90. schôdza

Ďakujem. No máme otvorený zákon o Bratislave, máme otvorený zákon o Košiciach, no tak šupneme to tam, ako tak sme k tomu dospeli. Ja som, pán poslanec Vetrák, nehovoril o tom, že tieto návrhy sú prílepky, však to som aj spomenul, že, že ide o veci, ktoré, alebo návrhy, ktoré rozširujú alebo teda týkajú sa, týkajú sa zákonov na, ktoré sú otvorené tým samotným zákonom. A ja som namietal a teda môžme sa aj teda sporiť o to, že či kvórum áno alebo nie, ale to je vecná debata a, a možnosť, ja nespochybňujem, keď hovoríš, že ste s niekým rokovali, no tak s Bratislavou a Košicami rokovali.
A to, čo som ja namietal primárne, je, že to nie je v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, keby bol otvorený zákon o Bratislave, ako novela zákona o Bratislave, riešili sa tam iné veci a dali by ste, dali by ste takýto rozširujúci pozmeňujúci návrh, tak by som to asi kritizoval z vecnej stránky, ale nepovedal by som ani slovo o tom, že to nesúvisí, lebo keď sa novelizuje zákon o Bratislave v nejakých iných súvislostiach, ale toto je zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformu stavebnej legislatívy.
No k tým ostatným, no môžme si teraz vyhadzovať na oči, že kto, kedy, za čo hlasoval, kto čo obhajoval a kto to vtedy naopak, naopak kritizoval, že sa také niečo predkladá ako, ako pozmeňujú... alebo ako poslanecký návrh a že to nejde riadnym pripomienkovým konaním, jednoducho je fakt, že také množstvo zákonov, tak zásadné zmeny by mali prejsť riadnym pripomienkovým konaním a mal by to byť návrh vlády a predpokladám, že reálne je to je aj návrh, ktorý na vládnej úrovni bol pripravený a nepísali ho po nociach jednotliví poslanci, tak sa zasa netvárme, že áno.

V tomto bode pokračujeme o šestnástej?

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených zastupovaním.
Neprítomní sú pán predseda vlády Eduard Heger, zastupuje minister životného prostredia Ján Budaj. Minister hospodárstva Karel Hirman, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Horecký. Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal, zastupuje ho minister školstva, vedy a výskumu a športu pán Horecký. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Ján Horecký. Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky Veronika Remišová, zastupuje ju minister školstva, vedy, výskumu a športu Ján Horecký. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky Viliam Karas, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Ján Horecký. Napokon pán Horecký bude zastupovať aj neprítomného ministra vnútra Romana Mikulca.
Neprítomní sú aj ministri, ktorým neboli položené otázky, ospravedlňujem pána ministra obrany Jaroslava Naďa, ministerku kultúry Milanovú, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislava Káčera, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, pán premiér Heger vám odpovedá tento obsah.
Vážený pán poslanec, momentálne je na Slovensku 51 pôrodníc. V rámci optimalizácie sa bude presúvať päť pôrodníc, a to z miest Snina, Myjava, Kráľovský Chlmec, Revúca a Partizánske, a to do okolitých nemocníc. Pôrodnice budú vo všetkých nemocniciach druhej úrovne. Tieto nemocnice sú pre pacientky dostupné do času 30 až 45 minút. Avšak rozhodne ďalej podporujeme aj silné a kvalitné pôrodnice v nemocniciach na prvej úrovni a po splnení stanovených podmienok – personál, materiálno-technické zabezpečenie aj podľa potrieb v regióne.
Na prvom mieste je bezpečie rodičky a novorodenca, s pôrodnicou bude musieť byť povinne zabezpečené aj neoa... neonala... no nechodievam tam, neonatologické oddelenie a jednotka intenzívnej starostlivosti pre novorodencov, ako aj prítomnosť anestéziológa 24 hodín, 7 dní v týždni. Tieto vybavenia sú dôležité pre bezpečie rodičky a novorodenca. Zároveň odborníci stanovili limit 800 pôrodov ročne z dôvodu, že tento limit považujú z hľadiska bezpečnosti pacientiek za nevyhnutné minimum. Európske minimum na pôrodnicu je 1 200 pôrodov ročne. Pôrodnice s nízkym počtom pôrodov predstavujú podľa odborníkov dlhodobo problém. V rámci pôrodov sa zákonite vyskytuje isté percento komplikácií, čím menej pôrodov sa v danej nemocnici vykoná, tým zriedkavejšie sa personál stretáva s rôznymi komplikáciami počas pôrodu a tým je potom aj menej skúsený a pripravený tieto komplikácie riešiť.
