88. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, chcela by som predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je veľmi krátky, no veľmi významný pre práva dieťaťa. Schválením tohto zákona splníme medzinárodný záväzok, ktorý Slovensko ešte nemá splnený, a väčšina štátov to už dávno realizuje.
V zmysle ustanovení Dohovoru OSN o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Pri tvorbe jednotlivých politík a prijímaní právnych predpisov by mal byť legislatívny proces nastavený tak, aby sme s istotou vedeli povedať, že reflektuje najlepší záujem dieťaťa a zohľadňuje názor detí vo veciach, ktoré sa ich týkajú alebo sa ich môžu týkať. Blaho detí je rovnako dôležité ako zdravá spoločnosť a ekonomika, ale málokedy sa im dostane rovnakej priority.
Deti sú do značnej miery vylúčené z verejných rozhodovacích procesov, bez hlasovacích práv a s obmedzenou právnou silou, ktorú majú nielen prostredníc... ktorú majú len prostredníctvom dospelých. Na druhej strane deti viac využívajú verejné služby a sú na nich viac závislé ako dospelí a existuje aj vysoká pravdepodobnosť nepriaznivých účinkov na deti, ak sú tieto služby nedostatočné alebo zlyhajú.
Na základe medzinárodného protokolu vypracuje Úrad komisára pre deti metodiku posudzovania dopadov politík zákonov na práva dieťaťa a mladých ľudí. Následne ich odkomunikuje s ministerstvami, vyškolí ich a naučí ich, ako s touto metodikou pracovať. Takže vlastne celý môj krátky návrh je o tom, aby sme mohli posudzovať dopad politík na práva dieťaťa a mladých ľudí. A teraz, ak dovolíte, prečítam svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Šofranko k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1412).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú:
3. V § 7 ods. 3 písm. b) sa spojka „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „a deti“.
4. V § 7 ods. 4 sa za slovo „detí,“ vkladajú slová „práva detí,“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja na záver vystúpenia prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý budú predkladať spoločne teda so mnou aj pán poslanec Kremský a pán poslanec Dostál. Pôvodne mal tento pozmeňujúci návrh predkladať aj pán poslanec Oravec, len predpokladám, že sa pridá neskôr do diskusie, nie je momentálne tu. Spomínam to preto, že zo strany SaS počas prvého čítania (ruch v sále a zaznievanie gongu) padlo asi najviac nejakých pripomienok, návrhov na vylepšenie k tomuto návrhu zákona, a preto som s nimi komunikoval, rovnako som počul výhrady aj zo strany napríklad pána poslanca Svrčeka zo strany SME RODINA. Z tých pripomienok, ktoré prišli, je asi 80 % akceptovaných, 20 % nie. Vysvetlím, prečo niektoré nie sú. Myslím, že aj podľa toho sa budú rozhodovať jednotliví poslanci pri, pri hlasovaní o tomto návrhu. Teda začnem postupne.
Bolo tu takých päť-šesť okruhov pripomienok k tomuto návrhu zákona a aj vysvetlím, akým spôsobom sú zapracované v pozmeňujúcom návrhu.
Prvá taká pripomienka bola, prečo riešime pri nadobudnutí účinnosti zákonov vo vzťahu k podnikateľom len prípady, kedy majú zákony negatívny vplyv na podnikateľov. Bol, zaznelo to tu viackrát, je pravda, že aj keď sme sa rozprávali s podnikateľmi, tak im niekedy aj pozitívne vplyvy môžu narušiť určitú stabilitu ich prostredia, pretože môže mať niečo aj pozitívny vplyv, ale to neznamená, že aj pri pozitívnych dopadoch na nich nebudú si musieť upraviť určité napríklad informačné systémy, databázy, rôzne programy, ktoré majú nakúpené na účtovníctvo a tak ďalej. Čiže akýkoľvek dopad v zásade pre nich znamená nestabilitu toho prostredia, a teda vzhľadom na túto pripomienku alebo vo vzťahu k tejto pripomienke sme vyhoveli tým spôsobom, že sme vypus... že vypúšťame slovíčko negatívny pri tých vplyvoch a to nadobudnutie účinnosti k 1. januáru alebo k 1. júlu bude teda mať povinnosť navrhovateľ dodržať vždy, keď bude predložený návrh zákona alebo schvaľovaný návrh zákona, ktorý má akýkoľvek vplyv na podnikateľskú sféru.
Druhá, druhá, druhé také veľké množstvo otázok a pripomienok sa týkalo možných výnimiek z toho základného pravidla, základného pravidla, teda že budú zákony nadobúdať účinnosť 1. januára a 1. júla príslušného roka vo vzťahu k podnikateľom.
Ja sa vrátim trošku v rámci tohto volebného obdobia do minulosti. Viacerí si spomínate, že my sme tu, a som rád, že aj pán poslanec Oravec sa pridá do diskusie, my sme tu v roku 2020, a zhodou okolností pán poslanec bol vtedy štátnym tajomníkom, schvaľovali ten prvý balík predpisov vo vzťahu k podnikateľom, to podnikateľské Kilečko a v rámci toho podnikateľského Kilečka bola aj novela tohto zákona, kde pribudol § 5a, ktorý je tam stále, ktorý nehovoril o tom, že zákony majú byť schvaľované tak, že majú nadobúdať účinnosť k 1. januáru, resp. k 1. júlu, ale že sa majú len, že sa tá účinnosť má len navrhovať týmto spôsobom. Ono to bol len taký prvý krok, taká polcesta, také, taký troška slabý odvar, to nazvem, toho, čo sa naozaj chcelo dosiahnuť, aj toho, čo bolo v programovom vyhlásení vlády, pretože, viete, navrhnúť to môžte na 1. január, ale kým to zbehne legislatívnym procesom, tak máte úplne iný termín, ktorý nemá žiadny súvis s prvým januárom, a stále to je nestabilné pre tých podnikateľov.
A spomínam to preto, že my sme už v tom roku 2020 sa aj dohodli, že v rámci volebného obdobia prídeme s týmto návrhom, ktorý to zavedie spôsobom, ktorý bol aj želaný. To znamená, že sa bude aj schvaľovať účinnosť návrhov zákonov vo vzťahu k podnikateľom k 1. januáru. A prečo aj 1. júl? Lebo to je trochu naozaj jedna z výnimiek z toho pravidla. Aj samotní podnikatelia spomínali, že vedia si predstaviť, že by zákony pre podnikateľov tak, aby to nebolo pre nich nestabilné, mohli nadobúdať účinnosť aj dvakrát do roka, že vedia to zvládnuť v tých polročných intervaloch.
