90. schôdza

Ďakujem.
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja rovnako chcem oceniť, že vystúpil predseda finančného výboru, a smutne musím konštatovať, že jediný za bývalú koalíciu, a to ešte za stranu, ktorá nemá v súčasnosti ministerstvo financií, ktoré je práve citované v zákone, o ktorom sa dnes rokuje od deviatej hodiny, pretože práve ministerstvo financií je regulátorom a postavili ste sa tu jedine vy, pán Viskupič, a pán Oravec sa snaží rovnako argumentovať.
Ak súhlasíme s tým a nespochybňujeme to, že Slovensko má v ústave zadefinované, že má sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo, tak musíme to brať do úvahy a musíme tým pádom aj prichádzať s riešeniami, ktoré sú silné práve pri obhajobe tých najslabších skupín v čase, keď jednoducho trh zlyháva.
A, pán Oravec a rovnako pán Viskupič, musíme polemizovať s tým, že jediná vina povedzme je ECB-čka. Môžeme povedať, že je viacero tých chýb, ale ak sa tie chyby stali, tak tie chyby mali pôsobiť minimálne rovnako na všetky krajiny eurozóny, ktoré eurom platia. A potom neobstojí vysvetlenie, ako je možné, že krajina ako Slovensko má dvojnásobne vyššiu infláciu ako iné krajiny eurozóny. To znamená, že niečo tu nefunguje. A nefunguje tu ten trh, o ktorom vy neustále hovoríte.
A keby sme išli z odborného hľadiska a mnohí odborníci to aj povedali pri tom stretnutí, ktoré sme absolvovali v zastúpení vlády, lebo vláda toto mala robiť, vláda mala robiť sociálny dialóg od rána do večera. Premiér ako, nielen premiér, ale aj minister financií namiesto toho, že bude chodiť prednášať na univerzity a robiť si kampaň, mal chodiť medzi týchto obchodníkov a diskutovať s nimi, tak tí sami povedali, že tá konkurencieschopnosť u nás na Slovensku je jasne že nižšia. Objektívne každý odborník vám povie, no preto, lebo sme maličký trh. Je rozdiel 5,5-miliónový trh a desaťmiliónový alebo 38-miliónový poľský trh. Čiže ergo z tohto pohľadu je nevyhnutné práve v čase, keď je to potrebné, aby zasiahol štát, lebo trh tu zlyhal.
A ja som vám povedal jasné dôvody, ktoré ste nespomenuli, pán Viskupič, a to je to, že sme, vyčnievame z krajín eurozóny. A niekto tu manipulatívne prišiel s naratívom, že však v podstate pozrite sa, to zastropovanie v Maďarsku nič neprinieslo a Slovensku rovnako nič neprinesie. Ale nikto nepovedal, že Maďarsko nie je v eurozóne, že Maďarsko bojuje so svojou menou a musí využiť aj tie nejaké mechanizmy súvisiace s tým, že posilní menu a tak ďalej, lebo monetárnu politiku dnes má Maďarsko v rukách. My ju nemáme, pretože je v rukách ECB-čky. Ale sa pýtame, prečo dvojnásobná inflácia na Slovensku? No, odpoveď je jasná, vláda zlyhala. Nevyužíva tie veci, ktoré sú zadefinované v zákone. Pred chvíľou to hovoril pán poslanec Susko. Ak teda hovoríte, že trh nemá byť ovplyvňovaný zásahmi zo strany štátu, tak ste mali dať do programového vyhlásenia, že tento zákon mal byť zrušený a že tam nemá čo takéto hľadať, čo by sa malo použiť v čase, keď je to potrebné.
Preto s tým prichádzame práve teraz, lebo vidíme, že nekoná vláda a tí, ktorí sú kompetentní, nekonajú, a hovorili sme to už od septembra roku 2021. A vyhováranie sa, že to bolo čisto len z toho dôvodu, že nejaká pandémia a potom, že je to vojna, neobstojí, pretože najväčší dopad z hľadiska eurozóny je práve na Slovensku a potom sú tam ešte krajiny ako Bulharsko, ale tiež sú neni v eurozóne.
