90. schôdza

Ja som tu nahrávky spomenul, pretože vy ste spomenuli nejaký citát z tej nahrávky. A ja som pokračoval, že mi spôsob, akým ste vy uchopili to, čo som ja povedal o tom ospravedlnení, veľmi pripomína to, akým spôsobom policajná inšpekcia, Krajská prokuratúra v Bratislave používajú tie nahrávky, čiže úplne prekrútia zmysel toho, čo je v nich, čo je v nich povedané. A teda, neviem teda, či ste ma nepočúvali, keď nakoniec nepríde k odsúdeniu obžalovaného, tak ak bol väzobne stíhaný, tak to väzobné stíhanie sa tým pádom stane, stane nezákonným, čo ale neznamená, že neboli v tom čase dané dôvody, dôvody väzobného stíhania, lebo, lebo podľa vašej logiky by to potom muselo znamenať, že buď bude vznesené obvinenie až vtedy, keď je bez najmenších pochybností jasné, že ako to bolo. A všetky ďalšie rozhodnutia už sú v súlade s tým a aj odvolací súd je viazaný tým, ako na začiatku rozhodol vyšetrovateľ, alebo potom, potom sa vlastne nebude nič stíhať, aby sme náhodou sa nedostali, nedostali do fázy, že, že nakoniec súdy rozhodnú inak, ako na začiatku rozhodol, rozhodol vyšetrovateľ. Tak radšej nebudeme vôbec stíhať trestnú činnosť. Jeden aj druhý výklad je absurdný.
A k otázke pána poslanca Klusa. Áno, myslím si, že § 363 reformovateľný je. Stačí ho zmeniť do podoby, keď nebude na základe neho možné také zneužívanie, aké predvádza pán generálny prokurátor Žilinka. Pokiaľ ide o Generálnu prokuratúru, tam o jej reformovateľnosti mám ďaleko vážnejšie pochybnosti a myslím si, že systém štátneho zastupiteľstva by bol oveľa vhodnejší.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko, pán predsedajúci, vzhľadom na to, že tuná pán spravodajca dal návrh podľa § 73, aby, teda bodu 3, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona. Tak ja dávam návrh, aby podľa § 73 ods. 3 bod c), aby sa daný návrh zákona prerokoval v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Dámy a páni, ja som asi pred polrokom predložil návrh zákona reformy Trestného zákona, ktorá bola reakcia na to, že od roku 2005 žiadnym výrazným spôsobom na Slovensku neboli zosúladené trestné sadzby s civilizovanou Európou. Medzitým prišiel návrh zákona zo strany vlády. Takže táto vec sa pohla.
To, čo, to, čo je realitou a skutočnosťou, že na Slovensku v porovnaní s Českou republikou, Rakúskom, Nemeckom máme dvoj- až trojnásobné trestné sadzby za trestné činy, ktoré sú, nazvem to, odškodniteľné, ktoré sa nemajú dôvod trestať vyššími sadzbami, ako napríklad keď ide o ohrozenie života alebo siahnutie na život alebo na fyzickú integritu, na zdravie. To sú proste, táto skutočnosť je na Slovensku otočená práve naopak. Slovenský Trestný zákon má určité anomálie, ktoré, ktoré vytvárajú také precedensy ako napríklad, že neviete späť vziať trestný, trestné oznámenie. Poviem úplne jednoduchý príklad. Niekto môže niekomu rozbiť vázu, ktorá bude mať vyššiu hodnotu ako 266 euro. Na druhý deň príde a povie, že mu to je ľúto, že chce dať 500 eur ako odškodné. Ale už keď medzitým niekto podal trestné oznámenie, tak už nevie takúto vec vziať späť. Potom z toho vznikajú kadejaké anomálie, že sa ľudia musia sobášiť, fiktívne sobáše sú jediný spôsob, ako vlastne spôsobiť to, že niekto môže na niekoho späť vziať vlastne trestné oznámenie. Takže toto je, toto je jedna vec.
