90. schôdza

Ďakujem. Už budem konkrétny, nebudeme odbiehať.
Momentálne prebieha príprava aktualizácie dvoch základných materiálov – akčný plán a národná stratégia, ktoré by mali vyvrcholiť klimatickým zákonom. Takisto Európska únia má svoj európsky klimatický zákon, Európsku zelenú dohodu, a ktoré vyústili do balíku opatrení Fit for 55, smerujúce k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Musím podčiarknuť, že hoci mnohí ľudia majú záujem strašiť obyvateľstvo, že to sú pre nás príliš náročné ciele, v skutočnosti Slovensko v porovnaní s Poľskom, ale povedzme aj s Maďarskom alebo s Českom má najlepšie východiská, preto máme jadrové elektrárne, v ktorých sme druhá krajina v počte na obyvateľov výrobu elektrickej energie z jadra, máme vodnú elektráreň a teraz veľmi zjednodušujeme opatrenia na výstavbu veterných a geotermálnych elektrární.
Čiže máme veľkú šancu my do roku 2023, ale aj do roku 2050 bez extrémneho úsilia, ktoré napríklad budú musieť vynaložiť Poliaci, podotýkam, že Poľsko má 80 % z uhoľnej energie, my tento rok už budeme mať nulu, skúste si predstaviť ten rozdiel. Poľsko naozaj nemá ani jedinú jadrovú elektráreň a plniť požiadavky na uhlíkovú neutralitu je pre nich ďaleko ťažšia výzva.
Na Slovensku som aj pre to, aby sme tieto ciele dosiahli, inicioval založenie rady vlády pre európsku zelenú dohodu, kde sú pozvaní všetci stakeholderi, čiže inštitúcie, ktorých sa to dotýka. Významnou zmenou pre Slovensko je vznik sociálno-klimatického fondu, v ktorom budú odvádzané peniaze z uhlíkového cla a takisto z revízie CO₂ štandardov pre autá a budovy. Tieto nové ETS poplatky celoeurópskeho rázu prinesú na Slovensko obrovské sumy radov v miliardách eur, z ktorých bude možné pokračovať v zatepľovaní domov, energetickej sebestačnosti krajiny, v ktorom takisto zatiaľ zaostávame, ale za tejto vlády sa aj v tomto smere začali diať zmeny.
Ešte pár slov o zákone o zmene klímy. Tento zákon privedie takpovediac Slovensko od rečí, ktoré, ktorými boli bohatí naši predchodcovia. Oni na úrovni tej Európskej únie radi sľubovali a verbálne predstierali, že robia opatrenia. Tento klimatický zákon je zákon, ktorým sa aj iné rezorty zaviažu dať si plán, ako budú znižovať energetickú závislosť od Ruska, ako budú robiť úspory a ako budú viac a viac využívať obnoviteľné zdroje. Úspech tohoto programu, tejto transformácie Európy, ale aj Slovenska, uvedomme si, že Slovensko, keby sme sa pozerali odniekiaľ z Mesiaca okuliarmi, ktoré by ukazovali energetickú náročnosť, tak uprostred glóbusu by svietila jedna malá krajina, a to sme my. My máme na vyrobené HDP najväčšiu spotrebu energií všetkého druhu, lebo jednoducho nám tu zostal vojenský ťažký priemysel, priemysel farebných kovov, priemysel železa, všetky priemysly, ktoré majú obrovskú energetickú spotrebu.
Pripomeniem, že tie konkrétne kroky smerujú aj k peniazom z modernizačného fondu. To je ďalší fond, v ktorom od 26. júla ´22 sa dali predkladať žiadosti na 149,5 milióna eur. Potom nám Európska únia v októbri schválila dve dekarbonizačné schémy a jednu miliardu eur na zníženie emisií skleníkových plynov pre priemysel; 750 miliónov pôjde z modernizačného a 300 miliónov z plánu obnovy. Aj táto výzva už beží a bude vyhodnotená o týždeň. Od 25. 11. ´22 do januára ´23 mohli sa prekladať žiadosti o dekarbonizáciu priemyslu za 357 miliónov. A napokon do 30. 6. za 350 miliónov.
Ešte som nehovoril o obnove rodinných domov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
No máme tu takú kurióznu situáciu, že aj otázka č. 3 je od pána poslanca Šudíka na túto istú tému, takže tým pádom vám vzniká ďalších päť minút, ak to potrebujete ešte dokončiť.

