90. schôdza

Ja by som len uviedol hlasovanie na najbližšie hlasovanie, to je zajtra o jedenástej.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže tak ako už som v prvom kole rozpravy ozrejmil, na Slovensku máme systém, ktorý na jednej strane dovoľuje pokutovať prepravcov na základe zákona o diaľničnej známke a potom na základe zákona o mýte. To znamená, že sú tu duplicitné akty. Je to v podstate dvakrát penalizovanie za rovnaký dopravný delikt, čo je v rozpore s akoukoľvek logikou, najmä je to v rozpore so snahou štátu, aby podporil rovnaké zaobchádzanie a najmä, aby sme boli konkurencieschopní aj s okolitými štátmi, pretože tie pokuty sú najvyššie na území Slovenskej republiky. Ja využijem už tento úvod, potom nevystúpim v rozprave.
Na legislatívnom odbore v podstate povedali, že ten zákon je v poriadku. Posúva sa tam účinnosť. Tu kolega Kuffa prečíta pozmeňovací návrh a plus nebolo tam odporúčanie, že keď sa znižuje jedna forma pokuty, že aby sa to zosúladilo so znižovaním aj druhých sadzobných v podstate táx. Takže, takže s týmto tiež my problém nemáme. Takže ak by tá politická vôľa bola, tak sme s tým v poriadku.
Takže ďakujem pekne a už nebudem vystupovať potom v rozprave.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta...
=====

-----------------------------------------

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých predpisov, tlač 1497, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1564 z 24. februára 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru a výbor pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona prerokovali výbory nasledovne: Ústavnoprávny výbor predmetný návrh zákona prerokoval, avšak do začiatku konania schôdze gestorského výboru o návrhu uznesenia nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Keďže výbory Národnej rady Slovenskej republiky uvedené pod bodom III tejto správy neprijali uznesenia, informácia neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre hospodárske záležitosti na 145. schôdzi dňa 2. mája 2023. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru, ktorý odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť, nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda výboru pre hospodárske záležitosti ma zároveň určil za spoločnú spravodajkyňu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ako bolo avizované, máme pripravený pozmeňujúci návrh z dôvodu toho, že tam skončila účinnosť, ja si ho dovolím teraz prečítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 4. vkladá nový bod 5, ktorý znie:
"5. Za § 36h sa vkladá §36i, ktorý v rátane nadpisu znie:
"§36i
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. júla 2023
Konanie o priestupku a správnom delikte začaté a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2023 sa dokončí podľa predpisov účinných od 1. júla 2023."
2. V čl. II sa za slová "1. mája" nahrádzajú slovami "1. júla".
Ďakujem skončil som.

Ja chcem iba ohlásiť, termín hlasovania dáme zajtra o jedenástej. Štvrtok o jedenástej.

Ďakujem za slovo. S týmto návrhom zákona sme tu prišli kvôli tomu, aby sme odstránili stav na Slovensku v ochrane prírody, ktorý dneska hovorí o tom, že všetky rozhodnutia ochrany prírody a krajiny sa dejú bez súhlasu vlastníka. Ochrana prírody alebo orgán ochrany prírody má síce povinnosť vyhlasovania či už chránených území, zón chránených území a tak ďalej, povinnosť prerokovať to s dotknutým vlastníkom, ale nemá povinnosť prihliadať na pripomienky a takisto nemá povinnosť mať súhlas vlastníka. Takže preto sme prišli s týmto návrhom zákona. Zároveň chcem povedať, že sa aj hlásim do rozpravy, v ktorej ešte prednesiem pozmeňujúce návrhy.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne tu nevidím, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2124 z 22. marca 2023 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu, Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 1507, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určitej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor predmetný návrh zákona prerokoval, avšak do začiatku konania schôdze gestorského výboru o návrhu uznesenia nehlasoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 530/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor k návrhu spoločnej správy neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Predseda výboru ma určil za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, ktorým predkladám predmetnú informáciu na schôdzi Národnej rady. Budem informovať o výsledku rokovania výboru a budem navrhovať ďalší postup. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ja som povedal, že vystúpim v rozprave.

