90. schôdza

S faktickou poznámkou pán poslanec Baránik.

Je možné, že neviem vyhrať spory na súde, ale o tom je to, ako funguje súdnictvo u nás. (Smiech v sále.) Pre niekoho funguje výborne a som si istý, že pre ľudí ako ste vy, že nemáte žiadne problémy. Ja som v živote nepočul o tom, že by sa niekto sťažoval na to, že aký ja som advokát. O tom neviem. Možnože to robia za mojím chrbtom, ale vy keďže sa hlboko nevyznáte v tomto probléme, tak ste poplietli dve rôzne veci. Tri-šesť-trojka, áno, samozrejme, tri-šesť-trojka sa týka konania, ktoré je pred súdom, teda ktoré nie je pred súdom už, ešte, ale realitou je, že nad trestným konaním má dohľad aj sudca, súd. Čiže je nonsens, čo vy tu hovoríte, že súd nemá žiadnu ingerenciu v súvislosti s trestným konaním pred tým, ako sa dostane toto na súd.

To teda nemá. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Kyselica.

Vďaka. Ja som sa ani nechcel prihlásiť do rozpravy, lebo k tej tri-šesť-trojke sme už povedali veľa toho. Nechcem sa tu opakovať, nechcem tu predlžovať nejaké tie rozpravy. Máme tu veľa bodov, ale predsa mi to nedalo a ku konkrétnemu zákonu sa chcem spýtať na dve veci a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, prepáčte, musím vás prerušiť, keďže tu nie je spravodajca, tak vyhlasujem prestávku päť minút, do 11.55 h., ďakujem. Pán poslanec Baránik si odskočil, tak počkáme chvíľku.

(Prestávka.)

Môžme pokračovať, pán spravodajca je tu, pán navrhovateľ je tu, pán poslanec môžte pokračovať v rozprave. V pohode.

