90. schôdza

Ďakujem za slovo.
Tak, pani Kozelová, tak veru, bohužiaľ som neodišiel, ako ste hovorili, len tu vedľa som vás počúval a vzorne som vás počúval, ale pripomeniem vám sovietskych vojakov, ktorých ste spomínali. V ´68, keď tu prišli a potom tu nechali ten bordel, ktorý ste spomínali, kto bol na čele Sovietskeho zväzu? Brežnev, Ukrajinec. Skoro celé velenie sovietskeho, sovietskej armády boli Ukrajinci. Skoro celý Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu boli Ukrajinci. Takže som vám trošku pripomenul, však si to určite pamätáte ako ja. (Reakcie z pléna.)

No toto, ako povedal pán kolega Dostál, Brežnev bol ruskej národnosti a popravde, len jednou vetou, ja si neviem predstaviť Rusa, ktorý by sa nechal ovládať Ukrajincom. Ako toto si fakt neviem predstaviť. Takže aj v tomto ste úplne mimo, pán poslanec.

Pán poslanec Valášek, ja len zareagujem na tvoju otázku o získavaní skúseností. Máš veľkú pravdu v tom, naozaj tie skúsenosti, ktoré majú Ukrajinci, sú na nezaplatenie, a preto my vlastne kontinuálne už od mesiaca, myslím, október realizujeme spoločné cvičenia s Ukrajincami, kde my ich učíme robiť s technikou, ktorú majú aj od nás, aj od iných, a oni nám odovzdávajú skúsenosti z toho, ako Ruská federácia vedie boj. Je to veľmi vzájomne prospešné, výhodné a určite v tom budeme pokračovať aj naďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Predkladám teda Národnej rade návrh Dlhodobého plánu rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035.
Hlavnou úlohou ozbrojených síl je brániť Slovenskú republiku pred napadnutím cudzou mocou, brániť jej zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a plniť záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto úlohu ozbrojené sily v súčasnosti ešte väčšmi podčiarkuje ruská vojna na Ukrajine a aby mohli ozbrojené sily túto úlohu plniť, je potrebná ich komplexná podpora zo strany nielen ministerstva obrany, ale aj príslušných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v rámci takzvaného celovládneho prístupu.
Tento prístup už aplikujeme prostredníctvom národnej riadiacej a koordinačnej skupiny pre podporu zo strany hostiteľskej krajiny a cez medzirezortný program podpora obrany štátu. Čo však chýbalo je dlhodobé smerovanie, ciele a úlohy v oblasti podpory obrany štátu, preto je cieľom predkladaného materiálu zvýšiť rozsah a použiteľnosť podpory obrany štátu na zabezpečenie úloh pri obrane Slovenskej republiky, nie iba udržovať aktuálne status qou a využívať už existujúce kapacity.
Dlhodobé ciele a postupy boli stanovené v rámci štyroch oblastí, a to udržiavanie a rozvoj obrannej infraštruktúry, dodávka tovarov, dodávka štátnych hmotných rezerv a poskytovanie služieb a činnosti pre ozbrojené sily a výskum a vývoj zameraný na zabezpečenie obrany štátu. Stanovené dlhodobé ciele a postupný rozvoj jednotlivých oblastí podpory obrany štátu budú rozpracované v strednodobom pláne rozvoja podpory obrany štátu, ktorý určí vyvážený postup a efektívne rozloženie zdrojov na tri až šesť rokov. To už bude úloha pre ďalšiu vládu.
Som si istý, že tento systematický prístup, ktorý aplikujeme aj pri rozvoji ozbrojených síl, zabezpečí lepšie plánovanie a vo výsledku zvýši obranyschopnosť našej republiky, lebo verím, že obranyschopnosť našej republiky je náš spoločný cieľ, aj keď úprimne poviem, pri niektorých si myslím, že ich cieľom je znížiť obranyschopnosť Slovenskej republiky tak veľmi, ako je to možné, lebo Moskva tak nariadila.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám, vám predložiť tento dokument a žiadam o jeho prerokovanie. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol túto správu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania Dlhodobého plánu rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035, pod tlačou 1702. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k Dlhodobému plánu rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035 podáva Národnej rade túto správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1766 z 24. apríla 2023 pridelil Dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035 na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý tento materiál prerokoval v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, schváliť ho. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu predložený dlhodobý plán, čo je inými slovami strategický dokument. Samotná aj predkladacia správa hovorí o tom, že ide o strategický dokument, teda mám za to, že ide o dokument, ktorý má zásadný charakter pre vnútornú a zahraničnú politiku Slovenskej republiky, keďže ide o dlhodobú stratégiu obrannej politiky, tak obranná politika má určite zásadný charakter aj pre vnútornú, aj pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky.
Podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ešte na úvod by som teda chcel povedať, že nebudem sa venovať vecnej stránke, keďže ja nie som odborník na obrannú politiku, ale ide mi o tú procesnú stránku predloženia tohto materiálu do Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve vôbec o to, či vláda Slovenskej republiky mohla vôbec takýto dokument v demisii schváliť.
Podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu rozhodnutím vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa tak stalo, poverí ju vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa článku 119 písm. a), b), c), a pardon, a), b), e), f), m), n), o), p) a r) výkon pôsobnosti vlády podľa článku 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky. Podľa článku 119 Ústavy Slovenskej republiky vláda rozhoduje v zbore. Rozhoduje o návrhoch zákonov a nariadeniach vlády, o programe vlády a jeho plnení, o zásadných opatreniach zabezpečenia hospodárskej a sociálnej politiky, po e) o návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o medzinárodných zmluvách, o súlade s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv, o podaní návrhu na Ústavný súd a tak ďalej. Medzi inými, podľa písm. i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky a podľa písm. r), podľa písm. r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví osobitný zákon.
Ako som už predtým citoval ustanovenie článku 115 ods. 3, ak teda vláda je poverená prezidentkou Slovenskej republiky, inými slovami je v demisii, niektoré z týchto kompetencií nemôže robiť vôbec a niektoré môže robiť len, teda niektoré môže robiť, niektoré nemôže robiť vôbec a niektoré môže robiť len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky, a to v každom jednotlivom prípade osobitne. Ak si zoberieme článok 119 písm. i), kde sa hovorí, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, toto písmeno vo vymenovaných písmenách podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je vymenované. To znamená, túto kompetenciu vláda nemá vôbec, ani so súhlasom prezidentky, ani bez jej súhlasu a nemôže túto kompetenciu vláda realizovať vôbec, teda o týchto otázkach, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky vláda v demisii nemôže rozhodovať vôbec. Pokiaľ ide o písm. r), a to je, že rozhoduje o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon, tak môže rozhodovať len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky, a to v každom jednotlivom prípade osobitne.
Z predkladacej správy k tomuto materiálu, tak ako bol doručený Národnej rade Slovenskej republiky, ani z materiálov, ktoré boli doručené do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré sú zverejnené na internetovej stránke, nevyplýva na základe čoho, na základe ktorého ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky vláda tento dokument schválila a na základe čoho ho predkladá do Národnej rady. Je tam síce, že ho predkladá na základe zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky, avšak vláda v demisii musí odôvodniť schválenie takéhoto materiálu a predloženie do Národnej rady aj s ohľadom na ústavné obmedzenia, ktoré vyplývajú vláde v demisii. Toto sa z dôvodovej správy nedozvieme. Čiže nedozvieme sa ani, či vláda postupovala podľa písm. r), to znamená, že podľa toho, že môže schvaľovať v zbore alebo rozhodovať v zbore o otázkach iných alebo ďalších, ak to ustanoví zákon, alebo či teda rozhodovala podľa písm. i), a teda rozhodovala o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Ako som citoval o písm. i), vláda nemôže rozhodovať vôbec.
Ak by sme aj pripustili, že keďže túto kompetenciu vláde určuje osobitný právny predpis, a to teda zákon o obrane Slovenskej republiky, teda že by vláda rozhodovala podľa písm. r) a mala predchádzajúci súhlas prezidentky Slovenskej republiky, ktorý však nemáme k dispozícii a nevidíme ho, tak aj tak si myslím, že to je v rozpore s ústavou. Pretože písm. i) hovorí jasne, že vláda nemôže rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Strategický dokument, plán, ktorý má dlhodobý charakter až do roku 2035, je podľa môjho právneho názoru jednoznačne dokument, ktorý má zásadný charakter alebo tvorí zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky. Písmeno r) je možné uplatniť len vtedy, ak daný dokument alebo dané rozhodovanie vlády v zbore nespĺňa predchádzajúce písmená. Už len z teórie práva vychádzajúc, že neskoršie ustanovenia vlastne dotvárajú tie predchádzajúce, tak písm. r) sa môže použiť len vtedy, keď nie je naplnené písm. i), navyše, navyše to písm. r) hovorí úplne jasne o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon. Čiže o ďalších, to znamená iných ako tie, ak nespĺňajú ani jedno z tých predchádzajúcich písmen, teda písm. a) až p). Lebo v opačnom prípade by potom aj každé predloženie zákona, ak to vyplýva vláde z nejakého osobitného zákona, muselo prejsť predchádzajúcim schválením prezidentky, čo asi takto nerozumieme a nechápeme, že na tie predchádzajúce písmená, na ktoré vláda kompetenciu má, tak ju môže robiť aj bez súhlasu prezidentky. Na tie, ktorú kompetenciu nemá, nemôže robiť vôbec a až na ďalšie, ktoré nie sú pod písm. a) až p), môže využiť písm. r), ak tak ustanovuje osobitný zákon, a potom na to potrebuje predchádzajúci súhlas prezidentky.
