti, ktorí okupujú územie, sa dopúšťajú zverstiev na ženách, deťoch, mužoch, že unášajú a deportujú, nedobrovoľne deportujú deti a ich rusifikujú, menia im identitu, tak to nie je normálne a musíme urobiť všetko pre to, aby sa svet ozýval, aby sa toto naozaj nestalo, že však čo, je to normálne, veď vojny sa vedú a boli aj v iných krajinách a vtedy sme nekričali. Ale toto, čo sa deje na Ukrajine, je nechutné, hrozné a musí to skončiť a musíme naozaj silno kričať, celý svet, demokratický svet kričať proti takýmto, takémuto bezpráviu.

Pán poslanec Mičovský s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo. Vojnoví spravodajcovia boli vždy veľmi dôležitými osobami a ty, Martinka, a tvoje kolegyne ste boli vojnovými spravodajcami, ktorí určite priniesli fakty, o ktorých sme veľa vedeli, čosi tušili, ale to, čo ste k tomu pridali, je nesmierne dôležité. Niekto sa možno spýta, aký to má vlastne význam, čo zmeníme, čím pomôžeme, keď budeme prijímať takúto deklaráciu, nuž moje presvedčenie je veľmi úprimné, je, že je to dôležitý kamienok v mori svetovej snahy o to, aby hrozný zločin, ktorý pácha Ruská federácia na našom susedovi, sa zastavil čím skôr, a preto som presvedčený, že vaša deklarácia, naša deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky bude príspevkom k tomu, aby sa tie hrôzy skončili skôr. A verím, že sa tak vďaka vám, za čom vám teda nesmierne aj ďakujem, stane a že vďaka vám môžme opäť povedať, že Slovensko napriek všetkým marazmom, politickým, ktoré tu zažívame, stojí v tejto dôležitej svetovej otázke na správnej strane histórie a vy ste k tomu prispeli. Ďakujem.

Pani poslankyňa a navrhovateľka Kozelová.

No, zdrhol mi tuto pán kolega Kuffa, takže aj ostatní kolegovia, ktorí prišli, zasmradili a odišli, ale ja som chcela hovoriť, hovoriť o tom, čo, čo vravela Maťka. Naozaj tá hrdosť, keď sme videli v tom dome viať slovenskú zástavu, bola, bola neuveriteľná, pretože tam viali tie zástavy tri. A jedna z tých troch bola slovenská. Ja naozaj aj z tohto miesta by som chcela poprosiť, poprosiť aj vládu, aby sme aj naďalej pomáhali, teda pokračovali v pomoci Eleosu. Ten Eleos evidentne veľmi dobre pracuje, spracováva a rieši naozaj tieto týrané ženy. Ja si zase na rozdiel od iných, ešte jedna vec, si nemyslím, že by sme nemali o tých, o tých zločinoch hovoriť, lebo keď o nich nebudeme hovoriť, o konkrétnostiach, keď o nich nebudeme hovoriť, nebudeme vedieť, aké obludné to je a stále si budú ľudia myslieť, že také neexistuje, nefunguje. Tak ja okrem toho, čo Maťka hovorila, to bola mama, s ktorou som sa ja rozprávala osobne, to bol ten prípad matky, ktorá bola týraná, a jej štrnásťročnej dcéry, ktorá bola znásilnená a dorezaná vzápätí, ale to najhoršie asi je prípad, ktorý je tiež v riešení generálnej prokuratúry Ukrajiny, a to je prípad ženy, ktorú znásilnili štyria ruskí vojaci pred očami detí, potom ju oholili, potom je vypálil Z, potom ju vyzliekli donaha a potom ju vyhodili na cestu. Čiže aj toto sa deje a ak my nebudeme o tom rozprávať a ak ľudia nebudú vedieť, aká, aký hlboký, ako hlboko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Benčík s faktickou poznámkou.