Ďalšia taká situácia môže nastať, že prijímame zákon v decembri, prezident ho... alebo prezidentka ho vráti, a prehupneme sa do nového roka, hoci pôvodný zámer taký nebol, ten zákon mal nadobudnúť účinnosť 1. januára a takto by sme museli čakať celý rok s účinnosťou len kvôli tomu, že prezident alebo prezidentka ho, zákon vrátila z nejakého dôvodu, ktorý väčšinou býva vážny, ale každý je omylný. No tak dali sme tam ešte ten druhý termín 1. júl, aby sme vedeli nejakým spôsobom trošičku zmierňovať dopady takýchto situácií, ktoré môžu nastať, keď prezident vráti, prezidentka vráti návrh zákona.
Nie je to jediná výnimka. Tých výnimiek sa navrhovalo oveľa viac. Nie všetky sa ocitnú aj v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý budem čítať, ale ja teda spomeniem postupne všetky, pretože sú dôležité, a myslím si, že aj vzhľadom na to, že ten pozmeňujúci návrh sa finišoval skutočne na poslednú chvíľu a mnohí sa nemali možnosť s ním oboznámiť, tak si myslím, že je férové, aby som to aj takto bližšie povedal v pléne, o čom tie výnimky sú.
Čiže prvá výnimka by platila, pokiaľ by bol zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže vtedy by, aj keď to má vzťah na podnikateľov alebo dopad na podnikateľov, by sa nemusel tento termín nadobudnutia účinnosti stanovať na 1. január a 1. júl. Vo všeobecnosti, aj keď tie výnimky nastanú, tak predkladateľ sa môže rozhodnúť, že bude dodržiavať ten termín, tak je aj formulovaný ten pozmeňujúci návrh. To znamená, že to nie je automatická výnimka, že vtedy to nebude platiť. Keď navrhovateľ povie, že áno, som v skrátenom legislatívnom konaní, ale viem dať termín 1. január, tak môže dať aj 1. január, že to, to sa nevylučuje.
Druhá pripomienka sa týka transpozície a implementácie právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev, resp. Európskej únie už dnes.
Ďalšia výnimka sa týka medzinárodných zmlúv a ich implementácie, teda to sú prípady, kedy povedzme medzinárodná zmluva alebo smernica, alebo nariadenie najmä stanovujú iný termín nadobudnutia účinnosti, a keby sme si to my dávali len január a júl, tak by sme sa mohli ocitať v určitých problémoch vo vzťahu k Európskej únii k začiatkom konaní za porušenie práva, preto tá výnimka je podľa mňa namieste.
Rovnako sa to môže stať aj pri medzinárodných zmluvách, pretože nejaké ratifikujeme, s nejakými súhlasíme, k nejakému dátumu by mali nadobudnúť účinnosť a asi by nebolo správne, keby my sme si, keby sme to neuprednostnili pred naším vnútroštátnym pravidlom o prvom januári, prvom júli.
Ďalší, ďalšia výnimka by mala byť vtedy, keby to, keď to bude návrh ústavy alebo novelizácia ústavy a návrh, resp. novelizácia ústavného zákona.
Ďalšia výnimka, ktorá, aj dnes ju platný zákon pozná, o tvorbe zákonov, je návrh zákona o štátnom rozpočte. Ten má predsa len troška iný proces s výnimkami, takže tie výnimky sa aj teraz v tom platnom znení, keď tam máte, ten § 5a sa vzťahoval aj na zákon o... návrh zákona... na návrh zákona o štátnom rozpočte a táto výnimka by mala byť aj v tomto novom pravidle, ktoré zavádzame.
Ďalej by to mali byť zákony, ktoré boli vrátené prezidentom, ale iba tie, ktoré boli predtým prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme si nenegovali navzájom dve rôzne výnimky, to znamená, že aby sme zase aj neotvárali tie nožnice príliš, lebo už ten termín 1. júl, ktorý sme dali ako druhý, rieši prípady, kedy prezident vráti návrh zákona, takže preto sme to limitovali, tú výnimku, len na tie prípady, kedy najprv bolo skrátené legislatívne konanie, a potom ešte nebodaj to prezident alebo prezidentka vráti do parlamentu, tak vtedy by sa tá výnimka uplatňovala, teda vtedy by nebolo potrebné dodržiavať 1. júl, 1. január pri návrhu zákonov s dopadom na podnikateľov.
No a posledná výnimka, s ktorou počíta pozmeňujúci návrh, tak to sú právne predpisy, ktoré majú podľa doložky vybraných vplyvov pozitívne sociálne vplyvy alebo pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Niektorí by to chceli mať takto bez dôvetku, ktorý teraz prečítam, pretože by to chceli mať... alebo považujú toto za správne. Ja osobne si myslím, že by sa otvorili veľmi, veľmi tie nožnice ohľadne výnimiek, keby sme tuná to ukončili, a mohli by sme myť potenciálne viac ako 50 % každého návrhu zákona cez túto výnimku schválené, schválený v parlamente, čiže ja s... je tam, v tom pozmeňujúcom návrhu budete počuť aj dôvetok k tejto výnimke, a to v tom zmysle, že jedine v prípade, ak sa na tom dohodla v tom spoločnom stanovisku plenárneho zasadnutia tripartita.
To znamená, že mali by s tým naozaj súhlasiť aj podnikatelia, vysvetlím prečo, lebo tento zákon je stavaný v prospech podnikateľskej sféry, podnikateľov. Nie je to zákon, ktorý rieši všetkých a všetko, v zásade žiadny zákon nerieši všetko. Nie vždy je možné vyjsť v ústrety všetkým, a ak by sme tam, ak sme do tohto návrhu pripustili alebo dali veľa výnimiek, tak by vlastne sme úplne oslabili to pravidlo, ktoré vo vzťahu k podnikateľom zavádzame. Čiže pri návrhu zákonov, ktoré budú mať pozitívny sociálny vplyv alebo pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, môže platiť výnimka takisto z toho pravidla 1. január, 1. júl, ale len v prípade, ak sa na tom spoločne dohodnú na tripartite. To znamená, že v zásade aj tí podnikatelia keď povedia, že dobre, bude to istá nestabilita pre nás, ale je to taký zásadný zákon, že, že je potrebné, aby nadobudol účinnosť povedzme 1. februára, 1. marca a tak ďalej.