Zároveň tieto pôrodnice často nedokážu zabezpečiť prítomnosť anestéziológa počas 24 hodín 7 dní v týždni a mimo, a to aj mimo závažných komplikácií ako je, dajme tomu, cisársky rez, kedy tam tento špecialista je prítomný. Prítomnosť toho anestéziológa ale môže komplikovať, prípadne teda jeho neprítomnosť, komplikovať ženám prístup epidurálnej anestézie počas klasického vaginálneho pôrodu. Dnes má viac ako 40 percent pôrodníc iba fyziologické oddelenie pre novorodencov, a preto všetky komplikovanejšie stavy musia byť prevážané do iných nemocníc, čo môže ohroziť život aj pacientky, aj novorodenca. Vďaka tomu, že pribudnú jednotky intenzívnej starostlivosti pre novorodencov do všetkých pôrodníc, vyhneme sa niektorým presunom, starostlivosť o novorodencov bude lepšia a bude menej presunov, kedy bude o pacientku aj novorodenca postarané v rámci jednej nemocnice.
Uvediem počet pôrodov v nemocniciach, o ktorých bola reč, kde sa táto služba presúva do iného mesta. V Snine bolo v roku 2019 291 pôrodov a v roku ´21 300 pôrodov. V Partizánskom bolo 636, poznamenávam, že Partizánske teda má najvyšší ten počet z tých presunutých pôrodníc, ale stále to je len polovica európskej normy. Čiže v Partizánskom 636, ale v roku ´21 už iba 380. V Myjave 320, v roku ´21 313. V Kráľovskom Chlmci 334, v roku ´21 341. V Revúcej 255 a v roku ´21 294. Vidíme, že aj keď tam badať nejaké výkyvy, v prípade Partizánske je to výrazný výkyv, výrazný pokles, ale ostatné výkyvy sú v rámci, by som povedal, štatistickej odchýlky. Ale stále je to, všetky tieto nemocnice sú pod 600 okrem tej jednej, ktorá je tesne nad.

Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán minister, ja viem, že vy nie ste kompetentný alebo oprávnený kompetentne mi odpovedať na doplňujúcu otázku, pretože ste ministrom životného prostredia, nie ministrom zdravotníctva. A preto ľutujem, že pán poverený predseda vlády sem neprišiel do očí povedať ľuďom, že prečo ich hádže do vlakov a do autobusov a necháva ich cestovať nie 45 minút, ale niekedy aj hodinu a trištvrte. Totižto toľko trvá cesta napríklad cesta z Uble do Humenného, najmä v zimných mesiacoch. Tento, ale nechajme to, prosím, teraz bokom.
Ak európska norma hovorí o 1 200 pôrodov v jednej nemocnici, tak európska norma zjavne nie je šitá na regionálne potreby. Pretože my nemáme také cesty, aké majú napríklad v Belgicku alebo hoci v Holandsku, alebo Nemecku, kde sa tam skutočne dostanú tí, tie pacientky. Zároveň nemáme tak vybudované ani, ani sanitky alebo záchrannú službu.
A zároveň musím povedať jednu dôležitú vec. My totižto nemôžme pozerať na to len ekonomicky, tak ako sa na to pozerá pán poverený premiér, a čo aj z tejto odpovede vyplýva, pretože ekonomický efekt je nulový. Totižto tie výkony, ktoré v týchto nemocniciach neurobia, urobia v Trebišove, v Michalovciach alebo v Humennom, čiže sa budú musieť zaplatiť tam. A keď dajme tomu v týchto nemocniciach 30 rokov sa deti rodili a rodili sa úplne v pohode, tak nevidím dôvod na to, aby sa tam nerodili aj nasledujúce obdobie.
Čiže moja doplňujúca otázka znie: Keďže ekonomický efekt je nulový, komplikácie sú a riešia sa v tých daných nemocniciach, prosím, aký je skutočný dôvod na to, že sa tieto pôrodnice presúvajú?
Ďakujem pekne.

