90. schôdza

A môžete pokračovať, pán poslanec Kuriak, vystúpením v rozprave. Po pánovi poslancovi Kuriakovi bude vystupovať pani poslankyňa Monika Kavecká.

Ďakujem. Trošku som naťahoval čas, aby, lebo som taký trémista stále, aby som trošku vydýchol, tak nedá, nedá mi nevyjadriť sa k tejto téme, ktorá je môjmu srdcu veľmi blízka. Tak snažím sa v tomto pléne, aj keď niekedy uletím, ale snažím sa vyjadrovať hlavne k témam, ktoré sú mi srdce, blízke srdcu, ako napríklad regióny, podpora cestovného ruchu, podnikateľov, farmári, ja neviem, mosty, cesty a také veci, ale jednou z mojich srdcoviek je práve, je práve prorodinná politika a téma, téma matiek, otcov, detí. Tak z tohto miesta chcem, samozrejme, poďakovať Igorovi Matovičovi, že, že on je taký ťahúň a vo, vo veľa veciach ani sa nemusím narobiť, ale on tými atómovkami veľa tých mojich snov a plánov naplní v prorodinnej politike. Naozaj ďakujem, to nie je to iba o tom, o tej veľkej veci rodinného balíčka, ale, ale naozaj veľmi si cením jeho snahu vytvoriť z našej krásnej krajiny prorodinnú krajinu a, a možno naozaj, neviem, ako sme teraz na tom, ale že možno práve vďaka, vďaka Igorovi, ale aj ďalším kolegom poslancom, ktorí, ktorí ho v tomto podporujú, že budeme možno najpro... najprorodinnejšia krajina minimálne v Európe alebo v okolitých štátoch.
Ja na začiatku len k tomu návrhu zákona, samozrejme, som veľmi rád, že sa týka aj oslobodenia od daní mládeže, deti od 15 rokov, ktorí už začnú brigádovať. To sa možno budem venovať, bude priestor ešte vo faktických podmienkach (poznámkach, pozn. red.), ale, samozrejme, aj toto je pre mňa veľká téma, lebo týka sa detí. Ale viac sa budem venovať práve tej časti, čo sa týka podpory a zvýhodnenia daň... daňových povinností u matiek, u pracujúcich matiek, ktoré majú deti do 15 rokov.
Takže tento návrh zákona, ktorý predložil kolega Igor Matovič, chcem na začiatku naozaj zvýrazniť, že sa jedná o veľmi nielen zaujímavý, ale dobrý a prospešný zákon pre veľa ľudí na Slovensku a naozaj práve tí, ktorí, ktorí to nielen najviac potrebujú, ale ktorí si to aj najviac zaslúžia, a to sú, to sú zase rodiny a tu konkrétne matky s deťmi. Teraz trošku tak vecne a potom jak bude čas, tak aj emočne. Lebo keby som začal emočne, tak zase ani, ani tretinu nepoviem z toho. Takže tak vecne k tomuto zákonu, čo, čo narýchlo mám tu pripravené aj z dôvodovej správy, aj niečo z médií, tak obsahom tohto návrhu zákona sú dve línie.
Prvá sa týka práve spomínaných žien a matiek, na ktoré sa chcem upriamiť, a druhá mladých ľudí, ktorých vek nedosiahol 25 rokov. Čo ja vítam je, je naozaj práve tá novela, ktorá má za cieľ daňovú úľavu pre vybrané skupiny ľudí a hlavne týkajúce sa matiek, ale, ale aj detí a vlastne tým sa pomôže aj zrov... zrovnoprávniť alebo priblížiť sa ku, priblížiť sa ženám a matkám k platom mužov. Práve pre tento typ diskriminácie, čo sa týka platov, je, je Slovensko kritizované aj z Európskej únie, čo som často zaregistroval v médiách, takže aj týmto, aj týmto sa vyrieši táto, táto výtka.