Druhá vec, ktorá je dosť podstatná, že od roku, myslím, 2005 bola stanovená nejaká základná miera hodnoty, od kedy priestupok sa stáva trestným činom. Medzitým na Slovensku prišlo k inflácii takmer, myslím, 300 %. To znamená, že všetky tieto prvky mali byť logicky zvyšované rok čo rok. Proste valorizujú sa dôchodky, valorizuje sa úplne všetko, len jednoducho ten slovenský Trestný zákon zostal každým jedným rokom prísnejší a prísnejší, pretože ceny rástli a tieto, tieto hodnoty sa nezvyšovali. To znamená, že toto je v podstate druhá vec, ktorú ale medzitým už tiež z veľkej časti rieši Trestný zákon navrhovaný ministrom.
Myslím, si, že toto sú, toto sú základné veci s tým, že v prípade, v prípade tých sadzieb sa vychádza úprave, ktorá je platná či v Českej republike, alebo v Nemecku. To znamená, že je tu úplne štandardný, by som povedal, trestný sadzobník, ktorý uplatňuje celá civilizovaná Európa. Nevidím dôvod, prečo by to nemalo robiť aj Slovensko.
Realita, ktorá je na Slovensku, máme väznice plné na viac ako 100 %. Je to tuším sedem alebo osem väzenských zariadení, ktoré nespĺňajú ani základné štandardy. Rada Európy na Slovensku už dlhé, dlhé roky hodnotí to, že, že ten, ten štandard je tak minimálny, že jednoducho buď treba výrazným spôsobom investovať do tých zariadení, alebo pokiaľ sa dá, tak používať náhradné tresty s tým, že treba klásť ten dôraz na nápravnovýchovnú, ale aj na odškodňovaciu časť v podstate tej justície. To znamená, to, čo sa odškodniť dá, to, čo sa dá poriešiť napríklad zvýšenými penálmi, tak je to v prospech nielen spoločnosti, ale je to v prospech aj samotného justičného systému. Pretože treba si uvedomiť, že každý jeden väzeň slovenských daňových poplatníkov stojí 30 - 35-tisíc euro približne ročne. To znamená, ak v našich väzniciach sú ľudia za nejakú ekonomickú činnosť, ktorá je pod touto úrovňou, tak je úplne logické, aby, ak sa dá, tak splatili v podstate tú škodu, ktorú urobili, a aby následne dostali primeraný trest, pričom aj ten primeraný trest môže a všade aj vo svete má aj formu finančného trestného vlastne činu.
Takže ďakujem pekne. To je toľko na úvod.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dáma, dámy a páni, návrh zákona bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Pán predseda určil štandardné lehoty, aby prerokoval tento návrh zákona, ak bude schválený, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor s tým, že lehota je 32 dní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej, s dovolením, ak sa môžem prihlásiť ako prvý. Neviem, či niekto je, či nechcete ísť vy prvý (rečník sa obrátil na navrhovateľa).

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Musím povedať, že mi je trochu ľúto, že takáto vážna téma ako keby vyprázdni to plénum, že je tu iba pár poslankýň a poslancov Národnej rady. Verím, že nás aspoň ľudia v tomto sledujú, lebo pán poslanec Taraba, on je taký, taký fiškus. On to tak akože pekne tu prednesie, že čo dobré tam chce upraviť, ale to, čo proste nie je úplne dobré alebo to, čo je sporné, to zamlčí. On hovorí o veciach, na ktorých, samozrejme, aj v právnej obci existuje úplná zhoda. To, že máme tak dlho nízku škodu, tá debata je tu roky a tu je nejaký typ prieniku, že naozaj, že škoda by mala byť vyššia, pretože 266 eur tu už máme koľko? Cez 15 rokov. A aj aplikačná prax ukazuje, že to je málo.
Môžme hovoriť o tom, že či je správne alebo nie je správne, aby to, keď niekto podá trestné oznámenie, aby ho mohol stiahnuť. Určitá, určitý priestor tam je cez súhlas poškodeného a podobne, blízkej osoby. Ale, ale áno, toto sú veci na debatu. A je dobré, že sa o týchto veciach debatuje. No ale sú tam aj veci, o ktorých podľa mňa nemá zmysel úplne debatovať, lebo pán Taraba prináša ako zopár naozaj noviniek a perličiek. A mne sa zdá, že dve alebo tri sú také úplne kľúčové.
