94. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len jednu úvahu, ak dovolíte, a teraz rozmýšľam skutočne veľmi dopredu a zvažujem, zvažujem skutočne, čo poviem, aby ste ma pochopili správne. A zvažujem vôbec o tom, aby nejaká takáto suma, akákoľvek, bola v ústave. Kolegovia, keď sa ukáže behom nejakého času, kratšieho alebo dlhšieho, že tá suma je nevyhovujúca, respektíve že tá televízia, teda RTVS potrebuje inú sumu, my budeme vždy meniť ústavu? Uvedomujete si, aké to je nebezpečné dať takéto niečo do ústavy, nejaké konkrétne číslo? Čo keď sa stane, že, a doba pôjde smerom, že teda budeme potrebovať nie 17, nie 19, ale budeme potrebovať úplne iný spôsob financovania, budeme znovu meniť ústavu a povedať, že teda 21 alebo 22, alebo ja neviem, aké číslo si vymyslíme. Veď to je nezmysel takéto niečo dávať do ústavy. Tým pádom ako keby sme si zatvárali dvere z hľadiska toho ďalšieho finančného vývoja, ktorý nikto z nás nepozná. Takže prosím veľmi pekne, aby sme boli opatrní, ja s tým absolútne nesúhlasím, ani s týmto ústavným návrhom, jednoducho si zatvárame dvere sami sebe, respektíve zatvárame dvere tej, televízii zatvárame dvere, verejnoprávnej.
Prosím vás pekne, toto keby ste zvážili pri tom, ako budete rozmýšľať, ako budete hlasovať v rámci tohto ústavného zákonu. Ja určite zaňho hlasovať nebudem. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ja vám rád teda zodpoviem vaše obavy. V prvom rade, tak ako som prečítal v pozmeňujúcom návrhu, hovoríme o sume najmenej 0,17 % HPD, to znamená, ak bude potreba, aby to bolo viac, nebude preto nutné meniť ústavný zákon, nebude preto nutné mať ústavnú väčšinu. Viac sa bude dať zvýšiť alebo teda táto suma sa bude dať zvýšiť aj bežnou väčšinou v parlamente v tom rámcovom zákone. A ak by to malo byť menej, tak áno, veď to je práve podstata toho, aby bolo nutné mať v parlamente ústavnú väčšinu, aby nebolo možné useknúť alebo zrušiť v podstate financovanie RTVS len tak a vytvára to garanciu toho, že budúca vláda sa nerozhodne zrušiť verejnoprávne médium. To znamená, ak vy odmietate tento návrh ústavného zákona, tak v podstate tým hovoríte medzi riadkami, že vy takéto úvahy máte, že máte v úmysle vstúpiť do financovania RTVS a zrušiť, buď zrušiť financovanie alebo znížiť túto sumu a zásadným spôsobom zoštátniť RTVS.
A keď som už pri zoštátnení, vy sám ste mi v nejakej relácii hovorili, že zrušením koncesionárskych poplatkov sme zoštátnili RTVS a brutálne ju politicky ovládli a ja som vás vtedy vyzval v tej relácii, že ak máte takéto obavy, tak podporte tento ústavný návrh, pretože práve tým do veľkej miery odpolitizujeme financovanie RTVS, pretože ak bude, ak nastane to, o čom hovoríte, že bude nálada alebo snaha meniť financovanie RTVS, tak sa bude musieť na to nájsť ústavná väčšina v parlamente, to znamená široká politická zhoda.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi začať tento krátky vstup k verejnoprávnej televízii s koncesionárskymi poplatkami. Myslím si, že bolo veľmi nešťastné, že sa zrušili koncesionárske poplatky a pristúpili sme k tomu len preto, že celá koalícia bola vydieraná tým, že nezahlasuje za, strana SaS, za návrh štátneho rozpočtu, to znamená, že celá pomoc ľuďom, kompenzácie za energie, kompenzácie za, za, inflačná pomoc by sa nemohla jednoducho vyplatiť, lebo by sme boli v rozpočtovom provizóriu.
