90. schôdza

Pán podpredseda, ja si dovolím namietať, ak teda pán predkladateľ nemusí sedieť na svojom mieste... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... Keď je tam, tak je tam. Neobsadzuje miesto predkladateľa, čo je na tom nelogické? Ale on si rozhodol uplatňovať miesto predkladateľa tam. To znamená, že pán Suja neobsadzuje miesto predkladateľa, veď to je logické a ešte mu to aj nevadí, tak potom o čo ide?

No tak pán odvolaný minister s troma percentami už sedí na svojom mieste a raduje sa z toho, akú veľkolepú podporu slovenských obyvateľov za svoje správanie, za svoje ďalšie politické aktivity má. Správa sa tak, ako sme naňho zvyknutí, hulvátsky, nadáva mi tu, mrmle si tu popod noštek, ale mňa toto neskutočne teší, lebo mne tieto scény budú chýbať, keď ho už nezvolia do parlamentu, pretože ho na Slovensku nikto reálne nechce a budeme neskutočne radi, keď budeme môcť tieto veci naprávať.
Pretože tá posledná veta, ktorú som chcel zdôrazniť a zbytočne tu nastal tento chaos a táto pseudošou, je tá, že vy idete vedome proti vôli obyvateľov Slovenska. Išli ste proti vôli obyvateľov Slovenska pri zmluve s Američanmi, išli ste pri migoch, idete pri posielaní zbraní a idete aj v tomto prípade, kedy chcete pripraviť infraštruktúru Slovenskej republiky na stálu, to znamená trvalú prítomnosť cudzích vojakov, na čo vám nikto nedal v žiadnom referende kompetenciu. Na čo vám nikto nedal v žiadnych voľbách mandát, pretože ste to nemali v žiadnom volebnom programe a že toto konanie, ktorým idete priamo do rozporu s jasným a prevažujúcim názorom Slovenskej republiky, sa vám dúfam, a budem za to veľmi rád, vypomstí v nasledujúcich voľbách a potom už sa chytajte za hlavu, ale to príde chvíľa, kedy naopak my budeme radi, že môžeme tieto veci dávať dokopy.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja naozaj, tak ako môj kolega Milan Mazurek v rozprave poznamenal, nevidím rozdiel medzi vojskami, ktoré tuná prišli v ´68, a vojskami, ktoré tu plánuje pán minister Naď pritiahnuť v 2023. Čiže absolútne nevidím rozdiel medzi vládou, ktorá bola zalezená v sovietskom zadku, a medzi vládou, ktorá je zalezená v zadku pro Bruselu, pro NATO a pro Európskej únie. Jednoducho Slovensko je slobodný, zvrchovaný a podľa vás demokratov demokratický štát, tak podľa takýchto hodnôt a takejto stratégie by sa Slovenská republika naozaj mala správať a nemala by sa chovať ako nesvojprávne dieťa a ako jeden neúctivý alebo až preúctivý vazal.
To, že trvalé pôsobenie vojsk NATO na území Slovenskej republiky je čelnými predstaviteľmi odvolanej vlády Eduarda Hegera prezentované ako nejaký míľnik, ako nejaká stratégia, ako niečo najdôležitejšie, čo musíme spraviť, si naozaj dovolím nesúhlasiť. Pretože aj v tejto vláde je jedna geniálna mysliteľka, ktorá sa volá Veronika Remišová, a tá bude tvrdiť stále dokola jednu mantru, že ak toto Slovenská republika neurobí, tak vojská Ruskej federácie sa zastavia až pri Liptovskom Mikuláši. Neviem, kde chodí na takéto spásonosné myšlienky, na základe čoho je Slovenská republika ohrozená, vôbec neviem.
Čiže trvalá prítomnosť vojakov NATO na území Slovenskej republiky podľa tohto strategického dokumentu až do roku 2035 podľa mňa je minimálne troška uletená a ak nie uletená, tak sa vymyká tomu, čo tento dokument možno aj v nejakej dobrej viere, možno za nejakým zámerom mal, môže alebo chce obsahovať. Čiže naozaj nie je v úmysle Slovenskej republiky byť vazalom, ale byť naozaj slobodným a zvrchovaným štátom.

Ďakujem pekne za slovo.