Čiže, dámy a páni, určite sa zhodneme, že v prvom čítaní je úplne opodstatnené, že takýto zákon naväzujúci na platný, takáto novela zákona naväzujúca na platný zákon je absolútne opodstatnená a mali by sme sa tu teraz baviť o tom, že štát nejde zasahovať kompletne do celého trhu, ako sa to snažíte predstaviť, kolegovia, vy z SaS. Ale my chceme zasahovať iba práve v tých častiach, a to sú potraviny, ktoré sa týkajú dennodennej spotreby. To znamená ergo živobytia ľudí, ktorí sa dostali pod hranicu chudoby. A práve za vašej vlády, dnes už môžeme konštatovať, že sa prepadlo ďalších vyše 100-tisíc napríklad dôchodcov a tá armáda už je okolo pol milióna len medzi seniormi, ktorí sú pod hranicou chudoby a čelia tomuto problému. Preto aj možno tá tabuľka, ktorá bude uvedená v tom ďalšom zákone, sme sa zhodli na nejakom zozname práve tých najdôležitejších základných potravín, ktoré umožnia ľuďom v tomto ťažkom období prežiť.
Čiže nesnažte sa vytvárať tu dojem, že my ideme teraz kompletne rušiť trhové hospodárstvo. My hovoríme, že sme, že sme strana, ktorá je etatistická, ktorá musí v čase, keď zlyhá trh, zasiahnuť. A to práve robíme za vládu, pretože ideme dať povinnosť vláde a presnejšie regulačnému orgánu, ktorým je ministerstvo financií, aby začalo konečne konať, lebo ponechanie ľudí len tak napospas trhu dopadne, viete ako? Že sa prepadnú nielen pod tú hranicu chudoby, ale potom ešte aj do iných sociálnych ťažko návratných situácií, ako sú bezdomovectvo a tak ďalej. A to by sme mohli rozvíjať ďalšiu tému, lebo tých ľudí už budete veľmi ťažko odtiaľ dostávať, ak sa raz dostanú do tejto pozície. Čiže berte to z tohto pohľadu.
Ale ešte raz, oceňujem, lebo ja som svojho času v jednej relácii, keď som dostal otázku, že čo oceňujem na SaS, tak ja som povedal jasne, pre mňa je SaS čitateľné, pretože je to liberálna strana, ktorá absolútne odmieta akékoľvek zásahy štátu a všetko, čo k tomu patrí. Potom ma pán Sulík naprával, že oni sú neoliberálni, lebo už pripúšťajú nejaký zásah štátu. Dobre. Ak ste sa posunuli aj na základe nášho tlaku do tejto neoliberálnej pozície, tak to vítame, ale nehnevajte sa, pre nás je dôležité, aby sme do tohoto zasahovali. Vy ste pre nás, ale ešte raz zopakujem, čitateľní z tohto pohľadu, tak ako aj my sme čitateľní, keď hovoríme o tom, že sme etatistická strana. Ale tí, ktorí sú ešte zodpovední v, za ministerstvo financií, tak tí sú absolútne nečitateľní a my nevieme ani, čo vlastne chcú urobiť, lebo neboli schopní ani prísť sem a vystúpiť a povedať svoj názor, na rozdiel od vás.
Takže, dámy a páni, a predovšetkým z bývalej koalície, klamstvo už vyšlo na povrch. Včera sa priznal pán Heger v priamom prenose, že celé tri roky klamal národ. A dnes sa ešte chce uchádzať o to, že on je jediný ten, ktorý dotiahne krajinu do demokratických volieb. Ako keby naznačoval, že tie budúce voľby bez neho demokratické nebudú.
