94. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca NR SR Jaroslava Karahutu na vydanie zákona o niektorých vzťahoch súvisiacich s nájmom nehnuteľného majetku štátu (tlač 1634) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 2215 zo 4. mája 2023 pridelila návrh poslanca Národnej rady Jaroslava Karahutu týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a tiež ústavnoprávnemu výboru. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre financie a rozpočet o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný, ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre financie a rozpočet na 133. schôdzi dňa 13. júna 2023. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru.
Predseda výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič na seba prevzal úlohu spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

71.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh zákona sa zameriava na niektoré vzťahy súvisiace s nájmom nehnuteľného majetku štátu s poukazom na dočasnú prebytočnosť majetku štátu a uzatvorenú nájomnú zmluvu. Návrh zákona za možných nadobúdateľov nehnuteľnosti označuje osobu doterajšieho nájomcu alebo jemu blízke osoby, ktoré boli nájomcami tejto nehnuteľnosti a zhodnotili túto nehnuteľnosť.
Zákon by však mal byť formulovaný všeobecne, tak, že sa dá aplikovať na rôzne situácie a prípady. Zákon by mal byť dostatočne široký a univerzálny, aby sa dal uplatniť na rôzne situácie, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti. V tomto prípade dochádza k situácii, kedy je zákon špecifický pre jednu konkrétnu osobu a jeden konkrétny objekt na jednom konkrétnom mieste. Zásada všeobecnosti práva zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými subjektmi, ktoré sa nachádzajú v rovnakej situácii. Vytvára stabilitu a predvídateľnosť v právnom systéme a zamedzuje neoprávnenú diskrimináciu alebo nespravodlivé uplatňovanie práva.
Navrhovaný zákon neobsahuje také všeobecné ustanovenia, ktoré sú aplikovateľné na rôzne situácie a prípady. Navrhujú sa špecifické podmienky pre prevod majetku do vlastníctva nájomcu, ako napríklad existencia nájomného vzťahu do vlastníctva nájomcu na základe nájomnej zmluvy k predmetu nájmu, trvanie nájomného vzťahu najmenej 20 rokov a zhodnotenie nehnuteľnosti zo strany doterajšieho nájomcu alebo jemu blízkych osôb.
Je potrebné poukázať predovšetkým na fakt, že pôvodný nájomca a aj následne jeho právny nástupca si boli pri uzatváraní pôvodnej zmluvy o výpožičke zo dňa 1. 10. 2000, následnej zmluvy na užívanie nehnuteľnosti a ostatnej nájomnej zmluvy zo dňa 9. 12. 2014 vedomí faktu, že nejde o nehnuteľnosť v ich osobnom vlastníctve, ale o nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky a jej vlastníkmi sú de facto všetci občania Slovenskej republiky. Nájomca nehnuteľnosť opravil a svoje finančné prostriedky investoval pre účely, pre ktoré chcel danú nehnuteľnosť využívať. Bol si po celý čas vedomý faktu, že ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Predmetný návrh zákona vytvára precedens. Jedno z navrhovaných ustanovení návrhu zákona sa týka podmienok pre prevod majetku do vlastníctva nájomcu. Konkrétne ide o ustanovenie, ktoré hovorí, že doterajší nájomca alebo jemu blízke osoby sú nájomcami tejto nehnuteľnosti aspoň 20 rokov. Toto ustanovenie naznačuje, že majetok, ktorý je predmetom nájmu, by sa mohol previesť do vlastníctva nájomcu, ak doterajší nájomca alebo osoby blízke, boli nájomcami aspoň 20 rokov. V súvislosti s navrhovaným ustanovením návrhu zákona je možné diskutovať o jeho retroaktivite. Ustanovenie, ktoré vyžaduje 20-ročnú dĺžku nájmu pre prevod majetku do vlastníctva nájomcu, by znamenalo, že nájomcovia, ktorí v minulosti uzatvorili nájomné zmluvy, by museli mať vedomie o tom, že majetok je nájomný a že by mohol byť v budúcnosti predmetom prevodu do ich vlastníctva. Napriek tomu, že by bol zákon prijatý v roku 2023, prvé výsledky tohto zákona by boli zrejmé až v roku 2043. V opačnom prípade by boli opätovne porušené ústavou garantované práva v súvislosti so zásadami všeobecného práva, princípom právnej istoty zmluvnej voľnosti strán a princípom predvídateľnosti práva.
