90. schôdza

Ja len Igorovi, ja som dobiehala, takže nepočula som to celé, ale, ale super, že teda okrem mňa aj niekto iný začína rozmýšľať nad tým, nad tým takýmto spôsobom.
A, Peťo Vons, máš absolútnu pravdu. Pokiaľ nebudeme mať z čoho tých športovcov vyberať, tak ten šport u nás pôjde naozaj stále dolu vodou. A je to, je to čím ďalej, tým horšie. Okrem toho, že tie decká nešportujú, že nechodia na tú telesnú výchovu, fakt ako ani nie je sa kde prísť pozrieť na nejaké decká, ktoré športujú, a možno aby si aj tie jednotlivé, jednotlivé tímy vybrali. Čiže neustále sa na šport spolieha iba na športujúcich rodičov, ktorí kedysi športovali a vedú svoje deti k športu. Ale to nie je o tom. Celé je to o tom, že ten šport prináša tým deckám hlavne zdravie. A to musíme podporovať. Ja ešte raz chcem poďakovať Karolovi, lebo ja sledujem tú jeho cestu a tá cesta je dlhá, dlhá a bojuje, bojuje ako lev, takže ďakujem, to je všetko.

Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, keďže ste tu v presile, tak moja rozprava bude veľmi diplomatická. Ak dovolíte, ja vám prečítam z knihy, ktorú napísali slovenskí odborníci, ktorí sa venujú telesnej výchove a športu.
„Na úvod si musíme položiť otázky, aká by mala byť škola v súčasnosti a aké miesto v nej by mala mať telesná a športová výchova a ako ju inovovať, aby bola dostatočne príťažlivá a plnila tie funkcie, ktoré od nej škola v budúcnosti bude očakávať.“
Jožo Pročko, nespi.
„Aká by mala byť škola v súčasnosti? Mala by to byť škola aktívna, ako by si to želali učitelia? Informatizovaná, ako by si to želali žiaci a počítačový priemysel? Mala by to byť škola so silným výchovným zameraním, ako by si to želali najmä rodičia, ktorí sú čoraz menej schopní sami vychovávať svoje deti? Alebo by to mala byť radšej škola autoritatívna, ktorej by dali prednosť mnohí vyučujúci, ak sa prejavy revolty a častého násilia dnešných mladých ľudí nezmenia?
Indície zo školskej praxe a pedagogické teórie naznačujú, že súčasná škola by mala byť školou zmyslov, citov a rozumu, zameranou na komplexný rozvoj osobnosti človeka. Mala by to byť škola, v ktorej je snaha vyučovať a učiť so zapojením všetkých zmyslov, a to nielen základných zmyslov, ako zrak, slucha, čuch, chuť a hmat, ale aj zmyslu rovnováhy, zmyslu pohybu, zmyslu slov, zmyslu myslenia a zmyslu života. V tomto význame by sa zmyslovosť a citovosť mali stať komplexným výchovným prostriedkom. Vyučovanie, výchova a príprava by nemali byť zamerané len na rozum, ale na celkový rozvoj človeka. Vyučovanie a učenie by nemalo byť iba informatívno-kognitívne a reproduktívne, ale rovnako intuitívne, inšpiratívne a predstavové, nie iba receptívne, ale aj tvorivé a nie iba statické, ale aj dynamické.
