90. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol túto správu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania Dlhodobého plánu rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035, pod tlačou 1702. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k Dlhodobému plánu rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035 podáva Národnej rade túto správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1766 z 24. apríla 2023 pridelil Dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035 na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý tento materiál prerokoval v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, schváliť ho. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som dostal, kľudne si sadnite, pán poslanec, za klub strany SMER Boris Susko a písomne prihlásený je aj pán poslanec Milan Mazurek. Čiže najprv pán Boris Susko, tridsať minút k dispozícii.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu predložený dlhodobý plán, čo je inými slovami strategický dokument. Samotná aj predkladacia správa hovorí o tom, že ide o strategický dokument, teda mám za to, že ide o dokument, ktorý má zásadný charakter pre vnútornú a zahraničnú politiku Slovenskej republiky, keďže ide o dlhodobú stratégiu obrannej politiky, tak obranná politika má určite zásadný charakter aj pre vnútornú, aj pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky.
Podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ešte na úvod by som teda chcel povedať, že nebudem sa venovať vecnej stránke, keďže ja nie som odborník na obrannú politiku, ale ide mi o tú procesnú stránku predloženia tohto materiálu do Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve vôbec o to, či vláda Slovenskej republiky mohla vôbec takýto dokument v demisii schváliť.
Podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu rozhodnutím vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa tak stalo, poverí ju vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa článku 119 písm. a), b), c), a pardon, a), b), e), f), m), n), o), p) a r) výkon pôsobnosti vlády podľa článku 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky. Podľa článku 119 Ústavy Slovenskej republiky vláda rozhoduje v zbore. Rozhoduje o návrhoch zákonov a nariadeniach vlády, o programe vlády a jeho plnení, o zásadných opatreniach zabezpečenia hospodárskej a sociálnej politiky, po e) o návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o medzinárodných zmluvách, o súlade s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv, o podaní návrhu na Ústavný súd a tak ďalej. Medzi inými, podľa písm. i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky a podľa písm. r), podľa písm. r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví osobitný zákon.
Ako som už predtým citoval ustanovenie článku 115 ods. 3, ak teda vláda je poverená prezidentkou Slovenskej republiky, inými slovami je v demisii, niektoré z týchto kompetencií nemôže robiť vôbec a niektoré môže robiť len, teda niektoré môže robiť, niektoré nemôže robiť vôbec a niektoré môže robiť len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky, a to v každom jednotlivom prípade osobitne. Ak si zoberieme článok 119 písm. i), kde sa hovorí, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, toto písmeno vo vymenovaných písmenách podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je vymenované. To znamená, túto kompetenciu vláda nemá vôbec, ani so súhlasom prezidentky, ani bez jej súhlasu a nemôže túto kompetenciu vláda realizovať vôbec, teda o týchto otázkach, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky vláda v demisii nemôže rozhodovať vôbec. Pokiaľ ide o písm. r), a to je, že rozhoduje o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon, tak môže rozhodovať len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky, a to v každom jednotlivom prípade osobitne.
Z predkladacej správy k tomuto materiálu, tak ako bol doručený Národnej rade Slovenskej republiky, ani z materiálov, ktoré boli doručené do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré sú zverejnené na internetovej stránke, nevyplýva na základe čoho, na základe ktorého ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky vláda tento dokument schválila a na základe čoho ho predkladá do Národnej rady. Je tam síce, že ho predkladá na základe zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky, avšak vláda v demisii musí odôvodniť schválenie takéhoto materiálu a predloženie do Národnej rady aj s ohľadom na ústavné obmedzenia, ktoré vyplývajú vláde v demisii. Toto sa z dôvodovej správy nedozvieme. Čiže nedozvieme sa ani, či vláda postupovala podľa písm. r), to znamená, že podľa toho, že môže schvaľovať v zbore alebo rozhodovať v zbore o otázkach iných alebo ďalších, ak to ustanoví zákon, alebo či teda rozhodovala podľa písm. i), a teda rozhodovala o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Ako som citoval o písm. i), vláda nemôže rozhodovať vôbec.