No ja som veľmi rada, že Slovensko je súčasťou aliancie NATO a že vojenské sily NATO sú aj naše sily a že to, to, že sú tu, tak to by ste povedali, že aj naši vojaci majú ísť preč, lebo vy vlastne nechcete, aby sme boli v NATO. Ale, vďakabohu, sme v NATO a verím, že tak to bude aj do budúcna, pretože to nám garantuje, garantuje mieru bezpečnosti v rámci tejto aliancie, lebo ako samostatný štát by sme určite sa nedokázali brániť chúťkam, ktoré má, majú niektorí ani nie tak ďalekí, ďaleké krajiny od nás a ktoré zaútočili a vyprovokovali vojnu, okupačnú vojnu na Ukrajine.
Ale k tomuto materiálu, ktorú, ktorý bol predložený, ja nemám výhrady voči tomu, že vláda takýto materiál poslala do Národnej rady. Ale mám tam otázky, ja som, pán minister, aj ich položila na výbore, keď ste ich prezentovali, nedostala som úplne uspokojujúcu odpoveď ohľadom zabezpečenia toho financovania. Ja som si ešte potom následne skúmala v rámci teda tých informácií a možností a dokladov, ktoré máme, aj schválený štátny rozpočet, aj, aj teda súvisiace dokumenty a hľadala som, že či v rozpočte obrany alebo v rozpočte tých jednotlivých rezortov, ktorým sa ukladajú v rámci tohto dlhodobého plánu, sú uložené veľmi náročne, finančne náročné investície. A pomerne v krátkom čase, to sa akože nezdá sa, ale keď má zabezpečiť posilnenie mostov, mostných objektov na 135 ton, áno, v minulosti boli nejaké nadjazdy dimenzované na prejazd vojenskej techniky, v súčasnosti zrejme tá vojenská technika je oveľa ťažšia, tak sa musia prebudovať, navrhujú sa tu rôzne pozorovacie zariadenia pri strategických bodoch, dobudovanie vodovodov a udržiavania niektorých objektov infraštruktúry, ktoré nie sú, nepatria pod obranu, ale patria pod iné rezorty. V doložke vplyvov je dokonca napísané, že to bude mať pozitívny dopad, tak som sa chcela opýtať, že aké financovanie, ako sa budú financovať tieto výdavky, niektoré sú do roku 2024 napríklad aj v rámci, v rámci ministerstva zdravotníctva, teda je tam dosť vysoká ambícia zabezpečiť vyše sedemtisíc lôžok pre účely, ale možno to aj je, možno tieto, veď toto nie je nová vec, hej. My dlhodobo, každý zodpovedná, každá zodpovedná krajina má pripravené všetky mechanizmy na hospodársku mobilizáciu, na prípadný nejaký vojenský alebo teroristický útok. Toto všetko jedno s druhým súvisí a ten len, kto je pripravený, tak ten je zodpovedný a aj takto ten dokument vnímam.
Ale všetko niečo stojí, a preto keby ste mi vedeli vysvetliť, že z akých zdrojov sa tieto investičné výdavky budú môcť realizovať, pretože v rozpočte, čo som pozerala, tak tie výdavky, ktoré sme schválili, výnimočné, výnimočný rozpočet pre ministerstvo obrany. A vy ste to teda veľmi sa tešili, že prvýkrát spĺňame nejaké podmienky, podmienky nášho prísľubu pre financovanie nášho, našej armády, že či tam sú zakomponované tie výdavky, alebo z nejakých iných zdrojov budeme môcť tieto veci financovať. Prečo je uvedené v materiáli, že to bude mať pozitívny dopad, či to budú externé zdroje na tieto vyvolané investície. No a potom, ak je to tak, že prečo to tam nebolo napísané tak nejako jednoznačnejšie.
Takže toľko moje otázky, ak by ste mi vedeli dať odpoveď, budem rada, ak teda je to utajené, tak dúfam, že mi budete vedieť zodpovedať aspoň rámcovo. Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som sa podobne ako pán poslanec Susko vyjadril k tomu ústavnému rozmeru, teda či vláda, ktorá bola odvolaná, mohla alebo nemohla predložiť takýto návrh Národnej rade Slovenskej republiky. Z vecného hľadiska, samozrejme, obranná politika je tiež vec, v ktorej, v ktorej by mal existovať konsenzus prinajmenšom v štandardnej časti politickej scény, a v súčasnej situácii je len zodpovedné, ak ministerstvo obrany a vláda myslia na to, že sa máme pripravovať na to, že ideme do zlých časov a máme byť pripravení aj pokiaľ ide o obrannú politiku.