Mala by to byť škola zmenená, škola pre radostný, spokojný a kvalitný život, škola, ktorá by mala ukazovať žiakovi cestu, ako si vyberať medzi množstvom poznatkov a informácií, ako ich vzájomne prepojiť, zmyslovo pochopiť a zapamätať a taktiež kde poznatky získať a ako ich prakticky využiť v živote. Dnešná škola by sa mala orientovať na centrálne problémy a témy interdisciplinárneho charakteru a medzi nimi by mali byť aj témy: zdravie, práca, voľný, čas, životné prostredie, šport a pohybová aktivita. Škola by mala byť výchovnou inštitúciou zameranou na komplexný rozvoj človeka, v ktorej uniformitu nahradí rôznorodosť a pluralita, pasivitu žiaka jeho aktivita, samostatnosť a tvorivosť, orientáciu na priemerného žiaka nahradí diferencovaný a individuálny prístup k žiakom a intelektuálne zameranie nahradí proporcionalita rozvoja kognitívnej, afektívnej a psychomotorickej stránky osobnosti žiaka.
Približuje sa súčasná škola tejto vízii, alebo je táto vízia vzdialená od reality? To sa chcem opýtať hlavného predkladateľa a spolupredkladateľov. Približuje sa súčasná škola tejto vízii? Alebo je táto vízia vzdialená od reality? Pri hľadaní odpovede si skúsme najskôr charakterizovať, akými zmenami prešla v poslednom období škola na Slovensku a charakterizovať miesto, ktoré má v súčasnej škole telesná a športová výchova.“
Túto časť som si vybrala zámerne, aby sme pochopili, aké je vzdelávanie navzájom prepojené a dôležité. Ja si nemyslím, že stačí len navýšiť hodinu telesnej výchovy na základnej škole. Táto téma je dôležitá, ale musíme ju riešiť komplexne. Táto téma je nadčasová a zaslúži si našu pozornosť. Prepáčte, ale vy sa na to pozeráte len cez pohyb a cez šport. Ja sa na to pozerám ako pedagóg, ako učiteľ, ktorý 20 rokov učil túto telesnú výchovu. Ja sa na to pozerám cez vzdelanie a cez výchovu. A viem, čo budú musieť školy počas júla a augusta riešiť, aby zaviedli tretiu hodinu telesnej výchovy na základnej škole od 1. septembra 2023.
Ja vás chcem všetkých veľmi pekne poprosiť, aby ste dnes zavolali známej riaditeľke, riaditeľovi a opýtali sa jej, čo všetko bude musieť cez prázdniny urobiť. Ja vás o to prosím, aby ste sa oboznámili s tým, aké množstvo práce ju čaká. Tí riaditelia, ktorí chceli zaviesť tretiu hodinu telesnej výchovy a mali na to podmienky, tí to už dávno urobili. Ale sú tu aj riaditelia základných škôl, ktorí buď nemajú priestor, buď nemajú personál, buď nemajú materiálne vybavenie, alebo nemajú na to čas. Sú aj takí riaditelia. A ja vás v mene týchto riaditeľov prosím a žiadam, aby ste odložili túto účinnosť minimálne o rok. Ja viem, že za to budem o chvíľu zhejtovaná a s tým aj rátam, ale prosím, aby ste mi dovolili vystúpiť. Som učiteľ, som pedagóg, učila som telesnú výchovu, prepáčte, viac rokov ako vy všetci dohromady. A viem, čo ten riaditeľ a tí učitelia budú musieť cez prázdniny robiť. A nehovorte mi, prosím, že nemám rada pohyb, že neznášam pohyb, pretože žena, ktorá bola druhá na majstrovstvách Československa v behu, musí zbožňovať pohyb. (Potlesk.)
Takže ďakujem za vašu pozornosť. A ja dúfam, že sa správne všetci rozhodnete. Ja chcem, aby sme dali príležitosť tým, ktorí tú tretiu hodinu telesnej výchovy chcú mať. Ale chcem, aby sme dali aj príležitosť tým, ktorí jednoducho potrebujú čas. Potrebujú čas na to, aby tú tretiu hodinu podľa vášho priania zaviedli na základnú školu.
Ďakujem.

