90. schôdza

Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj vám.
A pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to parlamentná tlač 1654, návrh na pridelenie výborom je pod č. 1717.
Udeľujem teraz slovo pánovi poslancovi Petrovi Cmorejovi, aby tento návrh zákona za skupinu poslancov uviedol v snemovni. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1654.)

Ďakujem pekne za slovo. Ide o zákon, ktorý zlepšuje zdaňovanie kryptomien a investícií. Je to téma, o ktorej by som vedel hovoriť veľmi dlho, ale teda vzhľadom na to, že som bol aj poprosený, aby to išlo dneska svižne, keďže včera sme si vypočuli tri hodiny o telesnej výchove od samých podporovateľov, tak ja teda sa obmedzím iba na tie základné informácie. Ale, samozrejme, ak by mal niekto otázky k tomuto návrhu, rád odpoviem či už v rozprave, alebo aj osobne. Aj čo som sa rozprával, tak niekedy taký rezervovaný postoj vyplýval skôr z toho, že ľudia si veľmi nevedeli predstaviť, o čo konkrétne v tomto návrhu ide.
Kryptoaktíva dnes zdaňujeme najhoršie v Európe. To daňové zaťaženie je od 33 do 39 % podľa toho, či spadáte do klasickej dane z príjmu, tých 19 %, alebo do tej tzv. milionárskej dane. A pre investície máme tri daňové režimy. Výsledkom je, že krypto tu skoro nikto nezdaňuje a kapitál a šikovní ľudia nám utekajú do zahraničia.
Vo výške finančného majetku sme najhorší v Európe. O poslednú priečku sa pravidelne bijeme s Bulharskom a toto bude mať ďalekosiahle následky v budúcnosti, nakoľko náš dôchodkový systém je neudržateľný a naši občania sa nebudú mať v budúcnosti o čo oprieť. Plus keď máte tri daňové režimy, tak výsledkom je, že sa v tom, s prepáčením, ako divá sviňa, že sa v tom, s prepáčením, nikto nevyzná a aj z toho potom vyplývajú daňové úniky, lebo ľudia nevedia, ako majú vlastne svoje investície zdaňovať.
Aby som to pripodobnil, tak rôzne zdaňovanie podobných typov investícií, to je také niečo ako keby inú daň z príjmu platil mäsiar, inú obuvník a inú automechanik. Od tohto návrhu si teda sľubujeme jednak podnet na budovanie úspor, na budovanie majetku občanov, ale aj jednoduchšiu a pre občanov prehľadnejšiu legislatívu a zároveň, že sa ako Slovensko prihlásime k tomu, že máme záujem o tritisícmiliardové odvetvie, ktorým krypto odvetvie teraz je, a teraz z toho máme jedno veľké nič.
Ak by som to mal ešte raz pripodobniť, tak Boris Kollár tu pred pár dňami pri hlasovaní povedal k novele zákona o CFC pravidlách, že toto je zákon, aby nám firmy a kapitál neutekali do zahraničia, tak toto je presne taký istý zákon. Predkladáme ho presne preto, aby nám kapitál, firmy a dane neutekali do zahraničia. A dôvod, prečo sa tak deje, je, že naša legislatíva, teda v tom krypte je ten dôvod taký, že naša legislatíva je kryptom nepobozkaná a jediné, čo nájdete v legislatíve, je, že existuje nejaká virtuálna mena, čo ani neni právny názov a, lebo to nezahŕňa množstvo kryptoaktív, a že existuje nejaká ťažba a že má sa to nejako zdaňovať. Ale nič iné o krypte v legislatíve neni a my by sme to radi napravili.
Toľko na úvodné slovo. Ja sa potom prihlásim do rozpravy, ale najprv by som rád dal priestor písomne prihláseným.
Ďakujem.

Teraz udeľujem slovo pánovi spravodajcovi Tomášovi Lehotskému z gestorského výbor pre financie a rozpočet, aby predniesol spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Prekladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jedinú písomnú prihlášku. Ako poverený člen poslaneckého klubu SaS Marián Viskupič vystúpi teraz a po jeho vystúpení dám možnosť prihlásiť sa ústne.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, znovu sa venujeme téme kryptomien, investovania a sporenia. O zníženie daní a odvodov v tejto oblasti sme sa neúspešne snažili už v minulosti a prvou dobrou správou dneška je, že tentokrát sa ku nám pridali aj ďalší poslaneckí kolegovia a návrh zákona tentokrát predkladá jedenásť poslancov z viacerých politických strán.