Teraz sa vrátim do Veľkej Británie. Veľká Británie, žiadna krajina, kde sú koncesionárske poplatky, nie je tejto diskusie ušetrená. Počas energetickej inflačnej krízy táto diskusia prebiehala vo Veľkej Británii, ale prebiehala so všetkými zainteresovanými aktérmi, trvala rok a viac a na konci tejto diskusie sa dohodlo, že koncesionárske poplatky sa nebudú rušiť, lebo sú na ne hrdí ako na záruku verejnoprávnosti, ale koncesionárske poplatky sa zmrazia na určité, presne definované obdobie. No a zrušiť koncesionárske poplatky napriek tomu teda, že strana SaS o tom robila referendum, dobre, zrušiť to z večera do rána som pokladala za mimoriadne nešťastné. Zároveň teraz v súčasnej situácii vidíme, že RTVS ohlásila, že si bude musieť brať kontokorentný úver, pretože nemá preklenuté nejaké obdobie financovania, to znamená, že ani nevie, z čoho bude platiť platy redaktorov, výrobu a tak ďalej, čiže bude si musieť zobrať úver, bude musieť notifikovať zmenu financovania Európskej komisii a toto, jednoduchá akože vec, zrušenie koncesionárskych poplatkov, spôsobí úplný chaos a spôsobilo úplný chaos vo financovaní verejnoprávnej televízie.
Teraz čo sa týka verejnoprávnej televízie. Verejnoprávna televízia, každý normálny štát si verejnoprávnu televíziu chráni ako oko v hlave, pretože je to záruka toho, že informácie budú objektívne, že bude nezávislé spravodajstvo, vie garantovať nejaké penzum vlastnej tvorby, čo je mimoriadne cenná vec v súčasnom globalizovanom svete. Vlastná tvorba. Všetci si určite pamätáme rozhlasové hry. Mnohí z nás vyrástli na zlatom fonde rozhlasových hier, ktoré, v ktorých sme boli Slovenská republika absolútna špička. Mnohí si pamätáme fantastickú dramatizáciu Pána prsteňov, rozhlasová dramatizácia Pána prsteňov je jedna podľa mňa z najlepších, svetový unikát, kde účinkujú mnohí už nebohí špičkoví herci. Všetci si pamätáme rozprávky, na ktorých sme vyrástli my, na ktorých vyrastali naše deti, a na to všetko ale je potrebné, aby RTVS mala zabezpečené nie peniaze na to, aby žili, živorili, ale potrebujú peniaze na to, aby mohli rozvíjať profesie, ktoré sú veľmi špecifické v RTVS a aby mohli rozvíjať vlastnú tvorbu založenú na našich vlastných národných hodnotách.
Keď sa tu všetci rozčuľujeme na tom, ako k nám prenikajú rôzne neblahé vplyvy z kultúr, ktoré sú nám cudzie, alebo nárast agresie zahraničných filmov, tak práve vlastná tvorba je receptom na to, ako si udržať nejakú takú súdržnosť, nejaké také vlastné kultúrne povedomie. A ešte si dovolím spomenúť to, že naši animátori, máme úžasnú tradíciu v animovaných filmoch, a sú jedny z najlepších, vyhrávali európske medzinárodné súťaže v animovaných filmoch. A tie profesie, ktoré v RTVS sú, tie sa nedajú vybudovať zo dňa na deň. Zvukári, zvukové štúdiá, to sú jednoducho profesie, ktoré ak sa v nich nepokračuje, tak tie profesie jednoducho zaniknú, nemajú svojich nasledovníkov, nemajú sa ako vyvíjať. Máme fantastické zvukové štúdiá, mali sme fantastických zvukových režisérov a dramaturgov. No, čiže to je vlastná tvorba.