Prvá vec, ktorá je, a budem rád, keď mi ju potom vysvetlí, že pán Taraba týmto návrhom zákona ruší princíp, ktorý je tu že roky, že neznalosť zákona neospravedlňuje. A on prichádza s konštruktom, ktorý môžem nazvať, že omyl v pohnútke, že nebolo mi úplne jasné, že kradnúť sa nemá, ale tak keď mi to hovoríte, pán prokurátor, tak už teraz mi to jasné je a ja som sa vlastne pomýlil. Že omyl v pohnútke takým spôsobom vložený do Trestného zákona je naozaj veľké nóvum a podľa mňa to kriví tú trestnú politiku. Lebo na tom je zas postavený štát, to si povedzme, že máme zákony, ktoré sa prijímajú tu v Národnej rade, sú kontrolné mechanizmy vo vzťahu k tým zákonom, či to je prezident republiky, ktorý má právo veta alebo potom v prípade, že sú splnené podmienky, tak o tom môže rozhodovať Ústavný súd, že či návrh zákona, resp. už zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, alebo nie je. Ale, ale toto, že nie som si úplne istý, tak to je podľa mňa veľmi dobre pokryté v tom, že či ide o úmyselné alebo neúmyselné trestné činy. To náš Trestný zákon rozlišuje. Ale spochybniť ten základný princíp, na ktorom stojí právny poriadok, že neznalosť zákona neospravedlňuje, je, je nebezpečné.
Druhá vec, ktorá je zvláštna, povedzme to takto, je priznanie práva obvineným a obžalovaným používať aj nezákonne získaný dôkaz v ich prospech. No dobre, ale to nie je rovina, že obvinená alebo obžalovaná osoba prinesie nejaký dôkaz. Tam súd neskúma, či to je zákonné, alebo nie je zákonné, on skúma, či je prípustný, alebo nie je prípustný. Ale v prípade, že prokuratúra príde s nejakým dôkazom, ktorý súd vyhodnotí ako nezákonný, tak sa naň neprihliada a nikto naň nemôže prihliadať. A my hovoríme, teda pán Taraba hovorí, že to tak ale v takom prípade by na to mal prihliadať v prospech obvineného alebo obžalovaného. To v tom kontradiktórnom procese, keď teda proti sebe stoja dve rovné strany pred tým súdom, je vykrivenie opäť toho kyvadla na stranu obžalovaných.
Ďalšia z vecí, ktorá je, to sme tu už riešili, je odňatie niektorých trestných činov spod právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry, a to je ekonomická trestná činnosť, podvody s majetkom, podvody na daniach a odvodoch a rôzne podvody s dotáciami. Opäť. To je, ten Úrad špeciálnej prokuratúry vznikol pre to, aby bol inštitucionálne upravený a pripravený aj materiálne na to, aby riešil tú najzávažnejšiu trestnú činnosť. A my hovoríme, že to vlastne netreba, že to môže robiť ktokoľvek. Len tým ten úrad oslabujeme.
Niekedy moji politickí oponenti, kde teda patrí aj pán poslanec Taraba, sa snažia navodiť dojem, že ja úplne slepo chránim Úrad špeciálnej prokuratúry. Vôbec nie. Sú veci, kde niekto pochybí, má byť disciplinárne alebo trestne stíhaný. S tým ja nemám žiadny problém. Prokurátori majú veľkú právomoc, veľkú zodpovednosť a s tým, samozrejme, je potom, treba hovoriť aj o disciplinárnej zodpovednosti. Bez debaty. Ale, ale prečo by sme mali oslabovať inštitúciu, ktorá roky funguje, ktorá funguje dobre? Kde sa ukazuje, že tí prokurátori robia svoju robotu, že majú úspešnosť na súdoch, že ich žaloby sú prijímané, tí páchatelia sú odsúdení, že sa ani nestránia toho alebo tej kritiky, keď im niekto povie, že toto je procesné pochybenie. Tak sú s nimi konfrontovaní a riešia to, že tie časy, keď Dušan Kováčik zametal veci pod koberec a nepodával žaloby, že oni skončili, oni jednoducho sú preč. Dnes tá špeciálna prokuratúra robí svoju robotu. A v drvivej väčšine ju robí že úplne dobre. A my jej chceme takýmto spôsobom hodiť polená pod nohy.