Cieľom návrhu zákona je znížiť daňovo-odvodovú záťaž v súvislosti s predajom virtuálnych mien a tým zjednodušiť ich používanie v bežnom živote. Návrh si kladie za cieľ i významným spôsobom uľahčiť investovanie a sporenie bežným občanom, a to aj v rámci dlhodobého investičného sporenia či pripravovaného európskeho dôchodkového sporenia, keďže súčasné zdaňovanie príjmov z cenných papierov je vo významnom rozpore s cieľom podporovať dobrovoľné formy sporenia na dôchodok. Asi najlepšie predstavím potrebu zmeny, keď poukážem a popíšem aktuálny stav.
Legislatíva na Slovensku je v súčasnosti nastavená tak, že pôsobí nepriaznivo na rozvoj kryptomien a technológie blockchainu, ako aj na výber daní. V skutočnosti patríme ku krajinám s najhoršie nastavenou daňovo-odvodovou legislatívou na svete v tejto oblasti. Súčasný stav bráni rozvoju tohto odvetvia, využívaniu nových technologických možností občanmi. Podporuje odliv mozgov, pričom, a to je z toho pohľadu finančného najhoršie, reálny výber daní je veľmi nízky, a to nie je v súlade s tým, že všetci chceme, aby Slovensko bolo modernou a vyspelou krajinou. Na Slovensku máme veľké množstvo talentov v tejto oblasti, avšak kvôli drakonickej legislatíve odchádzajú do zahraničia a zakladajú svoje firmy a projekty práve tam. Predložené ná... nám... nami predložený návrh má potenciál situáciu otočiť a spraviť zo Slovenska technologické a investičné centrum blockchainovej technológie v európskom meradle a zároveň, a to ja budem stále pripomínať, aj zvýšiť reálny výber daní a tak pomôcť aj verejným financiám.
Súčasná daňovo-odvodová legislatíva v oblasti kryptomien je na Slovensku už dlhší čas ostro diskutovanou témou. Za posledných päť rokov stúpol záujem Slovákov o kryptomeny zásadným spôsobom. Podľa prieskumu Národnej banky Slovenska z roku 2021 viac než 84 % respondentov toho prieskumu pozná kryptomeny alebo bitcoin a z nich až polovica si myslí, že sa jedná o budúcnosť online platieb a zároveň si tiež myslia, že sa jedná o investičnú príležitosť. Viac než 60 % ľudí nevylučuje nákup a využívanie kryptomeny v blízkej budúcnosti. Prekážkou však je to, že miera daňovo-odvodového a administratívneho zaťaženia je, bohužiaľ, jedna z najhorších na celom svete.
Podľa aktuálne platnej legislatívy je príjem z predaja virtuálnej meny predmetom dane, ktorý nie je oslobodený a teda je považovaný za zdaniteľný. Pod predaj kryptomeny z pohľadu daňovej povinnosti, ktorý sa zahrnie do základu dane, spadá: predaj virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou v zdaňovacom období, realizácie predaja tejto virtuálnej meny, takisto príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, takisto príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu a takisto príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za poskytnuté, poskytnutie služby. Ak si človek kúpi kryptomeny, musí rozlišovať, či ich bude kupovať ako fyzická osoba – nepodnikateľ, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba. V každom z týchto prípadov však platí, že príjmy z predaja kryptomien podliehajú zdaneniu. Pre ilustráciu použijem najbežnejší príklad.
