88. schôdza

Ďakujem pekne. Ja som veľmi rád, že tento bod tu diskutujeme, a ďakujem všetkým tým, ktorí sa na tom podieľali, pánovi predsedovi Vetrákovi takisto, pretože skvalitnenie legislatívneho procesu tu v Národnej rade je niečo, čo veľmi potrebujeme, a dovoľte mi uviesť niekoľko argumentov a čísiel na podporu.
Predovšetkým mnohí poslanci v dobrej viere, že ich návrhom zákona riešia nejaký problém, si často neuvedomujú, že práve ten ich návrh zákona môže byť len ďalší problém, že tej legislatívnej aktivity je príliš veľa.
My sme ešte na ministerstve hospodárstva v roku 2022 dali spracovať analýzu početnosti novelizácií v období rokov 2017 až 2021 a vyplynulo z nej, že 25 významných zákonov, ktoré ovplyvňujú podnikanie, sa za sledované obdobie menilo, kolegovia, tu v tomto... v tejto sále 308-krát, teda v priemere sa znenie uvedených zákonov mení takmer 62-krát za kalendárny rok a na jeden zákon to vychádza v priemere viac ako 12 novelizácií, čo teda určite nie je dôkaz o stabilite právneho prostredia, čiže v prepočte na dni to znamená, že približne každých šesť dní sa mení niektorý - a to len z tých 25 zákonov, ktoré sme analyzovali, súvisiacich s podnikaním, každých šesť dní. V takom prostredí sa zrejme nepodniká ľahko.
Zároveň treba povedať, že aj narastá počet tých regulácií, kým začiatkom roku 2017 malo týchto 25 zákonov, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie, 2 000 strán, v roku 2022, na jeho začiatku už ich malo takmer 2 300, čiže o 300 strán naviac.
Z toho teda vyplýva, že upraviť tú účinnosť, aby sa zmeny diali len dvakrát do roka, a zároveň počítať viac dopady, je veľmi potrebný krok, my sme o tom dlho diskutovali a ja som veľmi rád, že sme to dostali do tejto podoby.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Tomáš Taraba.

Podľa mňa je úplne jasné, že každý štát dokáže len tak byť sociálny, do akej miery na konci dňa má výkonné hospodárstvo, a keď sme trhové hospodárstvo, trhová ekonomika, tak nedá sa to urobiť bez životaschopného trhového prostredia podnikateľov. A práve preto ja plne podporujem, aby nielen tie regulácie, ako tu boli, bolo spomenuté, že ich narástol počet z 2 000 stránok na 2 300, aby absolútne nerástol ten počet, pretože už v tom chaose sa nevie normálny, malý živnostník alebo nejaký malý, stredný podnikateľ absolútne zorientovať.
A práve preto je dobrá cesta - a plne to podporujem -, aby ak sa dejú nejaké zmeny, aby sa to nedialo, že každých šesť dní, pretože potom tí podnikatelia nič iné, len musia sledovať rôzne vyhlášky, nariadenia a stále zákony, ale aby naozaj, čo sa týka dopadu na podnikateľské prostredie, aby sa to dialo teda maximálne, tá účinnosť aby mohla byť iba dvakrát v roku, najlepšie možno iba raz v roku, samozrejme, že keď sa dohodnú, ako aj ten návrh tu bol, že by sa dohodli v rámci nejakej tripartity alebo že treba niečo akútne riešiť, tak v poriadku, však racionálni ľudia sa dohodnú, ten mechanizmus tam je, takže ja za nás môžem povedať, že určite podporíme tento návrh zákona, a myslím si, že, že sa netreba naozaj k podnikateľom správať ako, ako k nejakej macoche, takže, takže je to dobrý návrh, a myslím si, že čoraz viac takýchto, je to dobré.

Pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo. Súhlasím s každým zákonom, ktorý pomôže podnikateľom, ako bolo povedané, zákony súvisiace s podnikaním, obrazne sa povedané, sa tu menia zo dňa na deň, hej, v priemere, ako sme počuli, každých šesť dní a to je taká neistota medzi podnikateľmi, že nevedia, čo môžu čakať, že niekedy radšej končia a vykašlú sa na to. Okrem problémov iných ešte majú sa takto zabera... zaoberať legislatívou, ktorá navyše zbytočne. Musím súhlasiť s tým, že tých legislatívnych návrhov je fakt strašne veľa, pozrime sa len teraz, koľko toho bolo, a povedzme si na rovinu, pán predkladateľ, pán Vetrák, kto môže za ten chaos v Národnej rade.
Však my si za to môžme sami, viete, tu v tomto pléne, že to umožňujeme, a vy ako vládni poslanci, vás tu bolo 95, nesiete za to priamu zodpovednosť. Opozícia, tu bolo 55, nás bolo do počtu, vôbec ste nás nevnímali, mohli sme hovoriť, čo chceme, že nejaká debata treba, že netreba hovoriť o nás, bez nás. Smutné je to, že teraz pomaly po tri a pol roku sme na to prišli a začíname niečo robiť. Zasa to bude také vnímané, aj keď je to dobrá vec, že to je len taká predvolebná bublina, že konečne sa niečo spraví pre tých podnikateľov, hlavne keď koľkokrát tu zazneli také výrazy od predsedov politických strán koaličných, že ak skrachujú, prídu ďalší. Aký to vysielalo signál medzi tých podnikateľov, živnostníkov, medzi tých malých subdodávateľov ako Slovalca, dopravcov a drobných živnostníkov, keď sme ich vtedy pochovali a podobne?
Takže ja som rád, že to konečne prišlo, aj keď podľa mňa, už po hodine dvanástej.