Tento môj názor právny a výklad viem podložiť aj právnou analýzou, ktorú robila právnická fakulta pre zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, kde hovorí, že pokiaľ ide o ďalšie otázky stanovené zákonom do pôsobnosti vlády, aj v ich prípade platí, ako to napokon aj vyplýva z formulácie textu ústavy, že konkrétny výpočet týchto otázok nie je v ústave obsiahnutý. Rozhodovanie o akýchkoľvek otázkach, ktoré vláde zveril zákon a nie priamo ústava, či už v súčasnosti platný a účinný zákon alebo zákon prijatý v budúcnosti, si tak v prípade odvolanej a dočasne poverenej vlády bude vyžadovať súhlas prezidenta. Čiže inými slovami, použiť písm. r), kde sa predkladá takýto materiál na základe osobitného zákona, je možné len v tom prípade, ak nespĺňa náležitosti alebo podmienky, kde by mohlo byť zaradené pod tie predchádzajúce písmená, teda v tomto prípade pod písm. i), pretože podľa môjho názoru ide jednoznačne o zásadnú otázku vnútornej a zahraničnej politiky.
Z tohto dôvodu si myslím, že vláda Slovenskej republiky tu prekročila zjavne svoje ústavné právomoci a rozhodla v zbore o tomto dokumente, na čo nemala ústavné oprávnenie, a teda nemôže ani tento dokument byť predložený a prerokovávaný v Národnej rade Slovenskej republiky. A keďže nebol hlasovaním vyradený z programu, ako som navrhoval na úvode schôdze, tak si dovolím požiadať pána ministra s ohľadom na to, čo som povedal, aby tento, tento materiál, materiál stiahol.
Ďakujem pekne za slovo., skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Len v krátkosti. My sme sa už viac razy bavili o týchto kompetenciách vlády a pokiaľ je vláda odvolaná, je pravda to, čo hovoríte, že vláda by nemala rozhodovať, ak je odvolaná, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Je otázne, čo je to zásadná otázka. Ale takisto napríklad, keď si zobereme, tak podľa déčka vláda nemôže rozhodovať ani o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR. Napríklad vláda rozhodla o veľkej investícii v Rimavskej Sobote. Kde ste boli? Kto sa ozval, že to nemôže vláda rozhodnúť? Naozaj však tam ide o zamestnanosť, rozhodlo sa. Vtedy nikto nevykrikoval. Alebo pán Fico má koľko tlačoviek, aby vláda konala pri cenách potravín. Tak to sú tiež zásadné otázky. Tak tiež vyzývate vládu, aby protiprávne konala? Ako naozaj, ja viem, že tá ústava bola nastavená za vašich čias, keď ste chceli dať Radičovej, aby len kúrila a svietila, ale naozaj tá ústava by mala platiť pre všetky situácie, ktoré tu môžu byť aj v budúcnosti. Čo ak by tu bola náhodou vojna a my by sme potrebovali zabezpečiť humanitárnu pomoc alebo naozaj zbrane na obranu. Tak jednoducho by sme nemohli robiť také opatrenia v zahraničnej politike, že kupovať si zbrane alebo čo? By sme povedali ľuďom, choďte sa do lesa schovať niekde pod dáždniky alebo čo? Jednoducho naozaj by sme mali na to mysleť, sme sa o tom rozprávali, že tú ústavu by sme mali zmeniť a poprípade zadefinovať, že čo sú to tie zásadné opatrenia. Lebo naozaj nejde len o vnútornú a zahraničnú politiku, ale aj hospodársku a sociálnu politiku. A ako vieme, či je vláda odvolaná alebo je riadna, má si plniť ústavné kompetencie a jedna z ústavných kompetencií je, že vláda má konať vo všetkých oblastiach. Len toľko.