Budaj, Ján, dočasne poverený minister životného prostredia SR
To ja myslím, že plénum to uvíta a my s pánom poslancom Šudíkom si užijeme ešte chvíľu túto mimoriadnu možnosť.
Tak budem, ak pán predsedajúci to umožnil... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Budaj, Ján, dočasne poverený minister životného prostredia SR
... plynule pokračovať.
Obnova rodinných domov, v ktorých, ktorá najprv bola aj kritizovaná, že sa rozbiehala pomaly, no ja úprimne vám poviem, že v októbri začínať, rozbiť si okná alebo dvere, jednoducho to, samozrejme, bolo podmienené tým termínom. Napriek tomu sa prihlásilo takmer 4-tisíc uchádzačov. Lenže keď sme tú istú výzvu vyhlásili teraz na jar, kedy je najlepšia doba na rekonštrukciu domu, tak toľko, čo za pol roka sa prihlásilo za prvú hodinu. Vskutku to ilustruje, že napriek tomu, že na Slovensku sme udržali ceny energií najlepšie v celej Európskej únii, a ja som sa obával, priatelia, naozaj úprimne, že slovenská verejnosť uverí, že to sa dá naveky a že my jediní nebudeme zatepľovať a že nakoniec tento plán obnovy nedokáže splniť svoj účel, našťastie takéto niečo sa nestalo, slovenská verejnosť ukázala a majitelia domov, že oni veľmi dobre rozumejú, že ak aj máme zatiaľ stabilizované ceny energií, nebude to navždy a že najlepšia energia je ušetrená energia. Proste mať o jednu tretinu menšie inkaso je rovnako hodnotné, či je elektrina drahšia, alebo lacnejšia. No ona už úplne lacná nebude nikdy. To je, to je nám jasné, ľudí je viac a viac, dopyt je väčší a väčší, náročnosť našich domácností, náročnosť priemyslu takisto rastie.
No a preto, preto s uspokojením môžem povedať, že v tejto chvíli tá výzva na 10-tisíc rodinných domov sa minula za 14 hodín. Pripravujeme jej pokračovanie za tých istých podmienok. Všetci, ktorí nestihli, sú v evidencii a zároveň, keď potvrdia svoj záujem opäť, tak budú aj uchádzačmi o túto dotáciu. Pri úspore 30 % dostane každý občan nenávratnú podporu 15-tisíc eur, ale ak sa mu podarí vymeniť okná, dvere a zatepliť tak, že usporí až 60 %, čo je dosť ľahko dosiahnuteľné, tak dostane 19-tisíc, dostane ešte k tej pätnásťtisícovej štyritisícovú prémiu.
Pracujeme na zmene paradigmy tejto podpory pre sociálne slabé alebo, ako hovoríme, rodiny ohrozené energetickou chudobou. Ale nechcem vopred avizovať presné podmienky, lebo musí nám ich schváliť Európa. Isté je, že je na to ďalších 50 miliónov, čo je zhruba 10 % doterajších. Mali sme pol, alebo máme ešte pol miliardy. Z tej pol miliardy máme ešte polovicu, zjednodušene povedané, a plus 50 miliónov na program pre ľudí, ktorí sú ohrození energetickou chudobou.
Takisto sme výrazne zjednodušili dostupnosť dotácií z environmentálneho fondu, kde sme zaviedli novinku, že environmentálny fond aj požičiava peniaze obciam na 20-ročné splátky s 0,1-percentným úrokom. Je to veľmi obľúbená schéma a som veľmi rád, že sme prvá inštitúcia, ktorá pri tých dotačných schémach vymyslela aj cirkulačnú schému. Tu sa peniaze budú vracať a aj keď je to 20 rokov, po čase sa budú dať predsa požičať ďalším záujemcom. Zateplenie a rekonštrukcia domov na Slovensku je určite výzva na dlhú dobu. To nie je na jedno volebné obdobie, ani na dve, a preto aj takéto schémy ako je úver má veľký zmysel.
Pokiaľ ide o úsilie environmentálneho fondu dobehnúť veľké zaostávanie v oblasti budovania vodárenských zdrojov, verejných vodovodov, kanalizácie a čistiarní pre obce do 2 000, ktoré sú u nás veľmi na chvoste záujmu a Európska komisia nepripúšťa ich dotáciu z EŠIF-ov, z európskych fondov, tak tu sa môže u nás o dotáciu uchádzať až, až 1 400 obcí. Minimálna výška dotácie na jednu žiadosť bude 500-tisíc eur, maximálna 3 milióny.

