90. schôdza

Pani kolegyňa, vo svojom prejave ste povedali, že nebojme sa pomenovať veci tak, ako sú. Tak nalejme si čistého vína, veď vy ste boli ministerkou spravodlivosti, boli ste tam aj za vlády SMER-u štátnou tajomníčkou štyri roky. Čo ste spravili vtedy? Prečo to už nie je? Prečo dnes ako bývalá ministerka tu sedíte a teda v tej opozícii viete dávať tie najlepšie návrhy, ako by to mohlo byť. Prečo tú komunitu teraz zavádzate? Veď vy ste mali všetky nástroje v rukách, aby ste im vyšli v ústrety, aby ste im pomohli. A nespravili ste to. Takže to potom je buď vaše zlyhanie, alebo teda možno vo faktickej budete vedieť vysvetliť, prečo to tak nebolo.
Čo sa týka tej tolerancie a ľudskosti, áno, treba byť absolútne, myslím si, že tá tolerancia a tá nenávisť je veľmi-veľmi vysoká v našej spoločnosti, určite treba byť maximálne tolerantný medzi sebou ako ľudia, nielen preto, že je niekto opačného alebo rovnakého pohlavia, ale naozaj medzi všetkými, či to je rasová nenávisť, je to tu šialené, čo sa tu deje. Ale ak sa tu bavíme o tomto návrhu, je to, je to krok vpred a ja ďakujem pánovi ministrovi, že to pripravil, lebo nie je to len pre LGBT komunitu, ak to je nejaký dôverník, ale je tu mnoho mladých párov, ktorí sa nechcú brať, majú na to určitý nejakým spôsobom dôvod a tiež prišli od nich rôzne dopyty, ako by vedeli vyriešiť si nejaké dedičské konanie, nejaký náhľad zdravotnej starostlivosti. A toto je pomoc aj pre nich, aj pre tú LGBT komunitu, aj pre týchto ľudí, ktorí v podstate nejakým spôsobom nechcú ísť do toho sňatku. Takže ja si myslím, že je to nejakým spôsobom krok vpred, ale ešte raz, treba sa zamyslieť, prečo vy ste pre to nič nespravili.
Ďakujem.

Pán poslanec Ondrej Dostál.

Samozrejme, práva párov rovnakého pohlavia aj nezosobášených párov rôzneho pohlavia mali byť upravené už dávno. Nie je pravda, že sa nič neurobilo. SaS vypracovala návrh zákona o partnerskom spolužití, ktoré riešilo túto tému úplne iným spôsobom. Nedostalo sa to na program rokovania Národnej rady práve z dôvodu, že SME RODINA to blokovala na koaličnej rade.
A teda o tom, že či toto pomôže, alebo nepomôže párom rovnakého pohlavia, tak ak aj odhliadnem od bizarného návrhu, že, že by nemali mať páry rovnakého pohlavia väčšie práva, ako majú už teraz, to znamená, že by nemali mať vôbec žiadne práva, lebo teraz nemajú vôbec žiadne práva páry rovnakého pohlavia, tak tento návrh zákona nerieši páry rovnakého pohlavia, dokonca nerieši ani páry. On rieši trojice, štvorice, rôzne kombinácie, permutácie, variácie, rieši, rieši vzťahy medzi, medzi príbuznými a medzi ľuďmi, ktorí vôbec nemusia mať nejaké partnerské spolužitie. Toto vôbec nie je inštitucionálne a právne uznanie vzťahu dvoch ľudí, ktorí spolu žijú, majú sa radi a chcú vytvárať trvalý zväzok. Je to pokračovanie nerešpektovania ľudskej dôstojnosti ľudí, ktorí žijú v pároch rovnakého pohlavia.
A doteraz sa odmietala požiadavka na životné partnerstvá tým, že no však oni si to môžu upraviť nejakými splnomocneniami, notárskymi zápisnicami a zmluvami, prečo k tomu potrebujú nejaké životné partnerstvá? Teraz, keď sa prijme tento zákon, tak áno, budú ošetrené aj nejaké životné situácie, ktoré nejde dnes ošetriť nejakými splnomocneniami, ale bude, znova to bude zámienka pre to, aby sa odmietala požiadavka na životné partnerstvá, no však si urobte fiduciárne vyhlásenia.