V návrhu zákona sa tiež navrhuje, že cena nehnuteľnosti sa zníži o odmenu za vypracovaný znalecký posudok, na základe ktorého sa stanoví cena nehnuteľnosti, pričom tá sa zníži o výdavky vynaložené doterajším nájomcom nehnuteľnosti alebo jeho blízkymi osobami. Toto ustanovenie akoby nebralo do úvahy záväzky nájomcu, ako aj predchádzajúcich nájomcov v rámci nájomného vzťahu. Taktiež neberie do úvahy ani obvyklé opotrebenie objektu a zariadení pri jeho využívaní vrátane životnosti jednotlivých zariadení a nehnuteľnosti ako takej. Takýmto jednoduchým konštatovaním návrhu zákona sa môže stať, že vynaložené výdavky požadované v znaleckom posudku budú vyššie ako hodnota nehnuteľnosti sama a štát bude musieť predať nehnuteľnosť súčasnému nájomcovi doplatením rozdielu.
Pre dosiahnutie väčšej zhody so zásadami všeobecného práva si dovoľujem predložiť pozmeňovací a doplňovací návrh, aby obsahoval všeobecné ustanovenie a zohľadňoval širšie spektrum situácií, v ktorých sa vyskytujú nájmy majetku. Najprv pozmeňovací návrh odôvodním.
Navrhuje sa, aby nedošlo k trvalému prevodu prebytočného majetku štátu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi, ale aby sa umožnilo súčasnému nájomcovi uzatvorenie nájomnej zmluvy bez nutnosti vykonávať osobitné ponukové konanie podľa osobitného predpisu v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v platnom znení, § 1 ods. 1. pritom primerane odkazuje na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Poznámka pod čiarou sa odvoláva na ustanovenia o osobitnom ponukovom konaní ustanovenom v § 8a zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ako základného právneho predpisu pre nakladanie s majetkom Slovenskej republiky. Keďže predložený návrh zákona, predložený návrh počíta s možnosťou ďalšieho nájmu bez potreby povinnosti vykonania osobitného ponukového konania, nie je potrebné v rámci zákona upravovať prevod vlastníctva dočasne prebytočného majetku.
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nie je vecne príslušné na uzatváranie daných typov zmlúv, ktoré sa dotýkajú nehnuteľností, kde je vytvorené informačné stredisko Tatranského národného parku. Keďže správca majetku sa môže meniť, je potrebné použitie takejto formulácie, ktorá sa dá, ktorá dá príslušnosť danému správcovi majetku štátu vyjadriť sa a zrealizovať uzatvorenie danej nájomnej zmluvy. Keďže nepôjde o prevod majetku štátu, ale iba o pokračovanie už existujúceho nájomného vzťahu, nie je potrebné dokladať výšku znaleckého posudku. Táto výška znaleckého posudka, posudku by bola odôvodnená v prípade, ak by išlo o prevod majetku štátu. Keďže ide o pokračovanie nájomného vzťahu, nie je potrebné riešiť problematiku vynaložených finančných prostriedkov na údržbu nehnuteľnosti.
Vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu, potreby dodržania ústavnej 15-dňovej lehoty pre prezidentku Slovenskej republiky na podpísanie zákona a primeranej lehoty na zverejnenie zákona v Zbierke zákonov sa primerane posúva aj navrhovaná účinnosť zákona.
Teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Majorovej Garstkovej, Lukáša Kyselicu a Márie Šofranko k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona o niektorých vzťahoch súvisiacich s nájmom nehnuteľného majetku štátu (tlač 1634).
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona o niektorých vzťahoch súvisiacich s nájmom nehnuteľného majetku štátu sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 sa slová "môže previesť so súhlasom Ministerstva financií Slovenskej republiky vlastníctvo dočasne prebytočného majetku štátu,2), doterajšiemu nájomcovi" nahrádzajú slovami „môže prednostne uzatvoriť nájomnú zmluvu alebo dodatok k nájomnej zmluve bez povinnosti vykonania osobitného ponukového konania podľa osobitného predpisu,2), a to aj opakovane, s doterajším nájomcom."
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:
"§ 8a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov."
2. V § 1 ods. 2 úvodná veta znie: „Správca majetku štátu, 1), môže prednostne uzavrieť nájomnú zmluvu podľa odseku 1, ktorej predmetom je dočasne prebytočný majetok štátu, ak".
3. V § 1 ods. 2 písm. a) sa za slová „vysokohorská chata" vkladajú slová „s ubytovaním" a za slovo „nápojov" sa vkladajú slová „alebo jedla".
4. V § 1 sa vypúšťa odsek 3.
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
5. V § 1 ods. 4 sa slová „požiada Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky o prevod vlastníctva nehnuteľnosti podľa odseku 2" nahrádzajú slovami „požiada miestne a vecne príslušného správcu majetku štátu o uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa odseku 2" a vypúšťa sa posledná veta.