Pán poslanec má doplňujúcu otázku. Nech sa páči. Pán poslanec Šudík, máte stlačenú trojku, prosím?

20
Raz, dva, už mi to ide. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ešte taká krátka doplňujúca otázka, a to je, akými konkrétnymi opatreniami plní Slovenská republika svoje ciele a záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a právnych predpisov Európskej únie? Vďaka.

Ten rozsah, pán poslanec, je ťažko tu vymenovať v tom časovom limite, máme okolo 40-stranový zoznam tých rôznych opatrení. Napríklad aj to, čo vy vnímate skôr zo strany sporov okolo lesníkov, to znamená zriadenie národných parkov, kde budú aj bezzásahové zóny, významným spôsobom prispieva v boji s klimatickou krízou. Určité percento, Európska únia v perspektíve hovorí o vysokom, až polovičnom percente lesov sa jednoducho musí vrátiť do pôvodného stavu v Európe, ak máme zvládnuť vysychanie kontinentu, ktoré pokračuje veľmi progresívne aj na Slovensku.
Konkrétnosťou je takisto dekarbonizačná schéma, my dáme miliardu podnikom tohoto ťažkého priemyslu pod prísnou kontrolou, aby boli využité na zbavenie CO, aby prestali na tie najväčší, tí najväčší znečisťovatelia zo Slovenska chrliť tieto klimaticky nebezpečné plyny. Takisto opatrenia v pôdohospodárstve sa už rozbiehajú, začínajú sa robiť opatrenia, aby sa z pôdy stala uhlíková banka, aby sa aj tam prostredníctvom opatrení v poľnohospodárstve chránila klíma.
Takisto vzdelávanie, keď som spomenul environmentálny fond, rozhodli sme sa pre vlastnú environmentálnu výchovu, kde budeme podporovať konkrétnych učiteľov, ktorí sa prihlásia, dostanú peknú sumu do ruky, s ktorou si budú hospodáriť. Budú deti vodiť podľa ich plánu, na akom sa s deťmi dohodnú, aj do prírody, aj možno do nejakých zariadení, ale zároveň môžu robiť aj experimenty alebo, alebo vlastné triedenie odpadu na škole, alebo tisíc ďalších od výsadby a tak ďalej a tak ďalej.
Veľmi dôležité na Slovensku je aj podporovanie programu zateplenia verejných budov. My na ministerstve máme energetický problém rodinných budov, ale potom je tu zateplenie verejných budov. Ministerstvo pripravilo aj úsporný program na šetrenie pri vykurovaní, ktorý citeľne cítite aj v tejto sále, čo ja s uspokojením konštatujem. Naozaj sa predpísaná výška úspor dosiahla a rezorty až na jeden alebo dva ju aj často prekročili.
K tomu, k tej environmentálnej výchove, tento rok pôjde na zelený balík pre školy výška štyri milióny eur, každý učiteľ, a podporujem, aby ste aj vy ako poslanci oslovili školy, nech sa uchádzajú, dostane sumu, učiteľ, ktorý v mimoškolskom prostredí, potom mimo vyučovania nenásilnou formou tých záujemcom, ktorí by medzi žiakmi boli, bude viesť k novým poznatkom. Mimoriadne potrebné to je práve v podhorských obciach, ktoré my označujeme ako obce, ktoré sú v dotyku s karpatskými šelmami, či to medveď, vlk alebo rys, tam je isté riziko, a preto tá výchova mladých ľudí k ochrane v živote v divočine je mimoriadne užitočná.
Pre vašu informáciu, takýchto obcí je na Slovensku 365 a ministerstvo životného prostredia pre ne pripravuje čoraz viac ponúk na zlepšenie ich kondície, napríklad v odpadovom hospodárstve. Vyhradili sme veľké sumy na to, aby sa odpadové hospodárstvo chránilo, aby nelákalo medvede.
Samozrejme, otvára, ostávajú otvorené otázky, vy ste teraz nedávno čítali, ako dvaja poľovníci išli do lesa dohľadať postreleného diviaka a neopatrne zašli do húštiny, kde vyrušili medvedicu, ktorá je teraz v ruji a zranila ich. Treba povedať, že naozaj musíme zastaviť prikrmovanie zvierat, ktoré je anomálne v tomto území, o ktorom hovorím, v najbližšom okolí sú štyri vnadiská takzvané, kde sa sypú tie najsladšie dobroty a tie medvede sa tam chodia vykrmovať a potom môže prísť k takejto neželanej udalosti.

