94. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2023 o 17:14 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Ďakujem obom kolegom za faktické pripomienky. Budem sa venovať kolegovi Andrejovi Stančíkovi.
No vieš, Andrej, a len tak si spomeň, ako si hlasoval pri prorodinnom balíčku, hej? Tiež to nebolo v rozpočte, tiež to dáva aj tým, ktorí skutočne nepotrebujú, lebo tam máš jasne povedané, ktoré rodiny potrebujú, ktoré nepotrebujú. Andrej, toto je že čistý alibizmus, lebo jedným rozhodnutím si urobil to, čo teraz kritizuješ, a keby sme sa ale pozreli na mieru toho, že kde treba a či treba u dôchodcov, tak jednoducho ešte aj toto kríva, hej? Ako určite nie je dobré rozhodnutie, že sme najprv nezvyšovali-nezvyšovali a teraz sa to zvyšovalo relatívne veľa a takto v strede roka. Ale toto, to je jasné. Ale to, že vlastne sa dôchodcom, im sa v podstate nič nepridalo, im sa od roku 2020 týmto zvýšením dorovnala inflácia. Dorovnala inflácia. Ale budiž, Andrej, keď kritizuješ, tak akože treba, treba sa pozerať najprv na ten svoj prah.
Čo sa týka kolegu Svrčeka, ďakujem pekne ešte raz za pripomienky a áno, oceňujem a presne to hovorím aj ja, teraz na konci volebného obdobia by sme mali riešiť veci technické a v podstate by sme sa fakt už nemali venovať veciam, ktoré majú dosah na, negatívny dosah na verejný rozpočet. Bohužiaľ, je to práve naopak, pretože je tam skôr veľa takýchto rôznych návrhov, ktoré ten dosah majú a možno menej technických. No ale tak, veď uvidíme, ako to dopadne.
Ďakujem pekne ešte raz za pripomienky.
Rozpracované
Vystúpenia
16:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:49
Tomáš TarabaVystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2023 o 16:49 hod.
Ing. Mgr.
Tomáš Taraba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Tak predstaviteľ strany SaS povedal, že budú hlasovať za programové vyhlásenie vlády, čo je úplne logické. Veď táto vláda pozostáva zo strany SaS, majú na čele Úradu vlády vlastného človeka, bývalého poslanca. Druhí sú tam zástupcovia Progresívneho Slovenska a tretie je tam Kresťanskodemokratické hnutie cez pani Gaborčákovú, pána Ivana Šimka. Takže tu vznikol taký ten liberálno-pseudokonzervatívny mačkopes, ktorý by tu mal vzniknúť aj po voľbách. A je to vlastne taká príprava na to, aby si ľudia na to zvykli. Takže toto je úplne v poriadku, že to takto zadefinoval. To, čo mňa prekvapilo skôr, že, pán Dostál, povedali ste, že vás tam absolútne nič v tom programovom vyhlásení vlády nevyrušuje. Tak podľa mňa vás to nemá ani čo tak veľmi vyrušovať, lebo tam na tých 26 stranách v podstate de facto nič nie je, je tam len ten program, ktorý ste presadzovali aj vy. To znamená útočiť na slobodu slova, vypnúť vlastne médiá. Urobili nadprácu ešte tým, že išli do toho Bruselu bedákať, že ich dôvera je tak nízka, že potrebujú, aby došli pomôcť zvonku. A potom je tam v podstate len Ukrajina. Veď to je v podstate to, čo ste robili vy. No a to, že vás tam nič nevyrušuje, to je zaujímavé, že, že to hovoríte práve vy, keď dnes počúvame, že tá vaša vláda preflákala 800 miliónov na výstavbu nemocníc. Rozprávali ste nám tu, garantovali ste všetci, že ten plán obnovy je perfektne nastavený, že tu bude fungovať. Teraz počúvame, tak jemnučko, ako rozprávajú títo vaši ďalší pokračovatelia, že to bola úplná katastrofa. To znamená, že je úplne v poho, že, z vášho pohľadu, že to tak pozitívne vidíte, ale realita je taká, že toto ľudí už dávno neoslovuje. Nemá to žiadnu dôveru a je to len marketingový ťah Zuzany Čaputovej na odvrátenie klesajúcich preferencií. To je tak celé.
Rozpracované
16:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:51
Ondrej DostálA, pán poslanec Svrček, áno, to sa zhodneme. Nemusí tá vláda všetko dotiahnuť, lebo vlastne v legislatívnej úrovni nedotiahne nič. Ale ak tu budeme mať po voľbách nejakú príčetnú vládu, tak bude z toho čerpať. Ak budeme mať nepríčetnú vládu alebo extrémistickú vládu, tak, samozrejme, asi máločo si z toho osvojí.
A, pán poslanec Pollák, v roku 2020 sme nedávali také ódy na programové vyhlásenie vlády, ja neviem, čo si vy celkom predstavujete pod pojmom óda, ja som žiadne ódy tu nespieval. Ale je fakt, že v tom našom spoločnom programovom vyhlásení boli aj úplne hlúposti ako vydávanie vládnych novín. Tak áno, nebol som z toho až taký nadšený, priznávam.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2023 o 16:51 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem za všetky reakcie. No marketingový ťah Zuzany Čaputovej na odvrátenie klesajúcich preferencií, pán poslanec Taraba, to je dosť absurdné zdôvodnenie. Lebo pani prezidentka prevzala na seba zodpovednosť a teraz to bude schytávať, teraz to schytáva od vás, od iných fašistov, od SMER-u, od OĽANO. Oceňujem, že SME RODINA sa zatiaľ ešte, ešte drží pomerne, pomerne konštruktívne. A toto nijako nie je ťah, ktorý by jej mohol zvýšiť popularitu. Naopak, ona tým vlastnú popularitu ohrozuje. Ale prevzala zodpovednosť, lebo bolo potrebné, aby prevzala zodpovednosť. A keď tu takto vyrátavate, že je to vláda SaS, PS, KDH, mne sa to vcelku páčilo, ak by po voľbách taká nastala, ale toto nie je taká vláda. A chystajú sa za vyslovenie dôvery vláde hlasovať aj Demokrati. Tak možno by niekto mohol vysvetliť, že aj či aj oni sú, oni sú v tej vláde alebo, alebo teda aké majú oni motívy, keď vlastne oni mali predchádzajúceho premiéra.
A, pán poslanec Svrček, áno, to sa zhodneme. Nemusí tá vláda všetko dotiahnuť, lebo vlastne v legislatívnej úrovni nedotiahne nič. Ale ak tu budeme mať po voľbách nejakú príčetnú vládu, tak bude z toho čerpať. Ak budeme mať nepríčetnú vládu alebo extrémistickú vládu, tak, samozrejme, asi máločo si z toho osvojí.
A, pán poslanec Pollák, v roku 2020 sme nedávali také ódy na programové vyhlásenie vlády, ja neviem, čo si vy celkom predstavujete pod pojmom óda, ja som žiadne ódy tu nespieval. Ale je fakt, že v tom našom spoločnom programovom vyhlásení boli aj úplne hlúposti ako vydávanie vládnych novín. Tak áno, nebol som z toho až taký nadšený, priznávam.
Rozpracované
16:53
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:53
Marián ViskupičTakže, vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, počas rozpravy k programovému vyhláseniu vlády toho bolo povedané už veľa. Každý máme svoj pohľad. Každý sa snaží obhájiť si svoje hlasovanie, ktoré nás zajtra čaká. A keďže sme, povedzme, chvíľu, tri, tri a pol mesiaca pred voľbami, v každom...
Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, počas rozpravy k programovému vyhláseniu vlády toho bolo povedané už veľa. Každý máme svoj pohľad. Každý sa snaží obhájiť si svoje hlasovanie, ktoré nás zajtra čaká. A keďže sme, povedzme, chvíľu, tri, tri a pol mesiaca pred voľbami, v každom vyjadrení cítiť aj blížiace sa voľby.
Ja poviem pár slov ku časti programového vyhlásenia vlády o verejných financiách a nebude to populistický pohľad. V politike sú rozdielne pohľady a rozdielne prístupy úplne prirodzené. Častokrát dokonca platí, že ku želanému cieľu sa dá dostať aj viacerými, častokrát aj diametrálne rôznymi cestami. Aj vo verejných financiách sú rôzne, sú možné rozdielne prístupy. Ale rozpor, ktorý tu máme v parlamente aktuálne, teda na jednej strane parlamentnú smršť populistických návrhov, ktorých finančné dopady na verejné financie sú aleže absolútne mimo možností a schopností slovenských verejných financií. Poslanci i celé strany sa predháňajú v pomoci ľuďom, hovoria o ďalších a ďalších dávkach pomoci, bonusoch. Za všetky prípady spomeniem návrh OĽANO, návrh na vyplatenie 500 eur každému človeku za účasť na voľbách, čo je okamžitý náklad vyše 2 miliardy.
No proste vyzerá to na tej jednej strane akoby vo viacerých straníckych centrálach pristáli vesmírne lode s nákladom nejakých cenných vesmírnych nerastov alebo teda rovno s nákladom, s obrovským nákladom peňazí. Všetci sa totiž tvária, že rozdávajú zo svojho, že na všetko je dostatok finančných zdrojov, že nás čaká absolútne príjemná budúcnosť, plná padajúcich pečených holubov priamo na pripravené taniere na kontinuálne prestretých stoloch. Politickí kolegovia absolútne zabúdajú na realitu. Nepriznávajú, že žiadne vesmírne lode s mannou nebeskou v ich centrálach nepristáli. Nepriznajú, že nemajú žiadne vlastné peniaze. Nepriznajú, že verejné financie, že všetky príjmy štátneho rozpočtu i celých verejných financií pochádzajú od ľudí a firiem. A peniaze od firiem takisto v konečnom dôsledku pochádzajú od ľudí, takže vo finále je to jednoduché ako facka. Politici žiadne vlastné peniaze nemajú. Všetky peniaze, o ktorých tu rozhodujeme, pochádzajú od ľudí. Najprv ich štát musel silou zákonov ľuďom zobrať.
Takže, kolegovia, čím viacej chcete rozdávať, tým, tým viac je potrebné najprv ľuďom zobrať. A pracujúcim sa teda berie dnes a zadlžovaním berieme ich deťom a vnukom. A okrádame ich o budúcnosť. V podstate všetky tieto populistické návrhy, ktoré máme aj na tejto schôdzi, prejedajú budúcnosť celej krajiny a jej občanov, prejedajú budúcnosť Slovenska a nás všetkých. No a ďalším efektom je, že naša ekonomika takto stráca konkurencieschopnosť a o chvíľu už ani nebude komu brať.
No a do tejto situácie prichádza vláda so svojím programovým vyhlásením, prichádza s pravdivými vyjadreniami, nalieva do pohára čisté víno a informuje o tom, čo nás čaká. A popri tohtoročnom deficite približne 8 miliárd nás čakajú deficity na úrovni na úrovni cca 6 miliárd pre ďalšie roky, ak sa nič ďalšie už neprijme, ani čo by to zhoršovalo, ale teda ani čo by to zlepšovalo. No ale ak sa, ak sa prijmú niektoré ďalšie atómovky zo spomínanej smršte, tak o tom, čo nás čaká v takom prípade, už radšej minister financií ani nehovoril.