Dobrý pokus, pán poslanec Susko, ale dovolím si upriamiť vašu pozornosť na znenie ústavy. To dotknuté ustanovenie ústavy, podľa ktorého vláda nemôže v tomto prípade rozhodovať znie: „Článok 119 písm. i). Vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky." Upriamujem vašu pozornosť na slovo rozhoduje. Lebo ´rozhoduje´ je, keď vláda o niečom rozhodne, tak to tak je. V tomto prípade to tak nie je. V tomto prípade vláda predkladá návrh Národnej rade a tá rozhodne. Ak Národná rada rozhodne, že neschváli ten návrh, ktorý jej predložila vláda, tak ten návrh nebude schválený a vláda o ničom nerozhodla. Vláda len predložila návrh Národnej rade. Návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať zrejme alebo možno už, možno už dnes, znie, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035. Tak aj v prípade, že by toto bola zásadná otázka zahraničnej politiky, je to skôr podľa mňa otázka týkajúca sa obrannej politiky ako zahraničnej politiky, ale dobre, aj keby to tak bolo, tak tým orgánom, tým ústavným orgánom, ktorý rozhodne, bude Národná rada. A bude tak, ako rozhodne Národná rada. Predložiť nejaký návrh nie je to isté ako rozhodnúť. Rozhodnúť znamená, že výsledkom rozhodnutia je, že buď niečo platí, alebo neplatí. A vláda túto právomoc nijakým spôsobom neuplatnila.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Pôjdem postupne. Samozrejme, nesúhlasím ani s jednou, ani s druhou faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kyselica, no to, či vláda poskytne niekomu dotáciu alebo nie, sa môžme, to je naozaj sporná otázka, že či to je, či to je zásadné opatrenie zabezpečenia hospodárskej a sociálnej politiky. Pokiaľ ide o naše návrhy na cenovú reguláciu v prípade potravín, tak tam nehovoríme o tom, že má rozhodnúť vláda, lebo to je kompetencia cenového orgánu, ktorým je ministerstvo financií. Čiže a ministerstvo financií rozhoduje samostatne bez rozhodovania vlády v zbore. Takže to sa tohoto netýka. Takže tam si myslím, že pri strategickom dokumente, dlhodobom, na desať rokov do roku 2035, aby sme povedali, že toto nie je zásadná otázka vnútornej politiky, no tak potom čo už je zásadná otázka vnútornej politiky?
A pokiaľ ide o to, čo hovoril pán poslanec Dostál, s tým absolútne nemôžem súhlasiť, pretože takisto ako vláda, takisto aj Národná rada Slovenskej republiky rozhoduje uznesením, prijíma uznesenie, ktorým rozhoduje, že schvaľuje dokument. A keď si pozriete samotnú predkladaciu správu, tak posledná veta predkladacej správy je: „Vláda Slovenskej republiky materiál schválila uznesením č. 190/2023 z 19. apríla 2023." To znamená, že takisto ako uznesením Národná rada tento dokument schvaľuje, tak takisto ho schválila vláda. Čiže vláda rozhodla v zbore. Vláda nemá iný spôsob rozhodovania ako rozhodovať uznesením o schválení dokumentu. Čiže vláda ten dokument schválila. Ako môžte povedať, že to, že ho vláda schválila, neznamená, že nerozhodla o ňom. Však samozrejme, že o ňom rozhodla a ho schválila. To, že ho predkladá ďalej Národnej rade na ďalšie schvaľovanie, je len ďalší procesný postup. Ale vláda ho schválila v zbore, rozhodla o ňom v zbore, že ho schvaľuje a že ho postupuje do parlamentu. Na čo podľa môjho názoru podľa písm. i) ústavy nemá ústavnú kompetenciu a koná v rozpore nad rámec ústavných kompetencií vlády. Ďakujem.