V súčasnej situácii fyzická osoba – nepodnikateľ platí daň vo výške 19 % alebo 25 %, v závislosti od jeho, od jej ročného príjmu, a k tomu ešte v oboch prípadoch platí zdravotný odvod vo výške 14 %. V praxi to znamená, že najnižšia sadzba, ktorú bežná fyzická osoba zaplatí štátu vo forme dane a odvodov z rozdielu medzi obstarávacou, nákupnou a reálnou predajnou cenou kryptomeny je 33 %. Možno úplne najlepšie to ukáže nejaký konkrétny príklad, predstavme si to zjednodušene na modelovom príklade. Človek kúpil päť bitcoinov pri vstupnej nákupnej cene, povedzme, 2-tisíc euro za jeden bitcoin, po nejakom čase, keď sa jeden bitcoin zobchodoval za 3-tisíc euro, sa rozhodol, že tie tri bitcoiny predá, náklady na obstaranie boli teda trikrát po 2-tisíc, čo je 6-tisíc euro. Príjmy z predaja mala takáto fyzická osoba teda tri krát 3-tisíc, čo je 9-tisíc euro, a zdaniteľný príjem z predaja kryptomien, teda príjmy mínus náklady sa rovná 9-tisíc mínus 6-tisíc, čiže 3-tisíc euro. Človek teda v tom prvom kroku zarobil 3-tisíc euro. No a teraz fyzická osoba je povinná túto sumu zdaniť sadzbou 19 %, ak teda jej príjem je nižší ako tých 30, necelých 38-tisíc, alebo ak viac, tak dokonca 25 % a tiež teda je povinná zaplatiť spomínaný odvod do zdravotnej poisťovne vo výške 14 %. Zo zisku tak zaplatí štátu na daniach a zdravotnom odvode minimálne 990 euro, čiže je to minimálne tretina toho pôvodného príjmu, ktorý mal. Ja si myslím, že aj z tohto príjmu je jasné, prečo ale teda že na Slovensku takmer nikto kryptomeny nezdaňuje. Štát ani nevie presne vyčísliť, koľko má výnos zo zdaňovania kryptomien. Ja si to dovolím povedať jasne, štát má zo zdaňovania kryptomien jednu veľkú nulu.
Máme, takže, kolegyne, kolegovia, máme čarovnú situáciu momentálne, že máme možnosť znížiť daňové zaťaženie, ale bez výpadkov príjmov štátneho rozpočtu. Proste aktuálne príjmy sú takmer nulové, no a výpadok z nuly je nula. Ak nastavíme zmysluplné daňové podmienky, stane sa presný opak dnešného stavu, ľudia začnú kryptomeny priznávať, ľudia ich začnú aj zdaňovať a verejné financie by tak namiesto nuly mohli zaknihovať nejakú pozitívnu hodnotu.
Naším návrhom zníženia daňovo-odvodového zaťaženia by sa z predmetu dane z príjmov vyňali príjmy získané pri výmene virtuálnych mien za tovar, službu či inú virtuálnu menu. Predmetom dane zostane príjem z prevodu virtuálnej meny za peniaze alebo teda výmena virtuálnej meny za takzvaný stablecoin. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nákupu sa bude príjem zdaňovať sadzbou vo výške len 7 %. V prípade predaja do jedného roka alebo výmeny za stablecoin by sa príjmy zahrnuli do čiastkového základu dane spolu s ostatnými príjmami. Okrem toho novelizáciou zákona o zdravotnom poistení, ktorá je teda tiež súčasťou tohto nášho návrhu, by sa, by navyše oslobodila fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov za zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnych mien, ak digitálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku.
No a poďme si povedať teda pár tých výhod nižšej dane a nižších odvodov. Zníženie daní, ako aj zrušenie odvodov z príjmov súvisiacich s kryptomenami so sebou jednoznačne prináša množstvo výhod, ktoré podporujú investičný a technologický potenciál kryptomien. Takže podpora investovania v prvom rade. Nižšie dane a odvody môžu mať pozitívny vplyv na investovanie zo strany Slovákov, tak ako už v úvodnej reči povedal aj kolega Peťo Cmorej. Mnoho fyzických, ale aj právnických osôb v súčasnej situácii neinvestuje do kryptomien práve z dôvodu vysokých daní. Úprava legislatívy by v tomto smere pomohla podporiť investičný potenciál Slovákov v oblasti aj teda dlhodobého sporenia, či už na dôchodok alebo za účelom budúcej spotreby. Vyšší výber daní, už spomínané, dnešný výber je veľmi blízky nule, takže v súčasnej situácii, ak si kúpite tovary alebo služby prostredníctvom kryptomien, je nutné zaplatiť okrem dépeháčky ešte aj daň z rozdielu medzi vstupnou a reálnou cenou kryptomeny v čase nákupu tovaru. To, samozrejme, odrádza množstvo vlastníkov kryptomien od používania týchto aktív na nákupy. To, samozrejme, oberá podnikateľov o príjmy z predaja. Zároveň to ovplyvňuje štátny rozpočet, keďže si človek takto tovar nekúpi a do štátneho rozpočtu nepríde daň z pridanej hodnoty. Z vyňatia kurzových ziskov získaných pri výmene digitálnych mien za tovar môže s určitosťou profitovať aj samotný štát, a to aj vo forme vyšších príjmov z dane z pridanej hodnoty.
