90. schôdza

Pán Ďurica, vy v parlamente vystupujete ako slušný človek, preto ma veľmi mrzí, že vám musím pripomenúť texty niektorých piesní, ktorých ste spievali v mladšom veku. Keby ste niekedy sa postavili a povedali by ste, že vás to, čo ste spievali mrzí, že sa od toho dištancujete, nespomínal by som to. Ale vy ste to nikdy neurobili. Tak si teda povedzme, čo ste spievali. A to nie, že ste spievali a ovplyvnili tým tých mladých, ktorí chodili na tie koncerty, to vyšlo aj na platniach teda alebo cédečkách a ľudia si to prehrávali. Má to svoje následky.
Odporný zvrhlík v ženských šatách, pre mnohých človek, pre mňa úchylák, krysa bez hanby, čo nikdy nenájde svoju tvár, dopadá ruka hnevu na tvoju tvár, tvoj úsmev na mňa neplatí, zostal si sám, pre túto noc budeš len môj, dnes ucítiš v tvári svoju vlastnú krv, potrestáme každého zradcu rasy, tento dotyk bude osudný, kto sa nám postaví, okúsi pach smrti. Stavajme šibenice, onedlho príde náš čas, deň odplaty sa blíži, už počujem nepriateľov plač. Biela sila, biela pleť, naša hrdosť, naša česť, biela sila zvíťazí, čiernu špinu porazí. Tak vy po tomto, čo ste toto kedysi spievali a ovplyvnili tým niekoľko generácií mladých ľudí, sa máte odvahu považovať nad nešťastným výrokom jedného človeka predneseným v uzavretej spoločnosti.

Pán poslanec Ďurica, ja teda netuším, koľkých ľudí na Slovensku trápi téma rodovej rovnosti, ja registrujem, že nejako trápi, vzrušuje a zaoberajú sa ňou tí, ktorí majú s rodovou rovnosťou problém a používajú ju ako strašiaka a ďalšieho nepriateľa a vo svojom zápase proti LGBTI a transgender, gender a Európskej únii a ľudským právam ako takým. Ale viem, že reálny problém a určite to trápi mnohých ľudí na Slovensku, máme s rodovo podmieneným násilím, lebo to je realitou a či už je to každá piata, každá tretia, to nie je dôležité.
Dôležité je, že dochádza naďalej na Slovensku k násiliu, ktoré je páchané na ženách, ktoré nemá len taký charakter, že muž sa ožerie a príde ožratý z krčmy domov a zmláti manželku, ale deje sa to aj za triezva, deje sa to vo všetkých sociálnych vrstvách, etnických skupinách a nie je pravda, že nemáme v tejto oblasti žiadne problémy, že však je to trestný čin a nič sa nedeje. Aj ten postup polície, keď sa, aj keď sa napríklad zlepšuje, ale je to dlhodobo problém. Niektorí policajti, keď príde žena, na ktorej je páchané násilie, tak majú tendenciu to bagatelizovať, povedať, že nech sa to vyrieši v rámci rodiny alebo to posúdiť ako priestupok. A áno, aj pod vplyvom dokumentov, ako je Istanbulský dohovor, sa tá situácia aj na úrovni zákonov, ale aj na úrovni praxe postupne zlepšuje, lebo Istanbulský dohovor je o rodovo podmienenom násilí, nie o nejakej ideológii.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela len dodať, že vlastne tieto rôzne menšiny, hovorím, to je jedno či sú rasové, alebo sú na základe sexuálnej orientácie, je to liberálna agenda, ktorá je nám vnucovaná. Podprahovo je nám podsúvaná, je to umelo sem zasúvané do našej spoločnosti, aby nastal rozvrat v rodinách a proste aby sa narušil základ našej spoločnosti, a preto znova opakujem. Ja vyzývam, aby sme sa orientovali na ľudské práva, všetci, sme ľudské bytosti, je to jedno či to je žena, alebo muž a žiadne rodové orientované násilie. Jednoducho je to násilie človeka proti človeku, preto treba striktne dodržiavať ľudské práva, na to sa zamerať, na to mať prísne zákony a potrestať každého, kto tieto zákony porušuje a nie tu drobiť nás na rodové, nerodové a tak ďalej a gender a angender a antigender proste čo to, jednoducho je to slovenskému národu cudzie. Áno, a preto my to odmietame. Ľudské práva a zachovávanie zákonov. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Minulý týždeň som sa ako nečlen európskeho výboru zúčastnil na tomto mimoriadnom výbore, kde bol osobne aj pán profesor Šucha. Jeden, ktorý sa hrdí titulom, že je jeden z najmladších vymenovaných profesorov na Slovensku. Viete, to je pre mňa, pre mňa ako človeka s racionálnym zmýšľaním a so zdravým sedliackym rozumom, takýto ľudia ako aj pán Šucha môže mať titulov koľkokoľvek, ale za takéto vyjadrenie, za takéto poníženie slušných, normálnych ľudí na Slovensku, väčšinu obyvateľov tejto krajiny, ako je cez čiaru a, a cez, aj cez hranicu normálnosti. Ja trvám na tom a súhlasím, čo zaznelo na výbore, nech sa pán profesor Šucha verejne ospravedlní, ale aj na tom, aby bol z tejto funkcie odvolaný. Ako toto, keď si dovolí urážať Slovákov jeden ak nie možno aj najvyšší zástupca Európskej komisie na Slovensku, tak tento človek na tomto poste nemá čo robiť. Nech si uvedomí, že nezastupuje iba mizivú minimálnu skupinu ľudí, ktorých oni urážajú. Najviac kričia o tolerancii, oni urážajú majoritu spoločnosti, ja s nimi za, za tie roky, ako som poslancom, mám svoje skúsenosti. Ako čo som si ja od týchto tolerantných ľudí zažil tie vyhrážky a cez správy aj osobné invektívy, aj s jedným umelcom, ktorý sa hrdí titulom národný umelec, takmer fyzicky na mňa zaútočil, už veľa tomu nechýbalo, takže ja na týchto ľudí mám svoj názor a vyprosím si od vysokého európskeho zástupcu na Slovensku, aby urážal tuto slušných ľudí na Slovensku. Takže pán Šucha by sa mal vzdať tejto funkcii dobrovoľne a ešte na výbore, keď si dovolí povedať, že je konzervatívne zmýšľajúci, videl som na väčšine členov okrem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja si dovolím reagovať, lebo sa to patrí asi odpovedať kolegom.
Pán Benčík, ja nie som vo funkcii, v akej je pán Šucha a tie výroky, ktoré on použil, jednoducho musí, musí rešpektovať to, že vykonáva, vykonáva túto funkciu. Nie je to človek, ktorý hovorí sám za seba a nie je to ani umelec a nie je to ani, ani spevák, ani básnik, ale je to predstaviteľ Európskej komisie. To je jednoducho úplne iná pozícia.
A, pán Dostál, čo sa týka tej vašej otázky alebo teda tej rečníckej otázky, že neviete, koľkých ľudí zaujíma otázka rodovej rovnosti. Ja som to tu vo svojej rozprave povedal preto, lebo kolega Ledecký, ktorý mal takisto rozpravu, tak povedal, že toto je hlavný problém Slovenska. Ja som len chcel poukázať na to, že to hlavným problémom Slovenska určite nie je a už vôbec nie v tejto situácii, v ktorej sa krajina nachádza.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
V tomto volebnom období sme my boli svedkami akurát tej výmeny na čele Zastúpenia vedúceho Európskej komisie na Slovensku. Ja sa vrátim troška do tej nie tak dávnej histórie do roku 2020 a 2021, kedy túto pozíciu zastupoval pán Ladislav Miko. Kto to bol za človek a čo robil, ktorý reprezentoval Európsku komisiu tuná na Slovensku. V roku 2019 tento vedúci Zastúpenia Európskej komisie založil mimovládku VVF, VVF Slovakia.
Dňa 19. júna 2021 bol na ministerstvo životného prostredia vtedajšiemu ministrovi Budajovi zaslaný otvorený list, ktorý upozorňoval na konflikt záujmov tohto vedúceho Zastúpenia Európskej komisie a boli tam uvedené tieto veci. Práve v tomto otvorenom liste žiadali o preverenie, či sa v prípade osoby vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a zároveň zakladateľa VVF Slovensko docenta RNDr. Ladislava Mika, PhD. nejedná o konflikt záujmov, prípadne iné porušenie povinností verejného činiteľa. Jeho pôsobenie na tejto funkcii začalo 01.01.2018 a malo by skončiť 31.12.2021. Bereme to z tej minulosti, preto sa hovorí, že malo by skončiť. Ono naozaj 31.12. skončilo. Od 01.01.2021 má obsadiť funkciu teda ako vedúci VVF Slovakia. Diplomat Ladislav Miko ako vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku má výnimočné postavenie, keďže úlohou zastúpenia je reprezentovať záujmy Európskej komisie na Slovensku.