Ako vyplýva z Igorovho návrhu zákona, jeho cieľom je, aby matky detí vo veku do 15 rokov s hrubým príjmom do 2 000 eur neplatili zo svojej mzdy daň z príjmu. Ak takáto matka zarába v hrubom viac ako 2 000 eur, z príjmu presahujúceho túto sumu už matka daň z príjmu nebude mať povinnosť zaplatiť, čo ja si myslím, že by tak každý slušný a normálne zmýšľajúci človek na Slovensku. Rovnaké pravidlá sa majú vzťahovať aj na mladých ľudí do 25 rokov. Aj oni by mali mať nárok na špeciálnu výšku nezdaniteľnej časti základu dane, a to môže tiež aj mladých ľudí ešte viac motivovať, aby si možno vyhľadávali brigády a hlavne, aby vďaka tým úľavám na daniach možno si aj viac peňazí ušetrili práve možno aj na založenie rodiny a na iné veľmi potrebné finančne náročné veci.
Takže sú výhrady, sú veľké výhrady, ako aj tu bolo spomenuté aj od kolegyne Slavěny, že ako kebyže to bolo rozdávanie. Nie je to rozdávanie, lebo, lebo táto téma, ja som viac ako 12 rokov pri, pri OĽANO, ako sledujem od štyroch ľudí a viem, viem že táto téma bola úplne pri zrode tejto myšlienky, čo sa týka OĽANO, a s dobrým koncom, že, že OĽANO vyhralo voľby a môže vďaka tomu riešiť a vďaka Igorovi práve túto prorodinnú a sociálnu politiku a, samozrejme, spústu iných a dobrých zákonov. Takže nie je pravda, že to je nejaká atómovka pred voľbami a využívanie, využívanie ľudí alebo zneužívanie na politické body. To naozaj ani, ani z ďaleka sa to nepribližuje pravde.
Čo sa týka tohto, že odkiaľ na to, na to vziať, čo sa týka zaťaženia pre štátny rozpočet. Mnohí nevedia, ale treba si, treba spomenúť a, a oponenti si musia uvedomiť, že zvýšením platov týchto vybraných skupín sa vráti späť do ekonomiky mnohí, mnohými spôsobmi. Jeden, jeden z nich bude určite, keď sa bavíme o mladých ľuďoch a matkách, tak určite veľkú časť tých ušetrených peňazí na oslobodenie od dane tak vrátia ekonomike v podobe, že si budú môcť viac dovoliť nakúpiť rôznych tovarov, potravín, možno aj takých vecí, ku ktorým kvôli finančnej situácii nemali prístup. Takže toto bude jedna, jedna z tých možností, ako sa to vráti do štátneho rozpočtu.
Ale je tu ešte jedna zaujímavá vec, a dôležitá, že v tomto návrhu zákona je, ja to trošku vyselektujem, lebo chcem sa aj trošku emočne venovať tejto téme. Tuto mám, že tento krok by sa, podieľali by sa na, na kompenzovaní možno, možno záťaže na štátnom rozpočte, lebo tento krok a návrh Igora Matoviča by sa dotkol zamestnancov, ktorí v hrubom zarábajú viac ako 8 477 eur mesačne a oni boli doteraz oslobodení od daní a v ďalšom, toto sa zruší. Takže oni, oni sa budú podieľať, podieľa, podieľať daňami na, na určitých financiách pre štátny rozpočet.
Ja z tohto miesta, ako som spomenul, že téma matky, rodiny, rodiny s deťmi je moja srdcovka, samozrejme je to pre mňa prirodzené, preto chcem aspoň krátko, chcem aspoň krátko spomenúť a poďakovať mojej mamke, ktorá porodila deväť detí, vychovala nás osem okrem najmladšej sestry Márie a naozaj jej veľmi, veľmi pekne za to ďakujem, že hlavne, že nám dala, dala život. Obetovala celý svoj život pre nás deti, dokázala nás bez otca vychovať od mojich siedmich rokov z platu upratovačky, ale vždy sa našli aj dobrodinci ľudia, ktorí, ktorí jej v tejto službe deťom dokázali, dokázali jej pomôcť. A, a naozaj uvedomoval som si, že nemal som všetko ako moji rovesníci, moji kamaráti, spolužiaci, ale môžem povedať, vďaka jej obetavosti, obete a láske som mal vždy aj nejakú sladkosť, síce často to bola horalka na štvoro, jablko na štvoro, ale aj ten chlieb sme mali každý deň, takže naozaj bolo to, bolo to veľmi krásne detstvo. A ešte, Bože, to už toľko, a ešte hlavne aby som nezabudol, z tohto miesta chcem poďakovať druhej veľkej mame... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Vy máte neobmedzený čas, pán spravodajca, aby ste nedostali infarkt. To by som bol nerád.