Ešte sa objavovala aj, objavoval sa taký podnet na výnimku, ktorý sa týkal vykonávacích právnych predpisov, my sme nad tým, my sme to zvažovali aj s parlamentnou legislatívou aj s ďalšími poslancami, že či je to nevyhnutné, nakoniec sme sa nejak vzájomne zhodli na tom, že pri vykonávacích právnych predpisoch to také nevyhnutné nie je, nakoniec my v parlamente tie vykonávacie právne predpisy ani neschvaľujeme, prichádzajú, sú nám predkladané návrhy, aj to len v prípade, že termín nadobudnutia účinnosti vykonávacieho právneho predpisu je ten istý ako termín nadobudnutia účinnosti toho predloženého zákona, čiže je tu nejaké torzo tých vykonávacích predpisov, dobre viete, že viacerí z vás, aj keď je takáto povinnosť, tak tie návrhy vyhlášok nepredkladajú, v zásade za to sankcia ani veľmi nie je, ja to neospravedlňujem, len hovorím, že aký je faktický stav, a je to skôr záležitosť vlády, úradníkov, ktorých je pomerne dosť, a myslím si, že mali by si vedieť naplánovať tú prácu tak, že budú pri vykonávacích právnych predpisoch vedieť stanoviť termín nadobudnutia účinnosti pri dopade na podnikateľov buď na 1. júl, alebo 1. január bez, bez výnimky, teda pri vykonávacích právnych predpisoch, nie pri zákonoch.
Potom ďalší okruh námietok, pripomienok sa týkal toho, že ako vlastne budeme zisťovať, že keď poslanec uvedie, že to má dopady na podnikateľské prostredie, tak to naozaj má dopady, alebo keď povie, že nemá, tak že ich nemá. Tých ciest, ako sa dopracovať k nejakej verifikácii, je viac, sú niektoré náročnejšie, niektoré sú menej náročné, zvažovala sa aj cesta alebo spôsob, že by poslanec, keď mu prejde zákon do druhého čítania, tak by príslušný rezort, ktorý robí stanovisko alebo ktorý je gestorom pre stanovisko vlády k tomu poslaneckému návrhu zákona, jeho návrh zavesil na portál na pripomienkovanie, potom by po skončení pripomienkovania vycucol tie pripomienky, teda stiahol si ich z toho portálu a poslal ich poslancovi, aby ich mohol riešiť v druhom čítaní na gestorskom výbore, aj taký spôsob bol navrhovaný, tento spôsob sa ale vzhľadom aj na určité... technické obmedzenia to nazvem, alebo nedokonalosti, aj na ďalšie veci teda ukázal ako na túto chvíľu menej vhodný, a preto tá verifikácia je alebo bude v tom pozmeňujúcom návrhu upravená spôsobom, že tak ako dnes poslanec si žiada pred podaním návrhu zákona stanovisko od ministerstva financií, že či jeho návrh zákona má dopady na verejný rozpočet alebo na rozpočet verejnej správy, tak takisto bude žiadať ministerstvo hospodárstva, že či jeho návrh zákona, a teda o stanovisko, či jeho návrh zákona má dopady na podnikateľské prostredie, bude to robiť ešte pred podaním návrhu, čiže keď prídete do podateľne, tak formálne na tom sprievodnom liste nebudete zaškrtávať len to, že či ste poslali aspoň mailom na ministerstvo financií tú vašu žiadosť o stanovisko ministerstvo financií, teda ale budete tam zaškrtávať, aj že či ste to poslali na ministerstvo hospodárstva. Potom príde to stanovisko niekedy v priebehu legislatívneho procesu, vy sa ocitnete, vy sa ocitnete pri tom lepšom prípade v druhom čítaní, ak máte kvalitný návrh zákona, a väčšina si to myslí tiež, a prídete na gestorský výbor a budete sa zaoberať tým stanoviskom, budete tam diskutovať s ostatnými a budete mať povinnosť ako navrhovateľ aj s prihliadnutím na toto stanovisko ministerstva hospodárstva a v súlade so zákonom, ktorý ak schválime, tak bude platiť aj pre vás, budete mať povinnosť upraviť účinnosť návrhu zákona tak, aby to bol buď 1. január, alebo 1. júl pokiaľ to bude mať dopad na podnikateľské prostredie.
Toto je na začiatok, povedal by som, taký dosť nevinný mechanizmus, ktorý je pomerne ľahko zvládnuteľný, nevyžaduje nejaké, by som povedal, nadštandardné skúsenosti s informačnými systémami, dokonca myslím, že ani veľmi s počítačom, každý z nás má asistentov, myslím si, že jeden mail navyše každý zvládne, a podľa mňa to aj prispeje k tomu, že to nebude len také prázdne pravidlo, lebo pokiaľ by tam nebola žiadna verifikácia, tak by sa mohlo ľahko stávať, že ten poslanec tam vždy napíše, že nemá dopady na podnikateľské prostredie, a nakoniec by sme následne zisťovali, že má, a my nechceme, aby návrhy zákonov likvidovali bežných podnikateľov, najmä tých malých a stredných, pri tých oligarchoch to je trocha inak, ale pri týchto bežných podnikateľoch, tam naozaj asi nikto z nás nechce, aby sme im nejako likvidovali ich podnikateľské prostredie. No a pokiaľ ide o ešte nejaké zlaďovanie samotných procesov, tak táto úprava prináša zjednotenie doložiek vplyvov medzi vládou a medzi parlamentom. Dnes viete, že keď sa pozriete na vládne návrhy zákonov, tak majú doložku vplyvov, ktorá je, alebo ktorá má oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako majú tie, ktoré sú, sú prikázané poslancom.