Ďalšia z vecí, ktorá je úplne zvláštna, je nabúranie inštitútu spolupracujúceho obvineného, kde pán Taraba opäť veľmi sofistikovane tam vkladá niektoré oprávnenia, ktoré súvisia s obvinenými a ich právnymi zástupcami, kedy a akým spôsobom im majú byť poskytnuté zápisnice a v akom rozsahu. Nikto z nás nespochybňuje právo sa brániť, brániť sa v plnej sile a spravodlivo tak, aby jednoducho tej spravodlivosti bolo učinené zadosť, ale týmto vy vypínate ten inštitút spolupracujúceho obvineného. Lebo ak sa niekto rozhodne vypovedať a začne o tom vypovedať, dokončí to, tak vtedy má byť oboznámená aj tá druhá strana, ak je to prípustné, ak je to, ak je to jednoducho dôkaz, ktorý chce prokuratúra použiť na súde. Ale úplne o všetkom, aby prokurátori informovali obžalovaných alebo obvinených, obvinených, lebo obžalovaní už sú informovaní o všetkých skutočnostiach, tak to mi príde, že to ten inštitút potom môžeme rovno zrušiť, lebo oni majú právo na konfrontáciu, majú právo na konfrontáciu so svedkom a podobne, ale toto všetko sa deje, a to, ako to nastavujete vy, znamená, že tam neexistuje žiadny moment vyšetrovania pre tých prokurátorov, žiadny moment nejakej vyšetrovacej taktiky, jednoducho hneď o všetkom majú ísť porozprávať obhajobe. A to súvisí podľa mňa to so systémovým problémom, ktorý sa tejto koalícii, bývalej koalícii alebo tomuto plénu už nepodarí vyriešiť. A to je to, akým spôsobom my máme nastavené trestné konanie, aký je trestný proces. Ten trestný proces u nás je extrémne formalizovaný, extrémne formalizovaný a je naklonený tak, že ten prokurátor musí prejsť milión krokmi, kým si trúfne podať žalobu.
Ja nehovorím, že to má byť, že dneska sa prokuratúra rozhodne, že ide podať žalobu, obžalobu na nejakého obvineného a bodka. Ale keď sa pozriem, aj keď vy hovoríte, že niektoré veci a niektoré trestné sadzby treba optimalizovať vzhľadom aj na západný štandard, na humanizmus a to, ako sa tá politika trestná vyvíja, tak v tomto by sme sa mali tiež chcieť priblížiť k tým štandardom, ktoré platia vo svete, že je nejaké konanie, je vznesené obvinenie, ten obvinený má právo sa konfrontovať s tým, z čoho ho chcú obžalovať, má právo priniesť nejaké dôkazy, má právo nejakým spôsobom spochybniť kroky prokurátora, ale na konci dňa ak si je prokurátor naozaj istý tým, že je to postavené na skutkovom základe, ktorý vie dokázať, tak má ísť s tým pred súd.
A teraz nehovorím o väzbe, aby sme sa tu nesporili o väzbe, ale hovorím o tom, o tom samotnom procese. U nás také veci ako záverečné preštudovanie spisu, ktoré sa opakuje a opakuje a opakuje, tie možné obštrukcie advokátov a podobne, to celé robí ten trestný proces hrozne formalizovaným. A paradoxne táto novela, ktorá je tu predložená, tomu ešte pomáha, že ešte viac do toho má vstúpiť advokát obvineného, ešte viac môže podať námietok, ešte viac sa môže odvolávať na vyšší orgán alebo žiadať o, teda sťažnosťou o prešetrenie postupu nadriadeného orgánu, či už je to nejaký nadriadený policajtovi alebo prokurátorovi a podobne, a to na konci dňa všetko znamená, že to trestné konanie bude ešte viac a viac komplikované.