No musím povedať, že ti kolega Cmorej zatlieskal. On je z toho prostredia tých, ktorí tú telesnú výchovu chcú ako tŕň do päty medveď. Takže on je ten, ktorý určite športuje každý deň. Ale ja som nespal. Ja som si len vložil ruky do dlane a ja som tak úžasne pozeral, milá kolegyňa, na teba, ako naozaj ty si, ja ťa má rád, lebo tvoj prejav je vždycky taký naozaj, ako keď v nedeľu si sadnem k televízoru a počúvam krásnu rozprávku. Takže to bolo výborné. Nikto ťa nezhejtuje za to, že si učila a že si bola majsterka. Nikto ťa nehejtuje, že, že máš, milá moja kolegyňa z nášho klubu, že chceš, chceš tú hodinu tej telesnej výchovy až o rok. My ťa nehejtujeme. My len tvrdíme, že je to tvoj názor, ktorý je tvoj názor.
My tvrdíme, že za tie dva mesiace sa to dá pripraviť. Ten kto chce. Ten kto nechce, povie, milí kolegovia, určite sa spýtajte riaditeľov, či to chcú. No a ja som sa spytoval riaditeľov a normálni riaditelia to chcú. Normálni telocvikári to chcú. Tí, ktorí majú s tým problém, povedia, no to sa nedá, to nevieme, to nemôžeme, veď ako to, to, to sa nedá stihnúť. Ja ti kvitujem, že si učila dlhšie ako my všetci tu dohromady, ale ja ti zase poviem, že naozaj ja dlhé roky robím, stále robím aj cez neziskovku nielen ten šport, ale aj prácu s deťmi. Ja tvrdím, že sa dá. V tomto sa my dvaja nezhodneme. Zhodneme sa v tom obidvaja, že tú tretiu hodinu telesnej výchovy potrebujeme. Dohodneme sa v tom, že potrebujeme aj päť hodín telesnej výchovy. Ale nezhodneme sa v tom, že posuňte to, lebo treba čas, lebo sa to nedá, lebo nevieme, lebo niektorí riaditelia majú s tým problém. Majú s tým problém tí, ktorí budú mať s tým problém vždy.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti veľmi pekne, Maťka, za tvoj prejav. Bolo to naozaj príjemné počúvanie, aj pozeranie na teba. A ak by mala takto vyzerať kritika, tak ja by som ju bral absolútne so všetkými desiatimi. Rešpektujem tvoj názor a beriem ťa naozaj ako profesionála a odborníka, ktorý si naštudoval túto tému určite a komunikuje so školami. Rešpektujem to.
Zároveň stojíme si za tým určite, že čím skôr tú telesnú výchovu keď zavedieme do tých škôl, tak tým lepšie. Ale rozumiem aj tvojím argumentom. Bude to naozaj možno o tých počtoch, ktoré, o počtoch v parlamente, ktoré presadia či jeden, alebo druhý návrh. Ja si nevyberám, že jeden je lepší. Ja hovorím, že oba budú prospešné, ak teda sa posunie tá účinnosť o rok. Budeme radi určite. Ak to bude ešte tento rok, tak budem ešte radšej.
Ďakujem ti veľmi pekne, Maťka, za tvoj prejav.

(96.)
určite, ak to bude ešte tento rok, tak budem ešte radšej.
Ďakujem ti veľmi pekne, Maťka, za tvoj prejav.

My sme sa tu už s kolegom Mariánom smiali, že ako partia podporovateľov návrhu dokáže bez jediného kritika, dokáže natiahnuť diskusiu na hodinu a pol, tak ja teda ďakujem za vystúpenie, ktoré bolo kritické a, alebo teda ktoré nebolo z tohto tábora podporovateľov, som to až ani nečakal, spozornel som až, až na konci.
A ešte len pre Jožka, tak aby si, Jožko, vedel, tak ja pôjdem dneska domov na bicykli a chodím ešte aj pravidelne plávať. Takže ten šport mi neni až taký cudzí.

