90. schôdza

No, ja osobne zase pre zmenu, na rozdiel od pani kolegyne Laššákovej mám pochybnosti o výrobe programov vo verejnom záujme, lebo to bolo všetko možné, len nie verejný záujem, skôr súkromný záujem. To je to, čo tam lietalo v zmluve so štátom. Takže v tomto prípade ja naozaj plne podporujem celú, celý ten zákon, ako je.
A zároveň musím uznať Michalovi Luciakovi fakt, že presne pomenoval to, že 0,15 je málo. My totižto máme obrovský dlh voči, voči RTVS-ke. Ja to vysvetlím potom v rozprave neskôr, ale plne súhlasím s tým, čo, čo Michal povedal. My tu naozaj chceme, chceme BBC, a pritom tá, ten, ten, tie podmienky sú pomaličky jak v Iráne, takže viem to preto, že odtiaľ pochádzam, pretože to bol dlhoročný môj zamestnávateľ. A tú situáciu, aj tú technickú situáciu poznám. Ale k tomu sa vrátim neskôr, neskôr. Ale chcem povedať, že podporím, Michal, to, čo si povedal a podporím aj to navýšenie.
Ďakujem.

Chcete reagovať faktickou? Nech sa páči.

Ak dovolíte, ja by som chcel zareagovať na dve vecné poznámky k tomuto návrhu. Konštrukcia nezávislosti RTVS môže mať viacero prvkov. Jeden z nich je ten tzv. navrhovaný automat, to znamená do konca januára nasledujúceho alebo teda príslušného roka príspevok, respektíve transfer zo štátneho rozpočtu na účet RTVS v schválenej, zákonom stanovenej výške bez možnosti toto ovplyvňovať. To je prvá vec.
Druhá vec je, pokiaľ by sme boli schopní nájsť na tom zhodu, či by výška podielu hrubého domáceho produktu na financovaní mohla byť chránená aj ústavou.
A ten, tá tretia vec, ktorá by mala zabezpečiť väčšiu nezávislosť od aktuálnej akejkoľvek, a to chcem zdôrazniť, akejkoľvek aktuálnej politickej moci, by mohlo byť – a to chcem odpovedať pani Laššákovej a pánovi Ďuricovi – spôsob kontroly. Samozrejme, že RTVS by v prípade, tak ako som o tom hovoril, naďalej bola kontrolovaná Najvyšším kontrolným úradom aj ministerstvom financií. Akurát úrad vládneho auditu, tak ako je to v prípade Vojenského spravodajstva alebo SIS, by financovanie RTVS nekontroloval, ale naďalej by kontrola Najvyššieho kontrolného úradu a ministerstva financií zostala zachovaná. Ale práve pre ten pocit alebo skutočnosť, že akákoľvek politická moc by mohla využívať, nebodaj zneužívať tento mechanizmus kontroly financovania, zdôrazňujem, navrhujem, aby sme zvážili aj túto možnosť vyňať RTVS spomedzi ostatných orgánov, ktoré sa nachádzajú v priestore orgánov verejnej moci, a boli by kontro... bola by kontrolovaná iba NKÚ a ministerstvom financií, tak ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ono je to všetko vo finále o peniazoch až v poslednom rade, tak ja som si dovolil tiež sa prihlásiť a pár slov vlastne k tejto téme povedať. Ale viac-menej ja sa teda budem venovať akoby financiám. Myslím si, že Michal Luciak proste aj pani ministerka povedali tie ďalšie veci.