Ak by sme aj pripustili, že keďže túto kompetenciu vláde určuje osobitný právny predpis, a to teda zákon o obrane Slovenskej republiky, teda že by vláda rozhodovala podľa písm. r) a mala predchádzajúci súhlas prezidentky Slovenskej republiky, ktorý však nemáme k dispozícii a nevidíme ho, tak aj tak si myslím, že to je v rozpore s ústavou. Pretože písm. i) hovorí jasne, že vláda nemôže rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Strategický dokument, plán, ktorý má dlhodobý charakter až do roku 2035, je podľa môjho právneho názoru jednoznačne dokument, ktorý má zásadný charakter alebo tvorí zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky. Písmeno r) je možné uplatniť len vtedy, ak daný dokument alebo dané rozhodovanie vlády v zbore nespĺňa predchádzajúce písmená. Už len z teórie práva vychádzajúc, že neskoršie ustanovenia vlastne dotvárajú tie predchádzajúce, tak písm. r) sa môže použiť len vtedy, keď nie je naplnené písm. i), navyše, navyše to písm. r) hovorí úplne jasne o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon. Čiže o ďalších, to znamená iných ako tie, ak nespĺňajú ani jedno z tých predchádzajúcich písmen, teda písm. a) až p). Lebo v opačnom prípade by potom aj každé predloženie zákona, ak to vyplýva vláde z nejakého osobitného zákona, muselo prejsť predchádzajúcim schválením prezidentky, čo asi takto nerozumieme a nechápeme, že na tie predchádzajúce písmená, na ktoré vláda kompetenciu má, tak ju môže robiť aj bez súhlasu prezidentky. Na tie, ktorú kompetenciu nemá, nemôže robiť vôbec a až na ďalšie, ktoré nie sú pod písm. a) až p), môže využiť písm. r), ak tak ustanovuje osobitný zákon, a potom na to potrebuje predchádzajúci súhlas prezidentky.
Tento môj názor právny a výklad viem podložiť aj právnou analýzou, ktorú robila právnická fakulta pre zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, kde hovorí, že pokiaľ ide o ďalšie otázky stanovené zákonom do pôsobnosti vlády, aj v ich prípade platí, ako to napokon aj vyplýva z formulácie textu ústavy, že konkrétny výpočet týchto otázok nie je v ústave obsiahnutý. Rozhodovanie o akýchkoľvek otázkach, ktoré vláde zveril zákon a nie priamo ústava, či už v súčasnosti platný a účinný zákon alebo zákon prijatý v budúcnosti, si tak v prípade odvolanej a dočasne poverenej vlády bude vyžadovať súhlas prezidenta. Čiže inými slovami, použiť písm. r), kde sa predkladá takýto materiál na základe osobitného zákona, je možné len v tom prípade, ak nespĺňa náležitosti alebo podmienky, kde by mohlo byť zaradené pod tie predchádzajúce písmená, teda v tomto prípade pod písm. i), pretože podľa môjho názoru ide jednoznačne o zásadnú otázku vnútornej a zahraničnej politiky.
Z tohto dôvodu si myslím, že vláda Slovenskej republiky tu prekročila zjavne svoje ústavné právomoci a rozhodla v zbore o tomto dokumente, na čo nemala ústavné oprávnenie, a teda nemôže ani tento dokument byť predložený a prerokovávaný v Národnej rade Slovenskej republiky. A keďže nebol hlasovaním vyradený z programu, ako som navrhoval na úvode schôdze, tak si dovolím požiadať pána ministra s ohľadom na to, čo som povedal, aby tento, tento materiál, materiál stiahol.
Ďakujem pekne za slovo., skončil som.

Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky.
Pán spravodajca Kyselica ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne. Len v krátkosti. My sme sa už viac razy bavili o týchto kompetenciách vlády a pokiaľ je vláda odvolaná, je pravda to, čo hovoríte, že vláda by nemala rozhodovať, ak je odvolaná, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Je otázne, čo je to zásadná otázka. Ale takisto napríklad, keď si zobereme, tak podľa déčka vláda nemôže rozhodovať ani o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR. Napríklad vláda rozhodla o veľkej investícii v Rimavskej Sobote. Kde ste boli? Kto sa ozval, že to nemôže vláda rozhodnúť? Naozaj však tam ide o zamestnanosť, rozhodlo sa. Vtedy nikto nevykrikoval. Alebo pán Fico má koľko tlačoviek, aby vláda konala pri cenách potravín. Tak to sú tiež zásadné otázky. Tak tiež vyzývate vládu, aby protiprávne konala? Ako naozaj, ja viem, že tá ústava bola nastavená za vašich čias, keď ste chceli dať Radičovej, aby len kúrila a svietila, ale naozaj tá ústava by mala platiť pre všetky situácie, ktoré tu môžu byť aj v budúcnosti. Čo ak by tu bola náhodou vojna a my by sme potrebovali zabezpečiť humanitárnu pomoc alebo naozaj zbrane na obranu. Tak jednoducho by sme nemohli robiť také opatrenia v zahraničnej politike, že kupovať si zbrane alebo čo? By sme povedali ľuďom, choďte sa do lesa schovať niekde pod dáždniky alebo čo? Jednoducho naozaj by sme mali na to mysleť, sme sa o tom rozprávali, že tú ústavu by sme mali zmeniť a poprípade zadefinovať, že čo sú to tie zásadné opatrenia. Lebo naozaj nejde len o vnútornú a zahraničnú politiku, ale aj hospodársku a sociálnu politiku. A ako vieme, či je vláda odvolaná alebo je riadna, má si plniť ústavné kompetencie a jedna z ústavných kompetencií je, že vláda má konať vo všetkých oblastiach. Len toľko.