Ďakujem.
Majka, ty vieš, my sme komunikovali na túto tému ix-krát, takže ja plne chápem kolegov, najmä kolegov učiteľov, ktorí sú v tej problematike naozaj ponorení tak inak do toho, sú priamo v teréne, takže možnože až tak úplne, nechcem povedať, že nechápu (povedané so smiechom) alebo, alebo čo, lebo, samozrejme, samozrejme, každý, kto je v tom probléme ponorený úplne, úplne do detailu, tak každú zmenu vníma veľmi citlivo.
A áno, určitým spôsobom môžem dať za pravdu, že môžme vytvárať pre niektorých riaditeľov nejaký diskonfort, keď to takto poviem, ale je to nejaká manažérska možno trošku výzva, ale veď mali sme tu také výzvy teraz posledné obdobie, či už s covidom, preorganizovanie takisto hodín všelijako a takisto napríklad sa zatvárali telocvične, takže tam trebalo naozaj preorganizovať aj toto. Je to, energetická kríza tu bola atď., ktorá pretrváva, čiže tie zmeny, si myslím, že tí riaditelia sú, ak sú teda manažérsky schopní, tak takúto zmenu, potrebnú zmenu, ktorú všetci vieme veľmi dobre, že je to potrebná zmena, tak snáď budú vedieť vyriešiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. My v podstate takisto už od začiatku komunikujeme navzájom aj s Maťkou Šofranko, aj s vpredu Marekom, aj s ďalšími, bolo aj niekoľko stretnutí teda s riaditeľmi alebo so zástupcami, kde sme evidentne videli, že vlastne naši kolegovia viacej sú ako keby na tej strane tých riaditeľov, pretože možno tým, že vyšli z toho procesu učiteľského len nedávno, my už, samozrejme, dlhšie, tak majú také väčšie cítenie s nimi.
Ja takisto Maťke ďakujem za, samozrejme, veľmi kultivované, príjemné vystúpenie, kde vlastne v tom úvode v tej prvej časti citovala tie veci, kde sa pýtala, že aká by mala byť škola v súčasnosti, hej? Že mala by byť taká, že postihne celý komplexný rozvoj toho jednotlivca. No ja osobne si myslím, že keď si zoberieme, koľko hodín je, ja neviem, slovenského jazyka, matematiky, fyziky, chémie atď. a v tom pomere k tomu trebárs tá telesná výchova, tak tam by som povedal, že nevidím nejakú tú vyváženosť. Ďalej, že škola má byť radostná a pestrá. No ja si myslím, že ak sa niekde deti radujú a tešia, ta verím, že skôr je to na tej hodine telesnej výchovy, ako na hodine matematiky, nič v zlom.
No a to, že riaditelia sa budú musieť popasovať s tým, čo teda príde, tak to nie je chyba nás poslancov. To je chyba ministerstva školstva, ktoré toto už malo zaviesť postupne dávno, hej? My len teraz nejakým spôsobom už vidíme aj preto, že možno končí naše volebné obdobie, chceme spraviť, aby nám zostalo niečo za nami, lebo sme videli, že za tie roky tu sa nič také neudialo a tak ako, myslím, že tu niekto povedal, ak sa tento zákon schváli v utorok, potom keď to prezidentka podpíše, tak stále majú čas tri mesiace do septembra.

Ja musím povedať, pani kolegyňa, že to bol jeden z najmilších nesúhlasných prejavov, aký som kedy počul, nejaký typ (povedané so smiechom) zákona. Ja normálne ani nechcem povedať niečo proti tomu, lebo, lebo mne je to až blbé. Ale ja musím, ale musím povedať jednu vec predsa, že ja som si už tú výzvu splnil tvoju nejakú, že ja som, samozrejme, s niekoľkými riaditeľmi volal, a musím povedať, že všetci mi povedali, že už s tým rátajú, že všetci videli, že, alebo vedia, počujú, že o tejto diskusii alebo táto diskusia už prebieha strašne dlho, takže všetci s tým rátajú a všetci na konci povedali, že naozaj, že ak to už ideme spraviť, tak to spravme teraz. A dokonca niektorí aj v Bystrici aj zo základných škôl už majú zavedené tieto tri hodiny telesnej výchovy, čo ma, samozrejme, veľmi teší.
A aby som ešte dodal jednu vec. Ja súhlasím s polkou tvojho návrhu, že aby tá platnosť alebo to posunutie účinnosti bolo o rok, ale ja by som k tomu pridal taký, taký nový zákon alebo novú novelu, že by sme už išli o rok na štyri hodiny a plus by sme zaradili do toho stredné školy. Takže toto môžme potom spraviť (povedané so smiechom), toto môžme spraviť potom o rok, ale tiež si myslím, že je dobré, aby sme to zaviedli už teraz od septembra, že tí riaditelia a učitelia si s tým určite poradia. A dávam ti sľub, že ešte zavolám ďalších do utorku a dám ti potom výsledok, že čo sa zmenilo alebo ako zareagovali aj ostatní.
Takže ešte raz naozaj ďakujem a verím, že nakoniec možno ešte do utorka ťa skúsime nejakým spôsobom prehovoriť, keď ti ukážeme výsledky telefonátov aj s tými ďalšími riaditeľmi.

Neviem, či to je náhoda, že ste sa dohodli s pánom Blanárom, alebo náhoda, že vy ste predsedajúci teraz, no tak si hovorila, že máš nejaké úspechy z behov z československých majstrovstiev, pán Blanár tiež, tuším, súťažil (povedané so smiechom) ako atlét, neviem teraz, aké trate, ale tak možno by divákov zaujal nejaký súboj nie pred televíznymi kamerami niekde na Markíze k nejakej téme, ale možno aj nejaký bežecký. Tak ja neviem, no skús sa pochváliť, jak, s tými svojimi úspechmi a koľkátky si behala.