Kuriak, Milan, poslanec NR SR
... druhej veľkej mamke, a to je, mamke v mojom okolí, a to je moja manželka Majka, ktorá, jáj... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, vy máte neobmedzený čas, čiže pokoj, lebo vidím na vás, že to chcete stihnúť. Máte výhodu ako spravodajca, takže pokojne vyjadrite svoje emócie, preto som vás chcel upozorniť, ale až zaniklo to v tom nasadení, ktoré ste mali. Nech sa páči.

Kuriak, Milan, poslanec NR SR
Ja som to aj zabudol. Veď ja som si narýchlo písal. Tak ale mám pol zošita. Pol zošita mám, nevadí?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči, je to na vás.

Kuriak, Milan, poslanec NR SR
Ale nie. Tak nebudem zdržiavať, samozrejme, á, ešte máme hodinu, takže hodinu budem. (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.)
Nie, a tak chcem poďakovať druhej veľkej mamke v mojom, v mojom (rečníkovi sa trasie hlas), ja som emočný človek, no, prepáčte, mojej manželke Majke, ktorá tiež prijala a chcela dať život siedmim deťom. Vďakabohu, päť nám žije, dve, dve sa neudržali a naozaj napriek tomu, že mala iba jednu sestru, ona nemala v DNA to, čo ja, keď pochádzam z deviatich detí, babka z jedenástich detí, prababka to už ani nejdem hovoriť, lebo ani neuveríte. Ale naozaj moja manželka sa dokázala obetovať a hlavne jej ďakujem z tohto miesta, že vyhovela mojej túžbe, keď sme mali iba dve žijúce dcéry, preto je aj veľký rozdiel, ale veľmi jej chcem poďakovať, že otvorila svoje srdce pre viac detí a dokázala prijať ešte tri deti, ktoré sú teraz neplnoleté. A naozaj keď si spomeniem na to obdobie, ako to ťažko prijímala v začiatkoch, že veľa detí, a že naozaj možno nebola na to pripravená, ale teraz by tie deti nedala za nič na svete. Naozaj to je, to je pre ňu obrovská radosť a, a práve aj vďaka tejto jej otvorenosti máme ešte aj najmladšiu dcéru Marušku, ktorá je pre nás veľkým pokladom a anjelom a naozaj prináša obrovský kopec radosti vo svojom okolí.
Emočne by som mohol rozprávať veľmi veľa, ale chcem aj, chcem aj teraz ku Dňu matiek paru slov povedať. Moja mamka nikdy po tom netúžila, nikdy nebola na výslní, bola, bola navrhnutá občanmi mesta pred rokmi na mamku roka a nezabudnem, keď povedala, že za čo by si to ona mala akože práve ona zaslúžiť toto ocenenie, že tá jej skromnosť bola naozaj ukážková. Tak nakoniec sme ju deti presvedčili, že si to zaslúži. To bola ukážka jej veľkého srdca a ja ten Deň matiek spomínam práve kvôli tomu, že teraz niektorí, niektorí politici budú, z predchádzajúcich vlád, budú trošku v kŕči, keď boli roky zvyknuté, Igor Matovič a hlavne on im to trošku naštrbil, ten taký, taký komfort, takú pohodičku, rozdávanie tých karafiátov, ružičiek v akcii možno, možno niekedy na eurá, možno aj za euro a naozaj robili okolo toho, okolo, okolo toho krásneho sviatku a takej hodnotnej veci, preto som bol emočný, lebo, lebo viem, čo znamená pre niektoré a, a verím tomu, že pre väčšinu matiek, čo znamená materstvo, koľko je to obety. A, a oni z toho, niektorí politici z toho urobili takú šou v sálach s úsmevmi, s hercami, spevákmi, s vtipmi, niekedy nemiestnymi, tak teraz budú trošku, títo politici budú trošku v kŕči rozdávať tie karafiáty možno, možno aj ani nebudú. Lebo naozaj situácia sa zmenila, lebo skutočná pomoc matkám a prorodinná politika je, je ukážkou toho, čo tu Igor Matovič so svojimi atómovkami predvádza. Ja mu naozaj za toto, neviem sa mu za toto vynaďakovať, preto som rád, že som súčasťou toho, lebo pre mňa, pre mňa matky, pre mňa rodiny, deti sú naozaj to najcennejšie, čo môže byť na svete. Takže naozaj za toto veľmi ďakujem.