Vláda navyše k tomu robí, robí aj analýzu vplyvov, čo sme v tejto fáze považovali naozaj za neprimeranú záťaž pre poslancov na to, aby sme týmto návrhom zákona to od nich nejak v budúcnosti alebo od nás všetkých vyžadovali, ale tento pozmeňujúci návrh má ambíciu, aby dopady, aby doložky jednotlivé, ktoré sa týkajú vplyvov či už na podnikateľov, alebo na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informačnú spoločnosť a tie ďalšie, boli zjednotené medzi vládou a parlamentom. To znamená, že sa predpokladá, že ak by prešiel tento návrh zákona, tak na májovej schôdzi by sme aj v nejakom menšom rozsahu menili uznesenie parlamentu o legislatívnej tvorbe zákonov, a to takým spôsobom, že by sme dali nové vzory týchto doložiek vplyvov aj pre poslancov, budú to také isté vzory, aké už dnes robí vláda, len zdôrazním, že to sa týka len doložiek, čiže nie analýz, lebo tie analýzy sú skutočne obtiažne, a myslím si, že poslanci naozaj nemajú ani okolo seba taký personál, aby vedel, vedela väčšina z nich alebo takmer každý robiť aj analýzy vplyvov.
Takže takto som to zhrnul, zhrnul som to naozaj z dôvodu, že mali ste málo času na to, aby ste sa mohli oboznámiť s týmto pozmeňujúcim návrhom, nie je to výsledok práce iba tohto dňa, naozaj sa na tomto pozmeňujúcom návrhu pracovalo v zásade mesiac, uskutočnili sa viaceré rokovania aj s ministerstvami príslušnými, aj teda na vládnej úrovni, aj v parlamente a je to určitý kompromis, s ktorým, dúfam, že vie byť väčšina v tejto sále spokojná, nie všetkému, samozrejme, je koniec, ja verím, že pôjdeme ešte ďalej v rámci najbližšej schôdze do vylepšenia niektorých ustanovení, najmä rokovacieho poriadku a ja som vždy otvorený minimálne diskusii a som človek, ktorý hľadá kompromis, a verím, že sa nám to podarí dosiahnuť aj pri ďalších legislatívnych návrhoch, nielen pri tomto.
Čiže ja na záver len poviem pred tým prečítaním pozmeňujúceho návrhu, že sme tu viacerí poslanci, a verím, že je nás väčšina, ktorí chceme zastabilizovať právne prostredie a legislatívne prostredie pre podnikateľov, o čo nás žiadajú, naozaj že dlhé roky o to žiadajú. To by mohol rozprávať pán poslanec Oravec, mohli by rozprávať ďalší, na každom stretnutí, kde sme s podnikateľmi, stretávali sme sa s nimi aj počas tohto volebného obdobia, nás žiadajú, aby sme týmto spôsobom zastabilizovali právne prostredie a legislatívu, ktorú prijímame vo vzťahu k nim.
Ja myslím, že je to aj o kvalite práva, toto pomáha aj kvalite tvorby práva a je to niečo, čo, myslím, že ocenia tí podnikatelia, a nielen tí podnikatelia, takmer okamžite, ako bude návrh zákona účinný, tá účinnosť sa navrhuje od 1. mája tohto roka, takže je to v zásade za rohom. Toľko k odôvodneniu samotného pozmeňujúceho návrhu a teraz by som ho na záver aj prečítal. Je troška dlhší, tak teda prosím o pochopenie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Ondreja Dostála a Petra Kremského k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 1412.
Tento návrh skupiny poslancov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 1znie:
1. V § 1 odsek 2 znie:
„(2) Ustanovenia § 2 ods. 3, § 4 ods. 3, § 6 ods. 2 a 3, § 7 ods. 1písm. a), d), e), g), h) a i) a ods. 4 a 5, § 8 až 10 sa nevzťahujú na návrh ústavy, ústavného zákona a zákona, ktorý podáva výbor Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.“
2. V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 8, ktoré znejú:
3. V § 7 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „a analýzu vplyvov“.
4. V § 7 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) analýzu vplyvov,“.
Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená e) až h).
5. V § 7 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová „a pri preberaní alebo vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie aj tabuľku zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie“.
6. V § 7 ods. 1sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:
„g) tabuľku zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie pri preberaní alebo vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie,“.
Doterajšie písmená g) a h) sa označujú ako písmená h) a i).
7. V § 7 ods. 3 písmeno a) znie:
„a) vplyvy na rozpočet verejnej správy^1aa“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie:
„1aa) § 33 zákona č. 523/ 2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
8. V § 7 ods. 3 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane ich vyčíslenia“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Novelizačný bod 3 pozmeňujúceho návrhu.
3. V čl. I bode 3 v § 19 ods. 6 sa vypúšťa slovo „negatívny“.
4. V čl. I bode 3 v § 19 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ustanovenie o dni nadobudnutia účinnosti právneho predpisu podľa prvej vety sa nemusí uplatniť, ak:
a) o návrhu zákona Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že ho prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní,
b) právne záväzný akt Európskej únie, ktorý si vyžaduje implementáciu^5b), nadobúda účinnosť alebo sa má uplatňovať k inému dňu, ako by mal nadobudnúť účinnosť právny predpis podľa prvej vety,
c) medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, si vyžaduje implementáciu k inému dňu, ako by mal nadobudnúť účinnosť právny predpis podľa prvej vety,
d) ide o návrh ústavy alebo návrh ústavného zákona,
e) ide o návrh zákona o štátnom rozpočte,
f) ide o návrh právneho predpisu, ktorý má pod doložky právnych vplyvov pozitívne sociálne vplyvy alebo pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a iný deň nadobudnutia účinnosti právneho predpisu ako deň nadobudnutia účinnosti podľa prvej vety, je uvedený v spoločnom stanovisku z plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, ^5c)
g) ide o zákon vrátený prezidentom, ktorý bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5a) až 5c) znejú:
^5a) § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
^5b) Čl. 7 ods. 2 tretia veta Ústavy Slovenskej republiky.
^5c) § 7 ods. 7 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene zákon o tripartite v znení zákona č. 76/2021 Z. z.
Novelizačný bod 5 pozmeňujúceho návrhu.
5. V čl. 1 sa vypúšťa bod 5.
6. Za čl. 1 sa vkladá nový čl. 2, ktorý znie:
Čl. 2
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 103/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 191/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 237/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z., zákona č. 1/2017 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 217/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 288/2021 Z. z., zákona č. 252/2022 a zákona č. 24/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 68 ods. 3 znie:
(3) Dôvodová správa musí obsahovať náležitosti podľa osobitného predpisu,⁵⁴⁾ doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov,^54a) ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú povinné poskytnúť poslancom a výborom súčinnosť pri vypracovaní doložky vybraných vplyvov formou zaslania potrebných podkladov.