SaS-ka dlhodobo upozorňujeme na neudržateľnosť vývoja nastaveného predchádzajúcimi ministrami financií, či už pána Hegera, ale hlavne pána Matoviča, a pre úplnosť, samozrejme, poviem, že dobré časy prejedli a verejné financie na budúcnosť, na ťažké časy nepripravili ani, ani predchádzajúci ministri za stranu SMER. Každopádne dostali sme sa na hranu, a preto je dobré, že i keď len na pár mesiacov, ale máme vládu, pre ktorú je rozpočtová zodpovednosť prioritou. Obávam sa síce, že súboj rozhadzovania financií tu v NR SR a ich hospodárneho využívania, ktoré dnes chce prezentovať vláda, nedopadne pre vládu dobre, ale aspoň bude niekoľko mesiacov počuť aj hodnotiaci hlas. Bude dobré to, že vláda nastaví aj parlamentu a tým výsledkom práce tuná v parlamente realistické zrkadlo.
Ale poďme naspäť k programovému vyhláseniu. Dovolím si citovať: „Spojíme odborné kapacity štátu a pripravíme možnosti pre budúcu vládu, ako zabezpečiť poriadok vo verejných financiách. Slovensko potrebuje realistický, efektívny a zodpovedný plán konsolidácie. Budúce generácie si zaslúžia, aby sme prestali riešiť naše problémy len a len na ich úkor." Toto sú slová z programového vyhlásenia a máločo tak vystihuje realitu a potrebnosť toho, čo potrebujeme ako, ako tieto tri vety. Preto oceňujem, že jednou z troch základných krátkodobých priorít úradníckej vlády je príprava zodpovedného štátneho rozpočtu na roky ´24 až ´26. Vláda jasne deklaruje, že Slovensko potrebuje realistický, efektívny a zodpovedný plán konsolidácie verejných financií.
Vláda sa v programovom vyhlásení zaväzuje pripraviť konkrétny strednodobý plán na ozdravenie verejných financií a zároveň vláda krátkodobo i strednodobo deklaruje pomoc ohrozeným a zraniteľným skupinám. V tej súvislosti prehodnotí plošné pomoci, ktoré majú extrémny, negatívny dosah na rozpočet. Jednoducho na nich nemáme dostatok financií a, bohužiaľ, presne takéto opatrenia pomáhajú len limitovane tam, kde je to skutočne potrebné. Toto sú skutočne kľúčové veci, kľúčová zmena, ktorú Slovensko potrebuje, a už len dodám, že presne toto sme dlhodobo hovorili my, aby sa pomáhalo tam, kde je to potrebné, a iba takým množstvom financií, proste ktoré máme k dispozícii.
Prioritou vlády je tiež maximalizácia využitia dostupných eurofondov, či už teda samotných eurofondov alebo teda prostriedkov plánu obnovy, čo tiež môže zásadne pomôcť znížiť investičný dlh a zlepšiť stav verejných financií. Zasa je to nastavenie zrkadla, kde sme dlhý čas počúvali slovami pani ministerky Remišovej, ako je všetko v poriadku, ako sa všetko stíha, ako sa všetko z minulosti opravilo, lebo, samozrejme, zasa tu platí, že ani v minulosti to nebolo dobré. Ale výsledok je zasa ten, že hrozí, že nám prepadne 800 miliónov eur. Aj to ešte teda, ak tie odhady, ktoré vláda teraz používa, sú teda realistické. Ak ten prepad toho, čo je dnes zazmluvnené, nebude ešte vyšší. A to, že vlastne nejakej časti eurofondov sa našlo alebo hľadá iné využitie, už to je prehra. Tie samotné eurofondy z aktuálneho obdobia mali slúžiť skutočne na to, aby, aby Slovensko znížilo ten svoj investičný dlh v rôznych, v rôznych oblastiach, či už je to samotná cestná doprava alebo aj vlaková doprava, alebo iks ďalších oblastí, a jednoducho už toto je prehra, pretože aj keď tie eurofondy sa ešte nejak využijú, už to je len niečo, čo už neni ten účel taký, ako mal byť. No ale každopádne oceňujem to, že skutočne nalialo sa čistého vína a ide sa urobiť v tom zostávajúcom čase maximum, aby sa tie, ten prepad znížil čo najmenej.
Takisto sa vláda v programovom vyhlásení zaväzuje pripraviť plán opatrení smerujúci ku zjednodušeniu a modernizácii daňového systému. Zasa, myslím si, že ťažko by som si vedel prečítať akože vetu, ktorá mi je akoby príjemnejšia, pres to všetko si dovolím jednu výtku, áno, mne tam chýba deklarácia, že celkové daňovo-odvodové zaťaženie sa nebude zvyšovať. Ale každopádne je veľmi dobré, ak sa na úrovni ministerstva financií s tým, že je to aj medzi fakt zásadnými prioritami, pripraví komplexný a, okej, bez ideologického zafarbenia materiál hodnotiaci aktuálny stav daňového systému a takisto ktorý prinesie návrhy na úpravu daňového mixu, tak ako samotné PVV spomína, jeho zjednodušenie, zrušenie nesystémových výnimiek, rozvoj digitalizácie samotnej správy daní a poplatkov. Som presvedčený, že ak sa im teda táto priorita podarí naplniť, tak takýto materiál môže ďalšej vláde skutočne veľmi pomôcť a zrýchliť prijatie prepotrebných zmien. Je jednoznačné, že potrebujeme urobiť zmeny v daňovej politike Slovenska.
Vláda chce tiež pripraviť nové pravidlá pre hodnotenie verejných investícií, aby sa hodnotenie veľkých projektov dialo čo najskôr, v procese ich prípravy. Môže sa tak ušetriť veľa financií, ale takisto by to mohlo tieto investície zrýchliť. Správne je tiež to, že programové vyhlásenie hovorí o tom, že rozsah podkladov a hĺbka hodnotenia je závislá alebo bude závislá na veľkosti investície. Jednoznačne. Presne tak. Pretože práve niekedy tá rigidná a byrokratická kontrola blokuje včasnú realizáciu investícií. No a vo finále už spomínané, toto vie potom rezultovať nečerpanie aj dostupných zdrojov z eurofondov a ich prepadnutie.
Takže skutočne nie je to o tom, aby každá investícia, tak ako to bolo povedané, nad jeden milión bola rigidne a dlho a testovaná a pomaly náklady na celé to hodnotenie sa pomaly budú rovnať veľkosti investície. Nie, treba to rozlišovať. Veľká investícia, veľa peňazí, okej, hĺbková kontrola, menšia investícia, jednoduchšia a rýchlejšia kontrola, to, toto sa mne páči na celom tom programovom vyhlásení, taká tá realistickosť, ten pohľad na to, že to nie je vyhlásenie na štyri roky, to je vyhlásenie na niekoľko mesiacov a jednoducho všade sa vníma tá realistickosť. Píšu v programovom vyhlásení o tom, čo tá vláda reálne môže urobiť za ten čas, ktorý je jej daný.
Spomeniem dlhovú brzdu. Jej zaradenie do strednodobých priorít veľmi kvitujem a znova ako prejav realistického pohľadu na svet. Vláda chce pre nasledujúcu vládu pripraviť a predrokovať novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Už to bolo aj spomínané v pléne, ale predstavy, že by sa dala novela prijať ešte v aktuálnom parlamente, považujem za nerealistické. Bol som u tých rokovaní od začiatku do konca, nevidím nijakovsky realistické to, že by sa to dalo, dalo schváliť ešte v tomto parlamente. Navyše si myslím, že ak by to šlo tým, že veď návrh tu bol, tak o ňom hlasujme, keby sa toto stalo, tak to tej téme, téme proste zodpovedných verejných financií by to skôr uškodilo. Takže kvitujem zasa, že to vláda takto realisticky vidí.
Zároveň, kolegovia, ak sa my všetci poslanci chceme správať rozpočtovo zodpovedne teraz, netreba volať po tom, aby sa ten zákon teraz ešte schvaľoval. Teraz máme tú možnosť sa správať rozpočtovo zodpovedne tak, že odmietneme veľkú väčšinu, ideálne všetky tie populistické, tie desiatky populistických návrhov, ktoré tu máme. To je tá reálna, realizovateľná rozpočtová zodpovednosť, ktorú vieme ako parlament urobiť a ktorou vieme ako parlament pomôcť vláde.
Samozrejme, SaS-ka podporujeme úpravy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, takže teším sa, že ako strednodobá priorita sa to stalo prioritou, bude na tom vláda pracovať, a tuná jasne hovorím, že žiadame o zapracovanie aj daňovej brzdy ako ďalšieho piliera zodpovedného za riadenie verejných financií. Som totiž presvedčený, že aktuálna výška celkového daňovo-odvodového zaťaženia je maximálna, že jej ďalšie zvyšovanie by už nezniesli ľudia a nezniesla ani ekonomika. Preto si myslím, že celospoločenská dohoda, že celkové daňovo-odvodové zaťaženie, také, ktoré je dnešné, by sa už ďalej nezvyšovalo, je rovnako dôležitá ako napríklad dohoda z dlhovej brzdy, že teda aj výdavky majú mať svoj limit. Pochopiteľne. Samozrejme, týmto nehovorím, že by sa daňový mix nemal meniť, práve naopak, zmeny daňového mixu, jeho modernizácia, ale aj ekologizácia je potrebná, ale všetko by sa to malo diať v režime, že celkové daňové zaťaženie by sa nemalo v čase zvyšovať.
No úplne základnou prioritou úradníckej vlády je však priviesť Slovensko čo najpokojnejšie k voľbám a zabezpečiť férový priebeh samotných volieb. A tak ako aj pán minister vnútra hovorí, nielen ho zabezpečiť, ale celý ten čas venovať aj vysvetľovaniu a presvedčovaniu občanov Slovenska, aby, aby skutočne vnímali, že tie voľby budú transparentné, že sú pripravované transparentne, že proste je všetko tak, ako má byť. To je veľmi-veľmi dôležitou úlohou vlády. Takisto ju vidím v programovom vyhlásení, takže takisto kvitujem.
No a Slovensko v týchto ťažkých časoch zásadne potrebuje vládu, ktorá bude skôr upokojujúcim ako rozdeľujúcim elementom. To si myslím, že tiež dokážem vidieť aj v tom PVV-čku, aj pri debatách s členmi vlády.
Držím pánovi premiérovi, ale i všetkým členom a členkám vlády palce, nemáte a nebudete to mať ľahké, a o to viac verím, vážení členovia vlády, že dostanete zo seba to najlepšie a že pomôžete Slovensku v tom čase, ktorý vám je daný, aby sme sa posúvali dopredu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.6.2023 o 16:53 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi pekne ďakujem, že ste rešpektovali moju žiadosť o vystúpenie.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, počas rozpravy k programovému vyhláseniu vlády toho bolo povedané už veľa. Každý máme svoj pohľad. Každý sa snaží obhájiť si svoje hlasovanie, ktoré nás zajtra čaká. A keďže sme, povedzme, chvíľu, tri, tri a pol mesiaca pred voľbami, v každom vyjadrení cítiť aj blížiace sa voľby.
