90. schôdza

Ďakujem pekne.
Bytová politika Slovenskej republiky do roku 2030 ako strednodobý rámcový dokument štátu definuje víziu a ciele v oblasti bývania. Na ich dosiahnutie sa navrhujú nástroje a súčasne formuluje aj zodpovednosť jednotlivých subjektov, ktorých sa dotýka bytová výstavba na Slovensku, t. j. jednotlivcov, štátu, vyšších územných celkov a súkromného sektora pri zabezpečovaní bývania. Jedným z najvýznamnejších nástrojov podpory rozvoja bývania na Slovensku je Štátny fond rozvoja bývania, ktorý je pod Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky. Práve prostredníctvom tohto nástroja štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových domov. Na základe pretrvávajúceho záujmu o tento nástroj možno konštatovať, že práve spomenutý Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov. Preto cieľom tohto návrhu zákona je upraviť podmienky pre obnovu a podporu obnovy bytovej politiky a budovy, aby bolo možné na tento účel čerpať finančné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci programového obdobia 2021 až 2027. Súčasne sa navrhuje zavedenie motivačných prvkov, aby žiadatelia investovali finančné prostriedky na vybudovanie technických zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie. Toľko v krátkosti v úvodnom slove. Trošku podrobnejšie v otvorenej rozprave, kde sa hlásim ako navrhovateľ.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, teda, kolegovia, iba vidím, predkladám správu výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1548.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rady v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, dovoľte, aby som odôvodnil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Tomáša Lehotského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1484.
V súčasnosti podľa platnej legislatívy má žena nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Ak jej čo i len jeden deň chýbal, tak si to nijak nemôže doplatiť ani zmeniť a nárok nemá. Momentálne mnohé absolventky stredných a vysokých škôl aj v prípade, že sa zamestnajú po škole, nemajú nárok na materské, lebo nespĺňajú zákonom stanovenú podmienky, ako som už spomínal tých 270 dní, ani deň menej. Zároveň náš právny systém nedovoľuje ženám si chýbajúce ani nemocenské poistenie nejakým spôsobom dobrovoľne doplatiť, aby im nárok na materskú vznikol a tak zostávajú bez nej. V iných krajinách Európskej únie pritom je časté, že štúdium sa do nároku na materskú zaratáva ako sústava, sústavná príprava na povolanie. Napríklad vedľajšia Česká republika, Rakúsko a tak ďalej a tak ďalej.
Na základe novej navrhovanej úpravy, ktorú predkladáme, sa do doby 270 dní započíta taktiež doba štúdia na strednej alebo vysokej škole považovaná za sústavnú prípravu na povolanie, ak poistenkyňa získala týmto štúdiom príslušný stupeň vzdelania. To znamená, štúdium musí úspešne ukončiť. Upozorňujem, že je nevyhnutné, aby toto štúdium bolo úspešné ukončené a zároveň žena v čase uplatnenia si nároku na materskú bola zamestnaná, tým pádom aj nemocensky poistená. To znamená, že nielenže musí mať ukončené štúdium, ale musí nastúpiť aj do práce a ten zamestnávateľ ju musí, samozrejme, zahlásiť do poisťovne a platiť to poistné. Ale nemusí to byť tých povinných 270 dní, lebo škola sa do toho započítava.
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky bolo poistená najmenej 270 dní. Takže našou snahou je tých, kto úspešne skončí školu, úspešne sa zamestná, aby tých 270 dní bolo aj súčasťou vzdelávania.
Ďakujem. Zároveň sa hlásim do rozpravy, kde ešte chcem povedať nejaké iné argumenty k tejto novele.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Tomáša Lehotského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1484.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2170 z 29. marca 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor.
Návrh zákona, tlač 1484, prerokovali a odporučili schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť. Spoločná správa o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 273 z 2. mája 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Tak na začiatku by som sa chcel poďakovať tým, ktorí nás upozornili na túto dieru v slovenskej legislatíve, a to je študentkám, ktoré študujú v Českej republiky, študentky medicíny, lebo toto bol ich dôvod, prečo si nevybrali školu medicíny na Slovensku, ale, ale odišli do Čiech. Náš právny poriadok v podstate trestá ženy, ktoré uprednostnili štúdium pred prácou. Pritom práve vysokoškolsky vzdelaní ľudia predstavujú pre hospodárstvo krajiny vysokú pridanú hodnotu. Nie je pravdou, že naše vysoké školstvo produkuje nepotrebných absolventov. Síce aj u nás rastie počet vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva, je na úrovni 18 %. Ale v Európskej únii alebo v krajinách Európskej únie je to až 40 %. To znamená, že máme čo ešte robiť a čo doháňať.
