90. schôdza

Pán navrhovateľ, máte k tomu rozpravu? Pretože o 15.00 h je termínovaný bod. To znamená, ja vás preruším alebo bez rozpravy a uzavrieme ten váš zákon. (Reakcia navrhovateľa.) Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode v tejto chvíli.
A budeme pokračovať pani poslankyňou Marcinkovou, ktorú zastúpi pán otec Vladimír Ledecký, a ide o druhé čítanie návrhu poslancov Marcinkovej, Ledeckého, Lehotského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1484. Spoločná správa výborov má tlač 1484a.
Dávam slovo pánovi poslancovi Ledeckému, aby návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Tomáša Lehotského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1484.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, dovoľte, aby som odôvodnil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Tomáša Lehotského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1484.
V súčasnosti podľa platnej legislatívy má žena nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Ak jej čo i len jeden deň chýbal, tak si to nijak nemôže doplatiť ani zmeniť a nárok nemá. Momentálne mnohé absolventky stredných a vysokých škôl aj v prípade, že sa zamestnajú po škole, nemajú nárok na materské, lebo nespĺňajú zákonom stanovenú podmienky, ako som už spomínal tých 270 dní, ani deň menej. Zároveň náš právny systém nedovoľuje ženám si chýbajúce ani nemocenské poistenie nejakým spôsobom dobrovoľne doplatiť, aby im nárok na materskú vznikol a tak zostávajú bez nej. V iných krajinách Európskej únie pritom je časté, že štúdium sa do nároku na materskú zaratáva ako sústava, sústavná príprava na povolanie. Napríklad vedľajšia Česká republika, Rakúsko a tak ďalej a tak ďalej.
Na základe novej navrhovanej úpravy, ktorú predkladáme, sa do doby 270 dní započíta taktiež doba štúdia na strednej alebo vysokej škole považovaná za sústavnú prípravu na povolanie, ak poistenkyňa získala týmto štúdiom príslušný stupeň vzdelania. To znamená, štúdium musí úspešne ukončiť. Upozorňujem, že je nevyhnutné, aby toto štúdium bolo úspešné ukončené a zároveň žena v čase uplatnenia si nároku na materskú bola zamestnaná, tým pádom aj nemocensky poistená. To znamená, že nielenže musí mať ukončené štúdium, ale musí nastúpiť aj do práce a ten zamestnávateľ ju musí, samozrejme, zahlásiť do poisťovne a platiť to poistné. Ale nemusí to byť tých povinných 270 dní, lebo škola sa do toho započítava.
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky bolo poistená najmenej 270 dní. Takže našou snahou je tých, kto úspešne skončí školu, úspešne sa zamestná, aby tých 270 dní bolo aj súčasťou vzdelávania.
Ďakujem. Zároveň sa hlásim do rozpravy, kde ešte chcem povedať nejaké iné argumenty k tejto novele.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil výbor pre sociálne veci poslancovi, Marcelovi Mihalikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Tomáša Lehotského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1484.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2170 z 29. marca 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor.
Návrh zákona, tlač 1484, prerokovali a odporučili schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť. Spoločná správa o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 273 z 2. mája 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, kde nemám žiadnu písomnú prihlášku. Jediný prihlásený je pán navrhovateľ. Pýtam sa, či chce ešte okrem neho ústne sa prihlásiť. Nie. Uzatváram možnosť. Jediným vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Ledecký.