No, v prvom rade skúsme takú tú genézu. Koncesionárske poplatky. Koncesionárske poplatky sú jeden inštitút, ktorý je fakt z 20. storočia, ktorý je prekonaný, ktorý má svoje problémy, ktorý jednoducho je veľmi náročný na výber a koniec koncov ktorý je veľmi náročný aj na to, aby sa nejak valorizovali a teda vlastne plnili tú úlohu financovania tak, ako teda plynie čas a ako vlastne jednoducho je potrebné viac peňazí. Takže SaS-ka, my sme dlhodobo mali v programe a teda chceli sme zrušiť koncesionárske poplatky. To sa teda v decembri podarilo ako súčasť veľkej dohody o rozpočte a je to fajn. Jednoducho štát vyberá od občanov dane a z tých daní proste treba všetko komplet financovať, celý štát. Nieže potom sú ešte nejaké koncesionárske poplatky, potom zasa niekde inde ešte nejaký ďalší poplatok. Čiže to zrušenie koncesionárskych poplatkov je určité upratovanie vôbec v takých tých financiách a vôbec v zmysle. To, že sú krajiny, ktoré to ešte stále majú a možno ich nie je málo, no ono to trvá proste. Ale zároveň sú krajiny, ktoré už prešli na iné spôsoby a ten, ten vývoj je taký. Takže to, že sme zrušili koncesionárske poplatky, si myslím, je dobré, som rád, že to je. A áno, že to bolo v stave teda, najprv sa nedá, potom sa to za dva dni dá, to už je, bohužiaľ, takú dobu žijeme.
Čo sa týka, chcem, chcem zareagovať ale na slová pani, pani ministerky. Na konci roka sa teda pripravil zákon, ktorý rušil koncesionárske poplatky a ktorý teda nastavoval nejakú dočasnú formu financovania. On nič iné neriešil. Ja si len prosím, pani ministerka, to nebolo o tom, že bol ten zákon nedostatočný alebo že nebol dobrý. To bol zákon taký, ktorý sa teda v tom krátkom čase mal a vyriešil zrušenie koncesionárskych poplatkov a nastavenie nového financovania, aby to nebolo vo vzduchoprázdne. Ja som bol toho súčasťou a aj s pani ministerkou, aj s jej kolegami tam jasne bola dohoda, že toto je zákon, ktorý to ruší a dáva nejaký prechodný stav do doby, kým samotný rezort kultúry, lebo tak to má byť, to má byť rezortný zákon, nie zákon poslanecký, proste než prejde ten štandardný proces prípravy, pripomienkovania nového zákona o RTVS. A takisto sme aj vtedy hovorili, že áno, tá vízia je, aby to bolo naviazané na hrubý domáci produkt ako teda určité promile hrubého domáceho produktu. Čiže takáto dohoda bola vtedy, bola jasná, čiže tá debata o tom, že či ten zákon bol nedokonalý, alebo, alebo neplnil to, čo mal, ešte raz, to nebolo úlohou. Úlohou toho zákona bolo zrušiť koncesionárske poplatky a nastaviť cestu k novému zákonu, ktorý porieši všetko, čo je potrebné, nielen samotné financovanie, ale aj tie všetky ďalšie nadväznosti, ako tu tá diskusia prebieha. To som si len dovolil k tomuto, k tomuto povedať.
Čiže čo sa týka teraz financovania, samozrejme, tie koncesionárske poplatky, áno, bolo to dlhé roky 4,64 eura. Navyše tam vlastne niežeby sa zvyšovali, lebo však ono to je politicky citlivé, ale práve naopak, robili sa tam ešte ďalšie zľavy, takže ten výpadok bol ešte vyšší. A presne tak to bolo. Ak niekto hovorí, že televízia bola nezávislá tým, že mala koncesionárske poplatky, no nebola, pretože tá miera dofinancovávania potom tými rôznymi ďalšími financiami zo štátu bola postupným, plynúcim časom stále vyššia so všetkými negatívami, ktoré to prinášalo, že teda ten riaditeľ RTVS musí vlastne o ne prosiť a robiť a nerobiť všetko možné a nemožné, aby tie peniaze dostal. Takže z tohto sa dostávame preč, pretože naviazané na nominálny hrubý domáci produkt automaticky zabezpečuje to, že vlastne medziročne sa bude tá suma valorizovať, bude vyššia, pretože jednoducho tak to je. Ten hrubý domáci produkt sa zvyšuje. Dokonca aj keď ekonomika nerastie, tak on sa nominálne zvyšuje. Takže toto zafixovanie je niečo, čo vyrieši vlastne ten problém, ktorý tu bol. Ja si myslím, že jedna z vecí, ktorá zostane teda po tomto volebnom období, je vlastne táto zmena a myslím si, že to bude skutočne fajn. Môže a malo by to pomôcť rozvoju, rozvoju slovenskej televízie.