Takže mám dva pozmeňujúce návrhy. Najprv odôvodním ten kratší. Prečítam ho, potom ten dlhší.
Čiže prvý pozmeňujúci návrh som si dovolil otvoriť § 30, ktorý hovorí o zonácii chránených území. Navrhujeme v ňom nastaviť postavenie vlastníka tak, ako je to aj v iných krajinách, kde chránené územia a zóny chránených území sa vyhlasujú po prerokovaní a so súhlasom vlastníka, resp. vlastníkov, aj keď sa bavíme možno o nejakých spoločenských útvaroch. Takže prečítam ho. Nebudem dlho zdržiavať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky republiky Filipa Kuffu. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/ 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 sa za bod 2 vkladá bod 7, ktorý znie:
7. "V § 30 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: "Zóny chránených území možno vyhlásiť až po prerokovaní s dotknutými vlastníkmi pozemkov a po písomnom súhlase so zaradením pozemkov do zón chránených území od známych vlastníkov dotknutých pozemkov, v prípade ak sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, o udelení písomného súhlasu so zaradením územia do zón chránených území, rozhoduje zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov všetkých spoluvlastníkov takejto spoločnej nehnuteľnosti. V prípade ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov, súhlas musí byť udelený nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov všetkých spoluvlastníkov. Ak nie je udelený písomný súhlas podľa tohto odseku, pozemky nemožno zaradiť ani vyhlásiť do zón chránených území.
Ďakujem.
Tento prvý pozmeňujúci návrh som skončil. Si pripravím druhý. Dovolím si prečítať jeho odôvodnenie.
Podľa platného znenia zákona v rámci prechodu správy by do správy organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva životného prostredia, teda správ národných parkov, mala do troch mesiacov od zonácie prejsť aj správa pozemkov slúžiacich poľnohospodárskej výrobe a súvisiaci hnuteľný a nehnuteľný majetok. Tento pozmeňujúci návrh pramení v podstate z nie tak dávnych mediálnych udalostí ohľadom koní muránskeho norika na Muránskej Planine, kedy sa dva rezorty doťahovali o to, že kto si tie kone zoberie a kto si zoberie pozemky. Došlo v podstate k tomu, že pri zonácii vyzónovali aj poľnohospodárske pozemky, ktoré slúžili na chov týchto koní a takisto ministerstvo životného prostredia povedalo, že si berie stajne a všetky tie budovy, ktoré tam na Muránskej planine na veľkej lúke sú.
Dospeli v podstate do takého štádiá, že ministerstvo povedalo, že síce si berie tento nehnuteľný majetok, ale kone nie. Aj keď zákon hovorí o tom, že mali by si pribrať aj ten súvisiaci hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Ďalší ten nonsens bol ten, že veľká lúka slúži na chov, či už odstavených žriebät, alebo valachov a žrebcov a okrem toho ešte stredisko v Dobšinej, kde je to tzv. základné stádo. Tá vôľa bola tam, že štátny podnik by to teda pustil ako celok, čo teda dáva svoju logiku. Ministerstvo životného prostredia však nechcelo, pretože tie náklady boli 1 milión 100-tisíc a to, keď zistili správy národných parkov, tak sa voči tomu bránili, pretože správy národných parkov založené na nič nerobení v podstate nevedia nejakým spôsobom vyprodukovať hodnotu, ktorou by vedeli kompenzovať tieto náklady. Kdežto štátny podnik, v tomto prípade sú to Lesy Slovenskej republiky, tieto náklady na kone si kompenzoval ťažbou dreva. Áno, tú, ktorú tak nenávidíme, ale to je skratka fakt toho.
Ďalšia časť toho pozmeňováka hovorí o tom, že keď sa vyzónujú národné parky, on hovorí o tom, že tie pozemky prechádzajú v celosti. Vieme o tom, že tie hranice chránených území v podstate nekopírujú hranice pozemkov alebo teda parciel podľa katastra a tu dochádza k takej zaujímavej veci, že keď to z časti zasiahne nejaký pozemok alebo parcelu, tak tá správa národného parku si to berie v celosti a teraz z praxe vieme, čo som sa rozprával, že nedochádza tam k tým dohodám. Teraz, že na tom území chránenom by mal byť jeden správca a to druhé územie z logiky veci aj zo zákona by malo zostať tomu druhému. Teda štátnemu podniku. Preto tá druhá časť hovorí o tom, že keď sa tieto veci, nazveme to zjednodušene, zakreslia, tak jednoducho buď do 3 mesiacov, alebo do jedného roka musí dôjsť k tomu, že sa tam určitá správa, tú musí kataster zapísať a či už sa to jedná teda v otázke lesu, Štátneho podniku lesov SR alebo v otázke poľnohospodárskych pozemkov Slovenského pozemkového fondu, tak aby to teda neviselo len tak vo vzduchoprázdne hej, že je tam niečo naformulované. Tak jednoducho ten kataster to má povinnosť zapísať.
Čiže kvôli tomu ja si dovolím teraz začať čítať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky republiky Filipa Kuffu. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/ 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších...
=====

Myslím si, že touto novelou zákona o ochrane prírody a krajiny najmä uvítajú najmä vlastníci pozemkov, ktorí v podstate budú musieť dať súhlas pri tej zonácii, ak by životné prostredie chcelo ako rozhodovať, čo je veľmi ako dôležité, lebo doposiaľ tá prax bola taká, že stačilo prerokovať ako tie veci a tí vlastníci veľakrát sa tam búrili aj námietky vznášali a jednoducho tie vlastnícke práva neboli akceptované. Toľko to je na ten súhlas ako tých vlastníkov a trochu ešte keď mám čas, tak by som chcel poukázať na toho, ten muránsky norik. To sme tuná spomínali, však keď to spadlo ako pod tú gesciu ministerstva životného prostredia, tak bývalý minister životného prostredia Ján Budaj, tak on takmer z hodiny na hodinu, z minúty na minútu bol schopný zničiť ten chov muránskeho koňa norika, čo v podstate sa dokázalo po nejakých tých rokovaní predsa len zachovať.
Neviem si to predstaviť, že by celý ten chov bol prenesený pod Žrebčín v Topoľčiankach. V podstate tá práca alebo tá činnosť 70 rokov, ktorú tuná vykonávali Slovenské lesy od roku 1950 a vychovali na tej veľkej lúke alebo na tých lúkach až do 4-tisíc koňov, ktoré sa využívali v lesníctve na ťažké lesné ako práce, tak bolo by to zničené. Toto by bolo čosi, čo, čo sa nedá už ani napraviť, lebo to sú škody takého rozsahu, ktoré veľakrát sú nenapraviteľné. Som rád, že sa toto podarilo zachovať.