Čiže z hrušky dole, dámy a páni, a dajme ešte tie zvyšky síl, ktoré máte aj vy na svojej strane svojimi hlasmi, poďme pomôcť obyvateľom, ktorí sa prepadli pod hranicu chudoby a sa budú prepadávať ďalej, tak ako môžeme, pretože, a teraz mi prepáčte ten výraz, musím to povedať, chváliť sa tým, že ste v hospodárení dosiahli dvojpercentný deficit, ale pritom ste cynicky vinou zdražovania tejto nadpriemernej inflácie ožobračili ľudí o 1,5 miliardy eur, je cynické. A teraz je možnosť, aby sme práve možno aj z tej 1,5-miliardovej vyššej dani, vybratej dani práve vinou zdražovania, ktorú ste vy neriešili, mohli vrátiť a zachrániť tých ľudí, ktorí sa prepadávajú práve do neriešiteľnej situácie.
Pevne verím, že aj diskusia o tom ďalšom, o tej ďalšej novele zákona, ktorá bude nasledovať, vás presvedčí a že zahlasujete za tento zákon a zároveň aj podporíte to, aby sme to urýchlili tým, že vyzveme spoločne vládu, aby schválila v zmysle zákona skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Pán podpredseda Národnej rady, chcem podčiarknuť predovšetkým to, čo si povedal ohľadne sociálne a ekologicky orientovaného trhového hospodárstva. My sme racionálni v SMER-e – slovenskej sociálnej demokracii a uznávame, že všetky tieto tri zložky –– teda sociálne, ekologické a trhové – sú rovnocenné. My nedávame do popredia, že to musí byť len sociálne alebo musí to byť len ekologické, alebo musí to byť len trhové. A to nám potom umožňuje, aby sme boli pomerne pružní, pokiaľ ide o situácie, ktoré vznikajú.
Pán podpredseda, je predsa úplne evidentné, že my napríklad uznávame úlohu obchodných reťazcov v boji proti inflácii. Samozrejme, že uznávame, lebo tie obchodné reťazce, ak medzi sebou vytvárajú silný konkurenčný tlak, vytvárajú rovnako tlak aj na pokles cien. My tomu rozumieme. Ale rovnako sa pýtame, prečo ten obchodný reťazec, jeden alebo dva, majú mať marže od 80 do 90 % a zisky v stámiliónoch. A potom sa pozrieme na obchodný reťazec slovenský, ktorý zabezpečuje pre ľudí v malých dedinách prístup k potravinám, a jeho možno ziskovosť je na úrovni 1,5 alebo 2 %.
Nás mrzí to, že štát jednoducho neurobil nič a nechal to tak. Predsa nie je možné, aby sme mali pri potravinách 30-percentné navyšovanie cien, aby bola inflácia na Slovensku, pokiaľ ide o štát s eurom, dvakrát vyššia, ako je priemer. Teda niekde nám niečo nefunguje.
A je úplne smiešne a je to dokonca výsmech ľuďom sa chváliť, že máme deficit na úrovni 2 %, ako povedal podpredseda Národnej rady, keď ten deficit dosiahli tak, že 1,5 miliardy vybrali na zdražovaní od ľudí a 750 miliónov nepoužili na financovanie európskych fondov. Veď je to obyčajná han... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ešte raz začnem tým, áno, skutočne problém existuje, súhlasím s pánom podpredsedom, že teda rast cien potravín je vyšší ako v západnej Európe a teda Európska centrálna banka je jedna. Áno, jeden, jedna príčina je jej neblahé pôsobenie pod kvantitatívnym uvoľňovaním a potom je tu druhý základný rozdiel a to je to, tá konkurencia na trhu. Proste v tej západnej Európe je vyššia konkurencia, tak ako to aj pán Fico teraz správne povedal, a na Slovensku je nižšia. Preto si tie reťazce môžu dovoliť mať vyššie marže. No, je ich cca päť a ovládajú takmer celý trh.