6. V § 1 sa vypúšťa odsek 5.
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú
7. V § 1 ods. 6 sa slová „na prevod vlastníctva" nahrádzajú slovami „na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo dodatku k nájomnej zmluve", odkaz 4 na poznámku pod čiarou sa nahrádza odkazom 2 a poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
8. V § 1 sa vypúšťa odsek 7.
9. V § 2 sa slová "15. júla" nahrádzajú slovami "1. septembra".
Skončila som.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja rozumiem, že je tu snaha nájsť nejaké riešenie situácie, kedy sa chce aj vyjsť v ústrety, aj by to malo byť nejakým spôsobom legálne aj legitímne a hlavne legálne spravené, ja by som ale rád poukázal na určité nezrovnalosti aj toho základného riešenia, aj toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol predložený.
V prvom rade my tu vytvárame osobitný zákon, ktorý je svojím spôsobom ako celok výnimkou z toho základného režimu správy majetku štátu, ale vlastne vôbec nevyjadrujeme nejako veľmi ten vzťah k tým iným ustanoveniam toho zákona o správe majetku štátu, hovoríme aj v tom pozmeňujúcom návrhu len o § 8a, kde sa hovorí o osobitnom ponukovom konaní, ale v princípe tam by mal byť vyjadrený celkovo vzťah tých ustanovení tohto zákona k zákonu o správe majetku štátu.
Potom druhá taká, by som povedal, dosť vážna nezrovnalosť je, že my tam v celom zákone, návrhu zákona hovoríme o dočasne prebytočnom majetku, ale podľa zákona o správe majetku štátu s dočasne prebytočným majetkom štátu je spojený len nájom alebo výpožička. Čiže treba si ujasniť, že ide o prebytočný majetok štátu ako trvalo prebytočný, vtedy by malo význam hovoriť aj o osobitnom ponukovom konaní, alebo ide o dočasne prebytočný majetok, ako o ňom hovorí celý zákon, a potom nemôžme používať osobitné ponukové konanie, lebo to ten zákon nespája s dočasne prebytočným majetkom, ale musíme hovoriť iba o nájme. Čiže aj ten pozmeňujúci návrh by musel byť prerobený inak. A on sa dá prerobiť, keď chceme, ale chcelo by to trocha viacej času.
Čiže povedal by som, že teraz nehlasovať, dať si konkrétny termín, kedy to chceme prerokovať a ešte sa o tom porozprávať. Toľko za mňa.

Ďakujem veľmi pekne.
Janka, ja ti za ten pozmeňovák ďakujem, určite to ten zákon posúva niekam inam. V každom prípade chcel som sa spýtať konkrétne na bod 3 z toho pozmeňujúceho návrhu. Môžme to riešiť, samozrejme, aj súkromne, ale moja otázka je, že prečo tam vlastne dopĺňate to jedlo a ubytovanie, lebo z môjho pohľadu ten návrh zákona mal byť šitý na mieru ako keby jednej konkrétnej situácii a týmto, touto úpravou sa to trošku, to možné pole pôsobnosti rozširuje možno aj na iný majetok, takže to ma zaujíma, že prečo sa tak udialo.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Tomáš, ja ti to jednoducho vysvetlím, zákon bol šitý na jednu tatranskú chatu a na odkúpenie tejto tatranskej chaty, teraz to dávame na možnosť predĺženia nájmu, nielen jedným, ale aj viacerým, aby aj viacerí boli zakomponovaní do tohto zákona, pretože tento zákon bol šitý len na jednu, jednu jedinú situáciu.
Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, ja viem, že je to taký zvláštny, zvláštny prípad, pani poslankyňa Garstková to veľmi pekne v svojej rozprave povedala. Je to ozaj jeden z takých netradičných zákonov. Vieme, vieme, kvôli čomu bolo robené. Vieme, že bol robený takto, že vtedajší členovia vlády na koaličnej rade dali vyložene prísľub, prísľub a požiadali, požiadali cestou ešte vtedajšieho podpredsedu vlády Hollého, aby ten zákon bol, bol pripravený. Bol tam predseda OĽANO pán Matovič, bol tam vtedajší premiér Heger, bol tam teda ešte minister obrany Naď, boli tam všetci členovia koaličnej rady, takže trošku som prekvapený z reakcií, že je tu nejaká nespokojnosť, pretože bola to všeobecná politická zhoda a požiadavka vlády Slovenskej republiky, ktorá dala prísľub pánovi Petrasovi, že takýto zákon sa pripraví.
Ja chcem, ja chcem len upozorniť na to, že, že nejedná sa o nejakú, nejaký podvod na štátnom majetku, je to zákon a pokiaľ sa zákon v Národnej rade prijme a nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tak je zákonom, ktorý platí. Máme, nechcem teraz rozoberať iné zákony a poviem iba jeden príklad, kedy, kedy nikto tak vehementne neobhajoval štátny majetok, keď sme prevádzali majetok... národné pa... keď sme prevádzali majetok národných parkov.
