88. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, milí kolegovia, v podstate zákon o sociálnej práci, 219-ka, je veľmi komplexný, veľmi obšírny. Pripúšťam, zmeny sú potrebné, zmeny treba vykonávať. S kolegyňou Žitňanskou sme troška predebatovali, pokiaľ nás pán predseda nevyrušil, ale v podstate mňa tam vyrušuje jedna jediná vec, to, čo sme preberali, tá štvorročná lehota na doplnenie vzdelania. Súhlasím, že ľudí, ktorých máme v sociálnej sfére, sociálnej práci a sociálnej kuratele, alebo v špecializovaných činnostiach, ktorí vykonávajú posudkovú činnosť, musíme v systéme udržať, pretože systém je poddimenzovaný, kvalitní ľudia budú odchádzať vždy za lepším platovým ohodnotením a lepšou nejakou pracovnou morálkou, ktorá na týchto úradoch, povedzme si na rovinu, nie je bohvieaká, ale sú v tomto, v tejto štvorročnej lehote podľa mňa dva také prístupy. Buď je ten prístup špekulatívny, že dotyčný pracovník sa tam chce len na tej stoličke udržať, pretože už značný odchod do dôchodku mu veľmi nechýba, alebo ten človek odďaľuje to svoje vzdelávanie.
Pri sociálnej kuratele je tam dvanásť až osemnásť mesiacov rovnako na dovzdelávanie alebo na získanie patričnej, patričnej kvalifikácie na posudkovú činnosť, tak myslím si, že tá lehota sa naozaj dá zvládnuť do dvoch rokov, či už z objektívnych, alebo všakovakých iných príčin. Čiže mňa vyrušuje len naozaj tá štvorročná lehota, ktorá je podľa mňa, troška nadsadená a netlačí dotyčného pracovníka na to, aby si tú svoju kvalifikáciu doplnil čím skôr.
To, čo ste kolegynka, rozprávali o celoživotnom vzdelávaní, s tým musíme len súhlasiť a sústavné vzdelávanie v rámci aj akreditovaných odborov alebo nejakých akreditovaných štúdií v ich nejakých inštitútoch v rámci sociálnej práce, ktorá by zlepšovala samotnú prácu, samotnú prácu v rámci sociálnej kurately a špecializovanej posudkovej činnosti, to len vítam, pretože je to potrebné.
V samoštúdiu daný pracovník vie získať určité vedomosti, ale nejaký teambuilding alebo skupinové vzdelávanie, ktoré by v týchto odboroch bolo naozaj nutné, musíme zachovať alebo nejakým spôsobom aspoň preklenúť v rámci nejakých väčších štruktúr, to znamená pospájať okresné organizácie, alebo pospájať možno krajské organizácie, výmena skúseností atď. Je to veľmi dôležité. Čiže ja naozaj tento zákon vítam. Jediné, čo ma tam vyrušuje, je tá štvorročná lehota, ale možno ten, možno nakoniec bude dobré. A ja naozaj neviem. Hovorím, toto je jediné, čo ma vyrušuje, inač zákon má našu plnú podporu. Za poslancov hnutia REPUBLIKA budeme za ňu hlasovať tak ako v prvom čítaní. Len hovorím, tá štvorročná lehota, ktorú ste aj konzultovali s ministerstvom.
Čiže veľmi pekne ďakujem.

