88. schôdza

Pán poslanec Muňko s faktickou poznámkou.

Pán poslanec, veľmi podrobne si rozobral slovenské zdravotníctvo, v akom stave sa nachádza. Už memorandum, ktoré odborový zväz dal a videli ste, akú pozornosť predseda vlády venoval tomu, povedal to v priamom prenose v televízii, že vôbec to nečítal. Čiže to je jeho hlavná zodpovednosť za zdravotníctvo a dneska ešte druhýkrát tým, že je zároveň poverený ako minister zdravotníctva. Tá situácia je tak vážna, že si to málokto z nás tu v parlamente uvedomuje. To, čo si tu povedal. Ale tá situácia je preto vážna, že ministerstvo zdravotníctva počas celej vlády tejto nebolo riadené.
Páni, veď veľmi dobre sme vedeli, že Penta stavia nemocnicu. Čo ide teraz ponúknuť ministerstvo zdravotníctva, ako ide riešiť s Pentou veci, ktoré je, pretože jedna tretina zdravotníckych služieb alebo výkonov, ktoré jej bude riešiť nemocnica na Boroch? Veď treba, premiér, aby ako minister zdravotníctva predložil nielen toto memorandum, ktoré tuná je, ale predložil vôbec situáciu, akým spôsobom ministerstvo zdravotníctva bude riešiť bratislavskú fakultnú nemocnicu a ktoré výkony bude robiť Bory, ktoré budú robiť proste fakultné nemocnice. To, čo je dneska, to je jednoduchý chaos. Nehovoriac o tom, že gro lekárov, pretože sú tam ďaleko vyššie platové podmienky, odíde na Bory. Čiže dôjde iste k situácii, že niektoré fakultné nemocnice, že to bude možno Mickiewiczova alebo sú Kramáre, sa budú musieť zavrieť, pretože jednoducho nebudú mať lekári, aby sa to dalo dohromady. Takže treba vyzvať pána premiéra, terajšieho ministra zdravotníctva, aby proste dal komplexnú správu ešte teraz v krátkej dobe, akým spôsobom bude sa riešiť zdravotníctvo na Slovensku.

Pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Baláž, veľmi pekne ďakujem za vašu rozpravu k tomuto predkladanému memorandu. Ja sa chcem v prvom rade dotknúť témy, ktorú ste spomínali vo svojej záverečnej reči v tejto rozprave, a to je nesystematické zdravotné vzdelávanie zdravotných sestier. Toto je alfou a omegou a najväčším problémom slovenského zdravotníctva a to je tým najväčším takým ťažítkom, kde nás tlačí topánka v celom slovenskom zdravotníctve. Nebudem rozprávať o tom, koľko nie desiatok, nie stovák, ale koľko tisíc členov, členiek nižšieho zdravotníckeho personálu, ktorými sú opatrovatelia, ošetrovateľky, sanitárky, sanitárky, koľko nám chýba.
Ale ja sa chcem hlavne dotknúť toho, že v slovenskom systéme zdravotných služieb alebo zdravotníckych zariadení nám chýba 15-tisíc zdravotných sestier. Opakujem, 15-tisíc zdravotných sestier. Na Slovensku k dnešnému dňu máme 30 stredných zdravotníckych škôl. Na týchto 30 stredných zdravotníckych škôl nám chodí do 4-tisíc žiakov, z toho 2,5-tisíc študuje v odbore zdravotnícky asistent, všeobecná sestra. Ako chceme zaplátať dieru s 2,5-tisíc žiakmi v ročníku, keď nám chýba takýto podstav. Gro z týchto študentov sa chce uplatniť v nejakom inom segmente a odchádza študovať na vysoké školy. A iba malá časť, 7 až 10 %, je ochotná pracovať nie v ambulancii, ale pri lôžku. Čiže ak nezačneme riešiť naozaj tento závažný problém, a tým sú zdravotné sestry, vzdelávanie zdravotných sestier a zdravotných asistentov, slovenské zdravotníctvo bude taká jedna veľká ponorka, ktorá sa nie že nepotopí, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší s faktickou pán poslanec Šefčík.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán doktor Baláž, ja som presvedčený o tom, že vy ako osoba a takisto ako odborník to možno myslíte so zdravotníctvom skutočne dobre, vieme, že zdravotníctvo na tom dobre nie je a treba priznať, úplne na rovinu treba priznať, že ani nám sa nepodarilo po tých rokoch marazmu postaviť zdravotníctvo na rovné nohy. Áno, stále kríva, stále sa objavujú nové a nové problémy, som však presvedčený o tom, že niektoré veci sa poriešili alebo riešia sa, sú v štádiu riešenia, pomohli sme lekárom, sestrám predovšetkým, čo sa týka odmeňovania, aj ostatným zdravotníckym povolaniam, čo sa týka započítavania rokov praxe, a sú tam ďalšie a ďalšie veci.
Vy ste spomenuli vo svojej rozprave to trestanie lekárov. My sme to mali aj na zdravotníckom výbore. Áno, je to, je to zvrátenosť v tejto dobe, keď lekári nemajú podmienky na to, aby vykonávali všetky tie veci tak, ako by sme si všetci v ideálnom svete želali, aby boli za to trestaní, tak ja som takisto proti tomu. Ale chcel som zareagovať ešte na jednu vec, keď ste všetkých hodili do jedného vreca a povedali ste, že a neodbornosť a a a tak ďalej a tak ďalej. Však neodbornosť tejto vládnej garnitúry ste hovorili alebo nejak tak, som si to presne nezapísal. Tak ja vám poviem, keď je lekár odborník a príde ožratý operovať, tak pokazí veľa. Keď je politik alebo právnik odborník a je bezcharakter a vytvorí systém, korupčný systém našich ľudí, tak takisto na Slovensku pokazí veľa.