Myslím si, že tu prítomný odvolaný pán minister Naď si môže klásť takú rečnícku otázku, že prečo ich strana Demokrati aj napriek tomu, že má tak obrovské množstvo ministrov, aj napriek tomu, že má predsedu vlády, odvolaného, odvolaných ministrov, aj napriek tomu, že je neustále vo všetkých televíznych debatách, dosahuje smiešnych 3 % vo svojich vlastných prieskumoch a nevyzerá to, že by akýmkoľvek spôsobom mohla atakovať zvolenie do Národnej rady. A jedným z tých dôvodov, prečo strana Demokrati takto fatálne zlyháva a verme tomu, že naďalej fatálne zlyhávať bude, je, že sa neustále vysmieva obyvateľom Slovenskej republiky rovno do tvárí. Pretože opätovne ich vlastné mainstreamové prieskumy zdôrazňujú skutočnosť, že 70 % obyvateľov Slovenskej republiky nesúhlasí s politikou, ktorú aktuálne robí ministerstvo obrany. Odmieta vysielanie ďalších zbraní, munície a podobnej techniky na Ukrajinu a taktiež vieme, že väčšina obyvateľov Slovenskej republiky naopak podporuje humanitárnu formu pomoci voči Ukrajine. Lenže táto strana Demokrati sa z toho, samozrejme, poučiť nechce, čo mi vo výsledku ani nevadí, ak oni ostanú mimo parlamentu, o to lepšie pre Slovensko. Ale, bohužiaľ, škodu, ktorú ešte aktuálne páchajú v rámci odvolanej vlády, budú musieť zažívať všetci občania Slovenskej republiky do budúcna. Pán odvolaný minister nám totiž priniesol strategický dokument s názvom plán rozvoja podpory obrany štátu.
Bola tu veľmi aktívna debata, že vláda Slovenskej republiky, ktorá je odvolaná, nemá podľa ústavy kompetenciu na to, aby mohla rozhodovať a schvaľovať uznesenie o takýchto závažných dokumentoch a že by tento dokument ani nemal byť na rokovaní Národnej rady. Lenže ako vidíme, tak ako sa odvolaná vláda vysmieva ľuďom v otázke posielania zbraní na Ukrajinu a vedome, opakujem, vedome ide proti vôli väčšiny obyvateľov Slovenskej republiky, tak ako to urobila pri migoch, tak ako to robí pri ďalších zbraniach, tak takto vedome ide proti obyvateľom Slovenskej republiky aj v tejto otázke, keď predkladá dokument, ktorý podľa ústavy predložiť nesmie. Tak ako nesmela odovzdať migy, pretože jej to ústava zamedzuje, neumožňuje a som hrdý na to, že hnutie REPUBLIKA podalo podnet na Generálnu prokuratúru, ktorý si pred niekoľkými dňami prevzala Národná kriminálna agentúra a vyšetruje to ako závažný, teda obzvlášť závažný trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa a verím tomu, že spravodlivosti bude učinené zadosť.
Čo je ale obsahom dokumentu, ktorý nám priniesol pán odvolaný minister obrany? Oni to síce nazývajú plán podpory obrany štátu, ale nie je to vo výsledku nič iné než plán na vojnu. Plán na vojnu, pretože celý obsah dokumentu hrá s tým, čo by Slovensko robilo v prípade vojny. Ide o to, ako pripraví infraštruktúru na vojnu, vlaky, cesty, diaľnice, tunely. Ide o to, ako zabezpečí dostatok munície na vojenské operácie. Ako zabezpečí zdravotníctvo, civilnú infraštruktúru, opatrenia hospodárskej mobilizácie. Všetko v prípade vojenského konfliktu. Tento plán dokonca ráta s tým, že už v budúcom roku má byť pripravený alebo preverená schopnosť pripraviť vojnový štátny rozpočet. Asi si vieme predstaviť, čo znamená vojnový štátny rozpočet. Potraviny na prídel. Celý štát zapojený do nejakého vojenského snaženia. Konkrétne firmy, konkrétne nejaké prvky civilnej infraštruktúry zapojené výhradne do civilného snaženia a obyvatelia Slovenskej republiky, no tých sa, samozrejme, nikto nepýta.
Každý jeden z nás si môže položiť otázku, načo potrebuje minister obrany preveriť schopnosť prípravy vojnového štátneho rozpočtu už na budúci rok? Načo je niečo také potrebné? S kým plánujeme byť vo vojenskom konflikte, aby sme si mali teraz preverovať schopnosť pripraviť vojenský štátny rozpočet? Viete dobre, že je to rečnícka otázka, že jediný, s kým by táto vláda mala záujem dosiahnuť Slovensko do vojny, je, samozrejme, Ruská federácia. A potom sa opäť vraciame k otázke verejnej mienky. Súhlasí verejná mienka, väčšina obyvateľov Slovenskej republiky s tým, čo pán odvolaný minister obrany priniesol? Je úplne jasné, že nie. A keď väčšina obyvateľov Slovenskej republiky nesúhlasí s takýmto konaním, pýtajme sa zase, prečo majú títo odvolaní predstavitelia odvolanej vlády drzosť s takýmito opatreniami, s takýmito strategickými dokumentmi, s takýmito rozhodnutiami, ako bolo aj to predošlé o vyslaní slovenských vojakov na cvičenie ukrajinských vojakov a cvičenie ukrajinských vojakov aj na našom území a priame zapájanie Slovenska do vojnového snaženia, prečo majú drzosť toto robiť? Úplne jednoduché otázky.