vymazať nadbytočný rámček

Ďakujem pekne. Jedna faktická poznámka.
Reakcia, nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len v rýchlosti chcem zareagovať na to, pretože, áno, ono sa javí, že štyri roky je viac ako dosť. Žiaľ, tá prax ukázala vlastne, že zákon o sociálnej práci bol prijatý teda v roku 2014 a máme rok 2023. Čiže už teraz vidíme, že vlastne to obdobie, ktoré bolo poskytnuté ľuďom, ktorí pred rokom, resp. do roku 2015 vykonávali tú prácu, že vlastne mali si doplniť toto špecializované vzdelanie a nestalo sa tak a naozaj nechceme ohroziť, že na týchto pozíciách proste tí ľudia nebudú. Tak preto aj ministerstvo dalo tú dlhšiu lehotu tých štyroch rokov. Kiežby, kiežby sme mali dostatok záujemcov, ktorí pôjdu robiť túto prácu, ktorí sa teda dovzdelávajú a ja pevne dúfam, že naozaj sa nestane situácia, že nikto nebude chcieť robiť túto robotu, lebo však my sme si to hovorili už aj naposledy, keď sme mali diskusiu a takú oveľa širšiu. Aj pán predseda výboru vystúpil, aj ďalší, že naozaj oblasť sociálnych vecí, alebo resp. sociálnych služieb je tak brutálne poddimenzovaná práve aj kvôli nedostatku financií. Tí ľudia nie sú zaplatení, tá motivácia naozaj je tam veľakrát len o tom, že sú to srdciari, ktorí proste chcú robiť túto prácu. Takže ja som vďačná každému jednému, ktorí zostávajú v zariadeniach, ktorí pracujúci v sociálnej kuratele, ktorí pracujú proste aj v tej posudkovej činnosti. A celé je to možno o tom, a to sme mali aj však v programovom vyhlásení vlády, a ja pevne dúfam, že raz sa toho dožijem, že proste bude jednotná posudková činnosť, že sa to zjednotí, že proste nebudú tri rôzne posudkové činnosti, ale to sú všetko také tie väčšie reformy, na ktoré si asi musíme počkať do ďalšieho volebného obdobia.
Takže veľmi pekne vás chcem poprosiť teda podporiť tento zákon, pretože je to cesta k lepšiemu, hoci, áno, kiežby sme to vyriešili v priebehu tých dvanástich, osemnástich mesiacov alebo teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Prosím? (Reakcia predrečníčky.) Ešte kto? Aha, ja som si to nevšimol, prepáčte.
S reakciou pán poslanec Kočiš, ospravedlňujem sa.

Nič sa nestalo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ja naozaj súhlasím s tým, čo rozprávate aj vo svojej rozprave, aj v tomto dodatku v rámci faktickej poznámky. Ja len stále rozprávam to, že tieto dve nádoby sú naozaj prepojené so vzdelávaním. Pretože keď si tak hlbšie troška pospomínam do dávnejšej minulosti, tak medzi rokmi ´95 až 2000 ešte stále dobre fungoval taký inštitút doplnkového vzdelávania, to bolo dvojročné pomaturitné štúdium, a vykonával sa tam vlastne taký odbor, volalo sa to že sociálnoprávna nadstavba. Čiže toto bolo veľmi dobré štúdium pre absolventov plného stredného štúdia, ktorí mali záujem o nejakú sociálnu prácu alebo nejaké základné právne vedomosti. Potom sa to nahradilo plnohodnotným štúdiom sociálnej práce alebo terénnej sociálnej práce, alebo komunitnej sociálnej práce, alebo ešte troška fungoval odbor sociálna práca zameraná výlučne na rómske spoločenstvo. Potom sa to skĺbilo len do samotnej sociálnej práce. Čo tým chcem povedať?
Chcem tým povedať to, že ak niekto vykonáva sociálnu prácu či už na úrade práce, na obvodnom úrade, na okresnom úrade, na mestskom úrade, na obecnom úrade, mal by tú sociálnu prácu podľa možností buď študovať, ak na to má, ak na to nemá, vzdelávať sa nejakým spôsobom po svojej vlastnej línii. Ale nerobme zo štúdia sociálnej práce nejaký výťah buď na lepšiu platovú pozíciu alebo na nejakú funkciu, kde sa človek zabetónuje.
Naozaj v západnom svete, keď už budeme sa takto na to pozerať, tak je, ak niekto povie, že sociálny pracovník, tak to je značne vysoký honor, značne vysoký štandard zamestnania.
Na Slovensku, v strednej Európe to tak nie je a bojím sa, že ešte dlhé desiatky rokov nebude. Pretože stále sa na túto pozíciu alebo na pracovné zaradenie pozerá veľmi negatívne alebo s takým opovrhnutím. Čiže ak skĺbime patričné vzdelávanie, výkon funkcie, dáme sociálnemu pracovníkovi, nech vykonáva akúkoľvek prácu, patričný štatút, honor, tí ľudia nám garantovane odchádzať nebudú.

Ďakujem pekne. Teraz sa pýtam, chce sa, chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie, ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo spravodajca?
Nech sa páči. A potom vás poprosím, aby ste oznámili aj termín hlasovania.