Pán poslanec Baláž, môžete reagovať na faktické poznámky.

V každom prípade ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky a ďakujem pekne za pozornosť.

Toľko jediný prihlásený písomne do rozpravy. Dávam možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa... A predsa, jediný pán poslanec Kočiš. Uzatváram možnosť s ďalšou prihláškou. Pán poslanec Kočiš, máte slovo.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som chcel nadviazať na pána kolegu Baláža, ktorý vo svojom, vo svojej úvodnej reči, vo svojej rozprave spomenul v tomto bode memoranda aj problematiku vzdelávania zdravotných sestier. Problematika vzdelávania zdravotných sestier je, by som povedal, veľmi zanedbávaná už od roku 2009. Pretože od roku 2009 nám síce miernym rádom alebo miernym razom stúpa počet prijatých študentov na nižšie alebo vyššie zdravotnícke funkcie, ale ani tento mierny nárast nám v žiadnom prípade nedokáže pokryť chýbajúce desiatky až stovky v niektorých nemocniciach, na niektorých oddeleniach až tisíce zdravotných sestier, zdravotných asistentov, opatrovateľov, ošetrovateľov, ošetrovateliek, sanitárov a mnohého iného zdravotníckeho personálu, ktorý v slovenskom zdravotníctve chýba a je naozaj nedostatkovým tovarom.
Ak sa pozrieme na túto problematiku naozaj v komplexnosti, tak zistíme, že na Slovensku je, žiaľbohu, iba tridsať stredných zdravotníckych škôl. Zopakujem, na Slovensku sa nachádza iba tridsať stredných zdravotníckych škôl, ktoré majú značne obmedzené možné prijímanie žiakov na jednotlivé vzdelávacie odbory, a preto nedokážeme naplniť a adekvátne nahradiť odchádzajúci zdravotnícky personál, ktorý nám odchádza do zahraničia, buď za lepším platovým ohodnotením, alebo kvalitnejšou pracovnou morálkou a nedokážeme nahradiť ani zdravotné sestry a nižší zdravotnícky personál, ktorý nám odchádza do dôchodku.
Čiže je na základe tejto jednoduchej rovnice potrebné si uzrejmiť dve veci. Prvou vecou je to, ako chceme nahradiť odchádzajúci počet nižšieho alebo vyššieho zdravotníckeho personálu a druhá strana mince je tá, akým spôsobom chceme zvýšiť možno nie počet stredných zdravotníckych škôl, ale akým spôsobom chceme zvýšiť počet žiakov, aby tieto školy mohli týchto žiakov nielen prijať, ale aj adekvátne vzdelávať. Začnem troška od konca.
Stredné zdravotnícke školy nemôžu prijímať viacej žiakov z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je to, že majú nedostatočné kapacity či už na praktickom vyučovaní, alebo v samotných vyučovacích priestoroch v školách a na druhej strane im chýbajú kvalitní a kvalifikovaní vyučujúci. Čiže, ak si to rozmeníme opäť na drobné, vyšším počtom vzdelávaných zdravotných sestier, praktická sestra alebo zdravotnícky asistent, dokážeme vyriešiť alebo pokryť značnú časť nedostatkov a tým je nedostatočný personál a nedostatočné personálne obsadenie nielen v našich ambulanciách, ale najmä v našich zdravotníckych zariadeniach. Ak by sme takým jednoduchým alebo možno zložitým alebo akokoľvek sa na to budeme pozerať nejakým návrhom, nápadom, v spolupráci s ministerstvom