90. schôdza

Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu na vaše odporúčania a konštatujem, že písomnú prihlášku som neobdržal, preto dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovanie bude, hlasovať budeme dnes o 17.00 hod. Ďakujem pani navrhovateľke aj pani spravodajkyni.
A pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Je to parlamentná tlač 1608, návrh na pridelenie výborom je pod tlačou č. 1672.
Teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Rastislavovi Schlosárovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1608.)

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, spoločne s kolegom Martinom Beluským tu predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom tohto návrhu zákona je umožniť profesionálnym vojakom, vojakom v aktívnej zálohe, ako aj vojakom mimoriadnej služby, a to vrátane policajtov, príslušníkov ZVJS a hasičov odoprieť vojenskú službu mimo územia Slovenskej republiky.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Evidujem vašu prihlášku do rozpravy a ešte predtým, ako otvorím, poprosím pána poslanca Marcela Mihalika ako spravodajcu za gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, aby uviedol spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 1608). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal pred začatím tohto bodu. Dávam teda možnosť prihlásiť sa ústne, vážené pani poslankyne, páni poslanci.
Konštatujem, že okrem pána navrhovateľa, navrhovateľa Slošára... Schlosára sa nikto nehlási, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán navrhovateľ, máte slovo.

Ďakujem.
Panie poslankyne, páni poslanci, zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo je vlastne úlohou, resp. čo by malo byť úlohou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, a v podstate v prípade mobilizácie, ak by sme tu mali vojnu alebo vojnový stav, aj všetkých ostatných mobilizovaných vojakov?
Keď vychádzame z Ústavy Slovenskej republiky, tak je to v podstate jednoznačné. Ústava Slovenskej republiky totiž v preambule deklaruje záujem Slovenskej republiky o trvalú mierovú spoluprácu s ostatnými demokratickými štátmi a v čl. I ods. 2 skutočnosť, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. V podstate z tohto dôvodu je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nemysliteľné, aby sa Slovenská republika podieľala na akejkoľvek útočnej vojne či inej forme vojenskej agresie voči iným suverénnym štátom. Zároveň platí, že nie je v záujme Slovenskej republiky, aby sa zúčastňovala ani vojen a iných ozbrojených konfliktov tretích strán. Naopak, zapojenie sa do takýchto konfliktov môže zásadným spôsobom ohroziť našu zvrchovanosť a územnú celistvosť, a teda v konečnom dôsledku aj bezpečnosť a prosperitu našich občanov a našich obyvateľov.
Čo z toho teda vyplýva? V podstate len to, že jedinou legitímnou, čestnou a správnou formou výkonu vojenskej služby v záujme Slovenskej republiky je vojenská služba vykonávaná výlučne s cieľom obrany Slovenskej republiky. A tá sa môže vykonávať výlučne na našom vlastnom území, na území Slovenskej republiky, a nie niekde v bližšej či vzdialenejšej cudzine, napríklad niekde na Ukrajine, niekde v Iraku, Afganistane či hocikde inde v zahraničí. To by sme ale nemohli mať pri moci také vlády, aké tu už v podstate roky máme, vlády, ktoré nás jednak zatiahli do zločineckej organizácie NATO, alebo toto členstvo v NATO roky podporovali ako nejakú svoju integrálnu súčasť svojho programu, a to dokonca aj po skúsenostiach s tým, čo všetko, čoho všetkého je NATO ako organizácia, ako vojenský pakt schopné. A to nie pri obrane svojich členov, ale pri útoku na iné suverénne štáty, ktoré nikoho z členských štátov NATO nijako neohrozovali. Áno, hovorím už o toľkokrát tu na tejto pôde spomínanom bombardovaní Juhoslávie v toku 1999. A hovorím to preto, že práve na tomto príklade vidieť, že podporovať členstvo Slovenska v NATO znamená, že skôr či neskôr budú aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky zatiahnuté do takejto či inej podobnej vojny na strane agresora, na strane porušovateľa medzinárodného práva páchajúceho na cudzom území vojnové zločiny.
Kto by však ale vtedy povedal, že po vládach, pre ktorých je tá zločinecká organizácia NATO ich životným záujmom, a teda nejakým tým nespochybniteľným programom, sa tu objaví aj vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ktorá len pred nedávnom viedla takú zahraničnú a vojenskú politiku, ktorá nielenže uprednostňovala cudzie záujmy pred domácimi slovenskými záujmami, čo nakoniec robili aj všetky vlády pred tým, ale robila to ešte aj takým nebezpečným spôsobom, ktorý nás dnes v podstate priviedol na prah vojny viac, ako tomu bolo kedykoľvek predtým. O posielaní zbraní na bojujúcu Ukrajinu, o cvičení ukrajinských vojakov, ktoré sú v ozbrojenom konflikte s Ruskom, na našom území, v podstate dneska nemá zmysel nejako hovoriť, ale každému rozumne uvažujúcemu človeku musí byť jasné, že sú to kroky, ktoré nás čoraz viac približujú a zaťahujú do tohto konfliktu. Podstatné ale je, čo z tohto všetkého vyplýva pre našich vojakov, či už tých profesionálnych, alebo tých, čo by mohli byť mobilizovaní v prípade zatiahnutia Slovenska do vojny prebiehajúcej mimo nášho územia.
Môže totiž nastať situácia, že vojaci súčasných Ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo v prípade mobilizácie aj všetci vojaci mimoriadnej služby, teda aj bežní občania Slovenskej republiky podliehajúci brannej povinnosti budú musieť namiesto obrany Slovenska bojovať v zahraničí za cudzie, neslovenské záujmy. Tak je totiž nastavená súčasná legislatíva, tak je nastavený súčasný zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý sa, na ktorý sa teda primerane vzťahuje aj na služobnú disciplínu vojakov v aktívnej zálohe a vojakov mimoriadnej služby. V zmysle tohto zákona totiž vojak nemá právo odoprieť spáchanie, alebo teda splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, a to ani takého, podľa ktorého by musel vykonávať službu mimo územia Slovenskej republiky. V prípade, že by tak predsa len urobil, dopustil by sa v zmysle súčasnej legislatívy disciplinárneho previnenia, čiže dokonca trestného činu neuposlúchnutia rozkazu podľa § 393 Trestného zákona.
No a pre nás je takýto stav absolútne neprijateľný a myslím si, že je neprijateľný aj pre každého jedného Slováka, ktorý nechce bojovať, ale nie že by nechcel bojovať pri obrane Slovenskej republiky, ak by nejakí cudzí vojaci na naše územie vstúpili a ohrozovali našu územnú celistvosť, našu suverenitu, ale nechce bojovať jednoducho za záujmy cudzích, za záujmy západných veľmocí niekde v zahraničí, niekde mimo nášho územia, kde a tam teda nechce zomierať za, za nejakých cudzích.
Všetci vojaci Ozbrojených síl Slovenskej republiky vrátane všetkých občanov Slovenskej republiky povolaných do vojenskej služby v prípade mobilizácie musia mať podľa nás plné právo slobodne sa rozhodnúť, či sa chcú zúčastniť takýchto ozbrojených konfliktov vedených mimo nášho územia, a teda či chcú nasadzovať svoje životy v zahraničí, opäť zdôrazňujem, nie pri obrane vlasti, ale pri obrane záujmov iných štátov, preto sme teda navrhli novelizáciu uvedeného zákona tak, aby teda, ešte raz, profesionálni vojaci, vojaci v aktívnej zálohe, ako aj vojaci mimoriadnej služby, osobitne by som vypichol v prípade mobilizácie aj policajtov, príslušníkov zberu... Zboru väzenskej a justičnej stráže a hasičov, aby mali legálne právo odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia a príkazu alebo pokynu veliteľa na výkon štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky alebo smerujúci k takémuto výkonu štátnej služby, pretože jedine to je zárukou toho, že ani jeden, ani jeden Slovák nebude proti svojej vôli nasadený v zahraničí, vo vojne, ktorú nevyvolal, vo vojne, ktorú si neželal, vo vojne, v ktorej nebráni Slovensko, ale cudzie záujmy veľmocí.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky.
Pán poslanec Mizík ako prvý.