Takže hodinu otázok určených na otázky pána Šudíka na pána ministra životného prostredia sme týmto vyčerpali.
Ďalšou otázkou je otázka pána poslanca Šudíka na pána ministra spravodlivosti Viliama Karasa. Pán poslanec, tú otázku ste už mali zodpovedanú, však?
Takže otázka č. 5 je od pani poslankyne Romany Tabák. Dočasne poverenému ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuelovi Vlčanovi je adresovaná táto otázka, to je tiež zaujímavá situácia:
„Pán minister, ako je možné, že po prijatí na RVPS je veterinárny lekár – veterinárny inšpektor zatriedený do 5. platovej triedy, to znamená cca 730 eur. Zodpovednosť a bezpečnosť potravinového dozoru je poddimenzovaná a neadekvátne ohodnotená. Stav na RVPS je kritický, nikto za tie peniaze nechce robiť a ľudia odchádzajú do zahraničia, kde si ich vážia a patrične finančne docenia. Čo s tým plánujete robiť? Ako zlepšíme situáciu veterinárov?"

Vážená pani poslankyňa, tu je odpoveď pána ministra Vlčana.
Vzhľadom k tomu, že mi bola otázka položená desaťkrát, budem odpovedať naraz na všetky otázky. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dlhodobo plánuje nastavenie určitého procesu transformácie organizácie štátnej veterinárnej a potravinovej správy, avšak predmetné zmeny potrebujú rozsiahle analýzy a diskusie. Na štátnej veterinárnej a potravinovej správe bolo vytvorené zamestnanecké miesto analytika pre prierezové a strategické činnosti s cieľom realizácie týchto potrebných analýz. Ak budú výsledky vykonaných analýz naznačovať pozitívny prínos, ministerstvo pôdohospodárstva sa bude naďalej týmto procesom zaoberať, tak aby organizácia štátnej veterinárnej a potravinovej správy fungovala vo všetkých oblastiach činností a zabezpečila adekvátne mzdové ohodnotenie odborných zamestnancov.
V roku 2020 až 2021 sa realizovalo 10-percentné krátenie rozpočtových prostriedkov a 10-percentné znižovanie zamestnancov na štátnej veterinárnej potravinovej správe v rámci kilečka. Každoročne na základe schváleného rozpočtu verejnej správy je vydaný rozpis záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu pre jednotlivé kapitoly, kde je uvedený limit počtu zamestnancov ŠVPS s prislúchajúcimi osobnými výdavkami. Tieto limity nie je možné prekročiť, a teda nie je možné navyšovať výdavky v jednotlivých platových triedach.
Ďakujem za pozornosť, tu končí odpoveď pána ministra.

Pani poslankyňa má doplňujúcu otázku, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán minister, moja otázka znela, že ako zlepšíme situáciu pre doktorov veterinárneho lekárstva. Ja pevne dúfam, že táto odpoveď bola pre nich dostačujúca a tu aj môžete vidieť, že ja odpovedám na vaše podnety, ja vám veľmi pekne ďakujem všetkým občanom Slovenskej republiky a ja pevne dúfam, že tá situácia sa zlepší a ľudia, ktorí budú chcieť pracovať ako veterinári, aby boli dostatočne motivovaní a aby neodchádzali z našej krajiny.
Takže ďakujem veľmi pekne za tento podnet. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď a prajem vám pekný deň.

Pani poslankyňa, rád by som doplnil, ale ako zastupujúci len som prečítal odpoveď, ktorá bola nachystaná. Ďakujem.

Ďakujeme za sprostredkovanú odpoveď. Otázka č. 6 je rovnako, rovnakého znenia, takže ideme ďalej.
Siedmu otázku položil pán poslanec Miloš Svrček dočasne poverenej podpredsedníčke vlády a ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronike Remišovej, otázka znie:
„Akými konkrétnymi krokmi ide váš rezort pomôcť okresu Kežmarok?"