Vzdelané obyvateľstvo sa neprejavuje len v hospodárstve krajiny, ale aj vo zvýšených nárokov na spravovanie veci verejných, akceptovaní korupcie či kritickom myslení, čo nám zjavne chýba. Takáto právna úprava funguje v Česku, kde sa osvedčila, a je aj jedným z dôvodov, prečo slovenské študentky odchádzajú na štúdium práve do Česka. Na českých školách študuje momentálne 23-tisíc slovenských študentov, ktorí Slovensku chýbajú a nie sme schopní ich prilákať späť.
Sme presvedčení, že vytvorením vhodných sociálnych a ekonomických podmienok pre materstvo môžeme tento odliv mozgu aspoň čiastočne zmierniť najmä u žien. Kvôli rozdielnej úprave sa mladým ženám dnes oveľa viac oplatí študovať a začať kariéru v Česku, ak plánujú materstvo v mladom veku, než na Slovensku. A je jasné, že pokiaľ si tam založia rodinu a vyštudujú a začnú vychovávať deti, že už je veľmi malý predpoklad, že sa na Slovensko vrátia.
Neustále sa zvyšuje vek prvorodičiek na Slovensku. Aktuálne je priemerný vek prvorodičiek u nás 28 rokov. Pričom v porovnaní s rokom 2017 sa toto číslo zvýšilo o polroka. Čiže neustále sa, neustále sa zvyšuje. Tento trend je zapríčinený aj tým, že ženy relatívne dlhú dobu po ukončení štúdia zostávajú bez nároku na materskú. A tak materstvo odkladajú až na dobu, kedy im nárok vznikne. Priemerný vek prvorodičky so stredoškolským vzdelaním je 27 rokov a vysokoškolsky je 30 rokov. Vzhľadom na aktuálny stav ženy, ktoré plánujú materstvo tesne po ukončení štúdia, nie sú motivované sa zamestnať, keďže vedia, že nárok na materskú im nevznikne a snažia sa odpracovať tých 270 dní nemocenského poistenia, aby im ten nárok vznikol.
V rebríčku zamestnanosti žien sme piati najhorší z krajín OECD. Pre lepšiu ilustráciu uvádzam, že zamestnanosť žien na Slovensku sa zvýšila od roku 2000 do roku 2018 zo 63 %, pardon, zo 63 % na 66 %. To znamená o 3 %. No na Islande je to 84 %, vo Švédsku 81 %. A v krajinách, ktoré sú najhoršie, tak to je napríklad Mexiko, kde je 47 %.
Zvýšenie zamestnanosti žien na Slovensku na úroveň Švédska by mohlo podľa štúdie zvýšiť hrubý domáci produkt Slovenska o 7,8 %. Čo je taká vysnívaná realita. Špecifikom kategórie žien sú doktorantky, ktoré nie sú napriek charakteru ich práce nemocensky poistené, a tým pádom im nevzniká nárok na materskú ukončením štúdia v neskoršom veku, spravidla okolo tridsiatky a odkladajú materstvo, aby im tento nárok vznikol. Touto novelou by sme im výrazne pomohli. Čiže táto novela by výrazne pomohla doktorantkám.
A teraz k zdrojom, ktoré by nás to stálo. Nie je možné presne vyčísliť, aký vplyv bude mať táto novela na rozpočet, nakoľko neexistuje štatistika o ženách, ktorým nebola materská schválená práve kvôli tomu, že sú to absolventky stredných alebo vysokých škôl a nemajú splnenú podmienku 270 dní nemocenského. A keďže o tom vedia, tak si ani o túto, o túto dávku nežiadajú. Na základe komunikácie so Sociálnou poisťovňou si ženy v takom prípade o materskú nežiadajú, lebo vedia, že nemajú nárok, a žiadajú si rovno o rodičovský príspevok. Podstatou však je, že ženy musia byť nemocensky poistené istú dobu a dopočítavajú sa im len zvyšné dni tým, že si platia odvody, budú tieto náklady čiastočne znížené. Priemerná výška materskej bola za minulý rok 860 eur. Poberá sa prevažne 34 týždňov. Ak vychádzame z počtov pôrodov podľa veku a vzdelania žien, by sa, predpokladá sa, že predmetná novela by sa mohla týkať približne 200 až 300 žien ročne. A náklady by v takomto prípade boli cca 1,7 mil. ročne. Keď si zoberieme, že v súčasnosti náklady na túto dávku sú 27 mil. ročne, tak naozaj 1,7 mil. nie je taká závažná suma, ktorá by, ktorá by týmto rozpočtom zatriasla.