Ja si úprimne prajem, aby im to ľudia vo voľbách za toto spočítali. Už len preto, že ak by aj oni boli na sto percent presvedčení o tom, že na Ukrajinu musíme poslať všetko, pomaly aj jadrový arzenál a že s Ruskom musíme ísť do vojny aj do posledného Ukrajinca, tak verejná mienka v demokratickej spoločnosti a názor občanov je to, čo by malo byť prvoradé pri rozhodovaní politikov. A že aj napriek tomu, že oni to vnútorne môžu cítiť tak, že by najradšej nad Kyjevom zaviala americká zástava, nesmú to robiť tak za celú Slovenskú republiku, pretože na toto im nikto vo voľbách kompetenciu nedal a oni sami disponujú prieskumami, o ktorých vedia a chápu, že väčšina obyvateľov si toto konanie jednoducho nepraje, nepraje.
O to horšie je, že v tomto strategickom dokumente v rámci neustáleho zaťahovania Slovenska priamo do hrôz vojenského konfliktu plánuje odvolaný minister obrany pripraviť infraštruktúru Slovenskej republiky na stálu prítomnosť vojsk NATO na Slovensku. Tam je to priamo a jasne napísané. Stála prítomnosť vojsk NATO. Už nikdy sa ich nezbavíme. Boli tu reči o ´68, o invázii, o okupácii, o tom, že by nejaké vojská mali byť na našom území, že to bola nejaká zmluva a že to trvalo 20 rokov, kým sa podarilo Slovensku zbaviť týchto vojakov. A potom je tu vláda, ktorá nepodnikla referendum, nepýtala sa obyvateľov Slovenskej republiky, či si prajú zmluvu s Američanmi. Vedia, že zase išli proti vôli obyvateľov Slovenskej republiky. Nepýtali sa obyvateľov Slovenskej republiky v referende, či chcú stálu prítomnosť vojsk Severoatlantickej aliancie na Slovensku. Nepýtali sa, ale idú to urobiť. Priniesli strategický dokument ako odvolaná vláda, na čo nemali kompetenciu, v ktorom píšu, že potrebujú pripraviť Slovensko na stálu prítomnosť vojakov, že sa ich už nikdy nezbavíme. Uvedomujete si, aký zásadný rozdiel je medzi tým, čo tu bolo pred nástupom tejto vlády, a tým, čo tu bude po vašej? Akým zásadným spôsobom pozmeníte Slovensko ako štát? Že štát, ktorý nemal na svojom území cudzie zahraničné základne, dnes bude štátom, ktorý tu bude mať vraj trvalú prítomnosť cudzích vojsk a ešte s vedomím, že to robia ako vláda, ktorá vlastne stratila legitimitu na to, aby takéto rozhodnutia mohli prijímať. To je jednoducho neuveriteľné.
Ja viem, Naď sa môže s troma percentami v prieskumoch smiať. Ja mu to doprajem. Nech sa smeje aj s dvoma, prípadne so 4,1, ale obyvatelia Slovenskej republiky si zaslúžia, aby ich politici počúvali. Zaslúžia si, aby sa im ministri nesmiali do tváre. Zaslúžia si, aby im nebolo nadávané do opíc, do dobytka a podobne, ako to títo predvádzajú, a zaslúžia si, ak majú nejaký názor napríklad na to, že nechcú posielať naše stíhačky na Ukrajinu, tak to budú títo politici rešpektovať. Úplne jednoduchá argumentácia. Jednoduchá logická argumentácia, ktorú títo páni ministri nedokážu a nikdy nebudú schopní vyvrátiť, pretože títo ľudia sa smejú obyvateľom Slovenskej republiky priamo do očí, tak ako sa smejú tu poslancom Národnej rady, čo my, samozrejme, znesieme, tak sa, pani Zemanová, nevyrušujte! Pán minister mal tu sedieť ako predkladateľ. Odišiel sám a dobrovoľne. (Reakcia z pléna.) Akú nápravu, náprava bola tá, že on odišiel dobrovoľne zo svojho miesta. Odišiel zo svojho miesta dobrovoľne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)