Tá námietka, ktorú vyslovil pán poslanec Susko a myslím, že po ňom aj teda nie v tak kultivovane ústavnej forme pán poslanec Mazurek, je, že či vláda, ktorá, ktorej bola vyslovená nedôvera, bola poverená dočasne výkonom svojej funkcie a má v zmysle ústavy obmedzené právomoci, môže alebo nemôže predložiť takýto návrh Národnej rade. Ešte raz, jeden z tých, jedna z tých právomocí, ktorú vláda nemôže vykonávať, keď je v nedôvere, je, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Rozhodovať o niečom znamená rozhodovať, nie navrhovať, nie, nie požiadať niekoho iného, aby, aby urobil.
Vláda napríklad, a v tomto jej právomoc nie je obmedzená, rozhoduje v zbore o návrhoch zákonov, čiže spor nie je o tom, že čo, čo robí v zbore, či prijíma alebo neprijíma nejaké rozhodnutie formou uznesenia. Samozrejme, že prijíma formou uznesenia, ale keď rozhodne, tak výsledkom je, že je rozhodnuté. Keď schváli návrh dlhodobého plánu ako návrh, ktorý predkladá Národnej rade, tak o tom nerozhodne. Rovnako ako keď schváli návrh zákona a predloží ho Národnej rade, to neznamená, že ten návrh zákona je tým pádom, tým pádom schválený. A ten návrh zákona, ak bude schválený v Národnej rade, môže byť veľmi dôležitý, môže to byť otázka, zásadná otázka vnútornej alebo zahraničnej politiky, alebo to môže byť zásadné opatrenie na zabezpečenie hospodárskej alebo sociálnej politiky, o čom tiež nemôže vláda, ktorá bola odvolaná, ktorej bola vyslovená nedôvera, samostatne rozhodovať, ale návrhy zákonov predkladať môže. Čiže to nie je, účinok toho rozhodnutia nie je, že je rozhodnuté, ak vláda schváli návrh zákona, lebo vláda neschvaľuje návrhy zákonov, zákony schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky. A preto keď ide o materiál, čiže vláda neschválila, nie je pravda, že vláda schválila Dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035, vláda schválila materiál s týmto názvom, ktorý predkladá Národnej rade, a keď ho Národná rada schváli, tak v tejto veci rozhodne a Dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035 bude schválený, bude platiť a tým, kto rozhodol, bola Národná rada.
A, samozrejme, po voľbách, ak tu budeme mať vládu z Republiky a SMER-u, budete to chcieť zmeniť a budete mať na to väčšinu, no tak to zmeníte. To neznamená, že keď sa teraz schváli dlhodobý plán s výhľadom do roku 2035, tak že Národná rada v budúcnosti to nemôže zmeniť. Občania si vyberú, občania rozhodnú a voličmi a voličkami zvolená Národná rada a od nej odvodená vláda budú ďalej rozhodovať tak, ako sa to, ako sa to deje aj v tejto chvíli. Národná rada dostala mandát, teraz má možnosť rozhodnúť o Dlhodobom pláne rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035 a ja som presvedčený, že vláda pri predkladaní tohto materiálu neporušila svoje ústavné právomoci, nejednala nad rámec, ktorý jej umožňuje vláda, ktorý jej umožňuje Ústava Slovenskej republiky, lebo nerozhodla o zásadnej otázke ani vnútornej, ani zahraničnej politiky, rozhodla o znení materiálu, ktorý predložila a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, nesúhlasím s vami a myslím si, že ste si sám odpovedali na, na tú otázku vo vzájomnom rozpore, pretože keď ste povedali, že vláda takisto schvaľuje návrh zákona a predkladá ho parlamentu, takže môže aj takýto materiál. No len s tým rozdielom, že pri návrhoch zákonov v čl. 115 ods. 3 tieto nie sú vylúčené z pôsobnosti rozhodovať v zbore. Naopak, oproti písmenu i), kde sú rozhodnutia o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, tieto sú vylúčené z rozhodovania vlády. Takže z tohto pohľadu je pravdou, je absolútnou pravdou, čo ste povedali, len to potvrdzuje to, čo som povedal ja, že vláda o tomto nemôže rozhodnúť a posunúť to do parlamentu, lebo ani o návrhoch zákonov nerozhoduje vláda. Schvaľuje ich ako návrhy, ktoré predkladá do parlamentu, takisto ako tento dokument. Avšak pri tomto dokumente podľa písmena i) nemá tú ústavnú kompetenciu takto rozhodnúť.