Pri návrhu zákona podanom výborom alebo poslancom treba návrh zákona vždy vopred prerokovať s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo hospodárstva) z hľadiska jeho vplyvu na podnikateľské prostredie; súčasťou stanoviska ministerstva hospodárstva k návrhu zákona je aj vyčíslenie vplyvov na podnikateľské prostredie.
Poznámky pod čiarou k odkazom 54) a 54a) znejú:
„⁵⁴⁾§ 7 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
^54a)§ 7 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Bod 2. Teda tej novely rokovacieho poriadku.
2. § 77 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky vplyvu návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a stanovisku ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie. Navrhovateľ zákona upraví účinnosť návrhu zákona s prihliadnutím na stanovisko ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie v súlade s osobitným predpisom.^54)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 54b)znie:
"^54b) § 19 ods. 6 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení zákona č. ... /2023 Z. z."
3. V § 79 ods. 4 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie:
d) informácie o stanovisku vlády podľa § 70 ods. 2.
Doterajšie písm. d) až f) sa označujú ako písm. e) až g).
No a potom je tu bod 4 tej novely rokovacieho poriadku.
4. Za § 150f sa vkladá § 150g, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 150g
Prechodné ustanovenie k úpravám účinné od 1. mája 2023
Návrhy zákonov predložené Národnej rade pred 1. májom 2023 sa prerokujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2023."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje vložením nového článku sa primerane doplní názov návrhu zákona.
A na záver bod 7 tohto pozmeňujúceho návrhu.
7. V doterajšom čl. 2 sa slová "1. júla 2023" nahrádzajú slovami "1. mája 2023".
Na záver ešte uvediem, že ako predkladateľ... alebo jeden z predkladateľov - aj za ostatných predkladateľov tohto návrhu zákona -, keďže robíme aj súvisiacu novelu tohto zákona, toho základného zákona, teda o tvorbe zákonov, robíme súvisiacu novelu aj v podobe novely rokovacieho poriadku, a teda ide o rozširujúci návrh, rozširujúci návrh v podstate, ktorým je tento pozmeňujúci návrh, tak za predkladateľov len uvádzame takto, lebo je to moja povinnosť, že, že predkladatelia súhlasia s týmto rozširujúcim návrhom, ktorý som pred chvíľou predložil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, pán predseda výboru Vetrák, dlhé mesiace, už od začiatku tohto volebného obdobia spoločne hľadáme priestor, ako vylepšiť predkladanie návrhu zákona, ako zlepšiť legislatívnu tvorbu zákonov, nielen vládnych, ale aj poslaneckých. Viem, že momentálne predmetom tejto legislatívnej úpravy nejde vyriešiť všetko a komplexne, mali sme o tom množstvo dis... debaty, ale je fajn, že aspoň parciálna časť, čo sa týka dopadov na podnikateľské prostredie, je šanca, aby sa upravila, verím, že dôjde k nejakej zhode.
Ale naozaj by som rada apelovala na poslancov aj na úvahy možno aj vašej legislatívnej komisie, že rozhodne je potrebné, aby sa stlmil trošku, spomalil ten legislatívny proces, pretože niekedy je pár dní doslova medzi prvým a druhým čítaním, medzi tým, kedy príde stanovisko z odboru legislatívy parlamentnej. Potom sa pripravujú rôzne pozmeňovacie návrhy, nie sú dorokované, a potom z toho vzniká ten dojem chaosu v Národnej rade, a keď sa, by sa získal širší čas, dlhší čas na prerokovanie, možno aj sme hovorili o tom, aby niektoré návrhy zákonov, nie niektoré, ale teda aby aj poslanecké návrhy zákonov išli do medzirezortného pripomienkového konania, aby mala možnosť sa vyjadriť aj širšia verejnosť.
Samozrejme, komplikovanejšie je to už s tými pozmeňovacími návrhmi, ale aspoň niečo poďme urobiť, poďme zlepšiť krok za krokom.

Ďakujem pekne. Ja som veľmi rád, že tento bod tu diskutujeme, a ďakujem všetkým tým, ktorí sa na tom podieľali, pánovi predsedovi Vetrákovi takisto, pretože skvalitnenie legislatívneho procesu tu v Národnej rade je niečo, čo veľmi potrebujeme, a dovoľte mi uviesť niekoľko argumentov a čísiel na podporu.
Predovšetkým mnohí poslanci v dobrej viere, že ich návrhom zákona riešia nejaký problém, si často neuvedomujú, že práve ten ich návrh zákona môže byť len ďalší problém, že tej legislatívnej aktivity je príliš veľa.
My sme ešte na ministerstve hospodárstva v roku 2022 dali spracovať analýzu početnosti novelizácií v období rokov 2017 až 2021 a vyplynulo z nej, že 25 významných zákonov, ktoré ovplyvňujú podnikanie, sa za sledované obdobie menilo, kolegovia, tu v tomto... v tejto sále 308-krát, teda v priemere sa znenie uvedených zákonov mení takmer 62-krát za kalendárny rok a na jeden zákon to vychádza v priemere viac ako 12 novelizácií, čo teda určite nie je dôkaz o stabilite právneho prostredia, čiže v prepočte na dni to znamená, že približne každých šesť dní sa mení niektorý - a to len z tých 25 zákonov, ktoré sme analyzovali, súvisiacich s podnikaním, každých šesť dní. V takom prostredí sa zrejme nepodniká ľahko.
Zároveň treba povedať, že aj narastá počet tých regulácií, kým začiatkom roku 2017 malo týchto 25 zákonov, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie, 2 000 strán, v roku 2022, na jeho začiatku už ich malo takmer 2 300, čiže o 300 strán naviac.
Z toho teda vyplýva, že upraviť tú účinnosť, aby sa zmeny diali len dvakrát do roka, a zároveň počítať viac dopady, je veľmi potrebný krok, my sme o tom dlho diskutovali a ja som veľmi rád, že sme to dostali do tejto podoby.

Podľa mňa je úplne jasné, že každý štát dokáže len tak byť sociálny, do akej miery na konci dňa má výkonné hospodárstvo, a keď sme trhové hospodárstvo, trhová ekonomika, tak nedá sa to urobiť bez životaschopného trhového prostredia podnikateľov. A práve preto ja plne podporujem, aby nielen tie regulácie, ako tu boli, bolo spomenuté, že ich narástol počet z 2 000 stránok na 2 300, aby absolútne nerástol ten počet, pretože už v tom chaose sa nevie normálny, malý živnostník alebo nejaký malý, stredný podnikateľ absolútne zorientovať.