Práve preto mi veľmi záleží, prednesiem teda pozmeňujúci návrh k zvýšeniu, navýšeniu rozpočtu napriek tomu, čo hovoril kolega Čekovský, ja som presvedčená o tom, že práve na rozvoj vlastnej tvorby ten rozpočet RTVS by mal byť zvýšený. 0,15 je absolútne katastrofálne percento, 0,17 je tak len tak-tak a 0,19 je tam nejaký vankúš na rozvoj. 0,19 znamená oproti 0,17 % HDP nejakých 20-22 miliónov navyše pre RTVS. A len aby ste vedeli, ako, v akých podmienkach pracujú zamestnanci v RTVS, tak regionálny redaktor má plat niekde na úrovni 700-800 eur a zvukári, redaktori ledva dokážu uživiť svoje rodiny. Ako chcete, aby verejnoprávna, ako chceme, my ako národ, Slovensko, aby verejnoprávna televízia konkurovala súkromným televíziám, ktoré majú neobmedzené rozpočty, samozrejme, tomu zodpovedá aj produkcia, ktorú, ktorú tieto televízie robia, ale pripomínam, že ony nemajú v poslaní robiť výchovno-vzdelávací obsah. A nemôžeme im to zazlievať, ich poslaním je jednoducho robiť zisk. Ale verejnoprávna televízia v tom je unikátna, má v prvom rade vychovávať a vzdelávať. A na to potrebuje aj svoj rozpočet, na to potrebuje byť aj nezávislá.
Keď ešte sa vrátim k nezávislosti, tak sme tu počuli napríklad, myslím, že pán Danko bol v relácii, v jednej z diskusných nedeľných relácií, kde doslova povedal, že televíziu treba zoštátniť, všetci, ktorí, poviem, neposlúchajú alebo šíria podľa neho teda dezinformácie, bludy, v normálnom jazyku objektívne spravodajstvo, tak tí majú byť vyhodení a prvé, čo urobí, je teda, že vyhodí všetkých týchto ľudí a televíziu zoštátni. Čiže toto máme plán jednej zo strán, ktoré sa uchádzajú o dôveru voliča, že toto bude postup pri verejnoprávnej televízii, keď sa dostane SNS k moci. A my sme to už skúsili, všetci si pamätáme na časy, keď Kapusta šíril v slovenskej televízii, vo verejnoprávnom, vo verejnoprávnych médiách tie najhoršie dezinformácie a najhoršie hoaxy a nikdy viac to nechceme zažiť vo verejnoprávnej televízii, a preto ako, poviem, ako klenot by sme si mali tú verejnoprávnosť chrániť a nikdy nebude televízia tak dobrá, ako keď si dávame métu, že ako Česká republika, keď nebude mať peniaze na rozvoj.
A, samozrejme, súhlasím aj s kolegom Čekovským, áno, keď sú peniaze, treba aj kontrolu. Treba kontrolovať na čo sa peniaze využívajú a nemôže sa stať, že pán riaditeľ verejnoprávnej televízie zrazu účty jeho detí na luxusných zahraničných školách platí nejaká firma, ktorá zhodou okolností dostáva zákazky z verejnoprávnej televízie. No tak toto je teda svetový unikát. Myslím si, že aby riaditeľovi verejnoprávnej televízie, bývalému riaditeľovi, pretože nevie si vyklikať účet a nájsť účet, tak vraj mu to platí teraz firma, ktorá dostáva zákazky. Ja som to ešte nepočula.
No práve z toho dôvodu navrhujeme teda zvýšiť financovanie verejnoprávnej televízie, verejnoprávnej televízie, čiže ale zopakujem tri vec, nezávislosť, kvalita a vlastná tvorba. Toto sú tri ciele, ktoré týmto sledujeme.
Dovoľte mi prečítať pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska.
1. V čl. I bod 22 § 21 ods. 2 sa slová „0,15 %" nahrádzajú slovami „0,19 %".
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa nárokovateľný príspevok poskytovaný zo štátneho rozpočtu v sume zodpovedajúcej 0,15 % HDP Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje, zvýšil na 0,19 %. A zároveň navrhujeme vyňať zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky bod 2 na samostatné hlasovanie. Keďže tie dva body sa bijú.