Nakoniec možno poviem ešte, ešte ten argument, aby som, aby som poslancov presvedčil, aby sme túto novelu hlasovali v druhom čítaní aspoň tak, ako v prvom čítaní. My určite nedosiahneme na Slovensku taký ekosystém, ako má napríklad Univerzita Masarykova v Brne a tí študenti, ktorí tam prídu a vidia, ako, ako sú tie podmienky pre študentov nastavené, tak ich možno presvedčia, aby neštudovali na Slovensku, ale tam.
Rovnako meno Karlovej univerzity a vlastne prestíž sa nedá získať, takže je predpoklad, že tí najlepší a najkvalitnejší študenti pôjdu až tam. Ale náš zákon je malý čriepok do mozaiky v zlepšení systému, ktorý bude motivovať našich študentov, našich mladých ľudí ostať doma na Slovensku a takýchto čriepkov, samozrejme, nám treba pridať podstatne viac, aby sme tento systém zlepšili.
Ďakujem veľmi pekne a žiadam poslancov o podporu tohto zákona.

Chcem len uviesť hlasovanie tohoto bodu rokovania na zajtra o 11.00 h.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V prvom rade chcem povedať, že predloženým návrhom zákona nevzniknú žiadne nové požiadavky na rozpočet, nakoľko ide o finančné prostriedky vylúčené zo štátneho rozpočtu v rámci existujúceho programu podpory rozvoja bývania. Nároky na financovanie poskytovanej podpory, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku zvýšenia maximálnej výšky podpory pri niektorých účeloch, sú zabezpečené v rozpočte Štátneho fondu rozvoja bývania. Takže čo sa týka na úvod dopadu na verejné financie, tie som povedal, že nevzniknú žiadne nové.
A idem teraz k tej legislatívnej úprave, že prečo prichádzam s týmto návrhom zákona, ktorý bol, samozrejme, pochopiteľne odkomunikovaný aj na ministerstve dopravy, aj s vedením Štátneho fondu rozvoja bývania, aj po komunikácii s dotknutými subjektmi, to znamená, že aj s VÚC-kami, s obcami, samosprávou, ako aj s ďalšími.
V prvom rade ide o pomoc s bývaním odchovancov detských domovov. Legislatívno-technická úprava, ktorou sa ustanovuje možnosť, že v prípade zákonom zadefinovaných fyzických osôb je možné podporiť obstaranie bytu aj kúpou staršieho bytu. Možnosti kúpy staršieho bytu pre fyzické osoby je zacielené na mladých manželov do 35 rokov, manželov s maloletým dieťaťom do 6 rokov, občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, osamelých rodičov s nezaopatreným dieťaťom do pätnástich rokov. Okrem týchto skupín občanov navrhujem umožniť takúto kúpu aj od fyzickej osoby, ktorej skončilo poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzickej osobe, ktorej skončila ústavná starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti, fyzickej osobe, ktorej skončilo poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb s celoročnou poskytovanou formou.
Navrhované riešenie bývania odchovancov detských domovov vyplýva z toho, že týmto občanom trvá ústavná starostlivosť len do dosiahnutia plnoletosti a ďalej až do osamostatnenia najdlhšie do dvadsiateho piateho roku veku bez možnosti riešenia ďalšieho bývania. Riešenie problému bývania týchto skupín občanov je niekoľkoročným problémom, ktorý neriešila ani možnosť kúpy novostavby bytu z dôvodu vyššej ceny nových bytov. Vzhľadom na nutnosť riešenia tohto problému sa navrhuje, aby sa týmto občanom umožnilo s podporou štátu obstarať si aj starší byt, cena ktorého môže byť dostupnejšia. V nadväznosti na vývoj cien stavebných prác a stavebných materiálov spotrebovaných v stavebníctve v predchádzajúcom období, ktoré majú vplyv na zvýšenie nákladov na realizáciu stavieb, sa navrhuje zvýšenie zákonných limitov úveru, čo som rád, pre všetky účely tak, aby bol vytvorený priestor vo vykonávacom predpise navrhovať výšku poskytovaného úveru reagujúceho na vývoj cien v stavebníctve.