Ja sa naozaj, pán poslanec, nepasujem za pôrodníka, ani zdravotníka, ale dovolím si odvolať sa na ten text, tak ako som ho prečítal. Z toho textu, tam v tom texte je obsiahnutá odpoveď na vašu otázku. Tam sa menuje, že napríklad možnosti Slovenska teraz zabezpečiť anestéziológiu a ďalšie služby v tomto rozsahu sú zatiaľ obmedzené. Takisto sa tam naznačuje, že v prípade, že sa tieto podmienky zlepšia, tak je záujem Slovenska mať čo najdostupnejšie aj pôrodnice. Pre spomenutie tej Európskej únie. No áno, Slovensko má špecifické podmienky, je to veľmi hornatá krajina, určite že iné pomery sú v rovinatých územiach západnej Európy, kde nepadá sneh a nie sú nečakané incidenty vyplývajú z podnebia, z počasia. No ale zas si priznajme, že medzi 1 200 a 800, čo u nás bude teraz alebo je podľa tohoto norma, ktorú uplatňuje ministerstvo zdravotníctva, je veľký rozdiel. To je jedna tretina. Čiže my máme o jednu tretinu teda hustejšiu tú sieť pôrodníc než je v západnej Európy. Možno to nestačí a treba usilovať o ešte hustejšiu. Ale mne pripadá, že v tom porovnaní sme dopadli viac než dobre.
No horšie ale dopadáme určite v tom vybavení aj personálnom, aj technickom. A to je podľa mňa odpoveď, ktorá je tu obsiahnutá, aj keď nie explicitne. Vy ste vypichli tú otázku. Ja bych si trúfal povedať, že áno, to sa neušetrí. Ale rodičky dostanú kvalitnejšiu službu. Ja viem o ženách a rodinách v Bratislave, ktoré idú rodiť do Prahy alebo do Viedne, lebo jednoducho prvoradé je bezpečie tej rodičky a dieťaťa. A to, že bude cestovať, ba dokonca si to zaplatí, je tomu človeku ďaleko, ďaleko druhoradé. Čiže ide o to, že zrejme tento návrh myslí na zvýšenie kvality a v tejto fáze navrhuje touto formou zvýšiť kvalitu služby, že síce budete cestovať o niečo ďalej než do najbližšieho mesta, ale že tam ten anestéziológ pre, nielen pre cisárske rezy, ale pre všetky nečakané udalosti bude k dispozícii... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

V premiérovej odpovedi je obsiahnutá veta, v ktorej sa hovorí, že o tom, že takto pribudnú jednotky intenzívnej starostlivosti a starostlivosť o novorodencov bude lepšia, bude menej presunov s pacientkou a novorodencom. To by som videl ako to hlavné vysvetlenie.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, odpoveď pána premiéra adresovaná pánovi Čepčekovi.
Vážený pán poslanec, Slovensko vychádza vo svojej zahraničnej politike predovšetkým z ochrany vlastných záujmov. Kľúčovým záujmom Slovenska je ochrana princípu zvrchovanosti a územnej celistvosti v zmysle medzinárodne uznávaných hraníc. Medzi ekonomické vektory záujmov patrí energetická bezpečnosť a v rámci nej zabezpečovanie diverzifikácie energetických zdrojov a prepravných ciest. Nezmyselná ruská agresia voči Ukrajine potvrdila, že je životne dôležité eliminovať energetickú závislosť od Ruska. Predpokladám, že máte vo svojej otázke na mysli azerbajdžansko-arménsky spor o Karabach. Dovolím si v tejto súvislosti krátky historický exkurz.
Karabach predstavuje vyše 20 % celkového územia Azerbajdžanu. A v zmysle medzinárodne uznaných hraníc patrí pod suverenitu Azerbajdžanu. Od počiatku deväťdesiatych rokov až do ukončenia tzv. druhej vojny o Karabach, čo sa skončilo v roku dvadsať tohoto storočia, bolo územie Karabachu pod kontrolou Arménska za vojenskej podpory Ruska. Nešlo pritom o náboženský spor, ako sa zvykne v rôznych kruhoch mylne interpretovať, ale o územno-etnický spor. Pre zaujímavosť, svedčí o tom aj viacero vonkajších faktorov, keď napríklad islamský Irán podporoval a podporuje kresťanské Arménsko, kým na druhej strane židovsko-kresťanský Izrael zase podporuje sekulárny Azerbajdžan s umierneným moslimským obyvateľstvom. Vidíme teda, že jedno... zjednodušený obraz o tom, že tu je, ide o boj kresťanov a moslimov neplatí. Azerbajdžan dočasne prišiel o územie Karabachu už koncom osemdesiatych rokov a na začiatku deväťdesiatych rokov, nad ktorým po takmer tridsiatich rokoch počas tzv. 44-dňovej vojny o Karabach v roku dvadsať opätovne získal kontrolu. Táto vojna sa skončila trojstrannou dohodou medzi Ruskom, Azerbajdžanom a Arménskom 9. novembra 2020.