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem teda aj za prípadnú podporu a ja verím, že Slovenská televízia že bude naozaj plniť, však sa o to snaží, tú funkciu, ktorú má definovanú v zákone a po ktorej všetci voláme, vzdelávať, vychovávať, šíriť objektívne, nezávislé spravodajstvo.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nikdy som si nemyslel, že v mnohom, čo pani Remišová povie, s ňou budem súhlasiť, ale takisto povedala niektoré veci, ktoré musím doplniť z hľadiska histórie, ktorú si tiež pamätám. Ja si tiež pamätám na koncentračné stredisko, ktoré bolo vytvorené na 28. poschodí v RTVS, kde boli všetci tí nepohodlní novinári, aj ten novinár, ktorý sa volal Kapusta, sústredení a pod zbraňou strážení jedného uja v takej šedej uniforme, ktorý mal zbraň pri sebe. Títo ľudia sa museli legitimovať, keď išli na záchod, títo ľudia sa museli legitimovať, keď chceli čo len tú miestnosť opustiť na pár minút. Takže toto je tiež história RTVS, pani kolegyňa, len aby sme si teda, teda porozumeli.
Samozrejme tie ostatné veci, pokiaľ ste nehovorili o politike a ja tu o tej politike vôbec nechcem hovoriť teraz, preto lebo riešime tu úplne iné záležitosti a je škoda strácať čas politikou, a hoci k tomu tá predvolebná kampaň núti, ja chápem, ale bavme sa o tom meritu veci a to s vami, čo sa týka toho financovania a dofinancovania, naozaj súhlasím a som veľmi rád, že v týchto profesných veciach môžem povedať, že sa zhodneme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, aj za túto rozpravu. Po tom, ako sa zrušili koncesionárske poplatky, tak, samozrejme, že je nutné RTVS dofinancovať zo štátneho rozpočtu a môžme sa sporiť o tom, aké by to percento malo byť, všetci by sme si priali, aby bolo čo najvyššie, aby RTVS prinášala aj čo najviac tej vlastnej tvorby, ale chcem sa dotknúť ešte jednej veci, ktorú Veronika, kolegyňa, tam zdôraznila, a to vplyvu nejakých politikov na RTVS. My sme boli svedkami toho v minulosti, ako sa „krivilo" objektívne spravodajstvo na RTVS a veľký vplyv na to mala práve jedna strana, ktorú aj Veronika Remišová s spomenula, hovorila o SNS. A títo sa aj teraz vo volebnej kampani absolútne neštítia toho, aby povedali, oni to vôbec neskrývajú, oni otvorene hovoria, čo idú zase s RTVS spraviť, alebo čo sa hotujú spraviť. Ja verím, že táto strana sa nikdy možno nedostane už do parlamentu, alebo ak aj áno, tak nikdy nebude mať také dlhé chápadlá a takú moc, aby RTVS znova pretvorila na vlastný obraz.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som sa snažil v tej rozprave povedať aj nejaké čísla, aby to bolo čo najzrozumiteľnejšie, že kde dnes sme, v akých sumách a čo jednotlivé zvyšovanie súm znamená a ty si, Veronika, povedala, že 0,15, ten vládny návrh, tak ako je, že to je úplná katastrofa a tých 0,17, no že ledva, ledva. Ja s tým nedokážem súhlasiť, pretože ten návrh prechádzal riadnym legislatívnym procesom, medzirezortným pripomienkovým konaním, kde ministerstvo financií povedalo, na návrh ministerstva kultúry, ktoré chcelo hneď 0,17, povedalo, že nie 0,17, pretože za stavu, v akom sú jednak verejné financie, ale aj súčasné financovanie RTVS, ich, ich pripomienka bola, aby to bolo 0,12. Čiže ja som rád, že už z toho MPK vzišiel kompromis na 0,15, čo je súčasný