Ja poviem pár slov ku časti programového vyhlásenia vlády o verejných financiách a nebude to populistický pohľad. V politike sú rozdielne pohľady a rozdielne prístupy úplne prirodzené. Častokrát dokonca platí, že ku želanému cieľu sa dá dostať aj viacerými, častokrát aj diametrálne rôznymi cestami. Aj vo verejných financiách sú rôzne, sú možné rozdielne prístupy. Ale rozpor, ktorý tu máme v parlamente aktuálne, teda na jednej strane parlamentnú smršť populistických návrhov, ktorých finančné dopady na verejné financie sú aleže absolútne mimo možností a schopností slovenských verejných financií. Poslanci i celé strany sa predháňajú v pomoci ľuďom, hovoria o ďalších a ďalších dávkach pomoci, bonusoch. Za všetky prípady spomeniem návrh OĽANO, návrh na vyplatenie 500 eur každému človeku za účasť na voľbách, čo je okamžitý náklad vyše 2 miliardy.
No proste vyzerá to na tej jednej strane akoby vo viacerých straníckych centrálach pristáli vesmírne lode s nákladom nejakých cenných vesmírnych nerastov alebo teda rovno s nákladom, s obrovským nákladom peňazí. Všetci sa totiž tvária, že rozdávajú zo svojho, že na všetko je dostatok finančných zdrojov, že nás čaká absolútne príjemná budúcnosť, plná padajúcich pečených holubov priamo na pripravené taniere na kontinuálne prestretých stoloch. Politickí kolegovia absolútne zabúdajú na realitu. Nepriznávajú, že žiadne vesmírne lode s mannou nebeskou v ich centrálach nepristáli. Nepriznajú, že nemajú žiadne vlastné peniaze. Nepriznajú, že verejné financie, že všetky príjmy štátneho rozpočtu i celých verejných financií pochádzajú od ľudí a firiem. A peniaze od firiem takisto v konečnom dôsledku pochádzajú od ľudí, takže vo finále je to jednoduché ako facka. Politici žiadne vlastné peniaze nemajú. Všetky peniaze, o ktorých tu rozhodujeme, pochádzajú od ľudí. Najprv ich štát musel silou zákonov ľuďom zobrať.
Takže, kolegovia, čím viacej chcete rozdávať, tým, tým viac je potrebné najprv ľuďom zobrať. A pracujúcim sa teda berie dnes a zadlžovaním berieme ich deťom a vnukom. A okrádame ich o budúcnosť. V podstate všetky tieto populistické návrhy, ktoré máme aj na tejto schôdzi, prejedajú budúcnosť celej krajiny a jej občanov, prejedajú budúcnosť Slovenska a nás všetkých. No a ďalším efektom je, že naša ekonomika takto stráca konkurencieschopnosť a o chvíľu už ani nebude komu brať.
No a do tejto situácie prichádza vláda so svojím programovým vyhlásením, prichádza s pravdivými vyjadreniami, nalieva do pohára čisté víno a informuje o tom, čo nás čaká. A popri tohtoročnom deficite približne 8 miliárd nás čakajú deficity na úrovni na úrovni cca 6 miliárd pre ďalšie roky, ak sa nič ďalšie už neprijme, ani čo by to zhoršovalo, ale teda ani čo by to zlepšovalo. No ale ak sa, ak sa prijmú niektoré ďalšie atómovky zo spomínanej smršte, tak o tom, čo nás čaká v takom prípade, už radšej minister financií ani nehovoril.
SaS-ka dlhodobo upozorňujeme na neudržateľnosť vývoja nastaveného predchádzajúcimi ministrami financií, či už pána Hegera, ale hlavne pána Matoviča, a pre úplnosť, samozrejme, poviem, že dobré časy prejedli a verejné financie na budúcnosť, na ťažké časy nepripravili ani, ani predchádzajúci ministri za stranu SMER. Každopádne dostali sme sa na hranu, a preto je dobré, že i keď len na pár mesiacov, ale máme vládu, pre ktorú je rozpočtová zodpovednosť prioritou. Obávam sa síce, že súboj rozhadzovania financií tu v NR SR a ich hospodárneho využívania, ktoré dnes chce prezentovať vláda, nedopadne pre vládu dobre, ale aspoň bude niekoľko mesiacov počuť aj hodnotiaci hlas. Bude dobré to, že vláda nastaví aj parlamentu a tým výsledkom práce tuná v parlamente realistické zrkadlo.
Ale poďme naspäť k programovému vyhláseniu. Dovolím si citovať: „Spojíme odborné kapacity štátu a pripravíme možnosti pre budúcu vládu, ako zabezpečiť poriadok vo verejných financiách. Slovensko potrebuje realistický, efektívny a zodpovedný plán konsolidácie. Budúce generácie si zaslúžia, aby sme prestali riešiť naše problémy len a len na ich úkor." Toto sú slová z programového vyhlásenia a máločo tak vystihuje realitu a potrebnosť toho, čo potrebujeme ako, ako tieto tri vety. Preto oceňujem, že jednou z troch základných krátkodobých priorít úradníckej vlády je príprava zodpovedného štátneho rozpočtu na roky ´24 až ´26. Vláda jasne deklaruje, že Slovensko potrebuje realistický, efektívny a zodpovedný plán konsolidácie verejných financií.
Vláda sa v programovom vyhlásení zaväzuje pripraviť konkrétny strednodobý plán na ozdravenie verejných financií a zároveň vláda krátkodobo i strednodobo deklaruje pomoc ohrozeným a zraniteľným skupinám. V tej súvislosti prehodnotí plošné pomoci, ktoré majú extrémny, negatívny dosah na rozpočet. Jednoducho na nich nemáme dostatok financií a, bohužiaľ, presne takéto opatrenia pomáhajú len limitovane tam, kde je to skutočne potrebné. Toto sú skutočne kľúčové veci, kľúčová zmena, ktorú Slovensko potrebuje, a už len dodám, že presne toto sme dlhodobo hovorili my, aby sa pomáhalo tam, kde je to potrebné, a iba takým množstvom financií, proste ktoré máme k dispozícii.
Prioritou vlády je tiež maximalizácia využitia dostupných eurofondov, či už teda samotných eurofondov alebo teda prostriedkov plánu obnovy, čo tiež môže zásadne pomôcť znížiť investičný dlh a zlepšiť stav verejných financií. Zasa je to nastavenie zrkadla, kde sme dlhý čas počúvali slovami pani ministerky Remišovej, ako je všetko v poriadku, ako sa všetko stíha, ako sa všetko z minulosti opravilo, lebo, samozrejme, zasa tu platí, že ani v minulosti to nebolo dobré. Ale výsledok je zasa ten, že hrozí, že nám prepadne 800 miliónov eur. Aj to ešte teda, ak tie odhady, ktoré vláda teraz používa, sú teda realistické. Ak ten prepad toho, čo je dnes zazmluvnené, nebude ešte vyšší. A to, že vlastne nejakej časti eurofondov sa našlo alebo hľadá iné využitie, už to je prehra. Tie samotné eurofondy z aktuálneho obdobia mali slúžiť skutočne na to, aby, aby Slovensko znížilo ten svoj investičný dlh v rôznych, v rôznych oblastiach, či už je to samotná cestná doprava alebo aj vlaková doprava, alebo iks ďalších oblastí, a jednoducho už toto je prehra, pretože aj keď tie eurofondy sa ešte nejak využijú, už to je len niečo, čo už neni ten účel taký, ako mal byť. No ale každopádne oceňujem to, že skutočne nalialo sa čistého vína a ide sa urobiť v tom zostávajúcom čase maximum, aby sa tie, ten prepad znížil čo najmenej.
Takisto sa vláda v programovom vyhlásení zaväzuje pripraviť plán opatrení smerujúci ku zjednodušeniu a modernizácii daňového systému. Zasa, myslím si, že ťažko by som si vedel prečítať akože vetu, ktorá mi je akoby príjemnejšia, pres to všetko si dovolím jednu výtku, áno, mne tam chýba deklarácia, že celkové daňovo-odvodové zaťaženie sa nebude zvyšovať. Ale každopádne je veľmi dobré, ak sa na úrovni ministerstva financií s tým, že je to aj medzi fakt zásadnými prioritami, pripraví komplexný a, okej, bez ideologického zafarbenia materiál hodnotiaci aktuálny stav daňového systému a takisto ktorý prinesie návrhy na úpravu daňového mixu, tak ako samotné PVV spomína, jeho zjednodušenie, zrušenie nesystémových výnimiek, rozvoj digitalizácie samotnej správy daní a poplatkov. Som presvedčený, že ak sa im teda táto priorita podarí naplniť, tak takýto materiál môže ďalšej vláde skutočne veľmi pomôcť a zrýchliť prijatie prepotrebných zmien. Je jednoznačné, že potrebujeme urobiť zmeny v daňovej politike Slovenska.
Vláda chce tiež pripraviť nové pravidlá pre hodnotenie verejných investícií, aby sa hodnotenie veľkých projektov dialo čo najskôr, v procese ich prípravy. Môže sa tak ušetriť veľa financií, ale takisto by to mohlo tieto investície zrýchliť. Správne je tiež to, že programové vyhlásenie hovorí o tom, že rozsah podkladov a hĺbka hodnotenia je závislá alebo bude závislá na veľkosti investície. Jednoznačne. Presne tak. Pretože práve niekedy tá rigidná a byrokratická kontrola blokuje včasnú realizáciu investícií. No a vo finále už spomínané, toto vie potom rezultovať nečerpanie aj dostupných zdrojov z eurofondov a ich prepadnutie.
Takže skutočne nie je to o tom, aby každá investícia, tak ako to bolo povedané, nad jeden milión bola rigidne a dlho a testovaná a pomaly náklady na celé to hodnotenie sa pomaly budú rovnať veľkosti investície. Nie, treba to rozlišovať. Veľká investícia, veľa peňazí, okej, hĺbková kontrola, menšia investícia, jednoduchšia a rýchlejšia kontrola, to, toto sa mne páči na celom tom programovom vyhlásení, taká tá realistickosť, ten pohľad na to, že to nie je vyhlásenie na štyri roky, to je vyhlásenie na niekoľko mesiacov a jednoducho všade sa vníma tá realistickosť. Píšu v programovom vyhlásení o tom, čo tá vláda reálne môže urobiť za ten čas, ktorý je jej daný.
Spomeniem dlhovú brzdu. Jej zaradenie do strednodobých priorít veľmi kvitujem a znova ako prejav realistického pohľadu na svet. Vláda chce pre nasledujúcu vládu pripraviť a predrokovať novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Už to bolo aj spomínané v pléne, ale predstavy, že by sa dala novela prijať ešte v aktuálnom parlamente, považujem za nerealistické. Bol som u tých rokovaní od začiatku do konca, nevidím nijakovsky realistické to, že by sa to dalo, dalo schváliť ešte v tomto parlamente. Navyše si myslím, že ak by to šlo tým, že veď návrh tu bol, tak o ňom hlasujme, keby sa toto stalo, tak to tej téme, téme proste zodpovedných verejných financií by to skôr uškodilo. Takže kvitujem zasa, že to vláda takto realisticky vidí.
Zároveň, kolegovia, ak sa my všetci poslanci chceme správať rozpočtovo zodpovedne teraz, netreba volať po tom, aby sa ten zákon teraz ešte schvaľoval. Teraz máme tú možnosť sa správať rozpočtovo zodpovedne tak, že odmietneme veľkú väčšinu, ideálne všetky tie populistické, tie desiatky populistických návrhov, ktoré tu máme. To je tá reálna, realizovateľná rozpočtová zodpovednosť, ktorú vieme ako parlament urobiť a ktorou vieme ako parlament pomôcť vláde.