V Centrálnom registri zmlúv bola dňa 10. mája 2021, päť mesiacov potom, ani nie celých päť mesiacov po tom ako opustil túto funkciu, zverejnená dohoda, že tejto mimovládke Budaj dal 200 000 euro, od toho času rok na to trištvrte milióna? On ako konečný užívateľ výhod, vedúci Zastúpenia Európskej komisie 2019 zakladal mimovládku VVD. Takýchto predstaviteľov máme. Prišiel rok 2021 01.01.2021, persóny sa vymenili, každý, kto sleduje politiku, si, samozrejme, prirodzene niečo o tom človeku povie, tak ako keby bol zvolený nový prezident, keď bol zvolený nový zástupca Európskej komisie, tak sme si pozreli, kto to je.
Prvé čo nám udrelo do očí, kandidoval za Progresívne Slovensko. Jasné, nám to udrelo do očí, tak sme čakali, že čo bude. Netrvalo to dlho, máme tuná máj 2023 a tento výrok, ktorý tu dneska riešime a ja môžem skonštatovať, že, bohužiaľ, zástupcovia Európskej komisie na Slovensku reprezentujú zle, veľmi zle túto inštitúciu. Predchádzajúci vedúci, proste všetko tu nasvedčuje tomu, že tu bolo korupčné správanie. Projekty, prosím pekne, čo tam boli nastavené za 16 mil. euro, Vlčan sa nechytá s tým jeho 1,4 mil., čo mu neboli vyplatené. Budaj mu ešte stihol vyplatiť jeden a pol milióna. To sú peniaze, ktoré vyplatené má. Dneska je tu druhý zástupca, ktorý tu takto dehonestuje Slovákov. Vážení, myslím si, že je na mieste sa zamyslieť, akí ľudia nás tu reprezentujú na Slovensku.

Ja, ja iba krátko. Ja sa chcem Filipovi Kuffovi aj poďakovať za to, že inicioval ten spomínaný výbor pre európske záležitosti, lebo naozaj my po týchto skúsenostiach, čo sa dejú na Slovensku za posledné obdobie, potrebujeme sa aj my brániť a potrebujeme byť výraznejší v ochrane hodnôt, lebo my sme dlho boli ticho, ustupovali sme, boli sme tolerantní, ale už nám to prerastá cez hlavu a, a vidíme, že, že kde to vedie.
Pani prezidentka k takýmto urážlivým výrokom ľudí z Progresívneho Slovenska alebo liberálne zmýšľajúcich, ona, ona sa vtedy k tomuto absolútne nevyjadrí. Ja som čakal niekoľko dní od európskeho výboru, že či aspoň okrajovo, aspoň okrajovo sa nezastane väčšiny obyvateľov Slovenska. Samozrejme, že to neurobila. Potvrdila tým len to, že je prezidentkou len určitej skupiny ľudí a nie všetkých obyvateľov Slovenska.
No a neviem, či mám potvrdenú informáciu, možno sa mal vyjadriť aj expremiér Edo Heger, ospravedlňujem sa vopred, ak mám mylnú informáciu, ale že vraj pána Šuchu, pána Šuchu nominoval on do tejto funkcie alebo odporučil, tak ja si myslím, že mohol by sa krátko aj on vyjadriť k takémuto útoku na, na slušných ľudí na Slovensku.
Ďakujem.

Pán kolega Kuriak, pri všetkej úcte, o Hegerovi mám maximálnu pochybnosť. Keď som ho v roku 2021 interpeloval v súvislosti s predchádzajúcim vedúcim Zastúpenia Európskej komisie a to bolo jeho Programové vyhlásenie vlády Hegerove, ktoré hovorí o tom, hovorilo, teda už v minulom čase, budeme pokračovať vo vytváraní podmienok na očistu spoločnosti od korupcie kriminálnych sietí, ktoré cudzopasia na verejnom majetku a podkopávajú dôveru občanov v spravodlivosť. Zaslal som mu interpeláciu so spomenutými otvorenými listami a bolo tam rozpísané celá tá chronológia, kedy pán Miko sa stal teda riaditeľom VVF-ky, že je vedený ako užívateľ koncových výhod, že je beneficient. Viete, čo urobil Heger? Viete, čo povedal na margo toho všetkého, že čo vyrieši? On povedal, že veď oni sa chystajú založiť úrad, a tak to budú riešiť. Čiže od Hegera čakať niečo, že on vyzve na ospravedlnenie, že tu bude riešiť korupciu s Budajom nie. Naopak. Prišli do týchto rezortov a korupčne sa správali, rozdávali svojim kamarátom.

