90. schôdza

Už ďalšia sa mi nedá (reakcia z pléna), nedá sa, mrzí ma to. Pán minister má stále časový priestor dve minúty a desať sekúnd odpovedať.

V premiérovej odpovedi je obsiahnutá veta, v ktorej sa hovorí, že o tom, že takto pribudnú jednotky intenzívnej starostlivosti a starostlivosť o novorodencov bude lepšia, bude menej presunov s pacientkou a novorodencom. To by som videl ako to hlavné vysvetlenie.

Ďalšia otázka je od pána poslanca Martina Čepčeka a znie:
„Vážený pán premiér, Azerbajdžan podobne ako Rusko pácha agresiu na inom štáte. Budeme z Azerbajdžanu odoberať nerastné suroviny, keďže z Ruska ich odoberať odmietame?"

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, odpoveď pána premiéra adresovaná pánovi Čepčekovi.
Vážený pán poslanec, Slovensko vychádza vo svojej zahraničnej politike predovšetkým z ochrany vlastných záujmov. Kľúčovým záujmom Slovenska je ochrana princípu zvrchovanosti a územnej celistvosti v zmysle medzinárodne uznávaných hraníc. Medzi ekonomické vektory záujmov patrí energetická bezpečnosť a v rámci nej zabezpečovanie diverzifikácie energetických zdrojov a prepravných ciest. Nezmyselná ruská agresia voči Ukrajine potvrdila, že je životne dôležité eliminovať energetickú závislosť od Ruska. Predpokladám, že máte vo svojej otázke na mysli azerbajdžansko-arménsky spor o Karabach. Dovolím si v tejto súvislosti krátky historický exkurz.
Karabach predstavuje vyše 20 % celkového územia Azerbajdžanu. A v zmysle medzinárodne uznaných hraníc patrí pod suverenitu Azerbajdžanu. Od počiatku deväťdesiatych rokov až do ukončenia tzv. druhej vojny o Karabach, čo sa skončilo v roku dvadsať tohoto storočia, bolo územie Karabachu pod kontrolou Arménska za vojenskej podpory Ruska. Nešlo pritom o náboženský spor, ako sa zvykne v rôznych kruhoch mylne interpretovať, ale o územno-etnický spor. Pre zaujímavosť, svedčí o tom aj viacero vonkajších faktorov, keď napríklad islamský Irán podporoval a podporuje kresťanské Arménsko, kým na druhej strane židovsko-kresťanský Izrael zase podporuje sekulárny Azerbajdžan s umierneným moslimským obyvateľstvom. Vidíme teda, že jedno... zjednodušený obraz o tom, že tu je, ide o boj kresťanov a moslimov neplatí. Azerbajdžan dočasne prišiel o územie Karabachu už koncom osemdesiatych rokov a na začiatku deväťdesiatych rokov, nad ktorým po takmer tridsiatich rokoch počas tzv. 44-dňovej vojny o Karabach v roku dvadsať opätovne získal kontrolu. Táto vojna sa skončila trojstrannou dohodou medzi Ruskom, Azerbajdžanom a Arménskom 9. novembra 2020.
V povojnovej situácii došlo v rámci urovnania sporu k viacerým rokovaniam a v zmysle dohody z Prahy, ktorá bola urobená 6. októbra ´22, a dohody zo Soči, ktorá bola uzavretá 31. októbra ´22, obe strany konfliktu potvrdili, že vzájomne uznávajú svoju územnú celistvosť. Problém je, že volajú po demarkácii a delimitácii hraníc, čiže po zmene hraníc. To je jeden z dôvodov, prečo dochádza k pretrvávaniu napätia na azerbajdžansko-arménskych hraniciach, prečo tam dochádza aj k prestrelkám a striedavému dobýjaniu niektorých vojensko-strategických stanovísk v pohraničných oblastiach.
Slovensko vníma problematiku azerbajdžansko-arménskeho sporu optikou podpory princípu územnej celistvosti a princípu suverenity nad územím v medzinárodne uznaných hraniciach. V tomto zmysle nemožno teda označiť za problém, aby sme nemohli spolupracovať s Azerbajdžanom pri zabezpečení svojich energetických potrieb. V Azerbajdžane vidíme spoľahlivého partnera pre dodávky energetických surovín a máme záujem túto spoluprácu ďalej rozvíjať. V tomto kontexte chcú dodávky z Azerbajdžanu v budúcnosti využívať aj ďalšie členské štáty EÚ ako je Taliansko, Grécko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko. Nevidím dôvod, prečo by práve Slovenská republika mala ostávať mimo spolupráce s Azerbajdžanom.
Na záver by som rád doplnil, že na Rusko sú uvalené sankcie Európskej únie. A robiť medzi Rusko a Azerbajdžanom paralelu nemožno.