Samozrejme, SaS-ka podporujeme úpravy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, takže teším sa, že ako strednodobá priorita sa to stalo prioritou, bude na tom vláda pracovať, a tuná jasne hovorím, že žiadame o zapracovanie aj daňovej brzdy ako ďalšieho piliera zodpovedného za riadenie verejných financií. Som totiž presvedčený, že aktuálna výška celkového daňovo-odvodového zaťaženia je maximálna, že jej ďalšie zvyšovanie by už nezniesli ľudia a nezniesla ani ekonomika. Preto si myslím, že celospoločenská dohoda, že celkové daňovo-odvodové zaťaženie, také, ktoré je dnešné, by sa už ďalej nezvyšovalo, je rovnako dôležitá ako napríklad dohoda z dlhovej brzdy, že teda aj výdavky majú mať svoj limit. Pochopiteľne. Samozrejme, týmto nehovorím, že by sa daňový mix nemal meniť, práve naopak, zmeny daňového mixu, jeho modernizácia, ale aj ekologizácia je potrebná, ale všetko by sa to malo diať v režime, že celkové daňové zaťaženie by sa nemalo v čase zvyšovať.
No úplne základnou prioritou úradníckej vlády je však priviesť Slovensko čo najpokojnejšie k voľbám a zabezpečiť férový priebeh samotných volieb. A tak ako aj pán minister vnútra hovorí, nielen ho zabezpečiť, ale celý ten čas venovať aj vysvetľovaniu a presvedčovaniu občanov Slovenska, aby, aby skutočne vnímali, že tie voľby budú transparentné, že sú pripravované transparentne, že proste je všetko tak, ako má byť. To je veľmi-veľmi dôležitou úlohou vlády. Takisto ju vidím v programovom vyhlásení, takže takisto kvitujem.
No a Slovensko v týchto ťažkých časoch zásadne potrebuje vládu, ktorá bude skôr upokojujúcim ako rozdeľujúcim elementom. To si myslím, že tiež dokážem vidieť aj v tom PVV-čku, aj pri debatách s členmi vlády.
Držím pánovi premiérovi, ale i všetkým členom a členkám vlády palce, nemáte a nebudete to mať ľahké, a o to viac verím, vážení členovia vlády, že dostanete zo seba to najlepšie a že pomôžete Slovensku v tom čase, ktorý vám je daný, aby sme sa posúvali dopredu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
17:10
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:10
Andrej StančíkA ďalej, my sme tu už mali zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sme mohli ako koalícia s ústavnou väčšinou prijať. Bola dohodnutá aj SME RODINA, aj ZA ĽUDÍ, SaS si dala ako podmienku daňovú brzdu a väčšina odborníkov, väčšina odborníkov, ekonomických, jasne povedala, že to nemá zmysel spájať a ten zákon sme dávno mohli mať schválený a nemuseli by sme tu mať žiadne tieto cvičenia s deravým rozpočtom a podobne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2023 o 17:10 hod.
Mgr.
Andrej Stančík
Videokanál poslanca
Ďakujem. Úplne súhlasím s tým, že v tomto období treba byť rozpočtovo zodpovedný, pretože máme tu bezvládie, koalícia nefunguje, koaličná rada nefunguje, v tomto parlamente prechádza všeličo. Ale je paradoxné, že s tým veľkým dôrazom na rozpočtovú zodpovednosť, ktorá tu bola niekoľkokrát spomenutá, sa zároveň pred pár týždňami schválila obrovská sekera do rozpočtu v podobe 600 miliónov eur, s ktorou tento rozpočet, ktorý bol schválený minulý rok, absolútne nepočíta. Takže v čase, keď potrebuje naozaj byť veľmi zodpovedný, lebo tu nemáme fungujúcu vládu, nemáme fungujúcu koalíciu, tak sme tu schválili 600 miliónov sekeru, s ktorou nepočíta rozpočet a ktorá je nezodpovedná k verejným financiám. A ja chápem argument, že dôchodcovia si zaslúžia viac. Aj rodiny si zaslúžia viac. Aj deti, aj sestričky, aj učitelia, zdravotníci, aj zdravotne postihnutí, no každý si zaslúži viac. Ale keď raz hovoríme o rozpočtovej zodpovednosti, ako to treba teraz byť veľmi opatrný a zároveň schválime 600 miliónov sekeru, tak to nevychádza.
A ďalej, my sme tu už mali zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sme mohli ako koalícia s ústavnou väčšinou prijať. Bola dohodnutá aj SME RODINA, aj ZA ĽUDÍ, SaS si dala ako podmienku daňovú brzdu a väčšina odborníkov, väčšina odborníkov, ekonomických, jasne povedala, že to nemá zmysel spájať a ten zákon sme dávno mohli mať schválený a nemuseli by sme tu mať žiadne tieto cvičenia s deravým rozpočtom a podobne.
Rozpracované
17:12
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:12
Miloš SvrčekČiže toto je živý príklad toho, a súhlasím s tebou, v tomto sa zhodneme, že teraz v tomto volebnom, v tomto, na konci volebného obdobia je potrebné riešiť práve takéto otázky. A rozpočtovo zodpovedne by sa mala správať každá vláda a ja som aj sám zvedavý, lebo si otvoril aj otázku prípravy štátneho rozpočtu, že s čím príde, s akým návrhom a s akou predstavou táto úradnícka vláda, ako by mal vyzerať štátny rozpočet, pretože aj minister financií, ak sa nemýlim, aj pán premiér pracovali v Národnej banke Slovenska, majú veľké know-how v tejto oblasti, čiže možno je to aj také, taký základ pre ďalšiu vládu, ktorá už, alebo ďalší parlament, ktorý bude prijímať na konci tohto kalendárneho roka štátny rozpočet, že ak bude rozpočtovo zodpovedná, tak bude vychádzať z tohto plánu, čiže už len minimálne z toho dôvodu je to dobré, že príde s nejakým návrhom, s nejakou predstavou, ako by to malo vyzerať.
Ale ešte raz na záver chcem povedať, hnutie SME RODINA prichádzalo s týmito technickými normami a momentálne máme napríklad aj zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania a tu sa aj ukáže zodpovedný prístup jednotlivých poslancov a poslaneckých klubov, ako nazerajú na tieto zákony, že či čisto len politicky alebo čisto aj odborne.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2023 o 17:12 hod.
JUDr. Mgr. PhD., LL.M.
Miloš Svrček
Videokanál poslanca
Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec. Môžem s tebou súhlasiť, že v tomto období je veľmi potrebné a zodpovedné, aby sme prijali len technické normy, ktoré nemajú nejaký závažný alebo veľký vplyv na štátny rozpočet. Práve aj hnutie SME RODINA posledné schôdze prichádzalo väčšinou s technickými normami, ktoré mali minimálny dopad na verejné financie, a momentálne napríklad je veľmi potrebná aj novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorá je v druhom čítaní a ktorá keď neprejde, tak nám prepadne 415 miliónov eur na výstavbu bytových jednotiek alebo obnovu bytov pre samosprávy, pre obce, mestá, vyššie územné celky.
Čiže toto je živý príklad toho, a súhlasím s tebou, v tomto sa zhodneme, že teraz v tomto volebnom, v tomto, na konci volebného obdobia je potrebné riešiť práve takéto otázky. A rozpočtovo zodpovedne by sa mala správať každá vláda a ja som aj sám zvedavý, lebo si otvoril aj otázku prípravy štátneho rozpočtu, že s čím príde, s akým návrhom a s akou predstavou táto úradnícka vláda, ako by mal vyzerať štátny rozpočet, pretože aj minister financií, ak sa nemýlim, aj pán premiér pracovali v Národnej banke Slovenska, majú veľké know-how v tejto oblasti, čiže možno je to aj také, taký základ pre ďalšiu vládu, ktorá už, alebo ďalší parlament, ktorý bude prijímať na konci tohto kalendárneho roka štátny rozpočet, že ak bude rozpočtovo zodpovedná, tak bude vychádzať z tohto plánu, čiže už len minimálne z toho dôvodu je to dobré, že príde s nejakým návrhom, s nejakou predstavou, ako by to malo vyzerať.
Ale ešte raz na záver chcem povedať, hnutie SME RODINA prichádzalo s týmito technickými normami a momentálne máme napríklad aj zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania a tu sa aj ukáže zodpovedný prístup jednotlivých poslancov a poslaneckých klubov, ako nazerajú na tieto zákony, že či čisto len politicky alebo čisto aj odborne.
Ďakujem.
Rozpracované
17:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:14
Marián ViskupičĎakujem obom kolegom za faktické pripomienky. Budem sa venovať kolegovi Andrejovi Stančíkovi.
No vieš, Andrej, a len tak si spomeň, ako si hlasoval pri prorodinnom balíčku, hej? Tiež to nebolo v rozpočte, tiež to dáva aj tým, ktorí skutočne nepotrebujú, lebo tam máš jasne povedané, ktoré rodiny potrebujú, ktoré nepotrebujú. Andrej, toto je že čistý alibizmus, lebo jedným rozhodnutím si urobil...
Ďakujem obom kolegom za faktické pripomienky. Budem sa venovať kolegovi Andrejovi Stančíkovi.
No vieš, Andrej, a len tak si spomeň, ako si hlasoval pri prorodinnom balíčku, hej? Tiež to nebolo v rozpočte, tiež to dáva aj tým, ktorí skutočne nepotrebujú, lebo tam máš jasne povedané, ktoré rodiny potrebujú, ktoré nepotrebujú. Andrej, toto je že čistý alibizmus, lebo jedným rozhodnutím si urobil to, čo teraz kritizuješ, a keby sme sa ale pozreli na mieru toho, že kde treba a či treba u dôchodcov, tak jednoducho ešte aj toto kríva, hej? Ako určite nie je dobré rozhodnutie, že sme najprv nezvyšovali-nezvyšovali a teraz sa to zvyšovalo relatívne veľa a takto v strede roka. Ale toto, to je jasné. Ale to, že vlastne sa dôchodcom, im sa v podstate nič nepridalo, im sa od roku 2020 týmto zvýšením dorovnala inflácia. Dorovnala inflácia. Ale budiž, Andrej, keď kritizuješ, tak akože treba, treba sa pozerať najprv na ten svoj prah.
Čo sa týka kolegu Svrčeka, ďakujem pekne ešte raz za pripomienky a áno, oceňujem a presne to hovorím aj ja, teraz na konci volebného obdobia by sme mali riešiť veci technické a v podstate by sme sa fakt už nemali venovať veciam, ktoré majú dosah na, negatívny dosah na verejný rozpočet. Bohužiaľ, je to práve naopak, pretože je tam skôr veľa takýchto rôznych návrhov, ktoré ten dosah majú a možno menej technických. No ale tak, veď uvidíme, ako to dopadne.
Ďakujem pekne ešte raz za pripomienky.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2023 o 17:14 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Ďakujem obom kolegom za faktické pripomienky. Budem sa venovať kolegovi Andrejovi Stančíkovi.