No a potom úplné, ešte také, také tie bonmoty sú vždy skryté v tých záverečných a prechodných ustanoveniach, akým spôsobom sa majú otvárať rozsudky, ktoré už boli vynesené v mene Slovenskej republiky. Táto novela podľa mňa, žiaľbohu, nič neprináša, čo by zrýchlilo ten proces a urobilo ho transparentnejším. Ona do toho vkladá ešte ďalšie a ďalšie možné prekážky preto, aby sa konkrétny človek mohol brániť na súde, alebo aby ak si verí tá prokuratúra, lebo ona zastupuje štát, mohla ísť so žalobou na súd. Ja verím, že to nebude prijaté už len preto, že je tu komplexná novela Trestného zákona, ktorá bola predložená ministrom spravodlivosti a že tu sa posúvame, ale naozaj, s niektorými časťami ako opäť odňať špeciálnej prokuratúre niektoré veci alebo zrušiť ten princíp, že neznalosť zákona neospravedlňuje, oslabiť spolupracujúcich obvinených, to všetko sú kroky späť, nie kroky dopredu k tomu, aby tá spravodlivosť fungovala lepšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Aj môjmu predrečníkovi za pohľad na novelizáciu Trestného zákona.
Začnem tou vecou, ktorú vy považujete možno za taký problém, že na dokázanie svojej neviny že môžete používať aj nezákonne získané dôkazy. Ja v tomto nevidím absolútne žiaden problém, pretože vy vo svojej podstate, teda človek vo svojej podstate už z ústavného predpokladu má prezumpciu neviny. To dôkazné bremeno o tom, že niekto je vinný, znáša štát a nie aby ste vy nemohli mať akýkoľvek nástroj na to, že dokážete svoju, svoju nevinu. Akýkoľvek argument, akýkoľvek dôkaz, ktorý dokazuje vašu podstatu, na akú by sa na vás mal pozerať štát do momentu, kedy je vynesený právoplatný rozsudok, tak má byť absolútne prijatý. Ja v tomto nevidím absolútne žiaden problém. Preto to, že na Slovensku tá prezumpcia neviny vôbec neplatí, to, že sa tu spomínajú mená a vynášajú sa či z jednej, alebo z druhej strany veci zo spisov a hneď v podstate tú politiku, ktorú tu z veľkej časti priviedla súčasná koalícia, ten, ten marketingový odsudzovací proces, že pozrite, toho obvinili, toho zobrali, toho prepadli s kukláčmi a teraz už je vynesený rozsudok, ja toto poznám svojím spôsobom, keď som robil so zahraničnými investíciami, tak bola, bol taký trend, že niektorí politici radi chceli oznámiť investície skôr, ako boli podpísané zmluvy a vždy to aj tak dopadlo, že tí investori, ktorí nabehli a išli na tlačovky, tak poväčšine už nikdy žiadnu zmluvu neuzavreli poriadnu, pretože pre nich to splnilo účinok. A presne takto skončila tá, tá justícia, že tento, tento marketingový proste proces spravodlivosti, ktorý tu politici doviedli, jednoducho tej justícii škodí.
Ale to, čo je, že vy ako človek vo svojej podstate až do vynesenia rozsudku ste nevinný. Štát sa na vás tak musí pozerať a vám na obhajobu vašej neviny má byť sprístupnený akýkoľvek dôkaz, ktorý vy viete vo svoj prospech použiť. Práve naopak, dôkazné bremeno má druhá strana. Niektorí, ja som to aj niektorým politikom opozície, ktorí mali takú formu ako naučenú, že áno, malo by byť doká... mal by mať možnosť dotyčný dokázať svoju nevinu. Nie. Štát má dokazovať vinu. To znamená, že v tomto je to len potvrdenie toho pravidla, ktoré tu jednoducho je, že prezumpcia neviny platí a vy v rámci tejto prezumpcie neviny máte právo vo svoj prospech použiť akýkoľvek argument a štát ho musí akceptovať.