Dobre, tak jak som povedal, k tej tri-šesť-trojke už bolo povedané veľa.
Môj názor poznáte, ako toto tu rozoberať nebudeme, akože chcem sa v podstatnej miere venovať tomuto návrhu zákona, kde sa chcem spýtať na dve oblasti. A potom v rozprave tiež uvediem niektoré skutočnosti, na ktoré som tiež zvedavý, ako o tom alebo o tých vetách rozhodne samotný Ústavný súd, čo sa týka podaní pre tie tri-šesť-trojky.
Veľa tu bolo politických viet povedaných, no nechce sa mi to moc počúvať koľko razy, ale no ja by som tu mohol politizovať. No viete, odkedy Feničania vymysleli peniaze, tak tu máme korupciu, možno aj predtým, no. Korupcia tu bola, je, a bude a je len úlohou štátu, akým spôsobom ju dokáže eliminovať. A takto isto keď by sme išli do trestného konania, tak tie nezákonnosti tu vždycky boli, sú a budú. Ten postup, akým spôsobom sa majú odstraňovať, sú upravené v trestných por... v Trestnom poriadku a v iných zákonoch. Takže tento postup ja si myslím, že je dostatočne správny na to, akým spôsobom sa tie nezákonnosti, pokiaľ vznikli, majú odstraňovať.
Keď by sme mali ísť do dôsledkov, že aj tie nezákonnosti keď v konečnom dôsledku rozhoduje Ústavný súd a povie, že došlo k porušeniu základných ľudských práv, tak takto isto by sme mohli argumentovať pri každom návrhu zákona. OLAP napríklad robí, keď prejde návrh zákona do druhého čítania, stanoviská, kde dáva vecné výhrady, ale dáva aj zlučiteľnosť s právom EÚ a každý, každý návrh zákona, ktorý je písaný, každý predkladateľ píše, že je v súlade s ústavou. A potom sa ukáže, že nie je súladný s ústavou. Tak v takomto prípade sa toto deje aj pri vyšetrovaniach, že vy vydáte to uznesenie, ale sú tam ďalšie prieskumné orgány, ktoré o tom rozhodujú.
A teraz ide o tú podstatu tri-šesť-trojky. Ono je to zadefinované v Trestnom poriadku ako mimoriadny opravný prostriedok z povahy celého práva, nielen trestného, ale aj všetkých odvetví práva. Sa môžem legitímne spýtať, kedy možno použiť všetky opravné prostriedky? Keď boli vyčerpané všetky riadne, všetky riadne, a tuto napríklad pokiaľ prokurátor aj podá obžalobu, stále je tam možnosť, že súd ju nevezme, odmietne ju. Alebo prvostupňový súd rozhodne o zastavení trestného stíhania. Proste sú tam ďalej ďalšie štádiá. My tu máme tie návrhy, aby sa zužovala nejak tri-šesť-trojka, tento návrh hovorí o tom, aby sa rozširovala. Napríklad pán Susko spomenul, že tri-šesť-trojka netvorí prekážku rozhodnutej veci. Napríklad som videl aj také rozhodnutia GP v minulosti, že boli nasadené ITP-čka v korupčnej trestnej veci, tri-šesť-trojkou rozhodol generálny prokurátor, vyhovel sťažnosti obvinených, teda zrušil právoplatné rozhodnutie a znova im povedal, a konajte. Ako, keď je akcia korupčná prevalená, znova nasadia ITP-čka a budú čakať, či si znova niekto vypýta úplatok? To bolo de facto už zmarené, to ďalšie konanie, lebo sa už nedalo nič vyšetriť. Takže aj takéto rozhodnutia boli. Ako naozaj si nezatvárajme oči, ono to tu bolo, je a bude vždycky, aj tie nezákonnosti.
Keď sme nastupovali, ja som hovoril aj pani Kolíkovej, aj tu som hovoril pánovi Karasovi, keď sa predkladali trestné kódexy, tu musia ísť ruka v rukáve, Trestný zákon a Trestný poriadok. Pokiaľ by sa ten Trestný poriadok, celý proces spravil tým spôsobom, že by sa odformalizovalo samotné trestné konanie, tak takáto tri-šesť-trojka by tu ani vôbec nemusela byť, ani vôbec by tu nemusela byť. Buď by sa rozhodlo, ja neviem, do pol roka, do roka, že by to bolo na súde a rozhodoval by súd, alebo jednoducho niektoré veci by sa nenaťahovali.
Hlavne sa chcem spýtať pri tomto návrhu na tieto dve veci, ktoré sú v bode 11. Generálny prokurátor môže uznesením uložiť fyzickým osobám, ktorí sa podieľali na nesplnení povinností predložiť spisy alebo v inom neposkytnutí súčinnosti podľa odsekov 4 a 5, pokutu až do výšky 2-tisíc eur, a to opakovane. Keď si pozrieme aj predmet Trestného poriadku, tak neupravuje tento postup, ja si myslím, že na to tu máme dostatočné, účinné zákony na disciplinárne previnenia prokurátora a dávať túto pokutu orgánu, ktorý má konať, do Trestného poriadku, to sem nepatrí. A ak, ak tu nie je disciplinárne konanie prokurátorov, tak stále tu máme 514-ku o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Tak preto si myslím, že toto sem nepatrí.
A ďalší bod, počas konania tri-šesť-tri nie je možné skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v V. diele druhej hlavy ani podať obžalobu. To je to, čo aj bolo medializované, v poriadku, nie je možno podať obžalobu, ale aj trestné konanie má byť vedené bez prieťahov a ak je väzba, má sa postupovať prednostne. Teraz je väzba, prokurátor dozorový chce podať obžalobu, teraz by nemohol, taký spis bude musieť dať na Generálnu prokuratúru, musí konať bez prieťahov, lehota väzby beží, bude chcieť trebárs predĺžiť väzbu, tak on bude nadriadeného generálneho prokurátora urgovať? Toto sú také veci, ktoré neviem, akým spôsobom by boli riešené. Prečo sa robí tento návrh? Ste tiež argumentovali tým, že nepredloží spis z ÚŠP generálnemu prokurátorovi, aby mohol podať, toto je v zmysle pokynu generálneho prokurátora, ale najvyšší súd rozhodol, že ich nezaujíma nejaký interný predpis, preto oni rozhodujú v zmysle zákona, teda Trestného poriadku. Chápem to ako legitímnu otázku, že prečo tento návrh dávate.