A práve preto je dobrá cesta - a plne to podporujem -, aby ak sa dejú nejaké zmeny, aby sa to nedialo, že každých šesť dní, pretože potom tí podnikatelia nič iné, len musia sledovať rôzne vyhlášky, nariadenia a stále zákony, ale aby naozaj, čo sa týka dopadu na podnikateľské prostredie, aby sa to dialo teda maximálne, tá účinnosť aby mohla byť iba dvakrát v roku, najlepšie možno iba raz v roku, samozrejme, že keď sa dohodnú, ako aj ten návrh tu bol, že by sa dohodli v rámci nejakej tripartity alebo že treba niečo akútne riešiť, tak v poriadku, však racionálni ľudia sa dohodnú, ten mechanizmus tam je, takže ja za nás môžem povedať, že určite podporíme tento návrh zákona, a myslím si, že, že sa netreba naozaj k podnikateľom správať ako, ako k nejakej macoche, takže, takže je to dobrý návrh, a myslím si, že čoraz viac takýchto, je to dobré.

Ďakujem za slovo. Súhlasím s každým zákonom, ktorý pomôže podnikateľom, ako bolo povedané, zákony súvisiace s podnikaním, obrazne sa povedané, sa tu menia zo dňa na deň, hej, v priemere, ako sme počuli, každých šesť dní a to je taká neistota medzi podnikateľmi, že nevedia, čo môžu čakať, že niekedy radšej končia a vykašlú sa na to. Okrem problémov iných ešte majú sa takto zabera... zaoberať legislatívou, ktorá navyše zbytočne. Musím súhlasiť s tým, že tých legislatívnych návrhov je fakt strašne veľa, pozrime sa len teraz, koľko toho bolo, a povedzme si na rovinu, pán predkladateľ, pán Vetrák, kto môže za ten chaos v Národnej rade.
Však my si za to môžme sami, viete, tu v tomto pléne, že to umožňujeme, a vy ako vládni poslanci, vás tu bolo 95, nesiete za to priamu zodpovednosť. Opozícia, tu bolo 55, nás bolo do počtu, vôbec ste nás nevnímali, mohli sme hovoriť, čo chceme, že nejaká debata treba, že netreba hovoriť o nás, bez nás. Smutné je to, že teraz pomaly po tri a pol roku sme na to prišli a začíname niečo robiť. Zasa to bude také vnímané, aj keď je to dobrá vec, že to je len taká predvolebná bublina, že konečne sa niečo spraví pre tých podnikateľov, hlavne keď koľkokrát tu zazneli také výrazy od predsedov politických strán koaličných, že ak skrachujú, prídu ďalší. Aký to vysielalo signál medzi tých podnikateľov, živnostníkov, medzi tých malých subdodávateľov ako Slovalca, dopravcov a drobných živnostníkov, keď sme ich vtedy pochovali a podobne?
Takže ja som rád, že to konečne prišlo, aj keď podľa mňa, už po hodine dvanástej.

Ja ďakujem za slovo. Áno, tiež v prvom čítaní som sa vyjadril, mal som tam nejaké pripomienky. Ja chcem len upozorniť navrhovateľov, že aj podľa zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojitosti aj s čl. IV ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je Slovenská republika ako členský štát povinný prebrať smernicu riadne a včas, pričom veľmi dobre vieme, že nesplnenie takejto povinnosti by predstavovalo jej priame porušenie a Slovenská republika by sa potom priamo aj vystavovala takýmto nebezpečenstvu začatia konania pre nesplnenie povinností členského štátu podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako som spomenul.
Ale na nadviažem aj na tú rozpravu v prvom čítaní, ja sa nemôžem stotožniť s argumentáciou, ktorá odznela aj zo strany zástupcu navrhovateľov v rámci rozpravy v prvom čítaní k návrhu zákona, ktorá prebehla ešte vo februári na 83. schôdzi, že štáty majú dostatok času v rámci transpozičnej lehoty na transponovanie smernice, a teda navrhovaný § 19 ods. 6 nebude spôsobovať problémy, podľa mňa bude.
Taktiež čo sa týka navrhovanej právnej úpravy, no je tam medzerovitosť. Ja by som možno dal do pozornosti, že na podnikateľské prostredie majú vplyv všeobecne záväzné zariadenia obcí, miest, vyšších územných celkov, ktorých vydávanie upravuje aj zákon o obecnom zriadení 369, ktorú tiež máme na tejto schôdzi, ako aj zákon o samospráve vyšších územných celkov. Čiže je to prierezová vec, ktorá má dopad na viacero právnych noriem. Ale, samozrejme, že je to veľká vec, a možno patrilo by sa mať dlhšiu a vecnejšiu diskusiu, ale na druhej strane chápem aj navrhovateľov, že idú takouto cestou cez poslanecký prieskum, O. K., beriem na vedomie.
Takže len toľko v krátkosti, ďakujem.

Pán poslanec Ondrej Dostál ešte.

Novelizovaný zákon o tvorbe právnych predpisov patrí podobne ako zákon o rokovacom poriadku k takých právnym predpisom, ktoré niekedy je ťažké vymáhať, a ich dodržiavanie alebo dodržiavanie je v podstate v rukách tých, ktorí ich vykonávajú. Obvykle tam nie je možnosť vynútiť si ich dodržiavanie tých ustanovení nejakou súdnou cestou, resp. iba vo úplne výnimočných prípadoch, keď to porušenie je, je úplne evidentné a má nejaké ďalekosiahle dôsledky, a preto ani tie zmeny, ktoré sa dnes dostanú, ak bude zákon schválený, ktoré sa dnes dostanú do toho zákona, nemusí automaticky znamenať, že sa skvalitní legislatívny proces. Pokiaľ na strane parlamentu nebude vôľa reálne tieto nové ustanovenia a nové povinnosti, nové pravidlá, nové postupy dodržiavať, ale vytvorí sa pre to, pre to právny rámec, a tak ako už dnes máme, teraz chcem hovoriť o tom pozmeňujúcom návrhu, ako už dnes máme v právnom poriadku povinnosť požiadať o vyjadrenie ministerstva financií k predpokladaným dopadom na rozpočet verejnej správy, tak sa doplní aj povinnosť požiadať ministerstvo hospodárstva, resp. prerokovať s ministerstvom hospodárstva aj dopady na podnikateľské prostredie, čo opäť môže byť čisto formálne, že budú, bude jedno aj druhé stručné, ale ak bude to navádzať k tomu, aby aj poslanci dôkladnejšie spracovali dopady na podnikateľské prostredia, aby sa tým ministerstvo hospodárstva reálne zaoberalo, a budeme takto možno drobnými krôčkami spieť k normálnejšiemu legislatívnemu procesu, nielen vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu.