To, že na Slovensku prokuratúry si začali vysvetľovať svoju činnosť tak, že ony majú len za úlohu hľadať dôkazné bremeno veci vo váš neprospech, to je ich problém, ale koncepcia prokuratúry je, že on musí rovnako hľadať v prospech, ako aj v neprospech, úplne rovnako. Proste tam nemôže byť žiadna zaujatosť.
To, že dnes je ako keby spoločenská objednávka, aby tí prokurátori alebo vyšetrovatelia boli zaujatí, koluje na internete napríklad záznam zo súdneho pojednávania na Špecializovanom trestnom súde, kde sa má domáhať dotyčný, že potrebuje si pichnúť inzulín a, myslím, jeden a pol hodiny mu to neni umožnené, až, až jednoducho tam vraj mala byť zavolaná záchranka. Ak je toto pravda (povedané s pobavením), čo je to dôkaz o tom, väčší dôkaz o tom ako zaujatosti, že sa pozerám na toho druhého, o ktorom mám nezávisle rozhodovať, že už mu neverím ani to, že si potrebuje pichnúť inzulín. Takže, takže o tom to je, že tento princíp považujem absolútne kompatibilný so všetkým.
Áno, ja súhlasím s tým, že ak by sme na Slovensku mali úplne normálne trestné sadzby, ktoré sú v civilizovanej Európe úplným pravidlom, majme, majme aj tie procesy, zminimalizujme to formalizované Trestné právo, zrýchlime tie procesy. Veď toto je zmysel v podstate justície. Ja si myslím, že keď si pozrieme tú hierarchiu, čo má štát ochraňovať, tak na prvom mieste, na prvom mieste to je, to je charta vlastne slobôd OSN, na prvom mieste život, pretože keď sa raz siahne niekomu na život, tam nikdy neviete dať adekvátnu náhradu. Nikdy. To znamená, život musí byť v každej spoločnosti chránený na prvom mieste. Potom máte zdravie. To je na druhom. Tam tiež je problém s nápravou tej škody. No a potom máte trestné činy, ktoré štát vie veľmi efektívne, účinne a rýchlo v kombinácii s tým, aby to malo aj odstrašujúci element, ale aby to malo aj rýchlo napraviteľný element, jednoducho vyžadovať oveľa efektívnejšie a oveľa rýchlejšie. A to ten návrh rieši.
Potom, teraz si narýchlo snažím spomenúť ešte, čo ste vytkli primárne tomuto zákonu, myslím si, že, áno, hovoríte tam, že sa má za úlohu, že funguje špeciálna prokuratúra dobre, to je politický názor, ktorý máte vy. Dnešná opozícia, ale aj voliči opozície voči tej inštitúcii jednoducho dôveru nemajú, takže to je také iba politické konštatovanie. To znamená, v tomto sme skôr na rozdielnej strane, ale s tým, že my na Slovensku máme nejaký orgán, ten hlavný orgán je Generálna prokuratúra, pod ktorú tá špeciálna prokuratúra patrí. To, že dnes medzi nimi sú skôr antagonistické vzťahy, tak to podkopáva možno to fungovanie, ktoré tam je.