Ďakujem pekne.
Tak na začiatku by som sa chcel poďakovať tým, ktorí nás upozornili na túto dieru v slovenskej legislatíve, a to je študentkám, ktoré študujú v Českej republiky, študentky medicíny, lebo toto bol ich dôvod, prečo si nevybrali školu medicíny na Slovensku, ale, ale odišli do Čiech. Náš právny poriadok v podstate trestá ženy, ktoré uprednostnili štúdium pred prácou. Pritom práve vysokoškolsky vzdelaní ľudia predstavujú pre hospodárstvo krajiny vysokú pridanú hodnotu. Nie je pravdou, že naše vysoké školstvo produkuje nepotrebných absolventov. Síce aj u nás rastie počet vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva, je na úrovni 18 %. Ale v Európskej únii alebo v krajinách Európskej únie je to až 40 %. To znamená, že máme čo ešte robiť a čo doháňať.
Vzdelané obyvateľstvo sa neprejavuje len v hospodárstve krajiny, ale aj vo zvýšených nárokov na spravovanie veci verejných, akceptovaní korupcie či kritickom myslení, čo nám zjavne chýba. Takáto právna úprava funguje v Česku, kde sa osvedčila, a je aj jedným z dôvodov, prečo slovenské študentky odchádzajú na štúdium práve do Česka. Na českých školách študuje momentálne 23-tisíc slovenských študentov, ktorí Slovensku chýbajú a nie sme schopní ich prilákať späť.
Sme presvedčení, že vytvorením vhodných sociálnych a ekonomických podmienok pre materstvo môžeme tento odliv mozgu aspoň čiastočne zmierniť najmä u žien. Kvôli rozdielnej úprave sa mladým ženám dnes oveľa viac oplatí študovať a začať kariéru v Česku, ak plánujú materstvo v mladom veku, než na Slovensku. A je jasné, že pokiaľ si tam založia rodinu a vyštudujú a začnú vychovávať deti, že už je veľmi malý predpoklad, že sa na Slovensko vrátia.
Neustále sa zvyšuje vek prvorodičiek na Slovensku. Aktuálne je priemerný vek prvorodičiek u nás 28 rokov. Pričom v porovnaní s rokom 2017 sa toto číslo zvýšilo o polroka. Čiže neustále sa, neustále sa zvyšuje. Tento trend je zapríčinený aj tým, že ženy relatívne dlhú dobu po ukončení štúdia zostávajú bez nároku na materskú. A tak materstvo odkladajú až na dobu, kedy im nárok vznikne. Priemerný vek prvorodičky so stredoškolským vzdelaním je 27 rokov a vysokoškolsky je 30 rokov. Vzhľadom na aktuálny stav ženy, ktoré plánujú materstvo tesne po ukončení štúdia, nie sú motivované sa zamestnať, keďže vedia, že nárok na materskú im nevznikne a snažia sa odpracovať tých 270 dní nemocenského poistenia, aby im ten nárok vznikol.
V rebríčku zamestnanosti žien sme piati najhorší z krajín OECD. Pre lepšiu ilustráciu uvádzam, že zamestnanosť žien na Slovensku sa zvýšila od roku 2000 do roku 2018 zo 63 %, pardon, zo 63 % na 66 %. To znamená o 3 %. No na Islande je to 84 %, vo Švédsku 81 %. A v krajinách, ktoré sú najhoršie, tak to je napríklad Mexiko, kde je 47 %.
Zvýšenie zamestnanosti žien na Slovensku na úroveň Švédska by mohlo podľa štúdie zvýšiť hrubý domáci produkt Slovenska o 7,8 %. Čo je taká vysnívaná realita. Špecifikom kategórie žien sú doktorantky, ktoré nie sú napriek charakteru ich práce nemocensky poistené, a tým pádom im nevzniká nárok na materskú ukončením štúdia v neskoršom veku, spravidla okolo tridsiatky a odkladajú materstvo, aby im tento nárok vznikol. Touto novelou by sme im výrazne pomohli. Čiže táto novela by výrazne pomohla doktorantkám.
A teraz k zdrojom, ktoré by nás to stálo. Nie je možné presne vyčísliť, aký vplyv bude mať táto novela na rozpočet, nakoľko neexistuje štatistika o ženách, ktorým nebola materská schválená práve kvôli tomu, že sú to absolventky stredných alebo vysokých škôl a nemajú splnenú podmienku 270 dní nemocenského. A keďže o tom vedia, tak si ani o túto, o túto dávku nežiadajú. Na základe komunikácie so Sociálnou poisťovňou si ženy v takom prípade o materskú nežiadajú, lebo vedia, že nemajú nárok, a žiadajú si rovno o rodičovský príspevok. Podstatou však je, že ženy musia byť nemocensky poistené istú dobu a dopočítavajú sa im len zvyšné dni tým, že si platia odvody, budú tieto náklady čiastočne znížené. Priemerná výška materskej bola za minulý rok 860 eur. Poberá sa prevažne 34 týždňov. Ak vychádzame z počtov pôrodov podľa veku a vzdelania žien, by sa, predpokladá sa, že predmetná novela by sa mohla týkať približne 200 až 300 žien ročne. A náklady by v takomto prípade boli cca 1,7 mil. ročne. Keď si zoberieme, že v súčasnosti náklady na túto dávku sú 27 mil. ročne, tak naozaj 1,7 mil. nie je taká závažná suma, ktorá by, ktorá by týmto rozpočtom zatriasla.
Nakoniec možno poviem ešte, ešte ten argument, aby som, aby som poslancov presvedčil, aby sme túto novelu hlasovali v druhom čítaní aspoň tak, ako v prvom čítaní. My určite nedosiahneme na Slovensku taký ekosystém, ako má napríklad Univerzita Masarykova v Brne a tí študenti, ktorí tam prídu a vidia, ako, ako sú tie podmienky pre študentov nastavené, tak ich možno presvedčia, aby neštudovali na Slovensku, ale tam.
Rovnako meno Karlovej univerzity a vlastne prestíž sa nedá získať, takže je predpoklad, že tí najlepší a najkvalitnejší študenti pôjdu až tam. Ale náš zákon je malý čriepok do mozaiky v zlepšení systému, ktorý bude motivovať našich študentov, našich mladých ľudí ostať doma na Slovensku a takýchto čriepkov, samozrejme, nám treba pridať podstatne viac, aby sme tento systém zlepšili.
Ďakujem veľmi pekne a žiadam poslancov o podporu tohto zákona.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želá si ešte záverečné slovo pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca?

Chcem len uviesť hlasovanie tohoto bodu rokovania na zajtra o 11.00 h.