V povojnovej situácii došlo v rámci urovnania sporu k viacerým rokovaniam a v zmysle dohody z Prahy, ktorá bola urobená 6. októbra ´22, a dohody zo Soči, ktorá bola uzavretá 31. októbra ´22, obe strany konfliktu potvrdili, že vzájomne uznávajú svoju územnú celistvosť. Problém je, že volajú po demarkácii a delimitácii hraníc, čiže po zmene hraníc. To je jeden z dôvodov, prečo dochádza k pretrvávaniu napätia na azerbajdžansko-arménskych hraniciach, prečo tam dochádza aj k prestrelkám a striedavému dobýjaniu niektorých vojensko-strategických stanovísk v pohraničných oblastiach.
Slovensko vníma problematiku azerbajdžansko-arménskeho sporu optikou podpory princípu územnej celistvosti a princípu suverenity nad územím v medzinárodne uznaných hraniciach. V tomto zmysle nemožno teda označiť za problém, aby sme nemohli spolupracovať s Azerbajdžanom pri zabezpečení svojich energetických potrieb. V Azerbajdžane vidíme spoľahlivého partnera pre dodávky energetických surovín a máme záujem túto spoluprácu ďalej rozvíjať. V tomto kontexte chcú dodávky z Azerbajdžanu v budúcnosti využívať aj ďalšie členské štáty EÚ ako je Taliansko, Grécko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko. Nevidím dôvod, prečo by práve Slovenská republika mala ostávať mimo spolupráce s Azerbajdžanom.
Na záver by som rád doplnil, že na Rusko sú uvalené sankcie Európskej únie. A robiť medzi Rusko a Azerbajdžanom paralelu nemožno.

Ďakujem, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, aktuálna vládna novela Trestného zákona, ktorá je predmetom rokovania prebiehajúcej schôdze Národnej rady, mení právnu úpravu týkajúcu sa trestného činu subvenčného podvodu, ako aj trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Podľa platnej právnej úpravy sú trestné sadzby pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 pri porovnaní s ostatnými obdobnými trestnými činmi pôvodného charakteru najmiernejšie. Ministerstvo spravodlivosti navrhuje trestné sadzby trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie zosúladiť so sadzbami trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225, ktorý je skutkovo obdobným trestným činom vo vzťahu k finančným záujmom Slovenskej republiky.
Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov EÚ je nevyhnutným predpokladom aj pre založenie pôsobnosti európskej prokuratúry v národných vyšetrovaniach s poukazom na článok 25 nariadenia vlády Európskej únie z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia európskej prokuratúry. V prípade tzv. spolufinancovania projektov zo zdrojov Európskej únie a súčasne z rozpočtu Slovenskej republiky v aplikačnej praxi dochádza k súbehu vyššie uvedených trestných činov, pričom spravidla miera spolufinancovania zo zdrojov Slovenskej republiky je podstatne nižšia ako zo zdrojov Európskej únie. Táto skutočnosť má priamy vplyv na to, ktorý orgán činný v trestnom konaní bude vo veci konať osobitne, či na konanie o takomto skutku bude príslušná národná alebo európska prokuratúra. Pre úplnosť, ak súbehom trestných činov subvenčného podvodu a poškodzovania finančných záujmov vznikne väčšia škoda na majetku Slovenskej republiky ako Európskej únie, európska prokuratúra sa v zmysle nariadenia zdrží výkonu svojej právomoci.
Uvedené zmeny právnej úpravy, ktoré ministerstvo spravodlivosti predstavilo v aktuálnom návrhu novely Trestného zákona, majú prispieť k efektívnejšej a účelnejšej ochrane prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako aj finančných záujmov Európskej únie prostriedkami trestného práva. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za otázku, pán poslanec. Začnem od konca.