No vieš, Andrej, a len tak si spomeň, ako si hlasoval pri prorodinnom balíčku, hej? Tiež to nebolo v rozpočte, tiež to dáva aj tým, ktorí skutočne nepotrebujú, lebo tam máš jasne povedané, ktoré rodiny potrebujú, ktoré nepotrebujú. Andrej, toto je že čistý alibizmus, lebo jedným rozhodnutím si urobil to, čo teraz kritizuješ, a keby sme sa ale pozreli na mieru toho, že kde treba a či treba u dôchodcov, tak jednoducho ešte aj toto kríva, hej? Ako určite nie je dobré rozhodnutie, že sme najprv nezvyšovali-nezvyšovali a teraz sa to zvyšovalo relatívne veľa a takto v strede roka. Ale toto, to je jasné. Ale to, že vlastne sa dôchodcom, im sa v podstate nič nepridalo, im sa od roku 2020 týmto zvýšením dorovnala inflácia. Dorovnala inflácia. Ale budiž, Andrej, keď kritizuješ, tak akože treba, treba sa pozerať najprv na ten svoj prah.
Čo sa týka kolegu Svrčeka, ďakujem pekne ešte raz za pripomienky a áno, oceňujem a presne to hovorím aj ja, teraz na konci volebného obdobia by sme mali riešiť veci technické a v podstate by sme sa fakt už nemali venovať veciam, ktoré majú dosah na, negatívny dosah na verejný rozpočet. Bohužiaľ, je to práve naopak, pretože je tam skôr veľa takýchto rôznych návrhov, ktoré ten dosah majú a možno menej technických. No ale tak, veď uvidíme, ako to dopadne.
Ďakujem pekne ešte raz za pripomienky.
Rozpracované
17:14
Vystúpenie v rozprave 17:14
Soňa GaborčákováIde vlastne o určenie takých indikátorov, niečo ako štandardy kvality v sociálnych službách, tak teda medzi tieto, niečo také chceme zaviesť do sociálnoprávnej ochrany. Indikátory by mali, by nám mali pomôcť sledovať a hodnotiť posun v konkrétnych prípadoch. Zatiaľ to riešime cez mieru ohrozenia, ale malo to byť, malo by to byť komplexnejšie, teda cez posun dieťaťa v školách, úroveň starostlivosti o zdravie, ako aj voľný čas. Indikátory by mohli nám pomôcť aj sledovať vývoj a problémy v regiónoch a v územných obvodoch úradov, napríklad zoberme si jednoduché podmienky oznámenia, že dieťa je v ohrození. Zatiaľ s tým vôbec nepracujeme, preveríme a buď sa prípadom začneme zaoberať, alebo ak sa oznámenie nepotvrdí, tak podnet odložíme. Vôbec nesledujeme a nezhodnocujeme, koľko podnetov a koľko je, nie je oprávnených od súkromných osôb, od právnických, ako sú škôlky, školy, pediatri, obce, a nesledujeme ani, koľko detí má z určitých škôl, škôlok, koľko z nich chodí ku konkrétnemu pediatrovi, z akej sú obce a či máme z týchto inštitúcií nejaké oznámenia. Keby sme videli trendy, napríklad viac detí z jednej škôlky v čase, v čase s potrebou vykonávať opatrenia a žiadne oznámenie zo škôlky, do ktorej chodili, mohli by sme sa dohodnúť so škôlkou, aby boli pozornejší, dohodnúť spoluprácu a vedeli by sme lepšie nastavovať regionálne postupy a spoluprácu s ostatnými subjektmi pri ochrane detí, aby nám niekto sieťou nevypadol.
Taktiež potrebujeme určiť indikátory, ktoré by nám mohli pomôcť zhodnotiť kvalitu práce orgánov sociálnoprávnej ochrany a kurately, aby sme mohli zlepšiť metodiku a procesy. Musíme určiť indikátory, ktoré nám pomôžu určiť posuny v procesoch deinštitucionalizácie, a to na národnej úrovni. Samozrejme, napríklad keď to, keď to zjednoduším, ak by bolo jedným z ukazovateľov v prípade zabezpečenia starostlivosti o dieťa so zdravotným znevýhodnením, či boli použité všetky možnosti sociálnych služieb a ak sa tak to teda neudialo, až vtedy nastupuje teda CDR-ko, detský domov. Dnes sa tieto postupy nerealizujú a práve zo strategického hľadiska sa to dostalo aj do programového vyhlásenia vlády, aby teda na krokoch, ktoré už robíme aj v rámci UNICEF-u, sme tieto princípy do legislatívy a do ochrany detí na Slovensku dostali.
A v skratke sa zastavím aj pred teda národným projektom Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na území Slovenskej republiky pre samosprávy a národný projekt Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na území Slovenskej republiky cez mimovládne neziskové organizácie. Oba projekty poskytujú podporu za rovnakých podmienok. Jednotkové krytie personálnych výdavkov osôb, ktoré boli zapojené do pomoci osobám prichádzajúcim z Ukrajiny bezprostredne po ich príchode na územie Slovenskej republiky a tiež ich následné integrácie do spoločnosti, financovanie je podporené do konca roka 2023. Hlavným zámerom je finančne prispieť na výdavky súvisiace s humanitárnymi integračnými aktivitami, ktoré doposiaľ samosprávy a mimovládne organizácie financovali z vlastných zdrojov.
Chcem povedať, že celý priebeh, ako to vzniklo, z akých zdrojov sa to financovalo, procesovala bývalá vláda, to znamená, ak mám dobrú informáciu, tak bývalá vláda z eurofondov, ktoré mali prepadnúť alebo vrátiť sa do Bruselu, po tlaku organizácií, ktoré pracovali na hranici a teda prebrali ako keby suplovanie štátu, sa rozhodli vyjednávať s Európskou komisiou o tom, aby tie peniaze sa nemuseli vrátiť, ale naopak, aby teda tie náklady, ktoré tie organizácie mali, alebo tie obce, dokázali refundovať práve vo vzťahu k vojne na Ukrajine. Možno podrobnejšie, ako proces prebiehal, by povedala pani ministerka investícií. Ona, myslím, že napísala aj o tom blog, bývalá teda pani ministerka investícií, ktorá napísala o tom blog, ako to vznikalo, ako vyjednávali tie peniaze. Spomínaný projekt teda a možno jeho časový sled fungoval takto.
Následne keď zrejme vyjednali v Európskej komisii, že tie peniaze sa nevrátia, ale že bude môcť samospráva alebo mimovládne organizácie refundovať náklady spojené so starostlivosťou o utečencov z Ukrajiny, tak prebehlo to takto. 15. decembra bolo podpís... 15. decembra v roku 2022 bolo podpísané memorandum o spolupráci medzi ministerstvom práce a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Úradom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti. Chcem podotknúť, že to bolo teda za bývalej vlády. To memorandum mám k dispozícii, ak by niekto chcel vedieť podrobnosti. V podstate tam sa stanovili podmienky pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku na implementáciu národného projektu a zabezpečení výberu vhodného konzorcia grantových nadácií. To znamená, tým memorandom určili, za akých podmienok teda bude fungovať tento národný projekt, 15. decembra 2022. Taktiež sa realizuje v decembri, zrealizuje výber zverejnením informácie na svojom webovom sídle, a to je teda úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, ktoré spadá pod ministerstvo vnútra. Taktiež spolupráca strán memoranda, ktorá bola podpísaná teda v decembri 2022, hovorí, že je to v súlade s nariadením Európskej únie č. 1303/2012, podľa ktorého najmenej 30 % finančných prostriedkov sa pridelí miestnym orgánom alebo orgánom občianskej spoločnosti pôsobiacim v miestnych komunitách; 13. januára tohto roku oznámenie úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti o výbere konzorcia, a teda konkrétnej Nadácie otvorenej spoločnosti. To znamená, táto bola vybratá 13. januára 2023; 3. marca bolo vyhlásenie výzvy pre mimovládne, pre mimovládny sektor Nadáciou otvorenej spoločnosti 3. marca 2023. Tam sa mohli o finančné prostriedky uchádzať mimovládne organizácie zaregistrované v Slovenskej republike. 21. marca 2023 bolo uzavreté prvé kolo žiadostí, kde bolo registrovaných 162, kde bolo 162 registrácií a 86 žiadostí. 30. apríla bolo uzavreté druhé kolo prijímania žiadostí o zapojenie do národného projektu a 3. mája boli výsledky prvého kola z marca 2023. To znamená, v máji, 15. som nastúpila, v máji, tí, ktorí v marci uzavreli prvé kolo žiadostí a boli teda vyhlásení v máji, 3. mája, že boli úspešní, tak tí mali podpísané zmluvy, hej? To je proste k tomu.
Ako prečo to prebiehalo takto a nie inak, to sa treba pýtať teda ľudí, ktorí majú niť, ale chcem povedať, že finančné prostriedky, ktoré putovali pre jednotlivé organizácie, ktoré boli schválené v prvom kole a ktoré som napríklad podpisovala už ja, bola aliancia združení ochrany zvierat, Arcidiecézna charita Košice, Asociácia samaritánov Slovenskej republiky, Bratislavská arcidiecézna charita, Centrum pomoci pre rodinu, Centrum včasnej intervencie Bratislava, Diecézna charita Nitra, Diecézna charita Rožňava, Diecézna charita Žilina, Dobrovoľnícke centrum Košického kraja, DOMKA – Združenie saleziánskej mládeže, Filantropia Michalovsko-košickej eparchie, Fórum života, Gréckokatolícka eparchiálna charita Košice, Gréckokatolícka charita Prešov, Inklucentrum – Centrum inkluzívneho vzdelávania, IPčko, Kláštor, Krajské centrum Asociácie nepočujúcich Slovenska Prešov, Matka a dieťa Turca, Medzinárodná asociácia lekárov a zdravotníkov na Slovensku, Misijné stredisko Matejková, Nadácia Alony Kurotovej, Nadácia Baden, ADVENTIM, Aetós, Áno pre život, Arcidiecézna charita Košice zase, Inštitút pre podporu a rozvoj mládeže, Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže, Združenie pre ochranu prírody.
Toto je vlastne časť, toto mám teda vytlačené, že prešlo prvým kolom. Ja chcem povedať, pozrite sa, ja nemám problém, keď prídete na ministerstvo a budete sa pýtať aj na ďalšie veci. Ja skutočne, ja nemám záujem nejako rozrývať tú nejakú nenávisť alebo čo, ale na druhej strane si treba povedať, že ak by sme odstúpili od toho, čo už máme schválené, na to v podstate ani ja nemám nejaký právny dôvod, hej? Ale ak by som odstúpila, tak Slovenskú republiku môže súdiť Európska komisia a tiež nás môžu zažalovať aj žiadatelia, ktorí si podali, ale teda my sme im tie finančné príspevky napriek tomu, že splnili podmienky, nedali. Čiže my by sme mali problém s Európskou komisiou a ja sa pýtam, či naozaj týmto organizáciám, lebo ja to teraz vidím tu, ja neviem, aké bude druhé kolo, hej? Ale že či naozaj tým organizáciám, ktoré suplovali proste ten štát na tých hraniciach, lebo bol chaos, že či naozaj my nechceme dať peniaze. Ja rozumiem, čo namietate, že sa vám to zdá divné cez tú jednu nadáciu, no jednoducho tak rozhodli v memorande, tak to urobili. Neviem, z akého dôvodu teda pristúpilo sa k tomu. Ja si, ja len predpokladám, že keď tam malo byť podľa toho nariadenia Európskej únie, že najmenej 30 % finančných prostriedkov sa pridelí miestnym orgánom alebo organizáciám občianskej spoločnosti, že to súviselo nejako s týmto. Ale nebola som pri tom. Neviem vám povedať. Moji kolegovia podľa mňa sú k dispozícii, môžu tie procesy vysvetliť, aby sme tu naozaj neublížili zase aj tým žiadateľom, ktorí naozaj suplovali v tom čase pomoc tým ľuďom. Veď aj bežný človek si povedal, že ide na tú hranicu, alebo nemôžem pomôcť, ja neviem, nejaký, nejakým jedlom alebo chodili tam kuchári alebo takto, hej? Proste nejakú časť tých finančných prostriedkov, ani nie celú, budú mať tie organizácie toho prvého kola teda schválené.