Nielen na Orave, ale aj ako kolega Peťo spomenul, ale aj inde na Slovensku je veľa rodín s viacerými, s viacerými deťmi a práve keď som počul na stretnutí v Ružomberku, keď rodičia spomínali, že majú deväť detí, tak mi nedalo, samozrejme, osobne sa s nimi porozprávať, tak som zašiel za nimi a naozaj tá radosť z toho, že majú, aj konkrétne viem, že majú sedem dcér, majú dvoch synov, všetky, všetky tie ich deti pracujú. Tí rodičia vyzerali, vyzerali veľmi mlado. Ja chcem aj týmto motivovať ľudí, aby sa nebáli prijať viac detí, že nie všetko sú financie a vďaka týmto predkladaným návrhom zákona, nielen tohto, ale prorodinného balíčka a všetkým iným ďalším, že teraz už aj tá finančná situácia pre rodiny sa omnoho viacej zlepšuje. Ja chcem aj poďakovať Anke Záborskej, aj ďalším, naozaj pri tom, že dokázala presadiť, dokázala presadiť a som rád, že práve ona ako mamka ma predbehla v tomto mojom sne a v mojej myšlienke. Ja som chcel, aby, aby všetky deti, aj piate, aj ďalšie mali príspevok pri, ako matky pri narodení aj ďalších detí, ale naozaj prihliadnuc ku finančnej situácii, ja si veľmi cením, že, Anka, že si urobila tento krok. Viem, že nebolo to zo začiatku také úplne jasné, že to prejde, aj všetkým, ktorí podporili tento návrh zákona, že už teraz môžu mamky, myslím, že to od mája platí, od mája, keď sa každé dieťatko narodí, tak dostane tých 830 eur bez páru centov, tak to je tiež veľká pomoc, lebo viem dobre, ako som sa musel niekedy, poviem tak ľudovo, ťapnúť po kešeni, keď sme už očakávali, že príde ďalší člen rodiny k nám domov a vedel som si zhruba vypočítať, koľko kočík stojí, koľko základné oblečenie a iné veci, takže, našťastie, ja vtedy som bol vo veľmi dobrej finančnej situácii, hej, takže my sme s tým problém nemali, ale neboli to malé sumy peňazí.
A ja verím tomu, že do budúcna, nemusím to byť ja, hej, ale verím tomu, že v tomto pléne možno ja nebudem poslancom, však to nie je v našich rukách, ale verím tomu, že v tomto pléne sa v ďalšom volebnom období nájdu poslanci, ktorí, ktorí budú robiť všetko preto, aby, aby všetky deti mali nárok aj na tento, na tento bonus, čo sa týka príspevku pri narodení dieťaťa a iných tém.
Dobre, nejdem už zdržiavať, lebo mám tu ešte narýchlo niekoľko strán napísaných. Ja si myslím, že stačí a ostatné, ostatné keď tak poviem vo faktických.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Kľudne ste ešte mohli využiť čas. Ako spravodajca ho máte neobmedzene, ale budiš. Teraz vystúpi v rozprave, len pre informáciu, to je ústna rozprava, hej? (Reakcia z pléna: „Áno.") Dobre.
Čiže pani poslankyňa Kavecká, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystupujem na podporu tohto zákona a začnem takýmto tým slávnostným tónom tých sviatkov.
Dneska je Medzinárodný deň sestier. Áno, 12. mája, je to na počesť zakladateľky ošetrovateľstva Florence Nightingalovej, ženy, ktorá sa zasadila o to, aby ošetrovateľstvo bolo povýšené na vedu, a zistila, že práve tým ošetrujúcim vojakom v tej Krymskej vojne, tou pomocou sa dá zachrániť veľa ľudí, veľa ľudských životov, ale takisto zmierniť utrpenie a prinavrátiť ako keby dôstojnú smrť, lebo aj to je veľmi dôležité.
Tento víkend si pripomíname druhý, druhú nedeľu v mesiaci máj, a to je Deň matiek, a medzitým ešte aj moja mamina má zajtra narodeniny, takže to je také krásne trojdnie pre mňa.