Tretia alebo teda štvrtá výčitka, ktorá bola, že sa podkopáva právo, na ktorom je postavený náš Trestný zákon, že neznalosť práva neospravedlňuje. To tam nie je v tomto duchu povedané. Áno, je tam daná možnosť, napríklad poviem úplne ekonomický príklad, však sami sme tu prijali v parlamente uznesenie, že všetky zákony ekonomického charakteru by sa, ktoré sa teda týkajú podnikateľského prostredia, by mali iba k určitému dátumu mať účinnosť, aby proste podnikatelia sa naučili, aké zmeny boli, aby tam nebola tá, tá neskutočná anarchia, ktorá tu je, že dnes už potrebujete aparát ľudí, aby vám proste sledovali zákon nad zákonom, a áno, prax je taká, že veľmi veľa napríklad podnikateľov funguje, že predtým, ako prijmú nejaké rozhodnutie, tak si dajú nejaký prípad zanalyzovať. A častokrát vychádzajú z toho, že kto akú dostane analýzu. Je to úplne bežná vec, pri ktorej napríklad máte, preto niektoré právne kancelárie sú tak drahé a sú, si pýtajú za tie relatívne jednoduché úkony tak vysoké peniaze, lebo prenášajú na seba zodpovednosť, že to, čo oni odporúčajú svojmu klientovi, tak ak by to bolo chybné, môže to mať vážne preňho ekonomické a podobné následky. A v tej cene je práve tá služba, ktorá je. Preto máte šuflikantské kancelárie, ktoré vám radia, alebo máte tie tzv. renomované, ktoré majú úplne iné sadzobníky a pritom môžu robiť presne tú istú vec. A zmysel tohoto nie je to, čo ste vy povedali, že narušiť systém, že neznalosť zákona neospravedlňuje. To sa ani prijať nedá, veď to by bolo protiústavné.
Ale to, čo sa rieši, že ak vy prijmete nejaké rozhodnutie napríklad ako konateľ alebo, alebo ako, ja neviem, účtovník alebo podobne na základe analýzy, právnej analýzy tak, aby sudca mal právo vo vašom prípade alebo teda v prípade toho človeka to zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť, že on nešiel do nejakého skutku so zámerom zlého konania, preto v opačnom prípade by si žiadnu takúto analýzu robiť nedal. Len dnešný náš Trestný zákon je postavený na tom, že v podstate na konci dňa aj sudcom na Slovensku dáva úplne minimálnu možnosť mať flexibilitu pri zohľadňovaní týchto poľahčujúcich okolností.
To znamená, my sme vytvorili nejaké pásma a v tých pásmach je v podstate pomaly ako automatický vzorec, kde musí z toho na druhej strane vyjsť nejaký, nejaký, nejaká trestná sadzba a nejaký skutok. A toto, keď si pozriete či nemecký či rakúsky či český v podstate poriadok, ktorý s Čechmi sme boli ešte nedávno relatívne na rovnakej úrovni, oni sa vybrali úplne inou cestou ako my, tak jednoducho ten výsledok je dosť dramaticky odlišný, pretože práve toto sú tie veci, ktoré, ktoré dávajú tie, tú, tú, by som povedal, dávajú priestor zohľadňovať aj tej súdnej moci potom, že do akej miery ten úmysel bol alebo nebol v tom konaní uplatnený.
Takže nie sú tam veci, ktoré by boli inovatívne, ktoré by inde nefungovali, samozrejmé, že ide to ruka v ruke. Tak jak dnes máme vychýlený úplne ten trestný zákonník, že v 2005 tu boli prijaté pomaly americké prvky zo systému, ale iba niektoré, druhé už boli pokombinované s európskymi, tak myslím si, že je úplne normálne, aby sme mali civilizovaný Trestný zákon, ktorý je v súlade v podstate aj skôr s kontinentálnou Európou a z toho sa aj vychádza.
Takže ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Nemôžem súhlasiť s tým, čo hovorí pán Taraba. Toto je sofistikovaný spôsob ako niektoré veci zabrzdiť, pretože medzi tie, ktoré sú dobré, ako je zvýšenie škody za, teda výšky škody, kde jednoducho nedá sa nič iné povedať ako súhlas, sa proste hádžu veci, ktoré nabúravajú ten systém, robia ho neprehľadným a vyvažujú, resp. nevyvažujú, nakláňajú to, to kyvadlo v prospech obžalovaných takým spôsobom, aby tá prokuratúra nemohla robiť svoju robotu, lebo prokuratúra má, samozrejme, dodržiavať zákon.