Takže ja len k tomu toľko, že možno lepšie alebo podrobnejšie by, alebo tú niť by vedel aj, teda vedeli povedať aj ministri predošlých vlád, ja to až tak podrobne neviem, ale zase som ochotná, ak by vás to zaujímalo, aby ste prišli a teda moji kolegovia vám vysvetlili možno, ako sa to deje, aké sú princípy tých eurofondov.
Ďakujem veľmi pekne.
Dobrý deň. Vážené poslankyne, vážení poslanci, včera som teda už nemala možnosť doplniť niektoré veci, na ktoré sa často dopytujú aj jednotliví poslanci, ale možno aj jednu z takých strategických, a je to, je to vlastne taký bod, ktorý sme tam zaradili, a je to: „Vláda plánuje pripraviť podmienky pre zlepšenie tvorby politík v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v rámci nového programového obdobia. A to v pokračovaní v procesoch tvorby národného hodnotiaceho a monitorovacieho rámca ako vecného základu tvorby politík v oblasti, hodnotenia pokroku v oblasti deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti od národnej úrovne po úroveň konkrétneho prípadu a základu parametrov pre komplexnú informatizáciu systému sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately."
Ide vlastne o určenie takých indikátorov, niečo ako štandardy kvality v sociálnych službách, tak teda medzi tieto, niečo také chceme zaviesť do sociálnoprávnej ochrany. Indikátory by mali, by nám mali pomôcť sledovať a hodnotiť posun v konkrétnych prípadoch. Zatiaľ to riešime cez mieru ohrozenia, ale malo to byť, malo by to byť komplexnejšie, teda cez posun dieťaťa v školách, úroveň starostlivosti o zdravie, ako aj voľný čas. Indikátory by mohli nám pomôcť aj sledovať vývoj a problémy v regiónoch a v územných obvodoch úradov, napríklad zoberme si jednoduché podmienky oznámenia, že dieťa je v ohrození. Zatiaľ s tým vôbec nepracujeme, preveríme a buď sa prípadom začneme zaoberať, alebo ak sa oznámenie nepotvrdí, tak podnet odložíme. Vôbec nesledujeme a nezhodnocujeme, koľko podnetov a koľko je, nie je oprávnených od súkromných osôb, od právnických, ako sú škôlky, školy, pediatri, obce, a nesledujeme ani, koľko detí má z určitých škôl, škôlok, koľko z nich chodí ku konkrétnemu pediatrovi, z akej sú obce a či máme z týchto inštitúcií nejaké oznámenia. Keby sme videli trendy, napríklad viac detí z jednej škôlky v čase, v čase s potrebou vykonávať opatrenia a žiadne oznámenie zo škôlky, do ktorej chodili, mohli by sme sa dohodnúť so škôlkou, aby boli pozornejší, dohodnúť spoluprácu a vedeli by sme lepšie nastavovať regionálne postupy a spoluprácu s ostatnými subjektmi pri ochrane detí, aby nám niekto sieťou nevypadol.
Taktiež potrebujeme určiť indikátory, ktoré by nám mohli pomôcť zhodnotiť kvalitu práce orgánov sociálnoprávnej ochrany a kurately, aby sme mohli zlepšiť metodiku a procesy. Musíme určiť indikátory, ktoré nám pomôžu určiť posuny v procesoch deinštitucionalizácie, a to na národnej úrovni. Samozrejme, napríklad keď to, keď to zjednoduším, ak by bolo jedným z ukazovateľov v prípade zabezpečenia starostlivosti o dieťa so zdravotným znevýhodnením, či boli použité všetky možnosti sociálnych služieb a ak sa tak to teda neudialo, až vtedy nastupuje teda CDR-ko, detský domov. Dnes sa tieto postupy nerealizujú a práve zo strategického hľadiska sa to dostalo aj do programového vyhlásenia vlády, aby teda na krokoch, ktoré už robíme aj v rámci UNICEF-u, sme tieto princípy do legislatívy a do ochrany detí na Slovensku dostali.
A v skratke sa zastavím aj pred teda národným projektom Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na území Slovenskej republiky pre samosprávy a národný projekt Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na území Slovenskej republiky cez mimovládne neziskové organizácie. Oba projekty poskytujú podporu za rovnakých podmienok. Jednotkové krytie personálnych výdavkov osôb, ktoré boli zapojené do pomoci osobám prichádzajúcim z Ukrajiny bezprostredne po ich príchode na územie Slovenskej republiky a tiež ich následné integrácie do spoločnosti, financovanie je podporené do konca roka 2023. Hlavným zámerom je finančne prispieť na výdavky súvisiace s humanitárnymi integračnými aktivitami, ktoré doposiaľ samosprávy a mimovládne organizácie financovali z vlastných zdrojov.
Chcem povedať, že celý priebeh, ako to vzniklo, z akých zdrojov sa to financovalo, procesovala bývalá vláda, to znamená, ak mám dobrú informáciu, tak bývalá vláda z eurofondov, ktoré mali prepadnúť alebo vrátiť sa do Bruselu, po tlaku organizácií, ktoré pracovali na hranici a teda prebrali ako keby suplovanie štátu, sa rozhodli vyjednávať s Európskou komisiou o tom, aby tie peniaze sa nemuseli vrátiť, ale naopak, aby teda tie náklady, ktoré tie organizácie mali, alebo tie obce, dokázali refundovať práve vo vzťahu k vojne na Ukrajine. Možno podrobnejšie, ako proces prebiehal, by povedala pani ministerka investícií. Ona, myslím, že napísala aj o tom blog, bývalá teda pani ministerka investícií, ktorá napísala o tom blog, ako to vznikalo, ako vyjednávali tie peniaze. Spomínaný projekt teda a možno jeho časový sled fungoval takto.
Následne keď zrejme vyjednali v Európskej komisii, že tie peniaze sa nevrátia, ale že bude môcť samospráva alebo mimovládne organizácie refundovať náklady spojené so starostlivosťou o utečencov z Ukrajiny, tak prebehlo to takto. 15. decembra bolo podpís... 15. decembra v roku 2022 bolo podpísané memorandum o spolupráci medzi ministerstvom práce a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Úradom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti. Chcem podotknúť, že to bolo teda za bývalej vlády. To memorandum mám k dispozícii, ak by niekto chcel vedieť podrobnosti. V podstate tam sa stanovili podmienky pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku na implementáciu národného projektu a zabezpečení výberu vhodného konzorcia grantových nadácií. To znamená, tým memorandom určili, za akých podmienok teda bude fungovať tento národný projekt, 15. decembra 2022. Taktiež sa realizuje v decembri, zrealizuje výber zverejnením informácie na svojom webovom sídle, a to je teda úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, ktoré spadá pod ministerstvo vnútra. Taktiež spolupráca strán memoranda, ktorá bola podpísaná teda v decembri 2022, hovorí, že je to v súlade s nariadením Európskej únie č. 1303/2012, podľa ktorého najmenej 30 % finančných prostriedkov sa pridelí miestnym orgánom alebo orgánom občianskej spoločnosti pôsobiacim v miestnych komunitách; 13. januára tohto roku oznámenie úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti o výbere konzorcia, a teda konkrétnej Nadácie otvorenej spoločnosti. To znamená, táto bola vybratá 13. januára 2023; 3. marca bolo vyhlásenie výzvy pre mimovládne, pre mimovládny sektor Nadáciou otvorenej spoločnosti 3. marca 2023. Tam sa mohli o finančné prostriedky uchádzať mimovládne organizácie zaregistrované v Slovenskej republike. 21. marca 2023 bolo uzavreté prvé kolo žiadostí, kde bolo registrovaných 162, kde bolo 162 registrácií a 86 žiadostí. 30. apríla bolo uzavreté druhé kolo prijímania žiadostí o zapojenie do národného projektu a 3. mája boli výsledky prvého kola z marca 2023. To znamená, v máji, 15. som nastúpila, v máji, tí, ktorí v marci uzavreli prvé kolo žiadostí a boli teda vyhlásení v máji, 3. mája, že boli úspešní, tak tí mali podpísané zmluvy, hej? To je proste k tomu.
Ako prečo to prebiehalo takto a nie inak, to sa treba pýtať teda ľudí, ktorí majú niť, ale chcem povedať, že finančné prostriedky, ktoré putovali pre jednotlivé organizácie, ktoré boli schválené v prvom kole a ktoré som napríklad podpisovala už ja, bola aliancia združení ochrany zvierat, Arcidiecézna charita Košice, Asociácia samaritánov Slovenskej republiky, Bratislavská arcidiecézna charita, Centrum pomoci pre rodinu, Centrum včasnej intervencie Bratislava, Diecézna charita Nitra, Diecézna charita Rožňava, Diecézna charita Žilina, Dobrovoľnícke centrum Košického kraja, DOMKA – Združenie saleziánskej mládeže, Filantropia Michalovsko-košickej eparchie, Fórum života, Gréckokatolícka eparchiálna charita Košice, Gréckokatolícka charita Prešov, Inklucentrum – Centrum inkluzívneho vzdelávania, IPčko, Kláštor, Krajské centrum Asociácie nepočujúcich Slovenska Prešov, Matka a dieťa Turca, Medzinárodná asociácia lekárov a zdravotníkov na Slovensku, Misijné stredisko Matejková, Nadácia Alony Kurotovej, Nadácia Baden, ADVENTIM, Aetós, Áno pre život, Arcidiecézna charita Košice zase, Inštitút pre podporu a rozvoj mládeže, Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže, Združenie pre ochranu prírody.
Toto je vlastne časť, toto mám teda vytlačené, že prešlo prvým kolom. Ja chcem povedať, pozrite sa, ja nemám problém, keď prídete na ministerstvo a budete sa pýtať aj na ďalšie veci. Ja skutočne, ja nemám záujem nejako rozrývať tú nejakú nenávisť alebo čo, ale na druhej strane si treba povedať, že ak by sme odstúpili od toho, čo už máme schválené, na to v podstate ani ja nemám nejaký právny dôvod, hej? Ale ak by som odstúpila, tak Slovenskú republiku môže súdiť Európska komisia a tiež nás môžu zažalovať aj žiadatelia, ktorí si podali, ale teda my sme im tie finančné príspevky napriek tomu, že splnili podmienky, nedali. Čiže my by sme mali problém s Európskou komisiou a ja sa pýtam, či naozaj týmto organizáciám, lebo ja to teraz vidím tu, ja neviem, aké bude druhé kolo, hej? Ale že či naozaj tým organizáciám, ktoré suplovali proste ten štát na tých hraniciach, lebo bol chaos, že či naozaj my nechceme dať peniaze. Ja rozumiem, čo namietate, že sa vám to zdá divné cez tú jednu nadáciu, no jednoducho tak rozhodli v memorande, tak to urobili. Neviem, z akého dôvodu teda pristúpilo sa k tomu. Ja si, ja len predpokladám, že keď tam malo byť podľa toho nariadenia Európskej únie, že najmenej 30 % finančných prostriedkov sa pridelí miestnym orgánom alebo organizáciám občianskej spoločnosti, že to súviselo nejako s týmto. Ale nebola som pri tom. Neviem vám povedať. Moji kolegovia podľa mňa sú k dispozícii, môžu tie procesy vysvetliť, aby sme tu naozaj neublížili zase aj tým žiadateľom, ktorí naozaj suplovali v tom čase pomoc tým ľuďom. Veď aj bežný človek si povedal, že ide na tú hranicu, alebo nemôžem pomôcť, ja neviem, nejaký, nejakým jedlom alebo chodili tam kuchári alebo takto, hej? Proste nejakú časť tých finančných prostriedkov, ani nie celú, budú mať tie organizácie toho prvého kola teda schválené.
