90. schôdza

K pánovi Dostálovi. Hovorili ste o mojom nastavení. Áno, také nastavenie mám a bez mučenia sa priznám. Dostál, Dostál, ja Európu neuznám a v tej forme aká je. A teraz pán Benčík. Vaše argumenty, dobre počúvajte, sú ako argumenty decka s kýblikom na pieskovisku. Vy ste presne ten typ Göbelsa. Tisíckrát médiá povedia, čo ja som povedal na súde a vy to zase budete opakovať, že som vravel, že to neviem robiť a tak. Nebolo to preto, pán Benčík, aj pán Dostál, a to môžem tisíckrát povedať, ja som na súde nepovedal nič. Čo mi vsúvate do úst toto čo som nepovedal? Preto ma súd oslobodil, lebo podľa mojich počítačov a mojich mobilov zistili, že som nič tam nedával, dokonca ešte priame dôkazy našli. To vy budete trieskať a plieskať toto čo médiá, novinárske prestitútky z Denníka N, SME a tak ďalej. A sa smejete ako malé decko, naozaj. Vy si nechajte dlhšie vlasy, lebo vyzeráte teraz jak Švejk s tými vlasmi, pán Dostál.

Pani poslankyne, páni poslanci, kto má záujem sa prihlásiť ústne do rozpravy, môže tak urobiť teraz. Dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ak prvý vystúpi pán poslanec Ďurica a po ňom pán poslanec Filip Kuffa sa pripraví.

Ďakujem pekne za slovo.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, už tu odznelo pomerne dosť na adresu pána Šuchu a v komentároch na jeho výroky. Myslím si, že je celkom prirodzené, že my, ktorí sa zodpovedáme svojim voličom, občanom Slovenskej republiky, musíme reagovať na takýto výrok a musíme ho svojím spôsobom napadnúť. Inak by to ani asi nebolo normálne, pretože tváriť sa, že ten výrok je v poriadku alebo že toto si môže dovoliť povedať človek, ktorý zastupuje Európsku komisiu a de facto tlmočí názor Európskej komisie bez toho, aby sme na to zareagovali alebo aby nás to vyrušilo, by nebolo naozaj fér predovšetkým voči nám samým, pretože to tak vnímame a predovšetkým aj voči občanom Slovenskej republiky. Akokoľvek sa to dnes prezentovalo, akokoľvek sa to obhajovalo z úst niektorých poslancov. Ja to chápem, chápem aj stanovisko organizátorov, chápem aj vysvetlenie pána Šuchu, ale fakt je ten, a to snáď sa zhodneme, že ten výrok nemá miesto na pôde slovenského parlamentu ani v slovenskej spoločnosti, ani nie je z takejto funkcie jednoducho patričný. Ten človek si má byť vedomý toho, čo hovorí, pretože zastáva inštitúciu. Chcel by som povedať, že a možno to aj odľahčiť trochu, na adresu kolegov, ktorí majú iný názor, ako som prezentoval, že doprajte aj nám, aby sme trochu citlivo vnímali. Je typické pre pani prezidentku, že citlivo vníma rôzne skutočnosti a udalosti, ktoré sa okolo nás dejú a dovoľte teda, aby aj my sme vnímali takúto situáciu a aby sme aj my vedeli k tomu nejakým spôsobom sa vyjadriť. A nemyslím si, že je obrazom akejsi politickej kultúry alebo snahy o demokratický dialóg a proces hovoriť, že takéto uznesenia nemajú miesto v parlamente a že treba riešiť naozaj iné, vážnejšie problémy. A zvlášť to hovorím preto, lebo tu bolo citované, že tie vážnejšie problémy, ktoré trápia Slovensko a občanov Slovenskej republiky sú otázky rodovej rovnosti. A ja tu chcem z tohto miesta povedať, a preto som sa aj prihlásil do rozpravy, že občanov Slovenskej republiky netrápia otázky rodovej rovnosti. Je to otázka menšiny, je to otázka agendy, ktorú tu presadzujú inštitúcie, mimovládne organizácie a niektorí poslanci, pretože to majú ako svoj hlavný politický program alebo jeden z hlavných bodov svojho politického programu, čo je absolútne legitímne, ale netvárte sa, že toto je agenda, ktorú podporuje drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky a nesnažte sa to tak, ako to povedal pán Šucha, presadiť za každú cenu. Toto je tá chyba toho dialógu, že tu sa nám snaží niekto podsunúť to, že slovenská spoločnosť je chorá a teraz je jedno, ja ho necitujem pána Šuchu v tomto momente, ale svojím spôsobom je tam povedané to, že slovenská spoločnosť je chorá, pretože je nejakým spôsobom zaostalá a neprijíma otázky rodovej rovnosti tak, ako sa očakáva. To ale nie je pravda. Slovenská spoločnosť je taká, aká je a ešte taká dlho bude a verím tomu, že to tak aj zostane, pretože to je nám vlastné, je to pre nás prirodzené, a my naozaj nebránime, už som to tu hovoril pred časom, my nebránime komukoľvek, aby si za dverami svojho domu alebo bytu robil čokoľvek. My nikomu nepozeráme do spálne. Ale nesnažte sa nám tu hovoriť, že otázky rodovej rovnosti sú pre Slovensko a pre jeho občanov kľúčové a považuje ich v tomto momente za najdôležitejšie, ktoré by mal riešiť parlament. A je celkom normálne, že na tieto slová, ktoré pán Šucha vyslovil, reagujeme a že sa ich snažíme odsúdiť. Bude to robiť aj predseda hnutia Republika Milan Uhrík ako europoslanec. Poslal interpeláciu Európskej komisii, kde žiada vysvetlenie týchto výrokov a žiada, aby Európska komisia povedala, že či to je stanovisko Európskej komisie. A, samozrejme, bude žiadať aj vyvodenie dôsledkov a bude sa pýtať na to, ako sa v tejto situácii bude pokračovať. Pretože toto isté by ste robili aj vy, toto isté by ste robili, pokiaľ by sme my sa takýmto spôsobom vyjadrili na adresu akejkoľvek menšiny alebo nedajbože akéhokoľvek národa alebo štátu. Takže myslím si, že keď to zhrniem, nechcem zdržovať, veľa tu odznelo, povedali sme si veľa vo faktických poznámkach. Myslím si, že je naozaj na mieste, aby sme sa pri takomto výroku pristavili, aby sme ho odsúdili a ide sa ďalej. To je celé. Dovoľte aj nám citlivo vnímať, dovoľte nám, keď vy zastupujete rôzne menšiny a bojujete za nich alebo za ne, dovoľte nám, aby sme my bojovali za tú väčšinu, za občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Benčík ako prvý.