Na druhej strane máme prokuratúru na to, aby v mene štátu, ak niekto poruší zákon alebo existuje také podozrenie, podávala žaloby, dozorovala veci, aby jednoducho v mene štátu ako štátny zástupca tu boli na to, že jednoducho stíhajú tie veci, ktoré sú porušením zákona, lebo sú podozreniami z porušenia zákona. To je podľa mňa to kľúčové, o čom sa, o čom sa sporíme.
No a potom je to už iba spôsob prejavu a interakcie, kým pán Taraba volí jemnú a mäkkú interakciu, že príde s takýmito sofistikovanými zásahmi do trestnej politiky štátu, ktoré oslabujú Úrad špeciálnej prokuratúry a posilňujú generálneho prokurátora a podobne, tak jeho opoziční kolegovia, ako pán Fico alebo ďalší, tí prídu rovno s baranidlom. Vyvalia dvere a hovoria zrušiť, odstaviť, všetkých postaviť mimo služobný pomer. To je ten, ten rozdiel, ale obávam sa, že výsledok prijatia tohto by bolo na konci dňa to isté, čo chce pán Fico a spol.
Akokoľvek ďakujem za debatu, iba dvaja sme dnes na túto tému alebo k tejto veci debatovali. Ja len upresním, ja som nedával žiadny iný návrh ako v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), to znamená, že o tom sa bude normálne hlasovať, žiadnu kulehu tu nerobím.
Ešte raz ďakujem za rozpravu. Samozrejme verím, že, že toto neprejde do druhého čítania.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, je to, začnem tak trošku možno vtipne, že je to zrejme tri dni, tri noci, čo tu čakáme už naozaj na tento bod programu, ktorý ustanovuje vlastne taký návrh zákona, ktorý ustanovuje vlastne tri hodiny telesnej výchovy, takže trojkami sme začali, no a v podstate tie hlavné dôvody sú také, je to, samozrejme, novela školského zákona, ktoré, ktorá zavádza tento paragraf nový vlastne do tohto zákona a odvolávame sa na rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorý nás vyzýva vlastne od roku 2007, už aby teda na školách vo všetkých krajinách Európskej únie boli minimálne tri hodiny telesnej výchovy, no a, samozrejme, zosúlaďuje to aj koncepciu športu, ktorá sa schválila už v marci 2022 takisto, kde, kde je význam tohto predmetu jednoznačne popísaný.
Čiže dlhšiu dobu sa naozaj s týmto nič nerobilo, preto zavádzame tento paragraf do zákona a určite by som mohol rozprávať ďalšie dôvody, ku ktorým sa dostaneme, ale chcem dať, samozrejme, priestor na to, aby sa mohli prihlásiť ostatní do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. marca 2023 č. 2087 sa uzniesla prerokovať návrh skupiny poslancov na vydanie zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila aj lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovených lehotách. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K návrhu skupiny poslancov na vydanie tohto zákona zaujali Výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dňa 27. apríla 2023 neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 715 z 26. apríla 2023 odporúčal návrh zákona schváliť so zmenou, ktorá je uvedená v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhu uvedenom v časti IV tejto správy s odporúčaním ho schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vydanie predmetného návrhu zákona schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov, prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie tohto zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, čo bol gestorský výbor z 2. mája 2023 č. 224. Týmto uznesením ma výbor poveril za spravodajcu k tomuto zákonu a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
To je všetko.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som. Nech sa páči, môžete otvoriť rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný predseda vlády Slovenskej republiky Eduard Heger, zastupujem ho ja.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Milan Krajniak, zastupujem ho tiež ja.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Ján Horecký, zastupuje ho minister hospodárstva Karel Hirman.
Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky Veronika Remišová, zastupuje ju tiež minister hospodárstva Karel Hirman.
Neprítomní sú aj ministri, ktorým neboli položené žiadne otázky: minister obrany Jaroslav Naď, ministerka kultúry Natália Milanová, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer, minister vnútra Roman Mikulec, minister dopravy a výstavby Andrej Doležal, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, minister spravodlivosti Viliam Karas, minister životného prostredia Ján Budaj.
Ďakujem.