Spomínal som, že nám teda unikajú mladé talenty, takže ak tú situáciu zlepšíme, tak my vieme práve naopak prilákať mozgy a vytvoriť nové pracovné miesta. Úprava legislatívy by mohla teda do podnikateľského prostredia priniesť nové firmy a nových vývojárov zo sektora kryptomien alebo teda samotného blockchainu. Momentálne tieto firmy, ako aj vývojári hľadajú svoje útočisko v krajinách s prijateľnejšou legislatívou, ktorá ich aktivity podporuje a zároveň zdaňuje v zdravej, rozumnej miere. Úprava legislatívy by tak štátu mohla priniesť nové príležitosť... nové podnikateľské príležitosti, viac pracovných miest, a tým pádom aj vyššie príjmy z daň... z dane z príjmov. Ale hlavne by sme mohli zastaviť únik mladých, schopných, šikovných, vzdelaných ľudí, ktorí by to svoje šťastie, podnikateľské, mohli skúšať na Slovensku, z čoho by profitovali aj oni a aj naša malá krajina.
Čo sa týka daňovej rezidencie, mnoho fyzických osôb zo Slovenska sa práve kvôli vysokým daniam a odvodom rozhodlo zmeniť svoju daňovú rezidenciu, pretože jednoducho nie sú ochotní platiť neúmerné množstvo zo svojich ziskov v prospech štátu. Zdravé zníženie tejto záťaže by ich mohlo prilákať naspäť, čo by zasa mohlo mať pozitívny efekt na príjmy štátneho rozpočtu. Celkový efekt prilákania fyzických osôb s vysokými ziskami z kryptomien na Slovensko a podpora použitia kryptomien aj na nákupy tovarov a služieb by značným spôsobom mohla zvýšiť agregátny dopyt a priniesla by potrebnú stimuláciu ekonomiky v týchto náročných časoch a takú prirodzenú stimuláciu.
Ako je to teda s negatívnym dopadom vysokých sadzieb? Ako som pred chvíľou povedal, v našich slovenských podmienkach je to čistá nula. Ale všeobecne ekonomická teória nás totiž učí o takzvanej Lafferovej krivke. Táto krivka vyjadruje hypotetickú závislosť medzi celkovým výberom daní vzhľadom k miere zdanenia v krajine, no a podľa tejto krivky majú vysoké dane negatívny dopad, pretože zvyšujú daňové úniky a spôsobujú únik či už finančného alebo ľudského kapitálu krajiny. Zasa jednoducho povedané, v žiadnom prípade nefunguje, čím väčší, čím vyššia daň, čím vyššie daňové zaťaženie, tým vyššie zisky z tejto dane pre štát a tým fungujúcejšia krajina. Nie. Je nejaká rozumná hodnota, za ktorú sú veci už len horšie a horšie.
Aj v tomto prípade teda platí, že vysoká daňová sadzba v tomto konkrétnom ponímaní, teda daň plus zdravotný odvod, má od určitého bodu negatívny prínos pre štát, pretože vysoké dane spôsobujú pokles daňových príjmov a rast daňových únikov spolu s únikom, s odlivom kapitálu do daňových rajov. Už sa len opakujem, vyššia daňová sadzba a zrušenie zdravotného odvodu v konečnom dôsledku zvýši výber daní z kryptomien, čo zvýši príjmy do štátneho rozpočtu. My potrebujeme, aby na Slovensko prichádzali investície, prichádzali ľudia, prichádzali s ich schopnosťami, nie aby od nás odchádzali. Zníženie daňovo-odvodového zaťaženia z príjmov z kryptomien má množstvo výhod, ktoré môžu mať pozitívny vplyv nielen pre vlastníkov kryptomien, ale teda aj pre samotný štát a štátny rozpočet.
Kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu tohto návrhu. Samozrejme, ak sa dostaneme do druhého čítania, sme v druhom čítaní pripravení počúvať podnety, zlepšenia, spresnenia a na nich teda popracovať tak, aby sme boli schopní zákon prijať aj celkovo, finálne.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Taraba ako prvý.