stav a ešte trochu lepší ako súčasný stav, čo je taký dobrý základ, preto si nedovolím, preto nemôžem súhlasiť, že to je úplná katastrofa. A po diskusiách a aj tým, že to bol pôvodný návrh ministerstva kultúry 0,17 % HDP, že s tým súhlasia všetci zainteresovaní, ministerstvo kultúry, vedenie RTVS, tak si myslím, že to je ako taká že zhoda, spoločenská zhoda aj odborná zhoda, že 0,17 je dobré číslo a ak chce niekto navrhovať vyššie číslo, tak, hovorím, že treba jednak posilniť procesy vnútornej kontroly hospodárenia, ale aj možno presne vyčísliť na čo všetko, lebo ja tiež by som vedel jednu A4 vymenovať, že tak ešte sem, ešte tam, ale takto by sme mohli postupovať potom pri všetkých inštitúciách a my musíme strážiť aj štátny rozpočet, ktorý tu máme. Čiže len k tým číslam som chcel.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne kolegom za konštruktívne pripomienky, možno len na tú poslednú odpoviem, lebo pamätám si jako tam, ja to nazvem že „dohoda vznikala", samozrejme, že ministerstvo financií, a ja vôbec mu to nezazlievam, úloha ministerstva financií je strážiť verejné financie, čiže ministerstvo financií povedalo, že ani za svet a všetci ostatní zainteresovaní aktéri bojovali za to, aby tá RTVS dostala viac. No nakoniec vládou prešiel návrh, ktorý, a myslím si, že to bolo korektné voči ministerstvu financií, ktorý sa ustálil teda na tom 0,15 %, ale ak sa v parlamente nájde zhoda, že sa, a zase 40 mil. na vlastnú tvorbu, myslím si, že to nie je taká, taká horibilná suma, ak sa nájde v parlamente konsenzus na to, aby, aby bol navýšený rozpočet verejnoprávnej televízie, myslím si, že to bude pozitívna vec. A ešte raz, momentálne, však viete veľmi dobre, a nechcem sem pliesť politiku, ale mať nezávislé verejnoprávne médium je niečo, čo by sme mali budovať, čo by sme mali podporovať, na čom by sme mali stavať a v tom dnešnom takom, a strážiť to, a v tom dnešnom takom mediálnom svete vidíte, že jedna finančná skupina dáva do schránok zadarmo noviny každý druhý týždeň, iný, Flašík financuje eREPORT a tak ďalej, by som mohla pokračovať o mediálnom prostredí. Čiže ak toto je cena za to, že tu bude jedno nezávislé verejnoprávne médium, samozrejme s kontrolou, aby sa nestalo, že riaditeľovi platí štúdium nejaký podnikateľ, ktorý dostáva zákazky, tak si myslím, že to neni vysoká cena za tú nezávislosť, verejnoprávnosť a kvalitu.
Ďakujem vám veľmi pekne, kolegovia.

Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, ja nebudem dlhý, budem predkladať doplňujúci návrh, ktorý by som najprv odôvodnil.
Cieľom toho návrhu je rozšírenie činnosti rozhlasu a televízie, aby ako verejnoprávna televízia, inštitúcia, okrem uskutočňovania prenosov a záznamov z vybraných spoločensky významných udalostí politického, kultúrneho, náboženského, umeleckého a športového zamerania bola oprávnená aj na výrobu signálu pre uskutočňovanie takých prenosov. Návrh odstraňuje aplikačné problémy, ktoré v minulosti vznikali napríklad pri vyčlenení finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na výrobu vysielacieho signálu z významných športových podujatí, kedy v dôsledku absencie oprávnenia RTVS na výrobu signálu musela vyrobiť tento signál externá alebo zahraničná súkromná spoločnosť. Uvediem možno len jeden príklad.