Pán poslanec Tomáš Lehotský.
Pardon, ešte predtým pán poslanec Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Fiduciárne vyhlásenie je súkromnoprávny inštitút porovnateľný s plnomocenstvom alebo závetom. Na tento inštitút sa však majú právo teraz nadviazať niektoré výsady verejného práva, ako je právo sociálneho zabezpečenia a pracovné právo, ktoré dnes patria rodine a manželom, ako je ošetrovné, výnimka zo zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, platené pracovné voľno pri ošetrení, prestávka v čerpaní dovolenky a podobne. V niektorých zákonoch je pozícia fiduciárneho dôverníka dokonca ešte silnejšia ako člena rodiny alebo len člen rodiny má nárok na výsady pri starostlivosti o iného člena rodiny, len ak spolu žijú v spoločnej domácnosti, kým fiduciárni dôverníci nemusia ani žiť v jednej domácnosti.
Čiže keď sa na to pozrieme sprava-zľava, tak stále vy budete, pani kolegyňa, omieľať jednu takú mantru, že všetko budete hrať len na jednu kartu – LGBTI komunita a páry rovnakého pohlavia. Myslím si, že tento zákon nielen čiastočne, ale v značnej miere upravuje aj spolužitie partnerov rozdielneho pohlavia, upravuje mnohé iné veci, ale vy stále budete hrať len na tú jednu istú kartu – LGBTI, LGBTIQ plus, mínus, neviem čo. Jednoducho ja viem, že boj o toho vášho liberálneho voliča zúri, je silný, je niekedy priam až nepochopiteľný zdravému človeku, ale naozaj riešime tu zákon, ktorý je nastavený po triapolročnom neschopnom vládnutí tejto vlády alebo minulej vlády, či už to bola vláda Matoviča alebo Hegera, a jednoducho vy ako ministerka spravodlivosti ste neprišli s ničím rozumnejším, s ničím lepším, s ničím kvalitnejším, ako je tento návrh zákona.
Ja viem, žiaden zákon nie je dokonalý, ani tento nie je dokonalosť sama, ale rieši určité životné situácie, ale vám vadí to, že nie je tam explicitne dané, rieši sa iba LGBTI+–Q a podobne.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Tomáš Lehotský.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem, Mária, že si teda poukázala na to, že určitá časť slovenskej spoločnosti, nie malá, ale v zásade veľmi veľká sa už roky správa veľmi pokrytecky v mnohých otázkach, jednou z nich je aj teda LGBTI+ komunita. My totiž hovoríme, že aj LGBTI komunitu máme, aj ich nemôžeme otvorene nenávidieť, ale aj sa ich nechceme otvorene zastať. Aj komunikujeme, že im chceme pomôcť aj týmto zákonom, aj ich v tomto zákone, ktorým komunikujeme, že my chceme pomôcť, nedokážeme ani len pomenovať. Toto je Slovensko v tejto téme dnes, zaostalé a pokrytecké.
Tá podstata problému, na ktorú si poukázala a ktorú podľa aj tých reakcií na teba nedokážu poslanci, časť poslancov, veľká časť poslancov pochopiť, je absolútny nedostatok citlivosti, pretože my sa rozprávame o ľuďoch, podotýkam ľudských bytostiach, ktorí majú rovnaké právo uzatvárať také vzťahy ako heterosexuáli medzi mužmi a mužmi, mužom a mužom, ženou a ženou, rovnaké právo majú títo ľudia uzatvárať takéto vzťahy ako my heterosexuáli. Ale v tomto zákone sa im namiesto toho predáva kategória dôverník v medziľudských vzťahoch ako dôstojné riešenie ich problémov. Dôverník, to je, to je kategória z domovej schôdze a niektorí poslanci sa tu pýtajú, že v čom je problém. No tak v tomto je problém. Sme medzi poslednými piatimi krajinami v EÚ, ktoré nemajú registrované partnerstvá alebo manželstvá riešené, posledných päť krajín.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za všetky poznámky, ktoré prišli, a ja si dovolím na to reagovať takto. Toto nie je boj o voliča, toto je boj o dôstojnosť a o rešpekt k človeku. Naozaj dlho trvalo, kým sme prišli na to ako ľudstvo, že otroctvo máme zrušiť. Že jednoducho každá ľudská bytosť je hodná rešpektu a dôstojnosti. Potom nám veľmi dlho naozaj trvalo, kým sme prišli na to, že napríklad aj žena je človek – to nám tiež dosť dlho trvalo – a má mať tie isté práva ako muž. Dlho nám trvalo, že naozaj ona môže aj voliť, dokonca byť volená. No a teraz nevieme prísť na meno menšinám v našej spoločnosti, my proste to, my to nevieme vysloviť.
Tu pán poslanec si z toho robí srandu, proste nechce ani dôstojne im prísť na to pomenovanie, ktoré je hodné rešpektu. Proste nechce, nevie, neurobí to. Ešte náhodou by to znamenalo, že im prejavuje nejakú dôstojnosť a rešpekt. A mňa tu toto najviac trápi, že my sa tu teraz tvárime, že ideme niečo urobiť pre menšinu v našej spoločnosti. No nejdeme, nejdeme, ideme ich uraziť. Ja keď s niekým žijem ako s partnerom, tak samozrejme, že sa mu zdôverujem s vecami, ale to nie je môj dôverník. A ja mu nebudem dávať vyhlásenia ako dôverníkovi, no nebudem, je to smiešne. A nebudem očakávať, že on bude dávať takéto vyhlásenie voči mne ako dôverníčke. Pane Bože! Tak sa tu nevysmievajme z ľudí, ktorí tu s nami žijú a patria k menšine a sú trochu iní. To akože nevieme naozaj im priznať ich práva? Nevieme to pomenovať? No tak to pomenujme, že im nič nechceme dať a že nechceme im dať dôstojnosť a rešpekt, to povedzme, že nechceme a nedáme. Ale tento zákon im nedáva nič.

Trochu som zneistel, pán poslanec, vy ste boli prihlásený do rozpravy? Nie, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ústna už bola, pán poslanec. Takže pani poslankyňa Kolíková bola, áno, jediná a tým pádom posledná. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko v záverečnom slove pán navrhovateľ? Áno. Nech sa páči.