Marián, prichádzať po tom, čo sme za uplynulé mesiace videli totálny kolaps virtuálnych mien, ktorých je mimochodom 20-tisíc, takže definícia virtuálnej meny je, že keď ja si vymyslím akýkoľvek počítačový kód a nazvem to, že to je virtuálna mena, tak je toto prinajmenšom divné. Warren Buffett na ostatnom mítingu svojej firmy, keď dostal otázku, že aké virtuálne meny by nakúpil, tak povedal, že ak by si mal vybrať, že všetky virtuálne meny by ho mali stáť 20 dolárov, tak si nechá 20 dolárov. Ja nerozumiem, prečo chcete tlačiť ľudí, aby investovali do takýchto fiktívnych, ničím nepodložených aktív, ktoré sú čisto špekulácia. Žiadne ťaženie, žiadne ťaženie virtuálnych mien na Slovensku nebude, pretože máme šesťnásobne vyššiu cenu energií ako, ako je priemer sveta, to znamená, v živote nikto racionálny, môžete tu robiť s daňami nič, to znamená, tento zákon je možno vylobovaný pre niekoho, kto, kto má potrebu urobiť nejaký predaj virtuálnych mien a je v tom zisku, to znamená, tam skôr otázka je, že pre koho to robíte, ale nikto príčetný dneska v štátnej legislatíve nemá dôvod po tom, čo sa udialo na trhu s tými fiktívnymi virtuálnymi takzvanými jedinečnými menami, hej, ktorých už je jedinečných 20-tisíc, niečo takéto podporovať. A tlačiť ľudí, aby ukladali svoje financie, svoje dlhodobé úspory, Slovákov, ktorí nemajú žiadne finančné dnes už aktíva, ktorí sú na tom oveľa horšie ako v 2008 pred finančnou krízou, a motivovať ich, aby investovali do niečoho takéhoto pofidérneho, tak je dosť akože otázne, prečo to robíte. A myslím si, že tento zákon dnes, akože ak chcete znížiť daňové zaťaženie pri obchodovaní s cennými papiermi, okej, za to som, ale toto nepodporím.

Pán poslanec Cmorej.

Ďakujem pekne, Marián, za objasnenie, že čo v tomto návrhu je. Chcem ťa len poopraviť alebo skôr doplniť v jednej veci. Ty si v jednej vete použil kryptomeny, povedal si dôchodky a povedal si dlhodobé investičné sporenie. Tuto len chcem upozorniť, lebo som to aj dostal ako jednu z pripomienok, alebo teda nieže pripomienok, z otázok, a myslím, že aj pred tými šiestimi mesiacmi, keď to tu bolo prvýkrát, tak to tu vzniklo, že prečo chceme, aby ľudia investovali dôchodky do kryptomien. Tak to neni pravda, to je hoax. Toto nemá nič s investovaním, teda my nenavrhujeme (povedané so smiechom), aby sa dôchodkové sporenia, aby obsahovali kryptomeny. My riešime len kryptomeny osobitne a potom riešime osobitne investovanie, respektíve zdaňovanie cenných papierov a dlhodobé investičné sporenie, jeho nastavenie, a keďže sú to príbuzné témy, tak sa to ocitlo v jednom návrhu. Napríklad v II. pilieri, tak do čoho môžte investovať, tak to je napísané v zákone o starobnom dôchodkovom sporení. A je tam presne úplne napísané, do čoho môžete investovať, a tam nie sú kryptomeny. A my toto nijako nemeníme.
Rovnako my, neni pravda, čo tu spomenul teraz pán poslanec Taraba, že my ideme že tlačiť ľudí do toho, aby investovali do kryptomien. No pravda je taká, že oni už investujú do tých kryptomien aj bez toho, aby existoval nejaký zákon, a to, že sa len tie zisky budú zdaňovať nejak rozumnejšie, tak my ich tým nijako nepodnecujeme, aby do toho investovali viac. My nedávame nejaké príspevky alebo nejaké špeciálne daňové úľavy na investovanie do kryptomien, my len dávame to zdaňovanie na prijateľnú úroveň v porovnaní so zahraničím a v porovnaní s inými finančnými nástrojmi. To je celé.