Mali sme tu teda za posledné dva roky vlastne, možno niektorí to máte navnímané, na Eurosporte bol prenos najvýznamnejších cyklistických pretekov okolo Slovenska, ktoré, bola to dobrá prezentácia Slovenska, boli tam hrady, zámky, kultúrne pamiatky a podobne, takže, lenže, samozrejme, RTVS-ka vlastne tento signál nevyrábala, a tým pádom bolo treba takto externú firmu zabezpečiť. Čiže je oveľa logickejšie a vlastne to do budúcna v podstate bude šetriť aj štátny rozpočet, aby sme boli schopní si vyrobiť takýto signál u nás a takisto napríklad nás čakajú v 2025 majstrovstvá Európy do 21 rokov vo futbale na Slovensku, čo je, čo je zaujímavé podujatie tiež, veľmi významné, takže verím, že to pomôže.
Takže prečítam doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Kučeru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a Televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1590).
V čl. I sa na začiatok vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. „V § 5 ods. 1 písm. j) znie: „j) zabezpečovanie výrobu signálu pre prenos a uskutočňovanie prenosov a záznamov z vybraných spoločensky významných udalostí politického, kultúrne, náboženského, umeleckého a športového zamerania."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne, to je všetko za mňa.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, vážený pán minister aj pán predsedajúci, s dovolením, aj ja by som sa rada vyjadrila k tejto téme. Ten dôvod je jasný, keď som mala 18 rokov, moje prvé zamestnanie bola Slovenská televízia, kde som nastúpila najskôr ako asistentka produkcie, potom som išla na výšku, pretože na VŠMU sa nedalo dostať len tak, hej, takže ja som tam išla až na tretíkrát a tú televíziu reálne, keďže, ako vidíte, mám dosť rokov, poznám už cez 40 rokov. A skutočne som tam nastúpila v čase, keď ešte košická televízia vyrábala svoje krásne, krásne, hej, ale... (reakcia z pléna), inscenácie, Ježiš, Janka, ďakujem, vypadlo mi slovo, inscenácie a musím povedať, že napríklad košická televízia vyrábala tie inscenácie tak, že pamätáte sa určite všetci na tie pondelky bratislavské a každý mesiac jedna inscenácia bola košická, hej? To, my už dnes nevidíme ani tie bratislavské, takže len toľko k tomu.
Keď si uvedomíme, že kultúra ako taká vyrába reálne 2 % HDP a naspäť do rozpočtu ministerstva kultúry sa vracia jedno jediné, tak je jasné, že tlačiť možno na tých 0,19 má celkom logiku. Ja si totižto dokonca myslím, že ani by sme, nie, že by sme mali navyšovať percentá, respektíve desatiny percent RTVS, ale my by sme mali navýšiť celému ministerstvu kultúry, a to minimálne, minimálne o jednu desatinu, čiže tým pádom by sme nemali problém s tým, aby sme navýšili rozpočet RTVS na 0,19 a bolo by to úplne v poriadku.
Ja chcem povedať ešte jednu vec. Keď svojho času vznikol TIPOS, ten TIPOS, keď vznikal, tak mal za úlohu dofinancovávať kultúru a šport. Keď sa dnes pozrieme na TIPOS, ktorý v čase, keď ministrom financií bol pán minister Mikloš, zrazu začal financovať všetko možné, čo v preklade znamenalo, že začal riešiť čierne diery, do ktorých sa prepadávali peniaze zo sociálnych fondov, do ktorých sa prepadávali peniaze zo zdravotníctva a tak ďalej, tak zrazu ten TIPOS, ktorý vznikol naozaj na dofinancovanie kultúry a športu, začal riešiť všetko, kde mala krajina čierne diery. Takže my sme sa už teda k tomu skôr viac-menej vrátili, že ten TIPOS rieši teda šport, ale nemôžem povedať, že by riešil aj tú kultúru, lebo 100-tisíc na kultúru, ktoré TIPOS dáva každý rok, to je také, ako by povedal môj starý otec, ako volovi malina, ale idem ďalej. Ja som si urobila len poznámky, lebo rozmýšľala som, či prídem alebo nepôjdem do rozpravy, ale nakoniec som sa rozhodla, pretože naozaj aj tú televíziu, aj ten rozhlas poznám do špiku od A po Z.