Ďakujem pekne. Ja by som to v dvoch minútach asi nestihol, tak takýmto spôsobom možno to bude o minútu-dve dlhšie, ale zareagujem na to, čo odznelo v rozprave. Ak na niekoho zabudnem, tak mi tak dajte najavo, ja si potom spomeniem, ale myslím, že nezabudnem.
Začnem pani poslankyňou Zemanovou. Áno, akonáhle sa otvorí zákon o rokovacom poriadku, tak nás napadne mnoho vecí, ktoré, o ktorých roky hovoríme, alebo mesiace, a chceli by sme, máme tú ambíciu proste urobiť tú novelu dokonalou, len - a ja za iných okolností by som to bol zástancom, ale skutočne hľadali sme tuná kompromis, však vy viete dobre sama, aj v tomto smere, aby, aby to náhodou potom niekto nevyhodnotil ako prílepok, lebo ak by sme tam nabaľovali ďalšie, ďalšie veci do toho rokovacieho poriadku, ktoré priamo nesúvisia s tou základnou novelou zákona o tvorbe zákonov, tak by sa niekto na to mohol začať pozerať aj takto, a myslím, že by to potom narobilo viac škody ako úžitku.
Ale na druhej strane hovoríme spoločne, však mali sme o tom na tú tému niekoľko stretnutí, že boli by sme radi asi spoločne, keby sa nám podarila ešte do konca volebného obdobia nejaká novela rokovacieho poriadku, ktorá by znamenala stíšenie legislatívneho procesu. O tom sa treba rozprávať aj kvôli tomu, že každý si ju predstavujeme trochu inak. Bude treba nájsť nejaký kompromis, ale nielen kompromis názorový, ale aj kompromis s tým, že aké sú tu technické vymoženosti tohto parlamentu, čo, čo si ten parlament môže za súčasnej situácie dovoliť, lebo naozaj sa vždy pri tých novelách treba rozprávať aj so samotnou Kanceláriou Národnej rady, že či to bude realizovateľné, lebo niekedy tie naše ambície predbiehajú proste tie technické vymoženosti, ktoré sú k dispozícii, aj čo budú schopní poslanci zvládnuť, lebo poslanci tých povinností až tak veľa pri predkladaní návrhov zákonov nemajú. My sa im snažíme trošičku im teraz pridať nejaké.
Ak by sme sa pustili do tých ďalších novelizácií, tak by sme im potenciálne vedeli pridať aj viac tých povinností a nie je to vždy jednoduché, lebo každý máme síce nejakých asistentov, ale nie všetci tí asistenti majú na starosť tvorbu zákonov. A nie každý poslanec má ambíciu tu predkladať desiatky zákonov. Niektorý poslanec viac a radšej pracuje v teréne, stretáva sa s ľuďmi, ale súhlasím, že keď potom je takýto poslanec, tak by mal zvážiť svoje schopnosti aj vo vzťahu k predkladaniu zákonov, že vždy sa na to dá pozerať z oboch strán. Ale verím, že sa nám ešte do konca volebného obdobia podarí dohodnúť na niečom, čo bude znamenať minimálne to stíšenie legislatívneho procesu, lebo či už tu sme v opozícii, alebo koalícii, alebo proste na akejkoľvek strane politickej, tak vždy si želáme, aby, ako povedal aj pán poslanec Suja, nevznikalo niečo, čo niekto môže označiť aj za legislatívny chaos, aj keď podľa mňa sa toto slovo v posledných dňoch a týždňoch účelovo používa, a nie je to celkom tak.
Lebo keď hovoríme o legislatívnom chaose, tak a bolo, pýtali sa vždy tých ľudí, že čo si pod tým predstavujú, tak väčšinou tí ľudia zareagovali iba spôsobom, že no predkladajú sa tu návrhy zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet. No ony sa vždy predkladali také návrhy zákonov. Dôležité je, že či sa aj schvália také návrhy zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, nie či sa predkladajú, lebo predkladali sa vždy, a to samo osebe neznamená legislatívny chaos. A ja netvrdím, že toto ste práve mysleli, ale treba sa vždy naozaj aj pýtať, že čo si pod tým ten človek predstavuje a či, či to slovo len nie je zásterkou na to, aby sme svojím spôsobom dehonestovali ten parlament, lebo my tým, že podporujeme niekedy takéto účelové vyjadrenia, že legislatívny chaos, poslanci ani nevedia, čo robia, nevedia, o čom hlasujú, tak potom sa to, potom sa to prejavuje aj napríklad v tej dôveryhodnosti v samotný parlament, takže myslím si, že aj my sami by sme mali zvažovať, že akým spôsobom sa vyjadrujeme v týchto veciach vo vzťahu k parlamentu, lebo niekedy si sami robíme zbytočne v tomto smere škodu.
A to ja vôbec nehovorím, že tento parlament bežal dokonale, nebežal tak ani žiadny iný parlament predtým. Mne skôr vadilo možno tie prvé dva roky, že pod tou zásterkou tej pandémie sa schvaľovali tuná aj zákony v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré pri takom prísnejšom pohľade by asi nemali byť schvaľované v skrátenom legislatívnom konaní. Keby som už ja o niečom hovoril, to ustálo po prvých dvoch rokoch, tieto posledné dva roky to už je štandard, ktorý tu bol. Keď sa pozriete niekoľko volebných dozadu, tak dokonca máme menej skrátených konaní, ako sme mali v minulosti.
Ale treba si potom aj povedať, že čo znamená ten legislatívny chaos, a rozdiskutovať si to, lebo ja si nemyslím, že je tu legislatívny chaos. Sú tu niektoré veci, ktoré sa dajú vylepšiť, ale možnože ste to mysleli jednoducho tak, že niektoré veci sa vám nepáčia a treba o tých veciach hovoriť. A pokiaľ tie veci sú riešiteľné cez rokovací poriadok, tak, tak skúsme to upraviť.