No ale teraz zasa máme dve možnosti, aby som povedal ako ďalej. Jedna je to, čo navrhujete, zakonzervovať aktuálnu slabú konkurenciu na trhu tým, že teda zaregulujete ceny a vlastne problém nám tu zostane buď väčší, alebo menší na dlhý čas. Alebo je druhá možnosť. Áno, tým, že na Slovensku je momentálne zaujímavá marža v potravinárstve, no tak treba, a to je tá úloha štátu, dopomôcť, aby sem prišiel nový reťazec, nové reťazce, vznikli malé podniky slovenské, zahraničné, akékoľvek, čo zvýši konkurenciu a dlhodobo teda zníži ceny potravín. No a tá úloha štátu, tá skutočná úloha štátu je tu tá, aby vlastne v aktuálnej problémovej situácii parametrami alebo teda možnosťami sociálneho systému sanoval situáciu tých, ktorí sú životne ohrození, to znamená zraniteľných skupín, a teda riešil to cielene, zmysluplne. Takto by to malo byť.
A ešte stihnem jedno upresnenie. No, ten rozdiel vo výbere daní nie je 1,5 miliardy, ale dokonca až 2,4 medzi ´21/´22 a tu treba jasne poďakovať ľuďom, pretože ten dobrý výsledok vlaňajší, ten nízky deficit je zaplatený ľuďmi. To sú presne tie dane, odvody, všetko, čo zaplatili ľudia navyše. Tam patrí vďaka a to je ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega Blanár, ja neviem o tom, že by v slovenskom parlamente bola nejaká anarchistická strana, ktorá by hovorila, že štát nemá robiť nič a nemá prijímať žiadne zákony a nemá zasahovať, ani taká asi na Slovensku nie je, si myslím. To, čo hovoríme my, je, že štát má prijímať pravidlá pre ľudí a pre podnikateľov, ktoré sú čo najjednoduchšie a tie, ktoré sú už existujúce, tie by mal zjednodušovať. A tam si myslím, že sa aj zhodneme dokonca v tomto.
Tam, kde sa asi nezhodneme, je, že štát by mal zasahovať vždy, keď si politici povedia, že je tu nejaké zlyhanie trhu a ideme ho opraviť. Ja som vám tu s kolegom teda Viskupičom povedal dve vážne, dva vážne faktory, ktoré nie sú otázka trhu, ale štátu. Tým prvým je Európska centrálna banka, ktorá nie je komerčný subjekt, ale je subjekt verejného sektora, a tým druhým sme my, bohužiaľ, Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na každé jedno zjednodušenie a zníženie nákladov pre podnikanie prijme ďalších 10 zákonov, ktoré podnikateľom náklady zvýšia. Preto by som bol rád, keby sme sa možno zhodli, že pri takýchto diskusiách by politici mali vysielať ľuďom signál, že aj oni sú veľmi dôležití a sú oveľa mocnejší než my politici tuná v parlamente alebo vo vláde z hľadiska toho, že čo sa s cenami udeje. Spotrebiteľ, a teda občan, nejde voliť len 30. 9. v politike, ale ako spotrebiteľ volí každý jeden deň. Rozhoduje o existencii alebo neexistencii obchodníkov a podnikateľov a z tohto hľadiska má veľkú moc. Ak sa rozhodnú spotrebitelia, že do obchodu, ktorý má maslo a predáva ho za štyri eurá, nevkročia, tak ten obchod skončí. Ale, prosím, zdôrazňujme to všetci, že ľudia túto moc majú.

Pán kolega Oravec a rovnako pán kolega Viskupič, viete, vaše eufemistické vysvetlenie z vašej strany o tom, že ako má zasahovať alebo nezasahovať štát, je váš problém ako SaS-ky. Ja si pamätám na bilbordy "Menej štátu". Čiže ja som vás neobvinil, že ste nejaká strana. To ste posunuli niekde inde. Ja len hovorím, že ste čitateľní, lebo ste liberáli, ktorí nechcete, aby v podstate štát zasahoval.
Pán kolega Viskupič, nezovšeobecňujte to, my sme povedali, že chceme určité potraviny základné. My nechceme ten trh teraz ísť nejako významne obmedzovať. My chceme zachrániť a pomôcť ľuďom, ktorí sú najviac vystavení tomu zdražovaniu, čiže oni si už nedovolia kupovať niečo naviac, ale potrebujú si kúpiť tie základné potraviny. A nehnevajte sa, ako obhajovať to a hovoriť, že im treba poďakovať, no výborne, poďakujme ľuďom za 1,5 miliardy, ktoré si oni vybrali, neurobili ste nič a kvôli tomu sa prepadli ďalších vyše 100-tisíc napríklad seniorov pod hranicu chudoby. Tak ďakujem pekne za také poďakovanie.