Financovanie regiónov. Financovanie regiónov je skutočne veľmi potrebné a my by sme sa mali vrátiť tam, kde sme boli na začiatku po revolúcii, kedy tie, tie regionálne štúdia boli naozaj plnokrvné. Teraz špeciálne hovorím o Košiciach, lebo Banská Bystrica už vtedy nebola úplne, úplne plnokrvná a potrebovala nejakým spôsobom zrekonštruovať, zrenovovať, pomôcť Banskej Bystrici. Tam som videla už aj vtedy čierne diery a možno by sme pri tom navýšení na tých 0,19 dokázali riešiť aj toto. Už som sa dotkla orchestra, myslím v nejakej, nejakej faktickej, takže k tomu sa nebudem vracať. Len chcem povedať, že treba si uvedomiť, že ten orchester je skutočne najlepší, ktorý máme v krajine, okrem toho, že rieši nahrávky vážnej hudby pre Slovenský rozhlas, to je orchester, ktorý napríklad si sám zarába, pretože pravidelne nahrávajú filmové hudby aj pre Hollywood, čiže to nie je len tak, že, že to je nejaký orchester. To je orchester, ktorý je známy, ktorý je svetoznámy a naozaj tie peniaze vyrába. Otázka je, kam tie peniaze za šustrovania predchádzajúcich vedení padali a kto tam bol manažér a akým spôsobom dávali podpisovať hráčom, hráčom zmluvy, aj keď viem, že mnohokrát to neboli zmluvy, ale hráči hrali za čiarku a peniaze si zobral niekto iný. Ale to sú, to sú iné veci.
My sa tu bavíme o tom, že by tam mali prísť kvalitnejší redaktori, kvalitnejší dramaturgovia, áno, mali, ja s tým rozhodne súhlasím. Ale aj súhlasím s tým, že by sme, že by sa súčasné vedenie malo pozerať na personálne otázky, problém je, že musia mať na to peniaze. Ak chceme dostať kvalitných umelcov, ktorí by viedli v Slovenskej televízii celú tú umeleckú časť, tak skutočne musia byť aj patrične ohodnotení. To sa týka aj kameramanov, to sa týka nielen umeleckých zložiek, ale aj technických zložiek. To znamená, teraz hovorím o, o osvetľovačoch, teraz, teraz hovorím o kostyméroch, o maskéroch, o každom jednom z nich. Pretože pokiaľ nebudú normálne ohodnotení, pokiaľ nebudú mať dobré platy, slušné platy, nemusia mať svetoborné platy, ale slušné platy, a nie 800 eur na výplatu, tak sa nikde nepohneme a to možno tých 0,19 naozaj porieši.
Chcem povedať, chcem hovoriť o technologickom dlhu, ktorý my máme voči, voči verejnoprávnemu médiu. A naozaj keď si spomeniem na časy, a zažila som tam veľa riaditeľov, lebo na rozdiel od českej televízie, ktorá možno od revolúcie mala troch riaditeľov, tak RTVS-ka ich mala asi 17, takže to už ani nikto nevedel, každý tam prišiel, každý chcel všetko meniť a budovať a rušil a nerušil, zrazu sme zistili, že nemáme redakcie, nemáme vzdelávaciu redakciu, ktorá zanikla. Potom zanikla detská redakcia, potom sa zase objavila, takto to tam funguje, to je tam jak na trhu, normálne že katastrofa. Takže, ale takisto sa, samozrejme, šibuje aj s dramaturgami a potom mnohí z nich už, už to ani nevydržia, tieto tlaky, lebo to tlaky sú a jednoducho zdrhnú, zoberú sa a, a odídu preč, odídu na voľnú nohu. Takže to je celkom blbé.