Toto bude určite vec, ktorá bude veľmi zaujímať aj obce aj samosprávy a všetky subjekty, ktoré sa venujú tejto problematike, takže ja by som vám len v krátkosti povedal tie sumy, ktoré sú v súčasnosti v právnej úprave, a ktoré navrhujem ja. Zmeny maximálnej výšky podpory sú aj uvedené v tabuľke, ktorá je presne špecifikovaná v dôvodovej správe, čiže každý, kto ma aj sledujete, viete si otvoriť tú dôvodovú správu na webe Národnej rady a viete si to porovnať. Takže napríklad výstavba a kúpa bytu, rodinného domu alebo bytového domu, maximálna výška podpory v platnom znení je 120-tisíc eur na byt, po novom by to malo byť do maximálnej výšky 200-tisíc eur na byt. Výstavba a kúpa nájomného bytu, maximálna výška podpory, tí, ktorí sa tomu venujete, viete, že je maximálne 1 500 eur za meter štvorcový podlahovej plochy bytu. Ja navrhujem 3 000 euro za meter štvorcový podlahovej plochy bytu. Modernizácia bytového domu, resp. odstránenie systémovej poruchy v bytovom dome, je 800 eur za meter štvorcový podlahovej plochy byt v súčasnom platnom znení, my navrhujeme 2 000 euro, čiže z 800 na 2 000 eur za meter štvorcový podlahovej plochy bytu. Zateplenie bytového domu v súčasnosti je 200 euro za meter štvorcový podlahovej plochy, ja navrhujem 400 euro za meter štvorcový podlahovej plochy bytu.
Zároveň okrem zvýšenia týchto maximálnych výšok podpory navrhujem aj zmeniť výpočet podlahovej plochy rozhodujúcej pre výpočet výšky podpory započítaním podlahovej plochy na umiestnenie spoločného zariadenia, to znamená práčky, kotla alebo sušičky. Navrhujem taktiež rozšíriť oblasť modernizácie bytového domu o vybudovanie technického zariadenia, ktoré bude využívať obnoviteľné zdroje energie a vybudovanie zariadenia na mechanické vetranie so systémom repupeltácie tepla. Podmienkou však je, že tieto zariadenia sú určené pre vlastnú spotrebu bytovej budovy. Súčasne je zadefinované, že obnoviteľnými zdrojmi energie sú slnečné, tepelné kolektory, fotovoltaické panely a tepelné čerpadlá. Zároveň bude možnosť obstarávať byt prostredníctvom tzv. budúcej kúpy.
A čo sa týka tých najdôležitejších zmien v návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, v predkladanom návrhu novely je navrhnutá úprava podmienok poskytovania podpory na obnovu bytovej budovy priamo nadväzujúca na implementovanie finančného nástroja na využitie finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci programového obdobia, ktoré v súčasnosti prebieha od 2021 do 2027 v objeme 415 mil. eur.
Tu chcem každého upozorniť, že v prípade, ak neschválime tento návrh zákona, ktorý bol odkomunikovaný s ministerstvom dopravy, tak by malo za následok zamedzenie čerpania týchto finančných zdrojov. Čiže my v prípade, ak neschválime tento zákon, tak prídeme o 415 mil. eur. Konkrétne podmienky sa týkajú úspory minimálne tridsiatich percent primárnej energie obnoveného bytového domu.
Taktiež návrhom výrazne chceme rozšíriť podporu budovania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj možnosť realizácie ekologických opatrení, ktoré smerujú k zadržiavaniu vody v území. Tieto opatrenia významne znížia energetickú náročnosť bytového fondu nielen na fosílnych palivách, ale vytvoria ďalší mechanizmus rozšírenia zelenej energie pre domácnosti.
Taktiež zákon rieši zefektívnenia a súčasne aj zjednodušenia a urýchlenie postupu pri poskytovaní podporu zo štátneho fondu. Navrhujeme, aby sa zaviedla elektronická komunikácia medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a žiadateľom prostredníctvom elektronického informačného systémového fondu od podania žiadosti až po čerpanie podpory a následnú kontrolu podmienok, za ktorých bola podpora poskytovaná. Čiže de facto laicky povedané dostávame sa do 21. storočia v elektronizácii aj pri riešení týchto úverov alebo tejto problematiky pri Štátnom fonde rozvoja bývania.
Tí, ktorí riešia denno-denne túto problematiku, či už starostovia obcí alebo firmy, ktoré sa venujú tejto problematike veľmi dobre vedia, že aký proces, aký dlhotrvajúci proces je pri riešení získavania úverov zo ŠFRB. Týmto spôsobom, výrazným spôsobom urýchlime proces riešenia úverov zo ŠFRB.