Áno. V záverečnom slove by som chcel povedať, že sociálna práca tuná, tento odbor za socializmu sa neštudoval, lebo komunisti povedali, že to nie je potrebné. Táto, táto téma sa začala študovať až po revolúcii a naozaj obrovské množstvo študentov to vyštudovalo. Tí, tých študentov máme. Ja si myslím, že väčšina z nich nepracuje v obore. My tento obor troška dehonestujeme jednak tým, že neni to hodnotenie také, ako by malo byť. Ale tiež tým, že väčšina tých pracovníkov, ktorí robia sociálnu prácu, pokiaľ nie sú zamestnaní, samozrejme, na úradoch sú platení projektovo. To znamená, naozaj on sa zamestná na presne určenú dobu. Vie, že po tých dvoch alebo troch rokoch ten projekt, keď sa nebude predpokladať, že končí na ulici, stráca motiváciu a tak isto platové ohodnotenie. On má v projekte nejakú mzdu a tú mzdu dostáva a vlastne peniaze za kvalitnú prácu navyše, samozrejme, nedostáva, keďže je, keďže je projektový pracovník.
Aj vzhľadom k tomu, aj vzhľadom k tomu, že ma oslovili profesori, ktorí učia na univerzitách, hovorím univerzitách, sociálnu prácu, tak na budúci týždeň sme tuná v Národnej rade zorganizovali taký okrúhly stôl, kde by sme systematicky povedali, čo ďalej, ako, ako to nastaviť, aby naozaj bolo umožnené celoživotné vzdelávanie, aby tí ľudia boli motivovaní, aby naozaj tí, čo chcú túto prácu robiť a sú v tomto odbore nejak kvalifikovane sa posúvať ďalej, aby táto možnosť bola a aby, aby vlastne celá tá kvalita sociálnej práce išla hore, lebo na záver možno spomeniem prípad, ktorý sa stal v Richnave. V poslednom období sa stali dva prípady, že jedno dieťa tam zomrelo, jedno dieťa zúbožené v nemocnici dávajú dokopy. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
157.
Pán poslanec, prepáčte, je dvanásť hodín. Takže môžem vás poprosiť, aby sme tuná nedávali takéto príklady?

Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR
158.
Už končím, áno. Len, len tým som chcel povedať, že naozaj kľúčovú rolu v tom hrajú sociálni pracovníci, či už na kuratele, alebo terénni. Takže je to vážna vec, o ktorej sa bavíme, takže venujme tomu patričnú pozornosť.
Ďakujem veľmi pekne a hlasovanie najbližšie o 17-tej hodine, takže k tomu.
Ďakujem pán predseda, že ste mi...

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tom bode programu.
Ešte s procedurálnym návrhom pán poslanec Saloň.

Ďakujem veľmi pekne. Len chcem poprosiť kolegov, zároveň sa ospravedlňujem za ukracovanie prestávky. Len chcem dať zadosťučineniu faktom, aby nebolo niekde prezentované, že je to na základe mojej svojvôle. Tak dňa 19. októbra, tak teda pardon, dňa 20. októbra uznesenie č. 623 Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti Národnej rady Slovenskej republiky z 19. októbra 2022 podľa § 146 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o stanovisko Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k prípadu členstva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v Osobitnom kontrolnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
A. konštatuje, že
1. poslanec Juraj Šeliga je členom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a neprestal ním byť ani zánikom poslaneckého klubu, ktorého bol členom;
2. Prosím vás, pozorne počúvajte. Voľba členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby v časti uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1088 z 23. novembra 2021 v časti B. neprebehla v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 17 z 20. marca 2020.
B. navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky
vykonať opakovanú voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktorí boli predmetom voľby členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby dňa 23. novembra 2021 (uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1088 z 23. novembra 2021 v časti B.), a to v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 17 z 20. marca 2020, resp. zmeniť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 17 z 20. marca 2020, čo do počtu členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
C. poveruje predsedu výboru
oznámiť stanovisko výboru predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím vás, kolegovia, toto uznesenie obdržali všetci členovia výboru na kontrolu činnosti SIS. Toto uznesenie bolo doručené na základe povinnosti mojej pánovi predsedovi Národnej rady. Keďže Národná rada si nesplnila v časti B opakovanú voľbu ani zmenu počtu členov a v časti A je spochybnená voľba tej voľby, o ktorej hovorila aj pani Zemanová a pán Szőllős, kde pánovi Szőllősovi sa chcem poďakovať za to, že ľudsky to pochopil, že to neni môj výmysel, tak vás chcem poprosiť, konám iba na základe tohto uznesenia. Nie som právnik, ale je tam jasne skonštatované, že voľba, ktorá prebehla, neprebehla v sú-la-de.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.