A viete, SaS-ka je geniálna strana, ona vždy po funuse má riešenie. Pán Viskupič, prečo ste teda, keď ste boli vo vláde, nevytvorili tie podmienky na to, aby tu prišli ďalšie štyri reťazce? Prečo ste neurobili nejaké podpory, aby tu prišli ďalšie reťazce, keď vidíte, že je taká katastrofa, že tu nefunguje konkurenčný trh? Ja som to jasne vysvetlil. Ale vy ste geniálni v tom, že po funuse máte riešenia. Ale keď ste tam, tak jednoducho neviete to riešiť.
A my nič iné nechceme, len teda keď už to priznávate, pán Oravec, že teda vaša strana už je schopná pripustiť to, tak poďme využiť zákon, ktorý tu máme. My sme ho schválili. Nikto proti nemu neprotestoval. Je v súlade s európskou legislatívou. Lebo keby nebol, tak by nám už ho dávno Európska únia nejakým spôsobom zavetovala, to znamená, poďme pomôcť tým, ktorí to potrebujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Využijem rozpravu, myslím, že faktická je trošku krátka na to, aby som po... chcel povedať to, čo som chcel povedať.
No máme v podstate spor Friedman versus Keynes, mám pocit, máme tu friedmanovcov zo SaS-ky. Ja chcem jednu vec. Vy asi uznávate to, že existuje nejaký, nejaký hospodársky cyklus. A ja nespochybňujem to, že trh funguje v tom, keď je konjunktúra, keď sa všetkému darí, to je všetko v poriadku, vtedy to funguje. Ale zvyšuje sa aj tá príjmová nerovnosť. To musíte asi uznať. Na druhej strane tu máme obdobia tej recesie alebo keď ten trh padá a vtedy práve je tá úloha štátu, kedy musí zasahovať. A ja si myslím, že, však máme dnes mimoriadnu situáciu na Slovensku. Dokonca je oficiálna, čiže nebavíme sa tu len o potravinách, ale o ostatných veciach. A v tomto období, keď sme potrebovali, aby ľudia napríklad sa vedeli boriť s tou infláciou, kde sa bavíme o babičke alebo o nejakom seniorovi, ktorý reálne žije z 380-400 euro a rozmýšľa skutočne, či si kúpi tie lieky alebo tie potraviny. A to sú, to sú reálne príbehy ľudí. Tým ľuďom treba pomôcť.
Ja chcem povedať len, ja keď som videl pána Hegera, ktorý hovoril, že máme super, máme dvojpercentný deficit, a potom počúvam pána Klimeka, ktorý rozpráva o tom, že v roku 2022 sme mali 1,4 miliardy na pomoc pri energiách. Ale viete, koľko dal štát? 300 miliónov. 1,4 miliardy verzus 300 miliónov. 1,1 miliardy mohli dostať ľudia na to, aby sa im, sa im uľavilo z tých energií. Nebudem tu hovoriť, aj vy ste určite dostali účty za minulý rok. Nedoplatky. Každý má nedoplatok a veľký nedoplatok.
A to, čo hovorí pán Viskupič o tom plyne, že áno, že super, však keď ten trh funguje, tak mali sme tu plyn aj za 500, dnes je možno, neviem, teraz nepozeral som momentálny stav, ale okolo 40, možnože 45, neviem, alebo 17, jak ste povedali. Takže ako ten trh funguje v týchto mimoriadnych situáciách? No nefunguje. Toto, toto musí štát momentálne riešiť.