Pán poslanec Dostál s faktickou.

Dobrý pokus, pán poslanec Susko, ale dovolím si upriamiť vašu pozornosť na znenie ústavy. To dotknuté ustanovenie ústavy, podľa ktorého vláda nemôže v tomto prípade rozhodovať znie: „Článok 119 písm. i). Vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky." Upriamujem vašu pozornosť na slovo rozhoduje. Lebo ´rozhoduje´ je, keď vláda o niečom rozhodne, tak to tak je. V tomto prípade to tak nie je. V tomto prípade vláda predkladá návrh Národnej rade a tá rozhodne. Ak Národná rada rozhodne, že neschváli ten návrh, ktorý jej predložila vláda, tak ten návrh nebude schválený a vláda o ničom nerozhodla. Vláda len predložila návrh Národnej rade. Návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať zrejme alebo možno už, možno už dnes, znie, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035. Tak aj v prípade, že by toto bola zásadná otázka zahraničnej politiky, je to skôr podľa mňa otázka týkajúca sa obrannej politiky ako zahraničnej politiky, ale dobre, aj keby to tak bolo, tak tým orgánom, tým ústavným orgánom, ktorý rozhodne, bude Národná rada. A bude tak, ako rozhodne Národná rada. Predložiť nejaký návrh nie je to isté ako rozhodnúť. Rozhodnúť znamená, že výsledkom rozhodnutia je, že buď niečo platí, alebo neplatí. A vláda túto právomoc nijakým spôsobom neuplatnila.

Pán poslanec Susko, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Pôjdem postupne. Samozrejme, nesúhlasím ani s jednou, ani s druhou faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kyselica, no to, či vláda poskytne niekomu dotáciu alebo nie, sa môžme, to je naozaj sporná otázka, že či to je, či to je zásadné opatrenie zabezpečenia hospodárskej a sociálnej politiky. Pokiaľ ide o naše návrhy na cenovú reguláciu v prípade potravín, tak tam nehovoríme o tom, že má rozhodnúť vláda, lebo to je kompetencia cenového orgánu, ktorým je ministerstvo financií. Čiže a ministerstvo financií rozhoduje samostatne bez rozhodovania vlády v zbore. Takže to sa tohoto netýka. Takže tam si myslím, že pri strategickom dokumente, dlhodobom, na desať rokov do roku 2035, aby sme povedali, že toto nie je zásadná otázka vnútornej politiky, no tak potom čo už je zásadná otázka vnútornej politiky?
A pokiaľ ide o to, čo hovoril pán poslanec Dostál, s tým absolútne nemôžem súhlasiť, pretože takisto ako vláda, takisto aj Národná rada Slovenskej republiky rozhoduje uznesením, prijíma uznesenie, ktorým rozhoduje, že schvaľuje dokument. A keď si pozriete samotnú predkladaciu správu, tak posledná veta predkladacej správy je: „Vláda Slovenskej republiky materiál schválila uznesením č. 190/2023 z 19. apríla 2023." To znamená, že takisto ako uznesením Národná rada tento dokument schvaľuje, tak takisto ho schválila vláda. Čiže vláda rozhodla v zbore. Vláda nemá iný spôsob rozhodovania ako rozhodovať uznesením o schválení dokumentu. Čiže vláda ten dokument schválila. Ako môžte povedať, že to, že ho vláda schválila, neznamená, že nerozhodla o ňom. Však samozrejme, že o ňom rozhodla a ho schválila. To, že ho predkladá ďalej Národnej rade na ďalšie schvaľovanie, je len ďalší procesný postup. Ale vláda ho schválila v zbore, rozhodla o ňom v zbore, že ho schvaľuje a že ho postupuje do parlamentu. Na čo podľa môjho názoru podľa písm. i) ústavy nemá ústavnú kompetenciu a koná v rozpore nad rámec ústavných kompetencií vlády. Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Milan Mazurek. Po jeho vystúpení budete mať možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.