Neschválením zákona v prípade, ak by neprešlo do druhého čítania alebo potom do tretieho čítania, nebude môcť Štátny fond rozvoja bývania plne využívať pripravovaný, ktorý je už pripravovaný, plne nový elektronický informačný systém, ktorého spustenie je plánované v tomto mesiaci, v máji 2023, z dôvodu neexistencie legislatívnej podpory. Zákonom sa vytvoria aj podmienky pre zefektívnenie procesu predkladania žiadostí o poskytovanie podpory prostredníctvom obcí. Navrhujem, aby sa zredukoval počet obcí v sídle okresu a dôjde k zlúčeniu niekoľkých okresov v rámci krajov tak, aby boli dostupné pre žiadateľov. Čiže tu je ďalší prvok, ktorým sa zrýchli tento proces.
Zmenou zákona sa taktiež zohľadnia podmienky pre poskytovanie podpory pre fyzické osoby. Vytvorí sa napríklad možnosť pre fyzickú osobu nadobudnúť byt prostredníctvom tzv. budúcej kúpy, čo podľa doterajších podmienok nebolo možné. Zákon navrhuje množstvo ďalších legislatívno-technických úprav vedúcich k zefektívneniu a sprístupneniu poskytovania podpory pre väčší podiel a počet žiadateľov, ale aj zefektívneniu predkladania a schvaľovania žiadostí.
Čiže, dámy a páni, toto, tento legislatívny návrh je čisto odborný. Čisto návrh, ktorý vzišiel z rokovaní a z nespočetných stretnutí medzi predstaviteľmi ministerstva dopravy, Štátneho fondu rozvoja bývania, obcí, vyšších územných celkov a v tomto návrhu sú fakt premietnuté ustanovenia, ktorými výrazným spôsobom zrýchlime proces čerpania úverov a taktiež, to chcem podotknúť, v prípade, ak schválime tento návrh zákona, je možnosť čerpať 415 mil. eur v programovom období do 2027 na výstavbu a obnovu bytového fondu na Slovensku.
Takže dovolím si požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Je veľmi potrebný a možno vás aj chcem takto vyzvať, že v prípade, ak máte nejaké výhrady alebo výčitky, kľudne sa spýtajte svojho starostu alebo predstaviteľa samosprávy v regióne, v ktorom žijete, dajte mu prečítať tento návrh a osobne si myslím, že bude vás určite presviedčať, aby ste podporili tento návrh do druhého čítania. A v prípade, ak máte aj nejaké otázky, veľmi rád vám ich zodpoviem v rámci rokovania výborov.
Ďakujem pekne.

Hlasovanie zajtra o jedenástej. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem taktiež požiadať o podporu a vyjadrenie pri predložení zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, ktorého cieľom je predovšetkým úprava legislatívnych rámcov s aktuálnymi potrebami sektoru cestovného ruchu zohľadňujúc predovšetkým, samozrejme, aplikačnú prax.
Organizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike čelia v dôsledku mimoriadnej situácie spojenej a ešte aj s pandémiou covid-19, samozrejme, aj dôsledkom vojny na Ukrajine, ako aj energetickej krízy spojenej s infláciou, a preto je predovšetkým tento návrh predložený s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť našich regiónov v destinačnom manažmente s vybratými regiónmi okolitých krajín a Európy.
Dôležitým zámerom návrhu zákona je znížiť obavu samospráv pri investovaní finančných zdrojov do cestovného ruchu, ako aj snaha o pridelenie dotácie pre organizácie cestovného ruchu vo výške ich nároku.
Návrh zákona, a to chcem prízvukovať, nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie. Cieľom návrhu zákona je úprava a harmonizácia legislatívnych rámcov s aktuálnymi potrebami sektora cestovného ruchu. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, s ktorým bol odkomunikovaný tento poslanecký návrh, bude návrhom plniť úlohy, ktoré mu boli definované aj v programovom vyhlásení ešte predchádzajúcej vlády na obdobie rokov 2020 až 2024 v sektore cestovného ruchu. Navrhovaná právna úprava smeruje k reštartu prostredia po jednotlivých vlnách pandémie, ktorá zasiahla celý svet.
V rámci otvorenej rozpravy ešte ako navrhovateľ prejdem pár bodov, ktorým by som sa chcel venovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, tlač 1546.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.