Čiže za mňa musím povedať, že my nechceme, keby tu bol, keby tu bola len vláda trhu práve v tých recesiách, o ktorých sa tu bavíme, pán Oravec, viete, čo tu vznikne? Vzniknú tie getá, ktoré vznikli v roku 1929 po veľkej hospodárskej kríze. To boli ľudia, ktorým sa darilo a zrazu boli všetci na ulici, mali tam to svoje auto, ktoré nevedeli predať, žili tam v maringotke a boli radi, že sú radi.
Viete, kedy sa dostal, dostal svet z tejto krízy? Dobre, bola tam vojna, samozrejme. A keď si pozriete len napríklad aj čísla, čo sa týka napríklad Dow Jones, ten sa vrátil na svoje úrovne v roku 1954. To bolo obrovsky dlhé obdobie, kým sa akože začalo znova dariť.
Čiže ja hovorím o tom, keď je mimoriadna situácia, štát musí zasahovať, musí sa starať o to, aby ľudia túto, toto obdobie prešli. A to, čo hovoríme, že sociálne, trhové a ekologické, no ja sa pýtam, čo je ekologické na tom, že ideme kupovať LNG. Za tankermi sa ťahá jedna obrovská, obrovská, obrovské Himaláje toho, čo, proti čomu tu celá Európska únia teraz bojuje, tými elektroautami a všetkými týmito greendealmi a neviem čím. Keď sa to rozmrazuje, zamrazuje, 15 % toho plynu unikne do ovzdušia. Toto je ekologické? A my sme mali lacný potrubný plyn, ktorý neuniká, lebo ide v potrubí, a bol za tých 17 dolárov, o ktorých sa tu momentálne bavíme. Čiže toľko moja odpoveď na to.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, máš úplnú pravdu, pretože či energia, alebo aj plyn, poďme k energii. Energia bola, elektrina bola predaná cez lipskú burzu. Koľko bolo predanej tej elektriny našej alebo aj českej? 30 %, ostatné priekupníci sa nabalili. Tam mal zasiahnuť, samozrejme, regulačný úrad. To isté o plyne. O skvapalnenom plyne je zbytočné sa baviť. Keby sme všetko postavili, stálo by nás to ďalšie a nie sme konkurenčne schopní. Ani západná Európa nie je schopná, konkurenčná bez ruského plynu, darmo si to budeme nahovárať. Skôr-neskôr sa budeme musieť vrátiť, pretože tá cena je proste úplne niekde inde. Ale nechcem teraz polemizovať o veciach, pretože jednoducho regulačný úrad mal zasiahnuť v prvej etape a boli by sme sa dostali niekde inde. Tak jak zasiahol v Čechách, tak jak zasiahol aj v Nemecku, Rakúsku, nehovoriac o tom, koľko dávali rakúskej, rakúska vláda dôchodcom. To je otázka, akým spôsobom štát pristupuje k svojim ľuďom.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Som rád, že sa rozprava aj faktické niesli vo vecnom duchu a vlastne sa nespochybnila, nespochybnil tento zámer, ktorý máme, kde chceme posilniť kompetencie ministerstva financií, ministerstva pôdohospodárstva aj Slovenskej obchodnej inšpekcie vo vzťahu k cenám a cenovému vývoju.
Niekoľko poznámok. Nazdávam sa, že je absolútne legitímne hovoriť o tom, či štát má, alebo nemá vstupovať do tvorby nástrojov, ktorými má ovplyvňovať cenový vývoj. Nazdávam sa, že tu nikto nepovie nikomu, že tu sú nejaké anarchistické strany. Ako hovoril pán Oravec, ide tu skôr o mieru, akým spôsobom sa jednotlivé politiky a, samozrejme, jednotlivé strany stavajú k tomuto, či chcú urobiť niečo, alebo skoro nič. Ak hovoril pán Viskupič o cenovej stabilite aj o tom, že Európska únia tento jeden fenomén zvýrazňuje a dáva ho na úroveň vývoja verejných financií a ekonomického rastu ako teda ekonomických nástrojov a veličín, tak to treba tak aj brať a k tomu vytvoriť aj príslušný mechanizmus.