Takže ja len k tomu toľko, že možno lepšie alebo podrobnejšie by, alebo tú niť by vedel aj, teda vedeli povedať aj ministri predošlých vlád, ja to až tak podrobne neviem, ale zase som ochotná, ak by vás to zaujímalo, aby ste prišli a teda moji kolegovia vám vysvetlili možno, ako sa to deje, aké sú princípy tých eurofondov.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
17:33
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:33
Monika KozelováJa a moje asistentky sme viedli najväčšiu zbierku pre Ukrajinu v Bratislave, poslali sme na Ukrajinu tristo, 300 ton pomoci, po Slovensku 150 ton. Dokonca sa ministri smiali, že zo začiatku, a začali sme s tým druhý deň po útoku, ministri sa smiali, že sme boli rýchlejší ako štát. Áno, boli, ale o tom je dobrovoľníctvo, pretože ten štát musí dodržiavať zákony a preto môže začať s tou pomocou neskôr, pretože musí byť všetko jasné a všetko podľa zákona. Ale tí dobrovoľníci nepotrebujú takýmto spôsobom fungovať a robiť verejné obstarávania a neviem, čo všetko možné, aby pomohli. Na to sú dobrovoľníci, na to sme my. To, že to niekto nevidí, tak to, bohužiaľ, je slepý, hluchý a ničomu nerozumie. Čiže o tom to celé je. Netrápte sa s tým.
Ďakujem aj za to vysvetlenie tých ostatných vecí, ktoré sa dostávajú aj do PVV-čka, ešte by som naozaj poprosila o pomoc pre vdovy a siroty, ktoré nedostávajú vdovské a sirotské, pretože také tu máme. Vysvetlím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2023 o 17:33 hod.
Mgr.
Monika Kozelová
Videokanál poslanca
Pani ministerka, ja ti len chcem povedať, že vôbec sa s tým nestresuj, lebo toto je taká predvolebná mantra, hej? My tu ideme teraz všetkým rozprávať, že sú to Sorosove peniaze, všetci vedia, aj oni vedia veľmi dobre, že nie sú. Ale veľmi dobre sa to posiela von vo forme videí, lebo taká je predvolebná doba. Čiže ja by som sa s týmto vôbec nezaťažovala. Kto chce, si to naštuduje, kto nechce, kecá proste. Ja pevne verím, že všetky médiá to majú uchopené a že takýmto spôsobom to tomu národu vysvetľujú. Naozaj je to len predvolebná mantra.
Ja a moje asistentky sme viedli najväčšiu zbierku pre Ukrajinu v Bratislave, poslali sme na Ukrajinu tristo, 300 ton pomoci, po Slovensku 150 ton. Dokonca sa ministri smiali, že zo začiatku, a začali sme s tým druhý deň po útoku, ministri sa smiali, že sme boli rýchlejší ako štát. Áno, boli, ale o tom je dobrovoľníctvo, pretože ten štát musí dodržiavať zákony a preto môže začať s tou pomocou neskôr, pretože musí byť všetko jasné a všetko podľa zákona. Ale tí dobrovoľníci nepotrebujú takýmto spôsobom fungovať a robiť verejné obstarávania a neviem, čo všetko možné, aby pomohli. Na to sú dobrovoľníci, na to sme my. To, že to niekto nevidí, tak to, bohužiaľ, je slepý, hluchý a ničomu nerozumie. Čiže o tom to celé je. Netrápte sa s tým.
Ďakujem aj za to vysvetlenie tých ostatných vecí, ktoré sa dostávajú aj do PVV-čka, ešte by som naozaj poprosila o pomoc pre vdovy a siroty, ktoré nedostávajú vdovské a sirotské, pretože také tu máme. Vysvetlím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
17:35
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:35
Eduard KočišPani ministerka, na začiatku ste spomínali deinštitucionalizáciu SPÚ-čiek. Áno, dá sa, vedel by som sa s tým stotožniť, s celým týmto prístupom. Jednoducho odbremenil by sa celý zamestnanecký aparát od falošných podnetov, tak to nazvime laicky. Áno, bolo by to fajn, ak by to bolo naozaj aj reálne. Čiže máme anonymný podnet, nemusíme sa tým zaoberať, pretože sa tým nebude zaoberať ani...
Pani ministerka, na začiatku ste spomínali deinštitucionalizáciu SPÚ-čiek. Áno, dá sa, vedel by som sa s tým stotožniť, s celým týmto prístupom. Jednoducho odbremenil by sa celý zamestnanecký aparát od falošných podnetov, tak to nazvime laicky. Áno, bolo by to fajn, ak by to bolo naozaj aj reálne. Čiže máme anonymný podnet, nemusíme sa tým zaoberať, pretože sa tým nebude zaoberať ani ošetrujúci pediater, ani výchovno-vzdelávací pracovník v škole, ani triedny učiteľ, ani nejaký sused, ktorý niečo niekedy možno videl, dobre, fajn. Ak dieťa bude zahrnuté do CDR-ka, áno, musia prejsť alebo prebehnúť všetky predtým schválené alebo štandardné procesy, aby sa ani tie CDR-ká nezahlcovali deťmi, ktoré tam naozaj nemajú čo robiť, súhlasím.
Národný projekt integrácia utečencov z Ukrajiny a ten druhý národný projekt, ktorý sa tiež venuje utečencom pred vojnou tiež z Ukrajiny, súhlasím, pomáhajme. Pomáhajme tak, aby to naozaj nebolo na škodu Slovenskej republiky. Pomáhajme tak, aby to nebolo na škodu samotnému utečencovi. Pomáhajme naozaj tak, aby sme na týchto utečencov nemohli pozerať krivo, ale naozaj sa to deje, pretože títo utečenci nie sú len tí naozaj „dobrí", ale máme tu naozaj kopec a kvantum zneužívateľov našej dobroty a sociálneho systému, tak ako bol nastavený. Čiže tiež si to musíme postaviť ako na misku váh. Je to ozaj tak.
A čo sa týka tých 30 %, ktoré ste spomínali vo svojej rozprave, že by mali zostať tomu prvotnému žiadateľovi v tom prvom kole, naozaj táto problematika je dosť široká, čiže nestihnem sa k tomu vyjadriť, ale možno niečo k tomu poviem v rozprave, čo mám naštudované.
Takže zatiaľ veľmi pekne ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2023 o 17:35 hod.
PhDr.
Eduard Kočiš
Videokanál poslanca
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda.
Pani ministerka, na začiatku ste spomínali deinštitucionalizáciu SPÚ-čiek. Áno, dá sa, vedel by som sa s tým stotožniť, s celým týmto prístupom. Jednoducho odbremenil by sa celý zamestnanecký aparát od falošných podnetov, tak to nazvime laicky. Áno, bolo by to fajn, ak by to bolo naozaj aj reálne. Čiže máme anonymný podnet, nemusíme sa tým zaoberať, pretože sa tým nebude zaoberať ani ošetrujúci pediater, ani výchovno-vzdelávací pracovník v škole, ani triedny učiteľ, ani nejaký sused, ktorý niečo niekedy možno videl, dobre, fajn. Ak dieťa bude zahrnuté do CDR-ka, áno, musia prejsť alebo prebehnúť všetky predtým schválené alebo štandardné procesy, aby sa ani tie CDR-ká nezahlcovali deťmi, ktoré tam naozaj nemajú čo robiť, súhlasím.
Národný projekt integrácia utečencov z Ukrajiny a ten druhý národný projekt, ktorý sa tiež venuje utečencom pred vojnou tiež z Ukrajiny, súhlasím, pomáhajme. Pomáhajme tak, aby to naozaj nebolo na škodu Slovenskej republiky. Pomáhajme tak, aby to nebolo na škodu samotnému utečencovi. Pomáhajme naozaj tak, aby sme na týchto utečencov nemohli pozerať krivo, ale naozaj sa to deje, pretože títo utečenci nie sú len tí naozaj „dobrí", ale máme tu naozaj kopec a kvantum zneužívateľov našej dobroty a sociálneho systému, tak ako bol nastavený. Čiže tiež si to musíme postaviť ako na misku váh. Je to ozaj tak.
A čo sa týka tých 30 %, ktoré ste spomínali vo svojej rozprave, že by mali zostať tomu prvotnému žiadateľovi v tom prvom kole, naozaj táto problematika je dosť široká, čiže nestihnem sa k tomu vyjadriť, ale možno niečo k tomu poviem v rozprave, čo mám naštudované.
Takže zatiaľ veľmi pekne ďakujem.
Rozpracované
17:37
Vystúpenie 17:37
Tomáš ValášekKolegyne, kolegovia, využívam túto príležitosť, aby som privítal dôraz v tomto programovom vyhlásení na niečo, o čom sa nehovorí často, ale treba to spomínať častejšie, a to je zapojenie slovenských podnikateľov a podnikateliek do rekonštrukcie Ukrajiny.
Slováci a Slovenky so svojimi firmami, ktorí aj majú tú chuť a odvahu podnikať aj v rizikových prostrediach, dostávajú historicky strašne malú podporu od...
Kolegyne, kolegovia, využívam túto príležitosť, aby som privítal dôraz v tomto programovom vyhlásení na niečo, o čom sa nehovorí často, ale treba to spomínať častejšie, a to je zapojenie slovenských podnikateľov a podnikateliek do rekonštrukcie Ukrajiny.
Slováci a Slovenky so svojimi firmami, ktorí aj majú tú chuť a odvahu podnikať aj v rizikových prostrediach, dostávajú historicky strašne malú podporu od našich vlád, dokonca by som povedal s troškou nadsázky, že sme takými majstrami Európy v zahadzovaní príležitostí za hranicami. Máme chronický problém, a to platí aj na tú nedávnu vládu, aj na tie predošlé, premieňať naše principiálne postoje v zahraničnej politike v biznis príležitosti pre slovenské firmy, podnikateľov a podnikateľky, a potom nečudo, že sa ľudia na Slovensku často pozerajú na zahraničnú politiku ako také pánske huncútstvo, rozmar, ktorý niečo stojí, ale reálne z neho nič nemajú.
Ukrajina nie je, samozrejme, jediným miestom, kde nám tieto príležitosti unikli či unikajú. Za zmienku stojí Balkán, kde naši diplomati a ministri dekády pomáhali ťahať rôzne horúce gaštany z ohňa, ale biznis úspechov tam máme ako šafranu. A že Ukrajina rozhodne nie je jediným miestom, kde toto platí, ale u nášho suseda sú momentálne tie príležitosti najakútnejšie a možno aj najväčšie a hlavne pre východ tejto krajiny najrelevantnejšie.