Keď by sme to zobrali zase z druhej strany, keď to niekto chce obísť, tak to vznesenie obvinenia spraví prokurátor krajskej prokuratúry, on vznesie obvinenie, o sťažnosti rozhodne generálny prokurátor alebo Generálna prokuratúra, ale už nemajú potom nárok podať si mimoriadny opravný. Oni už nemôžu dávať tri-šesť-trojku. Tak v ich prípade by to napríklad mohlo byť diskriminačné. A boli už také prípady. Naozaj, oni sa k tej tri-šesť-trojke ani len nedostali, lebo už nemal kto preskúmať. Takže to je ďalšia taká otvorená otázka.
Koľko mám času? Fú, moc nie.
Tu chcem poukázať na to, že som zvedavý, ako rozhodne Ústavný súd o niektorých otázkach, ak už čiastočne rozhodoval o niektorých otázkach súd, lebo vtedy napadnuté ustanovenia umožňuje generálnemu prokurátorovi, stojacemu mimo trojdelenia štátnej moci, ignorovať alebo negovať rozhodnutie nezávislého súdu v danej veci a zároveň takéto rozhodnutie generálneho prokurátora vydané podľa napadnutých ustanovení nie je preskúmateľné súdom a toto nabúrava systém deľby moci, ako aj princíp nezávislosti a nestrannosti súdnej moci. To je jedna z otázok, ktorá ma zaujíma, keď bude o tomto rozhodnutie Ústavného súdu. A potom je tam otázka, aj ústavní právnici, či aj v Čechách, či na Slovensku, hovoria: "V demokratickom právnom štáte nie je prípustné, aby mohla štátna moc vydať rozhodnutie, ktoré je vylúčené z akéhokoľvek preskúmania, najmä keď ide o rozhodnutie s bezprostredným dopadom na práva občanov. Všetky akty verejnej moci musia podliehať súdnej kontrole, resp. žiadny takýto akt sa nemôže takejto kontrole úplne vymykať." Takže to je, to je ďalšia taká ústavná otázka, ktorá ma zaujíma, a tri-šesť-trojka je vlastne rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré nie je preskúmateľné súdom. Takže fakt som zvedavý, jak v týchto veciach čiastočne rozhodne Ústavný súd.
Je jeden takýto orgán, teda takýto akt orgánu verejnej moci s dopadom na práva a slobody občanov, kde sa a priori nevyžaduje súdny prieskum, a to je udelenie milosti prezidentom Slovenskej republiky. Ale aj tam sa dala možnosť, pre úplnosť treba dodať, že sme nove... sa novelou z roku 2017 umožnilo Národnej rade uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa 102.1.j [čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky, pozn. red.] teda odpúšťať a zmierovať tresty uložené súdmi v trestnom konaní, zahládzať odsúdenia formou individuálnej milosti alebo amnestie.
Hovorím, toto sú dve ústavnoprávne, a čo sa týka tohto návrhu zákona, hovorím, tých 2-tisíc eur, tam tie disciplinárne postupy voči prokurátorovi sú v iných zákonoch a to isté je aj v 514-ke a tú tri-šesť-trojku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán poslanec, čas vám vypršal.
Jedna faktická, pán poslanec Taraba.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Po prvé, oceňujem vždy, vy vystúpite technicky a fakticky, takže vyjadrím sa potom v záverečnej reči k viacerým veciam, ale ja úplne súhlasím s tým, že ak Ústavný súd akýmkoľvek spôsobom rozhodne, veď my to môžeme len rešpektovať, áno, ten podnet tam je, každý ho eviduje, že do akej miery je kompatibilná potom tá tri-šesť-trojka, keďže je nepreskúmateľná, je to meritórne rozhodnutie.
Tento, tento môj návrh vychádza v podstate aj z rozhodnutia Ústavného súdu v minulosti, ktoré bolo prijaté, že slovo ´vo veci´ sa rozumie akože širšie, to znamená, že môže ísť o kvázi meritórne rozhodnutia, ale pozrite, ak rozhodne Ústavný súd akýmkoľvek spôsobom, tak potom bude vždy na Národnej rade, ktorá zmenila ústavu v minulosti v tej rovine, že ústavné zákony Ústavný súd vykladať ani nemôže, to znamená, buď sa potom bude reagovať na to ústavným zákonom, alebo sa len prijme rozhodnutie Ústavného súdu a tým pádom dôjde k prirodzenému obmedzeniu tej tri-šesť-trojky. Zatiaľ na stole nemáme takéto rozhodnutie a ak príde k politickému rozhodnutiu, že tá tri-šesť-trojka ako keby nemala mať nepreskúmateľný charakter, napríklad, že možno Ústavný súd by, ja si to viem predstaviť, že by Ústavný súd mohol nad tým stáť, ale v demokracii vždy dôjdeme do nejakého momentu, že nájdete nejaký činiteľ, nad ktorým už neni nič, hej? Potom bude to ešte európske súdy, ale proste je, niektorá fáza je konečná, lebo už potom sa zacyklujeme, že kto kontroluje toho, kto kontroluje. Takže ja som aj rád, že ste tam ten podnet dali, podľa mňa to do veľkej miery vyprecizuje. Otázka je bude potom ak by, ak by Ústavný súd rozhodol, že to neni komfortné s ústavou, že čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kyselica, nech sa páči.