Ďakujem pekne, dámy a páni všetkým za rozpravu. Myslím si, že sme veľmi jasne dali najavo, že nebudeme akceptovať do budúcna výroky na adresu Slovákov, ktoré možno niektorým politikom najmä z tábora SaS absolútne neprekážajú, obhajovali ich tu, ale naprieč celým politickým spektrom je úplne jasné, že nepovažujeme Slovákov za národ, voči ktorým si toto má niekto dovoľovať.
Ak pán Šucha alebo akýkoľvek aj do budúcna zástupca Európskej komisie bude chcieť propagovať túto nenávistnú agendu voči Slovákom, odporúčam mu ešte raz, nech si to robia v tých uzavretých salónikoch, ale ak sa plánuje niekto na našu adresu vyjadrovať, že sme súci na prevýchovu alebo dotlačiť nás musí, aby sme prijali nejaké myslenie, ktoré podľa nich nie je kompatibilné s tým ich, tak vždy sa ozveme a práve preto by som ešte raz chcel celý parlament požiadať, aby ste podporili túto deklaráciu, aj keď je oklieštenejšia oproti tej, tej pôvodnej verzii, lebo jednoducho realita je taká. Máme prezidentku, ktorá sa nevie ozvať v mene Slovákov, od Hegera to asi nikto neočakával, takže aj nesklamal, pretože ani nehlasoval za to, aby tento bod bol zaradený, máme prázdninového nejakého premiéra, ktorý je, absolútne k tejto téme sa nevyjadruje ani vyjadrovať nebude. Jednoducho to je reálne vedenie dnes a práve preto je to na nás na poslancoch, aby sme túto historicky dôležitú deklaráciu prijali, pretože ak ju neprijmeme, tak potom môžeme čakať na to, že aj sa to stane možno normou a takto sa budú vyjadrovať aj ostatní veľvyslanci, ktorí uznajú za potrebné orať na našich chrbtoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Milé kolegyne, milí kolegovia, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedla tento návrh zákona. Predložený návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí, že budeme podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie. Osobitne chceme si pripomenúť tých, ktorí nebojácne 25. marca 1988 sa postavili na obranu ľudských práv a poukázať na tento významný deň slovenských dejín ako deň hrdosti.
Navrhuje sa zavedenie nového štátneho sviatku 25. marca Deň zápasu za ľudské práva, výročie Sviečkovej manifestácie. Tento rok sme si pripomenuli 35. výročie tohto dňa. Pätnásty marec je jeden z najvýznamnejších výročí v novodobých slovenských dejinách. Obyvatelia Slovenska spoločne vystúpili a žiadali dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich, aj neveriacich. V tomto ohľade je to kvalitatívne významný prelom, pretože dovtedy, kým sa robili manifestácie, tak buď to boli manifestácie neveriacich, alebo manifestácie veriacich. A v tento deň sa spojila celá Československá republika, teda ľudia tí, ktorí žili na území Slovenska.
Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou zoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením možno tento deň považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo 17. novembra 1989. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a štátnej bezpečnosti pri Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody. Hlavne právo na slobodu zhromažďovania sa zaručenú Ústavou Slovenskej republiky z roku 1960. Mohli by sme predpokladať, tak ako pri iných právach, že v Ústave Slovenskej republiky právo na zhromažďovanie rovnako ako napríklad právo na vierovyznanie podľa vyjadrenia niektorých zodpovedných ľudí neplatili v Československu, boli v tej ústave len kvôli zahraničiu. Bol porušený aj medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery Helsinského aktu z roku 1975 a závery následnej Madridskej konferencie z roku 1983.
V našom zákone spoločne s kolegami navrhujeme, štátny sviatok 25. marca Deň zápasu za ľudské práva a výročie Sviečkovej manifestácie, ktoré bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja. By som vás chcela veľmi úprimne požiadať o podporu tohto zákona a posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.