Ďakujeme pekne. Pätnásť minút určených na otázky adresované predsedovi vlády vypršalo. Takže v zmysle zákona o rokovacom poriadku teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Tomáša Šudíka na dočasne povereného ministra spravodlivosti Viliama Karasa, a tá otázka znie:
„Akým spôsobom sa snaží ministerstvo spravodlivosti znížiť páchanie trestného činu subvenčného podvodu a trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a či považuje aktuálnu právnu úpravu týchto trestných činov za dostačujúcu?"
Pána ministra Karasa zastupuje pán minister Horecký, takže nech sa páči, tu je odpoveď.

Ďakujem, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, aktuálna vládna novela Trestného zákona, ktorá je predmetom rokovania prebiehajúcej schôdze Národnej rady, mení právnu úpravu týkajúcu sa trestného činu subvenčného podvodu, ako aj trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Podľa platnej právnej úpravy sú trestné sadzby pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 pri porovnaní s ostatnými obdobnými trestnými činmi pôvodného charakteru najmiernejšie. Ministerstvo spravodlivosti navrhuje trestné sadzby trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie zosúladiť so sadzbami trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225, ktorý je skutkovo obdobným trestným činom vo vzťahu k finančným záujmom Slovenskej republiky.
Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov EÚ je nevyhnutným predpokladom aj pre založenie pôsobnosti európskej prokuratúry v národných vyšetrovaniach s poukazom na článok 25 nariadenia vlády Európskej únie z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia európskej prokuratúry. V prípade tzv. spolufinancovania projektov zo zdrojov Európskej únie a súčasne z rozpočtu Slovenskej republiky v aplikačnej praxi dochádza k súbehu vyššie uvedených trestných činov, pričom spravidla miera spolufinancovania zo zdrojov Slovenskej republiky je podstatne nižšia ako zo zdrojov Európskej únie. Táto skutočnosť má priamy vplyv na to, ktorý orgán činný v trestnom konaní bude vo veci konať osobitne, či na konanie o takomto skutku bude príslušná národná alebo európska prokuratúra. Pre úplnosť, ak súbehom trestných činov subvenčného podvodu a poškodzovania finančných záujmov vznikne väčšia škoda na majetku Slovenskej republiky ako Európskej únie, európska prokuratúra sa v zmysle nariadenia zdrží výkonu svojej právomoci.
Uvedené zmeny právnej úpravy, ktoré ministerstvo spravodlivosti predstavilo v aktuálnom návrhu novely Trestného zákona, majú prispieť k efektívnejšej a účelnejšej ochrane prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako aj finančných záujmov Európskej únie prostriedkami trestného práva. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec nemá doplňujúcu otázku, takže môžme ísť na otázku číslo dva. Opäť je od pána poslanca Tomáša Šudíka ministrovi životného prostredia pánovi Jánovi Budajovi, a otázka znie:
„Vážený pán minister, akými konkrétnymi opatreniami plnila/plní Slovenská republika ciele a záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd (Rámcový dohovor OSN pre zmenu klímy, Kjótsky protokol, Parížska zmluva) a právnych predpisov Európskej únie (Európsky klimatický zákon, Európska zelená dohoda, Balík Fit for 55). Podniká Slovenská republika dostatočné opatrenia v boji proti klimatickej zmene?"