Hoci vojna ešte trvá, už teraz sa začal ten proces rekonštrukcie a opravy tých častí krajiny, kde to bezpečnosť viac-menej umožňuje. Predošlá vláda aj podnikla tej, ten prvý krok a pochválim ju, preverila si záujem a vyslala call a dostali signál, spätnú väzbu od 300 firiem, ktoré jej povedali, že by do toho aj išli, ale tu sa, žiaľ, aktivita tej predošlej vlády viac-menej skončila, zatiaľ čo poľské stavebné firmy už rekonštruujú školy či cesty v Ľvove či dánske firmy robia, takisto dánske firmy robia v Mykolajive, tie naše stále márne čakajú, hoci majú aj chuť, aj kapacitu, aj odvahu. Mimochodom Ukrajina naše privítanie, naše zapojenie iba privíta a inštitúcie ako Európska rozvojová banka sú aj pripravené pomôcť niečo z toho financovať plus, samozrejme, samotná Ukrajina si vie rekonštrukciu do veľkej miery sama normálne objednať a podporiť, dnes je to napriek vojne jedna relatívne normálne fungujúca krajina a hoci sa to občas zle počúva, tak napríklad v takej digitalizácii služieb štátu nás dávno predbehla a predbehla nielen nás, ale aj takých lídrov v Európe ako napríklad Estónsko. Ak vojna pre ňu dopadne dobre, je silný predpoklad, že bude rýchle rásť a jej susedia ako Slovensko môže rásť s ňou, ale to sa, samozrejme, nestane samo. Chce to pomôcť. A tu sa vraciam späť k tomu, ako by tá pomoc slovenským firmám so záujmom podnikať na Ukrajine mohla vyzerať. A, pán premiér, páni ministri a ministerky, ktoré ste tu, poznáte ten proces.
Niektoré tie firmy budú chcieť úvery od Eximbanky, pretože pre komerčné banky bude Ukrajina ešte stále príliš veľkým rizikom a nebude chcieť požičať ten vstupný kapitál na materiál či iné investície. Iné firmy budú potrebovať pomoc a radu od vlády s tým, ako poistiť svoje investície, ďalšie budú potrebovať diplomatickú pomoc otvoriť tie proverbiálne dvere a aby naši diplomati ich podporili priamo v teréne. Pán premiér, bude treba byť pripravený počúvať a pomáhať všetkými možnými nástrojmi, lebo príležitosti na Ukrajine nám unikajú doslova pod nosom a zapojenie slovenských firiem a podnikateľov do rekonštrukcie nášho východného suseda vnímam ako premiérsku tému a tak sa k nej treba aj postaviť.
Nezabúdajme na záver, pán premiér, že budeme potrebovať aj lepšie fyzické prepojenie, k tej východnej hranici sme sa, lebo sme veľmi dlho pristupovali ako keby za ňou žili vlci. Dodnes náklaďáky čakajú celé dni na odbavenie a to ani nehovorím o tom, že tá naša nešťastná D1, ktorú sme nevedeli celistvo dotiahnuť ani len do Košíc, samozrejme, nejde na hranice, končí ďaleko, ďaleko od nich. Ďalší sused Ukrajiny Poľsko tieto diaľnice až po hranicu s Ukrajinou buď už má, alebo ich usilovne stavia, pretože dobre vie, že lepšie fyzické prepojenie znamená aj väčšie príležitosti na obchod a medziľudské kontakty. To je úloha v tejto novej vláde ako v každej inej vláde, hlavne pre ministerstvo dopravy, ale aj tu vie napríklad rezort diplomacie a iné rezorty pomôcť a aj v tomto krátkom časovom horizonte, ktorý má vláda k dispozícii, tých pár mesiacov. Pýtate sa možno, ako. Nuž Európska únia od začiatku vojny presmerovala doslova miliardy v rôznych fondoch na podporu mobility na účely lepšieho prepojenia, fyzického prepojenia Európskej únie s Ukrajinou. Hoci sme iba jednou zo štyroch krajín Európskej únie, ktorá má fyzickú hranicu s Ukrajinou, iba 4 z 27, až donedávna sme neprejavili žiaden záujem o tieto fondy. Nula. Až tesne pred odchodom podala tá predošlá vláda žiadosť do Európskej únie o financovanie štúdie uskutočniteľnosti dostavby D1 až po tú východnú hranicu, čo chválim, ale je to neskoro a príliš málo.
Pán premiér, nemala by byť ani jedna jediná relevantná ponuka peňazí z EÚ, keby chýbala prihláška zo Slovenska, a ak sa také príležitosti objavia aj počas vášho mandátu, chcem veriť, že budú naplno využité minimálne vo forme podania konkurencieschopných prihlášok a aj toho príslušného diplomatického tlaku, ktorý je pre úspech často potrebný. Na konci každej takejto ponuky totiž môžu byť nové pracovné príležitosti, vyššie platy či peniaze na diaľnice, železnice či mosty na východe Slovenska a tie, ako dobre viete, táto krajina potrebuje ako soľ. Vďaka.
Vďaka, pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, využívam túto príležitosť, aby som privítal dôraz v tomto programovom vyhlásení na niečo, o čom sa nehovorí často, ale treba to spomínať častejšie, a to je zapojenie slovenských podnikateľov a podnikateliek do rekonštrukcie Ukrajiny.
Slováci a Slovenky so svojimi firmami, ktorí aj majú tú chuť a odvahu podnikať aj v rizikových prostrediach, dostávajú historicky strašne malú podporu od našich vlád, dokonca by som povedal s troškou nadsázky, že sme takými majstrami Európy v zahadzovaní príležitostí za hranicami. Máme chronický problém, a to platí aj na tú nedávnu vládu, aj na tie predošlé, premieňať naše principiálne postoje v zahraničnej politike v biznis príležitosti pre slovenské firmy, podnikateľov a podnikateľky, a potom nečudo, že sa ľudia na Slovensku často pozerajú na zahraničnú politiku ako také pánske huncútstvo, rozmar, ktorý niečo stojí, ale reálne z neho nič nemajú.
Ukrajina nie je, samozrejme, jediným miestom, kde nám tieto príležitosti unikli či unikajú. Za zmienku stojí Balkán, kde naši diplomati a ministri dekády pomáhali ťahať rôzne horúce gaštany z ohňa, ale biznis úspechov tam máme ako šafranu. A že Ukrajina rozhodne nie je jediným miestom, kde toto platí, ale u nášho suseda sú momentálne tie príležitosti najakútnejšie a možno aj najväčšie a hlavne pre východ tejto krajiny najrelevantnejšie.
Hoci vojna ešte trvá, už teraz sa začal ten proces rekonštrukcie a opravy tých častí krajiny, kde to bezpečnosť viac-menej umožňuje. Predošlá vláda aj podnikla tej, ten prvý krok a pochválim ju, preverila si záujem a vyslala call a dostali signál, spätnú väzbu od 300 firiem, ktoré jej povedali, že by do toho aj išli, ale tu sa, žiaľ, aktivita tej predošlej vlády viac-menej skončila, zatiaľ čo poľské stavebné firmy už rekonštruujú školy či cesty v Ľvove či dánske firmy robia, takisto dánske firmy robia v Mykolajive, tie naše stále márne čakajú, hoci majú aj chuť, aj kapacitu, aj odvahu. Mimochodom Ukrajina naše privítanie, naše zapojenie iba privíta a inštitúcie ako Európska rozvojová banka sú aj pripravené pomôcť niečo z toho financovať plus, samozrejme, samotná Ukrajina si vie rekonštrukciu do veľkej miery sama normálne objednať a podporiť, dnes je to napriek vojne jedna relatívne normálne fungujúca krajina a hoci sa to občas zle počúva, tak napríklad v takej digitalizácii služieb štátu nás dávno predbehla a predbehla nielen nás, ale aj takých lídrov v Európe ako napríklad Estónsko. Ak vojna pre ňu dopadne dobre, je silný predpoklad, že bude rýchle rásť a jej susedia ako Slovensko môže rásť s ňou, ale to sa, samozrejme, nestane samo. Chce to pomôcť. A tu sa vraciam späť k tomu, ako by tá pomoc slovenským firmám so záujmom podnikať na Ukrajine mohla vyzerať. A, pán premiér, páni ministri a ministerky, ktoré ste tu, poznáte ten proces.
Niektoré tie firmy budú chcieť úvery od Eximbanky, pretože pre komerčné banky bude Ukrajina ešte stále príliš veľkým rizikom a nebude chcieť požičať ten vstupný kapitál na materiál či iné investície. Iné firmy budú potrebovať pomoc a radu od vlády s tým, ako poistiť svoje investície, ďalšie budú potrebovať diplomatickú pomoc otvoriť tie proverbiálne dvere a aby naši diplomati ich podporili priamo v teréne. Pán premiér, bude treba byť pripravený počúvať a pomáhať všetkými možnými nástrojmi, lebo príležitosti na Ukrajine nám unikajú doslova pod nosom a zapojenie slovenských firiem a podnikateľov do rekonštrukcie nášho východného suseda vnímam ako premiérsku tému a tak sa k nej treba aj postaviť.
Nezabúdajme na záver, pán premiér, že budeme potrebovať aj lepšie fyzické prepojenie, k tej východnej hranici sme sa, lebo sme veľmi dlho pristupovali ako keby za ňou žili vlci. Dodnes náklaďáky čakajú celé dni na odbavenie a to ani nehovorím o tom, že tá naša nešťastná D1, ktorú sme nevedeli celistvo dotiahnuť ani len do Košíc, samozrejme, nejde na hranice, končí ďaleko, ďaleko od nich. Ďalší sused Ukrajiny Poľsko tieto diaľnice až po hranicu s Ukrajinou buď už má, alebo ich usilovne stavia, pretože dobre vie, že lepšie fyzické prepojenie znamená aj väčšie príležitosti na obchod a medziľudské kontakty. To je úloha v tejto novej vláde ako v každej inej vláde, hlavne pre ministerstvo dopravy, ale aj tu vie napríklad rezort diplomacie a iné rezorty pomôcť a aj v tomto krátkom časovom horizonte, ktorý má vláda k dispozícii, tých pár mesiacov. Pýtate sa možno, ako. Nuž Európska únia od začiatku vojny presmerovala doslova miliardy v rôznych fondoch na podporu mobility na účely lepšieho prepojenia, fyzického prepojenia Európskej únie s Ukrajinou. Hoci sme iba jednou zo štyroch krajín Európskej únie, ktorá má fyzickú hranicu s Ukrajinou, iba 4 z 27, až donedávna sme neprejavili žiaden záujem o tieto fondy. Nula. Až tesne pred odchodom podala tá predošlá vláda žiadosť do Európskej únie o financovanie štúdie uskutočniteľnosti dostavby D1 až po tú východnú hranicu, čo chválim, ale je to neskoro a príliš málo.
Pán premiér, nemala by byť ani jedna jediná relevantná ponuka peňazí z EÚ, keby chýbala prihláška zo Slovenska, a ak sa také príležitosti objavia aj počas vášho mandátu, chcem veriť, že budú naplno využité minimálne vo forme podania konkurencieschopných prihlášok a aj toho príslušného diplomatického tlaku, ktorý je pre úspech často potrebný. Na konci každej takejto ponuky totiž môžu byť nové pracovné príležitosti, vyššie platy či peniaze na diaľnice, železnice či mosty na východe Slovenska a tie, ako dobre viete, táto krajina potrebuje ako soľ. Vďaka.
Rozpracované