Majetok národných parkov bol v zákone, explicitne bola vyňatá možnosť, explicitne bol vyňatý zákon o rozpočtových pravidlách, čiže majetok v správe vtedajších lesov alebo pod ministerstvom pôdohospodárstva sa presúval pod správu národných parkov bez dodržiavania pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Ministerstvo financií dodnes netuší, ani netuší, či všetky chaty sa previedli, či všetky počítače sa previedli, koľko áut lieta hore-dole. Či si myslíte, že lesy mali taký bohovský poriadok, že všetko mali perfektne zapísané? Opýtam sa, bola robená inventúra pri prevode majetku, majetku z Lesov Slovenskej republiky na Správu národných parkov? Na to mi môžte odpovedať iba že nie. Nikto inventúru nerobil, nikto majetok nekontroloval. Koľko chát zmizlo, a to nechcem nikoho obviňovať, koľko áut, koľko počítačov, koľko nábytku alebo iného majetku zmizlo, nikto nevie ani nikto vedieť nebude. Pretože zámerom bolo túto činnosť znemožniť a záme... a vyložene, explicitne bolo uvedené mimo zákona o rozpočtových pravidlách.
Takže keď meráme jedným metrom, tak merajme jedným metrom aj pre tých ľudí, ktorí urobili kus pre, pre Tatry, kus pre Tatranský národný park. A pokiaľ chceme, chceme podporiť mäkký turizmus, tak si myslím, že lepšiu ikonu mäkkého turizmu v Tatrách ako pán Petras nie je.
Chcem upozorniť na to, že táto budova bolo, bolo odpadisko, sklad odpadkov chaty Kamzík. Boli tam fúriky, boli tam odpadky. Keby mal niekto záujem o túto budovu, tak sa asi rýchlo sprivatizuje. Nikto o tú budovu 5x4 metrov nemal záujem, lebo to bol obyčajný sklad odpadkov. A za to, že niekto na svojich pleciach, na svojom chrbte vyniesol tie drevá, kamene a neviem čo všetko možné, hej, tak tú maličkú budovu 5x4 metrov ideme vyhlásiť za národné bohatstvo. Za národné bohatstvo sme ju mali vyhlasovať vtedy, keď sa, keď ju pán Petras zobral do prenájmu.
A o žiadnej retroaktivite sa baviť nemôžme, pretože majetok, majetok tejto chatky, alebo útulne, bol vyhlásený za prebytočný majetok pred, myslím, dvanástimi alebo trinástimi rokmi. Vyhlásilo ho vtedy ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré vtedy spravovalo aj rezort životného prostredia. Čiže ten vyňatý majetok z... ako prebytočný už bol. Takže navrhujem urobiť znalecký posudok, nech sa spravodlivo ocení a ja si myslím, že to je také morálne zadosťučinenie za to, že je jeden z vážnych faktorov, prečo ľudia chodia na Hrebienok, aj pán Petras prispel k tomu, že tá zubačka je využívaná, že idú cestou na ďalšie chaty, presne okolo neho, kde si môžu dať nejaký pohár čaju, kávy, alebo trošku si tam oddýchnuť. Keby nebolo pána Petrasa, Veľká noc by bola asi veľmi smutná na Hrebienku. Vy, ktorí ste boli na Hrebienku počas veľkonočných sviatkov, tak ste videli tam v kožuchoch huslistov a spevákov, ktorí tancujú, bavia ľudí. Kto to bude robiť? Myslíte, že toto bude niekto robiť, vy si myslíte, že na tom sa zarábajú milióny? Pokiaľ si to myslíte, tak nech sa páči. Je to na rozhodnutí poslancov.
Ja si myslím, že toto je taká morálna povinnosť vrátiť hodnotu tomu, kto tú hodnotu vytvoril.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Takže hlasovanie zajtra o 17.00 h, nech je teda priestor ešte prípadne niečo urobiť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Podávam procedurálny návrh, aby sa tlač číslo 1741 prerokovala po tlačiach číslo 1730 a 1731 dnes po hlasovaní. Je to bod programu číslo 68, je to zákon vrátený prezidentkou. Tieto tri zákony spolu prepadli. Zatiaľ sme zaradili len dva, čiže navrhujeme, aby sa aj tento tretí, bol v poradí s tými ostatnými dvoma.
Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Žiaden o presunutie tlače 1753 na koniec schôdze. Ďakujem pekne. (Reakcia z plénu.) Odvolávanie predsedníčky európskeho výboru.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní vráteného zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila zákon vrátený prezidentkou na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a potom ešte výboru pre hospodárske záležitosti.
Výbor pre hospodárske záležitosti zákon prerokoval, avšak neprijal uznesenie. Ústavnoprávny výbor vrátený zákon prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporučil Národnej rade uvedený vrátený zákon schváliť, správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vráteného zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 13. júna 2023. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte, rozpravu.