Ale technologické dlhy. Svojho času sme mali prenosové vozy v každom jednom štúdiu. To znamená aj košické štúdio malo prenosový voz, aj Banská Bystrica mala prenosový voz síce menší, ale to postačovalo pre tú Bystricu. Dnes sme bez prenosových vozov aj v Bratislave. Neustále rozširujeme kapacity, rozširujeme vysielanie, rozširujeme športy. Šport, čo je úplne v poriadku, pretože konečne máme jeden kanál, ktorý je zameraný aj na, aj na mužskú časť populácie. Ale nemáme prenosové vozy na to, aby sme vyrábali dostatok programov pre vysielanie len preto, že, že neustále musíme, si musíme všetko prenajímať. Dnes sa na šport prenajímajú prenosové vozy z Ostravy, teda aby sme vedeli, hej? Všetky tieto peniaze, externé, ktoré my dávame do tej telky, tú televíziu zaťažujú. Kolegyňa Laššáková spomínala, že nemáme na veľké, Veľkú cenu Eurovízie. Veď my sme zlikvidovali svetovo najuznávanejší festival detských filmov v Bratislave, a to bola Cena Dunaja, hej? Ak by sme za tých 0,19 vrátili Cenu Dunaja, vrátili by sme veľkú časť cti slovenskej tvorby pre deti, naozaj.
Ešte tak v rýchlosti sa vrátim k tomu, že tá televízia vytvára národný archív aj v inom ako v televíznom, ako v tej televíznej časti. Pretože vytvára aj v oblasti vážnej hudby a divadelníctva, a to záznamami živých predstavení. Pretože to, čo robia naše divadlá, slovenské, to jediné dochádzame, dokážeme uchovať na obrazovke, respektíve v archíve v slovenskej televízie, nikde inde.
Čiže pozriem ešte, čo tu mám, ale už aj budem končiť. SNS-ku som zažila, Rafaela Rafaja som tiež zažila, takže ďakujem, neprosím.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Monika, ty si taká naša bojovníčka, som veľmi rád že si tu pri mne v tomto našom výbore kultúrnom. Ďakujem ti za tvoje slová, ktoré si teraz povedala. Tuto dosť často, jak tu počúvam túto rozpravu, padajú čísla, percentuálne, vlastne rozdelenie tých peňazí 0,15, 0,17, 0,19, že teda o ktoré sa oprieť. Úprimne za seba poviem, že ja koketujem so všetkými troma alternatívami a poviem aj prečo. Mal som tú možnosť sa stretnúť s vedením Slovenskej televízie, kde mi bolo takým nejakým spôsobom tuto na chodbách, jak sme mali tu výbory, povedané, že tých 0,15 tak to bude, to budú stáť, vlastne budú cúvať naspäť. 0,17 že im, samozrejme, pomôže, budú vedieť fungovať, budú vedieť, budú vedieť dýchať. A tých 0,19 budú vedieť už využiť aj na to, že budú si vedieť pomôcť aj tak, že všetci poznáme tú výškovú budovu Slovenskej televízie, ktorá je v katastrofálnom stave. Neviem, kolegovia, kedy ste tam boli naposledy, ale to je v dezolátnom stave. A tých 0,19 by pomohlo Slovenskej televízii aj v tom, že by tie priestory už aspoň trošku vedeli dať do poriadku, dokopy, možno by ich vedeli aj prenajať nejakým, aby vedeli priniesť tie peniaze možno do tej televízie aj naspäť. Že tých 0,19 naozaj by vedel byť veľký reštart slovenskej televízie, aby, aby sa netrápila toľké roky, koľké sa trápi. Ja, čo sledujem politiku a čo sledujem toto kultúrne dianie v politike, ako to je, tak vždy sa tá Slovenská televízia sa jej stálo len na krku a len tak prežívala, hej, ako aby bola, aby sme si mohli povedať, že je, ale nijakým spôsobom sa jej nepomohlo. Takže ja naozaj koketujem s myšlienkou 0,19, lebo viem, že to by tej slovenskej televízii veľmi, veľmi pomohlo a vedeli by si už aj ona možno pomáhať, aby nebola tak závislá na tom, na tom štáte. Ďakujem.