Pán poslanec Miloš Svrček.

Ja ďakujem za slovo. Áno, tiež v prvom čítaní som sa vyjadril, mal som tam nejaké pripomienky. Ja chcem len upozorniť navrhovateľov, že aj podľa zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojitosti aj s čl. IV ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je Slovenská republika ako členský štát povinný prebrať smernicu riadne a včas, pričom veľmi dobre vieme, že nesplnenie takejto povinnosti by predstavovalo jej priame porušenie a Slovenská republika by sa potom priamo aj vystavovala takýmto nebezpečenstvu začatia konania pre nesplnenie povinností členského štátu podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako som spomenul.
Ale na nadviažem aj na tú rozpravu v prvom čítaní, ja sa nemôžem stotožniť s argumentáciou, ktorá odznela aj zo strany zástupcu navrhovateľov v rámci rozpravy v prvom čítaní k návrhu zákona, ktorá prebehla ešte vo februári na 83. schôdzi, že štáty majú dostatok času v rámci transpozičnej lehoty na transponovanie smernice, a teda navrhovaný § 19 ods. 6 nebude spôsobovať problémy, podľa mňa bude.
Taktiež čo sa týka navrhovanej právnej úpravy, no je tam medzerovitosť. Ja by som možno dal do pozornosti, že na podnikateľské prostredie majú vplyv všeobecne záväzné zariadenia obcí, miest, vyšších územných celkov, ktorých vydávanie upravuje aj zákon o obecnom zriadení 369, ktorú tiež máme na tejto schôdzi, ako aj zákon o samospráve vyšších územných celkov. Čiže je to prierezová vec, ktorá má dopad na viacero právnych noriem. Ale, samozrejme, že je to veľká vec, a možno patrilo by sa mať dlhšiu a vecnejšiu diskusiu, ale na druhej strane chápem aj navrhovateľov, že idú takouto cestou cez poslanecký prieskum, O. K., beriem na vedomie.
Takže len toľko v krátkosti, ďakujem.

Pán poslanec Ondrej Dostál ešte.

Novelizovaný zákon o tvorbe právnych predpisov patrí podobne ako zákon o rokovacom poriadku k takých právnym predpisom, ktoré niekedy je ťažké vymáhať, a ich dodržiavanie alebo dodržiavanie je v podstate v rukách tých, ktorí ich vykonávajú. Obvykle tam nie je možnosť vynútiť si ich dodržiavanie tých ustanovení nejakou súdnou cestou, resp. iba vo úplne výnimočných prípadoch, keď to porušenie je, je úplne evidentné a má nejaké ďalekosiahle dôsledky, a preto ani tie zmeny, ktoré sa dnes dostanú, ak bude zákon schválený, ktoré sa dnes dostanú do toho zákona, nemusí automaticky znamenať, že sa skvalitní legislatívny proces. Pokiaľ na strane parlamentu nebude vôľa reálne tieto nové ustanovenia a nové povinnosti, nové pravidlá, nové postupy dodržiavať, ale vytvorí sa pre to, pre to právny rámec, a tak ako už dnes máme, teraz chcem hovoriť o tom pozmeňujúcom návrhu, ako už dnes máme v právnom poriadku povinnosť požiadať o vyjadrenie ministerstva financií k predpokladaným dopadom na rozpočet verejnej správy, tak sa doplní aj povinnosť požiadať ministerstvo hospodárstva, resp. prerokovať s ministerstvom hospodárstva aj dopady na podnikateľské prostredie, čo opäť môže byť čisto formálne, že budú, bude jedno aj druhé stručné, ale ak bude to navádzať k tomu, aby aj poslanci dôkladnejšie spracovali dopady na podnikateľské prostredia, aby sa tým ministerstvo hospodárstva reálne zaoberalo, a budeme takto možno drobnými krôčkami spieť k normálnejšiemu legislatívnemu procesu, nielen vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
V záverečnom slove teraz vystúpi navrhovateľ pán poslanec Milan Vetrák.