Nikto dnes na globálnej úrovni si nemôže pochvaľovať, že podniká dostatočne na odvrátenie klimatickej zmeny, lebo klimatická zmena stále prebieha a prerastá do klimatickej krízy. Od rokov na prelome, keď u nás padla totalita, stúpli hladiny svetových morí o viac než 10 cm. Na pohľad si poviete, že ešte to tu nás nezaplavuje, to je síce pravda, ale krajiny, ktoré sú pri mori a ktoré majú nízke pobrežie, ako je povedzme Holandsko, bojujú už dávno o vôbec svoje hranice, svoje územia. Krajiny, mnohé ostrovné štáty, ktoré sú na ostrovoch, ktoré nemajú nejakú sopku alebo nejaké vysoké horstvo, sú takisto v situácii, kedy už vedia vyrátať, kedy ten ostrov zanikne. Myslím, že takým je, takým adeptom sú aj tuná obľúbené, obdivované Maledivy.
Títo ľudia v mnohých krajinách uvažujú, samozrejme, o odchode z toho ohrozeného územia a najviac ich je v povodí rieky Ganga, ktorá sa prestane rozvodňovať v prípade, že sa roztopí ľadovec, ktorý je nad nimi v Tibete. Tento ľadovec naozaj veľmi rýchlym spôsobom sa roztápa a dá sa pomerne exaktne vyrátať, kedy zmizne. Iba tento ľadovec spôsobuje, že v lete sú záplavy, že tá voda sa dostane z rieky ďalej a že dosahujú nejakú obživu, že na tých ryžových políčkach je voda. V prípade tá Ganga bude ďalej tiecť, iste, ale nebudú žiadne záplavy, vody bude výrazne menej a bude to len voda z dažďov. Nebude už periodická voda z ľadovcov, a to znamená, že z toho niekoľko desiatok miliónového obyvateľstva, podľa odhadov najmenej 400 miliónov v súvisiacich oblastiach bude mať znemožnenú obživu alebo čistú vodu.
Taktiež ľudia v Afrike. Bol som sám svedkom, ako žijú na územiach, kde už päť rokov nepršalo. Nejaké roky pili krv vlastne z vlastného dobytka po kúskoch, po kúskoch, aby prežil aj ten dobytok, aj oni. Ale to všetko pri päťročnom, päťročnej absencii zrážok už končí.
Ale teraz k vašej otázke. Vláda Slovenskej republiky sa hlási k medzinárodnému úsiliu v oblasti aj adaptácie na tieto zmeny klímy a takisto aj k Parížskej dohode a stratégie Európskej únie na boj proti kríze, proti hrozbe skutočnej kríze. Agenda OSN pre udržateľný rozvoj, Agenda 2030, je súhrnom globálnych záväzkov, ktorými medzinárodné spoločenstvo ľudstva vlastne reaguje na tieto výzvy. Vláda sa hlási aj k aktívnemu presadzovaniu národných záujmov a formovaniu klimatickej politiky v rámci Európskej únie.
Aj pokiaľ aj ja mám tú česť, aby som sa mohol vyjadriť, vždy obhajujeme racionálne stanoviská bez prejavov nejakej paniky a extrémizmu. My sme si vedomí, že dobrá environmentálna politika musí byť aj udržateľná. Nemôže vytvoriť hospodársky rozvrat, nemôže vyhovieť našim prianiam, ale musí sa odvíjať podľa reálnych možností. O čo viac ju zanedbali naši predchodcovia, o to viac ťažkostí máme my. Dobrým príkladom je problém elektromobility. Skutočne Slovensko veľmi, veľmi zaostáva v rozvoji siete na nabíjanie elektrických áut. A samozrejme, potom kúpiť si elektrické auto pre mnohých ľudí znamená len možnosť jazdiť v okolí svojho domu alebo bytu.
To zaostávanie voči Českej republike alebo Nemecku, alebo voči Rakúsku je naozaj civilizačné, by som povedal. Aj preto sa niektorí pokúšajú strašiť pred voľbami, že to nebude možné prejsť na elektromobily. Ja to nechcem hodnotiť, či to je možné alebo nie, ale úsilie Slovenskej republiky v tomto smere... môžem ešte mať nejaký čas? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ak by mal pán poslanec doplňujúcu otázku, tak získate tým ďalších päť minút.

Budaj, Ján, dočasne poverený minister životného prostredia SR
Ja vás poprosím, urazte ma nejakou doplňujúcou otázkou.