školstva, čo je nevyhnutné a priam nutné, zvýšili alebo navýšili jeden ročník štúdia na strednej zdravotníckej škole z terajších štyroch na päť a obmedzili vysokoškolské štúdium zdravotných sestier len povedzme na staničnú sestru, vrchnú sestru alebo sestru špecialistku pri lôžku, získali by sme neobmedzený sčasti počet zdravotníckych sestier alebo zdravotníckeho personálu, ktorý naozaj bude slúžiť a vykonávať základné úkony pri lôžku pacienta, na oddelení, ale aj v ambulancii. A naozaj iba sestra špecialistka, sestra staničná, sestra vrchná by potrebovala navýšiť si svoje odborné vzdelanie a to štúdiom na vysokej škole.
Čiže častokrát počúvame alebo častokrát dostávame podnety, že absolvent, absolventka strednej zdravotníckej školy po nástupe na vysokú školu a po dosiahnutí prvého stupňa vysokoškolského vzdelania, to znamená bakalárskeho titulu, už sa začína značne správať inak ako jej kolegyne alebo jej kolegovia, ktorí toto vysokoškolské vzdelanie nemajú. Častokrát sa stáva, že takáto vysokoškolsky vzdelaná sestra, nebudem to hovoriť, že je to pravidlom, ale častokrát sa to stáva a sú to priame svedectvá alebo priame informácie z nemocničných zariadení, že takáto sestra už častokrát pohŕda svojou prácou, lebo ona už je vysokoškolsky vzdelaný človek a jednoducho jej základné povinnosti sa asi majú obmedziť len na nejaké chodenie s nejakým fasciklom alebo s papiermi z jednej izby do druhej. Ale takto to nie je.
Zdravotníckeho personálu a zdravotných sestier nemáme dosť a nebudeme ich mať nikdy dosť, pretože naše zdravotnícke školy, stredné zdravotné školy nevychovávajú adekvátny počet absolventov a títo absolventi len z desiatich percent zhruba sa chcú uplatniť na trhu práce v rámci Slovenskej republiky. Povedzme si to na rovinu. Ohodnotenie začínajúcej zdravotnej sestry alebo zdravotníckeho asistenta bez praxe nie je žiadna sláva, a preto dotiahnuť mladých ľudí, aby vykonávali naozaj ťažkú a zodpovednú prácu, ktorá sa odohráva nielen cez deň, ale častokrát aj v noci, je dosť náročné.
Čiže ja vítam toto memorandum, ktoré hovorí aj o tom, že je nutné a potrebné zmeniť vzdelávanie, zmeniť školský vzdelávací systém v rámci stredného zdravotného školstva, ktoré je naozaj poddimenzované aj personálne aj priestorovo aj finančne a iba kvalitné stredné zdravotné školy nám dokážu vyprodukovať kvalitný stredný zdravotnícky personál a takto vieme naozaj školstvo a zdravotníctvo, ktoré sú v tomto dve prepojené nádoby, pozdvihnúť na vyššiu úroveň. A naozaj to zdravotníctvo už snáď niekedy do budúcna nebude brané ako také nechcené dieťa každej jednej vlády a každý jeden minister, ktorý v tomto rezorte končil alebo skončí, bude tvrdiť, žiaľ, nepodarilo sa, žiaľ, nedalo sa, ministerstvo financií nedalo peniaze, ministerstvo školstva nevypracovalo metodiku, čo mám robiť.
Čiže, kolegyne, kolegovia, poprosím každého jedného, komu naozaj záleží na zdravotníctve, aby toto memorandum svojim hlasovaním podporil, pretože je to taká síce menšia kvapka v mori, ale nejako a niekde začať musíme.
Vďaka za pozornosť.