A začnem tým, že čo sa stalo v minulosti. Boli obdobia, kedy som napríklad ja osobne pracovala v nepretržitej prevádzke, mali sme už druhé dieťa, hypotéku na rodinný dom, chceli sme ho postaviť, chceli sme sa osamostatniť, ako rodina sme chceli žiť v nejakých takých slušných podmienkach a keďže môj manžel je obyčajný robotník a poctivo pracuje, ja zdravotná sestra v nepretržitej prevádzke, financií bolo málo a podpora od štátu žiadna. Od každého dieťaťa som išla od roka pomaly už do práce, pretože rodičovský bol tak strašne nízky, že nám to by nevyšlo ani na splátky. A čo sa stalo? V deväťdesiatom deviatom roku pri dvoch deťoch, keď som aj od syna odišla skôr na, do práce, prekročili sme príjem o tri alebo štyri koruny. A zobrali nám rodičovský príspevok. Rodičovský ako nie príspevok, ale proste prídavky na deti. Strašná skrivodlivosť. Veľmi som bola nahnevaná na tento štát a cítila som to ako veľkú nespravodlivosť.
Napriek tomu som nikdy neverila, že budem v slovenskom parlamente a budem mať tú moc prispieť ku tomu, aby sme pomáhali rodinám, aby sme odstraňovali nespravodlivosť, aby sme dokázali zlepšiť život, a stalo sa. A ďakujem veľmi pekne. A ďakujem všetkým poslancom, ktorí toto robia, ktorí napĺňajú mandát, ktorý sľúbili. A naopak, poukazujem na tých poslancov, ktorí populisticky tu niekoľko iks rokov sedia, neurobili pre slovenské rodiny, slovenských občanov, pre rodiny s deťmi nič, iba sľubovali. Neurobili pre matky, staré matky, starých rodičov, mladé matky, rodiny s deťmi, mladých ľudí, občanov nič. Naopak, ich roky držali v demagógii, v strachu a ešte si dovolia aj poukazovať na tých ľudí, ktorí odvážne, úprimne a pre ľudí dodržali slogan a vyrobia z ne... chcú vyrobiť z neho blázna s jeho atómovkami, s jeho nedôstojným správaním, s jeho amaterizmom.
Nezdá sa vám to trošku také zvláštne, že práve títo ľudia ako keby robili to, že podľa seba súdim teba? Práve oni sa báli toho, že pomôžeme ľuďom. Práve oni sa toho boja, že sa ľuďom na Slovensku zlepší život. Videli ste dnes tlačovú správu štátneho tajomníka Marcela Klimeka? Jedna báseň. Ako Slovensko hospodárilo za tie tri roky, aké dosiahlo úspechy. Viete, čo ma najviac zamrzelo? Že ani jeden novinár sa nič neopýtal. Nič. Žiadna otázka. Ako to je možné? To, čo my máme odprezentovať, my na Slovensku v porovnaní so štátmi v Európskej únii, v porovnaní s Európskou úniou, aký sme dosiahli úspech, dokonca sme pod hranicou zadlženosti v pomere s Európskou úniou. Ako sme krásne videli dnes na tlačovej besede, že v podstate koľko peňazí pritieklo do štátneho rozpočtu. To, že z memoranda z bánk prišla miliarda. Tu nemôže si predsa nikto dovoliť povedať, že toto sú atómovky Igora Matoviča, že to je populizmus. Ak je pomoc ľuďom populizmus, tak to sme sa kde dopracovali? Prečo sa populisticky nesprávali predchádzajúce vlády? Prečo brali rodinné prídavky ľuďom, ktorí presiahli nejaký príjem, pretože museli, boli nútení ísť do práce od malých detí?