Štát musí mať verejné politiky aj v oblasti cien a cenového vývoja, aj ekonomické a aj politické nástroje, ktorými má pôsobiť. Veď si povedzme otvorene. Obchod a podnikateľský systém funguje s cieľom dosahovať zisk. Samozrejme, aj uspokojovať potreby výrobkami, no ale štát a ja myslím, že aj poslanci Národnej rady sú súčasťou, cez verejné politiky sa musí zaoberať zvyšovaním životnej úrovne a sociálno-ekonomickým rozvojom štátu. Myslím si, že toto je hlavné poslanie nás a aj Národnej rady.
A ešte jednu poznámku. Aj v čase pandémií a posledné tri roky tiež tomu ukazujú, aké nástroje boli využité a čo sa vlastne nejakými pravidlami uskutočnilo. Už počas koronakrízy pravidlá stanovené verejnými inštitúciami postavili podmienky úplne diskriminačné pre podmienky predaja výrobkov pre malých predajcov, dokonca ich zatvorením. A úplne opačne, rozšírili priestor pre obchodné reťazce. Veď si to povedzme celkom otvorene, ak hovoríme o tom, že prečo je taká marža a prečo sú také zisky. No a samozrejme, že dá sa povedať, že s jedlom rastie aj chuť. A keď bolo zdražené, čo len všetko mohlo byť, tak predstavitelia záujmových organizácii s ministrom pôdohospodárstva uzavreli dohodu o udržaní cenovej stability potravín. No a tú cenovú stabilitu sa pokúšame dneska rozšifrovať a povedať, ako to vlastne je, aj s našimi návrhmi.
Toľko prosím, ešte raz prosím o podporu tohoto návrhu novely zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, treba povedať jednu dôležitú vec, že túto novelu štyristošesťdesiatjednotky zákona o sociálnom poistení, ktorú predkladám, je treba vnímať v kontexte tých ďalších dvoch zákonov, ktoré súvisia s prijatím tých opatrení smerom k vysokej inflácii hlavne potravinárskych výrobkov, pretože celkom iste sama osebe táto novela by ten efekt, ktorý očakávame, z toho asi nedosiahla. Ja, pán podpredseda, by som chcel vystúpiť prvý v rozprave, pretože mám záujem, ak sú nejaké otázky, pripomienky smerom k tomu návrhu, aby na mňa mohli reagovať priamo poslanci, a preto v úvode sa chcem venovať len tým úplne najzákladnejším veciam veľmi stručne.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Evidujem vašu prihlášku.

Richter, Ján, poslanec NR SR
Čo sa týka samotného návrhu, no ak máme za cieľ urobiť všetko pre to, aby ceny tovarov od výrobcov potravinárskych pre obchodníkov boli nižšie, no tak musíme niečo urobiť pre to, aby sme pomohli zamestnávateľom túto nižšiu cenu dosiahnuť. To znamená, zámer tohto, tohto návrhu zákona je znížiť celkovú cenu práce u potravinárskych výrobcov, k tomu smeruje táto novela. Je to v podstate 25,2 %, ktoré zamestnávateľ za zamestnanca odvádza, a tento návrh zákona predpokladá, že na dobu šiestich mesiacov, to znamená druhý polrok tohto kalendárneho roku, by do výšky minimálnej mzdy, čo dnes predstavuje 700 eur, prevzal túto povinnosť štát. Pre informáciu, to predstavuje pri tých 700 eurách presne 176,40, ktoré by zamestnávateľ za zamestnanca neplatil. Tým by vlastne mohol zabezpečiť nižšiu cenu, ktorú ponúkne obchodníkovi, čo by sa malo prejaviť následne v tej celkovej cene daného potravinárskeho tovaru. Toto je hlavný cieľ.
Vybrali sme okruh, samozrejme, hlavne so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, potravinárskych výrobcov, ktorých sa táto problematika dotýka a u tých by sa mala táto, táto zmena presadiť. Je to nejakých 29-tisíc zamestnancov v rámci výroby potravín, ale k tomu by som potom bližšie a konkrétnejšie hovoril, hovoril v rozprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1648. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1711 z 18. apríla 2023 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.