Ďakujem za otázku, pán poslanec. Začnem od konca.
Nikto dnes na globálnej úrovni si nemôže pochvaľovať, že podniká dostatočne na odvrátenie klimatickej zmeny, lebo klimatická zmena stále prebieha a prerastá do klimatickej krízy. Od rokov na prelome, keď u nás padla totalita, stúpli hladiny svetových morí o viac než 10 cm. Na pohľad si poviete, že ešte to tu nás nezaplavuje, to je síce pravda, ale krajiny, ktoré sú pri mori a ktoré majú nízke pobrežie, ako je povedzme Holandsko, bojujú už dávno o vôbec svoje hranice, svoje územia. Krajiny, mnohé ostrovné štáty, ktoré sú na ostrovoch, ktoré nemajú nejakú sopku alebo nejaké vysoké horstvo, sú takisto v situácii, kedy už vedia vyrátať, kedy ten ostrov zanikne. Myslím, že takým je, takým adeptom sú aj tuná obľúbené, obdivované Maledivy.
Títo ľudia v mnohých krajinách uvažujú, samozrejme, o odchode z toho ohrozeného územia a najviac ich je v povodí rieky Ganga, ktorá sa prestane rozvodňovať v prípade, že sa roztopí ľadovec, ktorý je nad nimi v Tibete. Tento ľadovec naozaj veľmi rýchlym spôsobom sa roztápa a dá sa pomerne exaktne vyrátať, kedy zmizne. Iba tento ľadovec spôsobuje, že v lete sú záplavy, že tá voda sa dostane z rieky ďalej a že dosahujú nejakú obživu, že na tých ryžových políčkach je voda. V prípade tá Ganga bude ďalej tiecť, iste, ale nebudú žiadne záplavy, vody bude výrazne menej a bude to len voda z dažďov. Nebude už periodická voda z ľadovcov, a to znamená, že z toho niekoľko desiatok miliónového obyvateľstva, podľa odhadov najmenej 400 miliónov v súvisiacich oblastiach bude mať znemožnenú obživu alebo čistú vodu.
Taktiež ľudia v Afrike. Bol som sám svedkom, ako žijú na územiach, kde už päť rokov nepršalo. Nejaké roky pili krv vlastne z vlastného dobytka po kúskoch, po kúskoch, aby prežil aj ten dobytok, aj oni. Ale to všetko pri päťročnom, päťročnej absencii zrážok už končí.
Ale teraz k vašej otázke. Vláda Slovenskej republiky sa hlási k medzinárodnému úsiliu v oblasti aj adaptácie na tieto zmeny klímy a takisto aj k Parížskej dohode a stratégie Európskej únie na boj proti kríze, proti hrozbe skutočnej kríze. Agenda OSN pre udržateľný rozvoj, Agenda 2030, je súhrnom globálnych záväzkov, ktorými medzinárodné spoločenstvo ľudstva vlastne reaguje na tieto výzvy. Vláda sa hlási aj k aktívnemu presadzovaniu národných záujmov a formovaniu klimatickej politiky v rámci Európskej únie.
Aj pokiaľ aj ja mám tú česť, aby som sa mohol vyjadriť, vždy obhajujeme racionálne stanoviská bez prejavov nejakej paniky a extrémizmu. My sme si vedomí, že dobrá environmentálna politika musí byť aj udržateľná. Nemôže vytvoriť hospodársky rozvrat, nemôže vyhovieť našim prianiam, ale musí sa odvíjať podľa reálnych možností. O čo viac ju zanedbali naši predchodcovia, o to viac ťažkostí máme my. Dobrým príkladom je problém elektromobility. Skutočne Slovensko veľmi, veľmi zaostáva v rozvoji siete na nabíjanie elektrických áut. A samozrejme, potom kúpiť si elektrické auto pre mnohých ľudí znamená len možnosť jazdiť v okolí svojho domu alebo bytu.
To zaostávanie voči Českej republike alebo Nemecku, alebo voči Rakúsku je naozaj civilizačné, by som povedal. Aj preto sa niektorí pokúšajú strašiť pred voľbami, že to nebude možné prejsť na elektromobily. Ja to nechcem hodnotiť, či to je možné alebo nie, ale úsilie Slovenskej republiky v tomto smere... môžem ešte mať nejaký čas? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ak by mal pán poslanec doplňujúcu otázku, tak získate tým ďalších päť minút.

Budaj, Ján, dočasne poverený minister životného prostredia SR
Ja vás poprosím, urazte ma nejakou doplňujúcou otázkou.

Áno, je prihlásený pán poslanec, len zatiaľ nemá zapnutý mikrofón.

Ja len dopĺňam čas pánovi ministrovi, aby mohol dokončiť. Ďakujem.