Viete, ako mi to je teraz ľúto, že kvôli financiám som nebola pri výchove mojich detí, lebo som nemala na výber? Ja sa teším z toho, že to teraz je iné. Moje okolie mi povie, že: Monika, Monika, čo vy to tam dávate s tým Igorom? Však na nás to už ani na jedného neplatí. Už máme deti veľké, naše deti majú už viac ako 25 rokov, nemáme deti do 15 rokov. Áno, na nás sa to nevzťahuje. Ale my sme tí úprimní a pre tých ľudí. My sa nepozeráme na to, či my budeme mať z toho prospech, ale občania, ktorí mali tú nádej, že sa tu niečo zmení. A za tie tri roky sme tú obrovskú zmenu dokázali. A ja z tohoto miesta ďakujem hlavne Igorovi, že neuhol a že je čestný politik, ktorý naozaj napísal na tie predvolebné bilbordy úprimne a odvážne pre ľudí, lebo sa to naozaj udialo. Lebo tá jeho úprimnosť tam bola, je a ja mu verím, že aj bude. Nevymenil to svoje pohodlie človeka, ktorý je v politike, je finančne zabezpečený a prestal bojovať. Nie. Bojuje. Bojuje stále za ľudí, pretože chcel ukázať tomuto Slovensku, že sa to dá. Bol ministrom financií a prišiel na to, že v podstate sme tu boli roky klamaní.
Tých financií máme dostatok. Dokonca týmito opatreniami vieme tie financie pre ľudí, pre občanov, ktorí to opäť len minú v tej našej ekonomike, zabezpečíme ten tok tých financií. A tieto strašenia, ako samosprávy prídu o peniaze, ako pôjdu do nútených správ, prosím vás pekne, to ešte dneska niekto tomuto verí? Týmto klamstvám a týmto zavádzaniam? Nehanbia sa tí ľudia, že toto rozprávajú? Ktorá samospráva skrachovala? Ani jedna. Teraz sa tu hovorí o tom, že no ale toto bude stáť 450 miliónov eur. Ale nikto nespomenie, že sme miliardu získali z memoranda z bánk. Veď to sú financie. Nech tá ekonomika je živá, nech sa podporuje. Znižujeme dane, motivujeme mladých ľudí, aby ostali na Slovensku. Už tu bolo spomenuté toľkoto benefitov. A my musíme o tom rozprávať.
Viete, mňa učili, že nechváľ sa sama, lebo samochvála smrdí. Ale ja to pociťujem ako veľkú nespravodlivosť, že my by sme o tom nemali rozprávať. My by sme sa mali chváliť tým. A chváliť tých ľudí, každého jedného poslanca treba chváliť, ktorý zahlasoval za prorodinné opatrenia napriek tomu, že sme boli vystavení obrovskému tlaku, útokom. Boli sme prirovnávaní k bláznom. Toto by sa diať nemalo. Máme to uznať ako holý fakt, že to pomáha, že je to dôstojné, že sa naozaj stávame riadnym demokratickým štátom, kde sa staráme o občanov, ktorí sa obetujú a privádzajú na svet ďalších občanov, že prorodinná politika je tá najdôležitejšia. Už za socializmu nás učili: rodina je základ štátu, rodina je základ spoločnosti. Keď nebudeme mať spoločnosť, sme zbytoční aj my. Nebude život na zemi.
Takže nechcem to len tak emotívne. Chcem poprosiť všetkých, aby sa nebáli a podporili tento návrh, pretože ak to myslia úprimne a chcú napĺňať mandát poslanca Národnej rady, tak je správne podporovať občanov, zvýhodňovať tých, aby sme získali mladých ľudí na Slovensku, aby nám ostali pracovať, rodiny, matky s deťmi, ktoré majú do 15 rokov, aby boli motivované ísť pracovať, aby sme ich zrovnoprávnili, aby sme boli moderná spoločnosť.
Ďakujem za vašu podporu.

Ďakujem. Štyri faktické poznámky.
S prvou pán poslanec Mihalik.

Ďakujem pekne za slovo.
Nechcel som vystupovať, ale, Monika, si ma naštartovala, pretože škoda, že tu nesedia sociálni demokrati, ktorí možno by sa, by sa pripojili, ale ťažko by sa do tohoto mohli pripojiť, pretože skutočne tak to bolo, ako si to povedala. A to, že nás ozaj majú za bláznov a Igora takisto, že z tých atómoviek si robia stále srandu, to môžem potvrdiť. Ale na druhej strane ja stále viac a viac dochádzam do styku s občanmi s tým, že nám, že nám ďakujú. Ďakujú nám za to, že v podstate nielen rodinám, ale takisto aj dôchodcom, a nemusím ísť ani ďaleko, hej, je, dnes cinklo môjmu otcovi 425 eur rodičovský dôchodok. Už mi písal, že čo to má znamenať, že to on jednoducho nevie, odkiaľ mu to došlo. Tak som mu to vysvetlil. Hovorím, takže určite pomáhame a ďalšia pomoc by mala smerovať našim matkám. No a z tej tlačovky, ktorú si spomínala, mne utkvela jedna vec, čo povedal Marcel Klimek. Vyše osem miliárd je v kase. To je neskutočné. Čiže v podstate my ďalšej vláde necháme v kase osem, vyše osem miliárd a táto vláda keď prišla, ledva, ledva tam naškriabali nejaké milióny, takže toto je úspech, ja si myslím, tejto našej vlády, že skutočne nechávame ďalšej vláde ďalšie peniaze na pokrytie aj týchto vecí, ktoré v podstate teraz schvaľujeme.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Drábiková.