Ďakujem za slovo.
Rasťo, správne si pripomenul, že nielen Hegerova a Matovičova vláda nás zaťahovali do cudzích konfliktov a do prípravy cudzích konfliktov, zúčastňovali sme sa na všelijakých akciách, na presunoch našich vojakov do rus... ku ruským hraniciam, všetko možné sme podporovali, NATO, USA, podpísala sa obranná zmluva s USA a neurobili tieto, to priamo tieto dve posledné vlády. Túto zmluvu, táto zmluva bola ešte pred nimi už pripravená, len nebola, nestíhala sa zariešiť tak, ako sa zariešila, takže toto je dôležité.
Každý si musí uvedomiť, že všetky vlády od dnešného dňa až späť majú prsty v tom, že sme v zločineckom pakte NATO, že sú u nás cudzí vojaci a že pomáhame vytvárať globálnu vojnu, ktorá sa môže, žiaľ, to hovorím natvrdo, môže spustiť vďaka takým hlupákom, ako nám vládli, aj vládnu.
Ďakujem.

Pán poslanec Benčík s faktickou poznámkou.

Chcel by som pomôcť rozptýliť obavy pána poslanca Schlosára z toho, že Slovensko by mohlo byť zatiahnuté do konfliktu po boku agresora páchajúceho zločiny na cudzom území, nemyslím si, že by sme sa, ak sa Slovensko chystalo vstúpiť do boja po boku Ruska, ktoré preukázateľne v súčasnej dobe pácha vojnové zločiny na území nášho suseda Ukrajiny.