Plus ešte ďalšia vec je, a to tiež nie je zanedbateľné, tie koncesionárske poplatky nielenže teda boli ako množstvom financií nedostatočné, ale aj ten výber bol extrémne administratívne náročný. Len samotná televízia, ja teraz si nepamätám presne tú sumu, ale fakt veľa peňazí dávala do samotného výberu, do vymáhania, do vôbec celej tej agendy koncesionárskych poplatkov. Aj toto sú veci, ktoré zmiznú. Jednoducho tie peniaze, ktoré to stálo, sa budú dať využiť zmysluplnejšie. To je ďalšie plus. Potom aj z pohľadu podnikateľskej obce; asi viete, že tie koncesionárske poplatky platili aj firmy, dokonca relatívne hodne administratívne náročné, závislé od množstva zamestnancov, keď sa počet zamestnancov menil, trebalo dávať informáciu. Čiže aj toto je niečo, že to zjednoduší fungovanie, fungovanie podnikateľského sektora, toto zrušenie. Takže fakt, ono to má skutočne samé, samé výhody.
A teraz tá úloha je a to už je skutočne úloha rezortu a ja verím, že to je a bude urobené čo najlepšie, aby ten nový zákon o financovaní RTVS bol teda zmysluplný so všetkými tými parametrami, ktoré sú, ktoré sú potrebné, vrátane teda nejakej kontroly. Toľko asi k tomu.
Ako som povedal, tá dohoda o financovaní ako časti hrubého domáceho produktu tu bola. Takisto, už to avizoval kolega, my sme súhlasili a boli sme za tých 0,17, za tú sumu, ktorá teda skutočne už zabezpečí aj zmysluplný rozvoj. Takže my si za tým stojíme a aj to je tou odpoveďou vlastne, že ten zákon jednoducho nebol zlý alebo čokoľvek, proste to bol prechodný zákon a smerovali sme k tomuto. Dnes to máme na stole po absolvovaní procesu prípravy a výroby zákona, tak ako bol, a teda máme ho tu dnes v prvom čítaní. Takže za nás podpora. Ja veľmi pekne ďakujem, len toto som potreboval si ujasniť, aby, aby to tu zaznelo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Jedna faktická, pán poslanec Halák.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Marián, veľmi dobre si to povedal. Myslím si, že viacerí sme za to, aby tie konce... aj sme boli za to, aby tie koncesie boli vypustené, aby tieto peniaze nemusel posielať televízii občan, ale nech sa o to postará štát. A takisto by som bol veľmi rád, keby sa to navýšilo na tých 0,17, pretože podľa mojich takých nejakých informácií vtedy by tá televízia vedela aj vyrábať niečo navyše alebo že vedela by sa postaviť omnoho lepšie jak tých 0,15, kde by len možno len svietila, aby v podstate boli to len také nejaké reprízovné veci.
Len chcel by som sa opýtať ešte takú vec, na tie koncesionárske poplatky boli naviazané aj také odštepy, ktoré išli do fondov. Tak som sa len chcel spýtať pani ministerky, ako sa vyriešila táto vec, pretože sme tu schvaľovali minule zákon, teda neprešli 2 %, ktoré mali byť, ktoré mali byť odstránené z umelcov, ktorí vlastne odvádzajú navyše, a bolo povedané, že keby sa to zrušilo, tak tie fondy neprežijú. No v tomto prípade, keď sa tuto niečo nespraví, tak tie fondy určite neprežijú. Tak toto by som ešte ja rád vedel, že ako je toto vyriešené, táto, táto otázka.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za reakciu. Otázka je skôr asi na pani ministerku, takže myslím, že bude pani ministerka reagovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pani ministerka požiadala o možnosť vystúpiť v rozprave. Nech sa páči. Ako navrhovateľka, samozrejme, kedykoľvek.