Ďakujem za slovo. Ešte pred voľbami sme mali tlačovku o prorodinnej politike. Sama som išla do politiky práve z prostredia, kde sme pracovali s rodinami, pomáhali sme im a toto bola taká moja srdcovka. Hovorili sme vtedy o tehotenskom, o ďalších opatreniach, ktoré sa stali postupne skutočnosťou. Napriek mnohým bojom, napriek tomu, že sa zdalo, že to je nepresaditeľné. Či sú to rodinné prídavky, či je to daňový bonus, doplatky na lieky, mnohé zákony na pomoc zdravotne znevýhodneným, rodičovský dôchodok, ako už Marcel spomenul, ktorý dostali mnohí naši rodičia. A teraz to je ďalšia vec, ktorá by v podstate mala byť zaujímavá a podporiteľná aj pre mnohých, ktorí hovoria o emancipácii žien, o podpore žien, o ich zrovnoprávnení. Pretože toto je veľmi vážna otázka a tí, ktorí hovoria, že to treba robiť inak, tak ja by som povedala, že áno, aj inak, ale aj takto. A som veľmi rada, že robíme nielen sociálnu politiku, ale že robíme prorodinnú politiku. Pretože sociálna politika pomáha tým, ktorí sú v núdzi, ale rodinnú politiku by štát mal robiť vo vlastnom záujme, pretože podpora rodín na to, aby sa rozhodli tu žiť, študovať, pracovať a mať tu ďalšie rodiny, toto by malo byť v záujme štátu. Pretože práve tieto rodiny, keď budú mať zabezpečené tie potreby, ktoré majú, tak tu budú žiť, budú tu pracovať a budú prinášať dobré veci pre túto krajinu. Tak ja si myslím, že tieto dva návrhy sú revolučné a mnohým sa zdajú možno šialené, ale je vidno, že táto krajina bola dobre spravovaná, jej financie boli dobre spravované napriek všetkým kuvičím hlasom a tie financie sa na to nájdu. A ja si myslím, že financie na rodiny a na ľudí by sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dobeš.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Monika, dovoľ krátko zareagovať. Vniesla si taký svoj osobný pohľad do tejto problematiky nielen tou analýzou od pána Klimeka, cez tlačovku, kde si pomenovala výsledky hospodárenia, kde si pomenovala, ako stoja na tom obce, mestá, teda naše miestne a regionálne samosprávy, o ktorých bolo toľko rečí a aj určitého plaču, ako, ako vyjdú z toho všetkého, a vidíme, že skutočne ani jedna neostala v nútenej správe. Takisto si vniesla s takým ženským pohľadom a ženským prístupom aj všetky tie problémy, ktoré si musela prekonať ako žena matka, ktorá pracovala v nepretržitej prevádzke. O to viac, že si pracovala na pracovisku v nemocnici, kde si musela mať dostatok sily, nielen preto, že si tam videla aj zomierať ľudí, ale aj prichádzali nové životy na tento svet. A v kontexte toho, že je Deň matiek, tak všetko toto treba si uvedomiť možno ešte viac ako inokedy. Takže chcem ti poďakovať za tvoj pohľad a takisto želám, keďže si matka, všetko dobré, pretože jedno príslovie hovorí, a ty si mu dokázala odolávať, že iba zdochnuté ryby plávajú dolu vodou. Aj keď ťa ten prúd strhol, ty si sa nebála, išla si znova proti prúdu, lebo máš pevnú vôľu, nevzdávala si sa a dokázala si to, takže ďakujem.