A dovoľte mi, neodpustím si jednu politickú poznámku na záver pre mňa netradične, keď ste povedali, že malo by byť zodpovedné schváliť takúto obrannú politiku napriek tomu, že je vláda v demisii. No ja si myslím, že malo by byť zodpovedné, keď niekto vysloví nedôveru vláde, aby ju nedržal zubami nechtami ďalší rok a vystavoval ju tak práve týmto rizikám, ktoré vyplývajú z toho, že vláda je v demisii a nemôže takéto opatrenia zásadného charakteru prijímať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Dostál, vy ste tým svojim zdôvodnením spravili novú verziu zdôvodnenia konania vlády v demisii alebo dočasne poverenej vlády. Pretože ani premiér a ani jeden z ministrov doteraz nepovedal, že nemajú právo rozhodovať o všetkých veciach, o ktorých rozhodujú. Vy ste s tým prišli, že to vlastne je len tak, že teda vláda schválila čosi, čo sa nedá povedať ako ucelený materiál, ale len nejakú, nejakú formu možno úplne nekonkrétnu, toto predsa neobstojí. Je tu nejaký legislatívny proces a tam má každý svoje miesto bez toho, aby vláda neschválila nejaký, nejaký dôležitý materiál, či už zákon alebo, alebo nejaké iné veci, či už zmluvy alebo nejaké koncepcie, tak to nemôže prísť do parlamentu predsa, vy sám o tom veľmi dobre viete. To už potom fungovalo len predtým do ´89, keď nerozhodovali orgány výkonnej moci, ale rozhodovalo sa na Hlbokej. Ďakujem.

Ja len v krátkosti, keď už sme pri tej ústavnoprávnej rovine a aj to, čo spomínal pán Dostál alebo aj pán Susko, len na upresnenie pre plénum. Veľmi správne povedal pán Susko na konci v rozprave, ten návrh, ktorý podal, nemôže byť ako kvalifikovaný návrh o tom, aby sa dalo o tom hlasovať, že sa nebude pokračovať alebo že ho neprerokujeme, teda že sa vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Veľmi správne povedal, sme si to tu ešte dovysvetľovali, jednoducho to je podľa 73 rokovacieho poriadku možné len pri návrhoch zákonov, takže len na upresnenie, že o tom, ten návrh nebol kvalifikovaný na to, aby sa o tom dalo potom hlasovať. Vďaka.

Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Susko, no skúsim to povedať ešte raz. Ja som reagoval faktickou poznámkou na vaše vystúpenie. Vy ste vo vašom vystúpení v rozprave spochybnili, že vláda mohla takýto, takýto materiál predložiť, lebo ste tvrdili, že to je rozhodovanie o zásadnej otázke vnútornej alebo zahraničnej politiky. Ja som vo faktickej poznámke namietal, že to nie je rozhodovanie, lebo vláda nerozhodla, vláda iba schválila nejaký materiál, ktorý predkladá Národnej rade a rozhodovať o tom bude Národná rada. Vy ste v reakcii na moju faktickú poznámku uviedli, že vláda rozhoduje v zbore uznesením, tak ako Národná rada rozhoduje uznesením. A ja som vo svojom vystúpení teraz, lebo už som nemohol reagovať na vašu faktickú poznámku, ktorá bola faktickou poznámkou vystupujúceho v rozprave, som sa iba snažil vysvetliť, že to je irelevantné, že áno, vláda rozhoduje, rozhoduje formou, formou uznesenia, ale dôležité je, že či je to, rozhoduje, či napĺňa to, obsah toho pojmu rozhoduje, lebo keď vláda iba predkladá nejaký návrh, o ktorom rozhoduje niekto iný, tak to nie je rozhodnutie o zásadnej otázke vnútornej ani zahraničnej politiky, to je predloženie návrhu. Keby vláda schválila tento dlhodobý plán, áno, v tom prípade by ste zrejme mali, mali pravdu, ale vláda to neurobila, vláda dáva parlamentu návrh, aby o tom rozhodol, vláda o tom nerozhodla.
A pán poslanec Faič, no neviem, čo ste chceli tou Hlbokou povedať, teraz je tam ministerstvo zahraničných vecí, pred novembrom tam bol Ústredný výbor KSS, ale tu nie sme v situácii, že nejaká strana rozhoduje miesto vlády, tu ide rozhodnúť Národná rada Slovenskej republiky.