Ale vždy bude platiť aj to, čo hovorí pán poslanec Dostál, že jedna vec je, že si nakreslíme, a napíše a schválime pekné pravidlá. A potom je druhá vec, že čo z tých pravidiel má nejakú ústavnú intenzitu, aby to mohlo byť vyhlásené za protiústavné, lebo v zásade iná sankcia nie je. My voči akémukoľvek zákonu, ktorý schválime v parlamente, pokiaľ to porušenie toho legislatívneho procesu nie je také, že má až ústavnú intenzitu, tak v zásade za to sankcia nie je, jedine že ten zákon by bol vecne zle spracovaný alebo by bol protiústavný, tak to áno. Ale pokiaľ, čiže aj nad týmto treba uvažovať a to je presne to, čo hovorí pán poslanec, že pokiaľ tu nebudú poslanci, ktorí budú chcieť, aby sa to pravidlo dodržiavalo, a pokiaľ nebude na vláde to ministerstvo chcieť kvalitne robiť stanoviská, lebo však aj tam sa môžu meniť ľudia, tak aj na vláde nám to môže niekto obštruovať a takisto v parlamente sa na to nemusí prihliadať. Proste budú, ak tu bude väčšina poslancov takých, že im bude jedno, že ten navrhovateľ nezmení tú účinnosť, ak budú dopady na podnikateľov, na 1. januára, júla, no ak tu bude naozaj väčšina taká, tak potom si zbytočne v zásade schvaľujeme aj rokovací poriadok.
Ale pokiaľ tu väčšina bude taká, že naozaj bude vplývať pozitívne, pozitívnym smerom a aj tak troška smerom ako keby ohľadne disciplíny na toho poslanca, že pozri sa, však tu máš zákon, mal by si dodržiavať zákony, skladáš tu sľub, keď nastupuješ ako poslanec, že budeš dodržiavať zákony, nemáš tam termín nadobudnutia účinnosti a tu má stanovisko ministerstva hospodárstva, prebrali sme si to na gestorskom výbore, naozaj majú pravdu na tom ministerstve, sú tam dopady, no tak si to oprav pekne, lebo inak ti to neschválime. Tak pokiaľ to takto nebude fungovať aj s tým, s tým dotiahnutím do konca, no tak sa nám môže stávať, že ten zákon bude niekedy aj porušovaný.
Potom ešte môže byť nejaká brzda v podobe prezidenta, prezidentky že by to potenciálne kvôli tomuto vrátila, môže to spraviť, čiže sú rôzne cesty. Uvidíme, ako sa toto pravidlo zavedie do života.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Oravec, ale aj k ostatným, ja, ja vidím na vás, že si uvedomujete, že, alebo že viete o tom, že podnikatelia by vo vzťahu k nám privítali prijatie tohto pravidla. Dokonca vo vzťahu k parlamentu je toto jedno z najdôležitejších pravidiel, ktoré oni od nás očakávajú, že prijmeme. Skutočne ak ste s nimi mali možnosť hovoriť, tak ak sa toto podarí prijať, tak z ich strany v rámci tých očakávaní voči parlamentu, ktoré mali, tak toto bude jeden zo zásadných krokov.
No a pokiaľ ide o to, čo hovoril pán poslanec Svrček, my tam máme tú výnimku, ktorá s týka právne záväzných aktov Európskej únie, čiže pokiaľ nastane taká situácia, tak vtedy sa ten termín 1. január, 1. júl nemusí dodržať.
Pokiaľ ide o tú, tú ďalšiu vec, ktorú si spomínal, pán poslanec, že by sme sa mali pozrieť trochu aj na inú úroveň, a to je obecná úroveň, súhlasím. Len dobre, možnože by to nebol prílepok k tomuto zákonu, keby sme to chceli riešiť, ale vieš, aké je ťažké otvárať zákon o obecnom zriadení, že to urobiť bez toho, aby si sa aspoň raz stretol so samosprávou, neni veľmi ako najšťastnejšie, lebo veď viete, že aj tá samospráva má svojich predstaviteľov, ktorí by potom protestovali.
Čiže máme v parlamente predložené návrhy zákonov, ktoré nám otvárajú aj 369, máme ich niekedy v prvom čítaní, ešte niektoré, niektoré budú podané podľa mňa na najbližšiu schôdzu. A ja si myslím, že v rámci tých diskusií ich tiež mám a budem mať aj so samosprávou v rámci tých diskusií. Ja sa ich rád opýtam a verím, že to urobíte aj vy, či by nechceli aj oni nejakým spôsobom si sprísniť to prostredie a tie predpisy, ktoré prijímajú voči podnikateľom. Len tam by som bol opatrný troška z toho... alebo z toho pohľadu, že nie vždy tá administratíva na strane obcí, a najmä tým menších obciam, miest je tak personálne nadimenzovaná, aby si vedeli prikladať ďalšie a ďalšie povinnosti. Čiže ja čisto koncepčne filozoficky s tebou súhlasím. Podľa mňa tu už nebol priestor na to, aby sme to riešili, ale vieme to určite do budúcna riešiť, hlavne ak samosprávy nebudú nám protestovať, že, že okrem peňazí nemajú ani ľudí na to, hej, že tak to zjednoduším.
No a ak som na niekoho zabudol, to sa, kto diskutoval, tak sa, tak sa ospravedlňujem, ale ja som a pán Taraba tu už nie je, takže na neho som nereagoval.
Ale som veľmi rád, že aj on má podobnú odozvu zo strany podnikateľov ako mám aj ja, aj ďalší, že takéto pravidlo a prijatie takého pravidla bude pre náš všetkých len bonusom a o nás všetkých vytvorí, a o nás všetkých poslancov aj v parlamente vytvorí obraz, že naozaj rešpektujeme podnikateľov, najmä tých menších, stredných, tí, ktorí najviac potom doplácajú, keď je nestabilné právne prostredie, a že chceme aj vo vzťahu k nim niečo pozitívne spraviť. A myslím si, že budú potom aj oni mať celkom dobré pocity z celého toho volebného obdobia, že sme na nich nezabudli popri tom množstve zákonov, ktoré v parlamente schvaľujeme.
Ďakujem veľmi pekne.