Pán Ďurica, vy v parlamente vystupujete ako slušný človek, preto ma veľmi mrzí, že vám musím pripomenúť texty niektorých piesní, ktorých ste spievali v mladšom veku. Keby ste niekedy sa postavili a povedali by ste, že vás to, čo ste spievali mrzí, že sa od toho dištancujete, nespomínal by som to. Ale vy ste to nikdy neurobili. Tak si teda povedzme, čo ste spievali. A to nie, že ste spievali a ovplyvnili tým tých mladých, ktorí chodili na tie koncerty, to vyšlo aj na platniach teda alebo cédečkách a ľudia si to prehrávali. Má to svoje následky.
Odporný zvrhlík v ženských šatách, pre mnohých človek, pre mňa úchylák, krysa bez hanby, čo nikdy nenájde svoju tvár, dopadá ruka hnevu na tvoju tvár, tvoj úsmev na mňa neplatí, zostal si sám, pre túto noc budeš len môj, dnes ucítiš v tvári svoju vlastnú krv, potrestáme každého zradcu rasy, tento dotyk bude osudný, kto sa nám postaví, okúsi pach smrti. Stavajme šibenice, onedlho príde náš čas, deň odplaty sa blíži, už počujem nepriateľov plač. Biela sila, biela pleť, naša hrdosť, naša česť, biela sila zvíťazí, čiernu špinu porazí. Tak vy po tomto, čo ste toto kedysi spievali a ovplyvnili tým niekoľko generácií mladých ľudí, sa máte odvahu považovať nad nešťastným výrokom jedného človeka predneseným v uzavretej spoločnosti.

Teraz s faktickou vystúpi pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Ďurica, ja teda netuším, koľkých ľudí na Slovensku trápi téma rodovej rovnosti, ja registrujem, že nejako trápi, vzrušuje a zaoberajú sa ňou tí, ktorí majú s rodovou rovnosťou problém a používajú ju ako strašiaka a ďalšieho nepriateľa a vo svojom zápase proti LGBTI a transgender, gender a Európskej únii a ľudským právam ako takým. Ale viem, že reálny problém a určite to trápi mnohých ľudí na Slovensku, máme s rodovo podmieneným násilím, lebo to je realitou a či už je to každá piata, každá tretia, to nie je dôležité.
Dôležité je, že dochádza naďalej na Slovensku k násiliu, ktoré je páchané na ženách, ktoré nemá len taký charakter, že muž sa ožerie a príde ožratý z krčmy domov a zmláti manželku, ale deje sa to aj za triezva, deje sa to vo všetkých sociálnych vrstvách, etnických skupinách a nie je pravda, že nemáme v tejto oblasti žiadne problémy, že však je to trestný čin a nič sa nedeje. Aj ten postup polície, keď sa, aj keď sa napríklad zlepšuje, ale je to dlhodobo problém. Niektorí policajti, keď príde žena, na ktorej je páchané násilie, tak majú tendenciu to bagatelizovať, povedať, že nech sa to vyrieši v rámci rodiny alebo to posúdiť ako priestupok. A áno, aj pod vplyvom dokumentov, ako je Istanbulský dohovor, sa tá situácia aj na úrovni zákonov, ale aj na úrovni praxe postupne zlepšuje, lebo Istanbulský dohovor je o rodovo podmienenom násilí, nie o nejakej ideológii.

Pani poslankyňa Sulanová s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela len dodať, že vlastne tieto rôzne menšiny, hovorím, to je jedno či sú rasové, alebo sú na základe sexuálnej orientácie, je to liberálna agenda, ktorá je nám vnucovaná. Podprahovo je nám podsúvaná, je to umelo sem zasúvané do našej spoločnosti, aby nastal rozvrat v rodinách a proste aby sa narušil základ našej spoločnosti, a preto znova opakujem. Ja vyzývam, aby sme sa orientovali na ľudské práva, všetci, sme ľudské bytosti, je to jedno či to je žena, alebo muž a žiadne rodové orientované násilie. Jednoducho je to násilie človeka proti človeku, preto treba striktne dodržiavať ľudské práva, na to sa zamerať, na to mať prísne zákony a potrestať každého, kto tieto zákony porušuje a nie tu drobiť nás na rodové, nerodové a tak ďalej a gender a angender a antigender proste čo to, jednoducho je to slovenskému národu cudzie. Áno, a preto my to odmietame. Ľudské práva a zachovávanie zákonov. Ďakujem.

Ďalší s faktickou pán poslanec Milan Kuriak.