94. schôdza

Pán poslanec Ján Richter.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, ja sa trošku pridám k svojim predchádzajúcim kolegom, pretože osem rokov ako minister práce som mal eminentný záujem, aby dobre fungovala Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky, pretože si uvedomujem, že dobrý sociálny dialóg je garancia, záruka sociálneho zmieru. A ja, čo sa týka toho stanoviska, ktoré ste čítali, ja sa pod neho podpíšem, ja ho beriem. Áno, je tu veľmi veliký problém, že prečo teraz, keď skončilo všetko, prestane rokovanie parlamentu, vyšli teraz s takýmto. Pretože tie problémy tu pretrvávali skoro štyri roky v tom sociálnom dialógu.
No ale je paradoxom veci to, a to tu už bolo povedané, tu treba rátať všetky tie tri zákony, aj ten, čo ja budem predkladať, v istej súčinnosti, lebo oni smerujú za jedným cieľom. No ale k tomu boli tri okrúhle stoly. To znamená, ani hospodárska rada tak často nesedáva k zákonom, ako sme sedeli my. Viete, čo je paradoxom? Paradoxom je možno to, že za tým okrúhlym stolom nesedeli odborári. Ale oni nesedeli preto, že hlavný cieľ, ktorý sme si dali, bol o tom, že nesmú byť dotknuté ich práva aj následné, čo sa týka dôchodkových v tom riešení, ktoré my predložíme, a to sme v plnej miere zabezpečili. Naopak zamestnávatelia vítajú. Veď my znižujeme celkovú cenu práce. Tým vytvárame pre nich lepšie podmienky na tom trhu aj konkurencie so zahraničnými potravinármi, pretože sú do istej miery, i keď na isté časové obdobie, jednoducho zvýhodnení. To znamená, v žiadnom prípade.
A už keď som pri tom, na túto schôdzu sú predložené tri alebo štyri zákony, ktoré novelizujú Zákonník práce, bibliu, ktorá hovorí o právach a povinnostiach zamestnanca a zamestnávateľa. Ani jeden z nich nebol na hospodárskej rade. To by som skôr pokladal za jeden veľmi veľký problém.
Ďakujem.

Pán poslanec Boris Susko.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Viskupič, to, čo ste hovorili ohľadne alebo čo ste čítali to stanovisko a hovorili o tom, že sa pripravujú a predkladajú v zásade zákony písané od zeleného stola, je, žiaľbohu, pravda, ale pravda v tom, že sa vzťahuje na väčšinu koaličných návrhov. Pokiaľ ide o tieto tri návrhy, ktoré tu teraz predkladáme, dva návrhy zákona o cenách a jeden návrh zákona o sociálnom poistení, má presne opačný charakter. My sme sedeli na troch okrúhlych stoloch so zamestnávateľmi, teda zástupcami tých subjektov, ktorých ste citovali to stanovisko, či už je to Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov, či už je to Zväz obchodu, Slovenská aliancia moderného obchodu, Potravinárska komora Slovenska, Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora, Slovenská obchodná inšpekcia a ďalšie subjekty, s ktorými sme mali tieto okrúhle stoly a s ktorými sa na konci na ostatnom stretnutí dohodli na riešení, aké bude pre všetkých akceptovateľné. A s týmto riešením v rámci aj pozmeňujúcich návrhov tu teraz prichádzame. Takže myslím si, že táto kritika bola priamo do vašich radov, ale určite nie k týmto zákonom, ktoré tu teraz prerokovávame.
A pokiaľ ide o to, čo ste hovorili z hľadiska novej byrokracie a nových analytikov na ministerstvách a podobne, to vôbec nie je pravda. Tieto ministerstvá, či už je to ministerstvo financií alebo ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré majú už dnes kompetencie v rámci zákona o cenách vykonávať cenovú a vecnú reguláciu, tieto odbory majú vytvorené. Akurát, že tie odbory nič nerobia v tejto oblasti.
No a pokiaľ ide o samotnú filozofiu trhového hospodárstva, tak naozaj na konci celej tej reťaze by mal byť spotrebiteľ. A práve keď trh zlyhá či už z hľadiska vstupov, cien energií, atď., tak jediný, kto to môže riešiť, tak je naozaj štát. Iné riešenie a trh sám to nevyrieši, ako sme mali možnosť vidieť aj pri cenách energií.
Viac potom poviem v ústnej rozprave, lebo toho už viac nestihnem.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Marián Viskupič.

Ďakujem pekne kolegom za všetky pripomienky. Skúsim reagovať. Začnem k tomu listu.
Myslím si, že pán kolega Takáč si to všimol. Ja som to uviedol. Zďaleka ten list neberiem na tieto tri, hej? Áno, patrí to na celú tú smršť, ktorá tu je. Áno, aj zo strán a ešte viacej zo strán vládnej koalície, bývalej. Absolútne súhlasím. Ja som ten list pojal tak, že ale aj tieto tri zákony spĺňajú proste všetko to, čo tam je. Prinášajú novú byrokraciu, prinášajú nové povinnosti. Vo finálne, vo finálne aj tak nepomôžu. Čiže takto som to bral. Zďaleka nie, prosím, a nehovoril som to, jasne som to avizoval, že nielen, len na, na teraz návrh, návrh SMER-u.
Čo sa týka pána Suska, no mám tam jeden príklad. Keď sme v kilečku zrušili vlastne to, to, tie cenové kalkulácie, ich uchovávanie, to nie je o uchovávaní, ony ich tie firmy, samozrejme, stále majú, len tým pádom ich nemohla SOI-ka kontrolovať a bolo to mínus sto kontrolórov. Tí odišli. No teraz budú musieť prísť. Tak to je akože to zvyšovanie byrokracie v praxi.
Skúsim pána kolegu Karahutu. Jasné, Jaro, čo sa týka, ja nehovorím, že štát má úplne zmiznúť. To, to som nepovedal. Štát už dnes má veľmi silný regulačný rámec. A tá debata je o tom, že by mal byť skôr nižší a len tam, kde je to zmysluplné. Prosím, nechytať za slová, že teraz akože chcem vyradiť štát úplne. Nie. Proste tá správna veľkosť štátu nejaká.
No potom, čo sa týka, že či sa dáva veľa alebo málo. No v tohtoročnom rozpočte je možno takmer 5 miliárd rôznych dotácií. Takmer 5 % hrubého domáceho produktu alebo 4,5 je dané na rôzne pomoci. (Reakcia z pléna.) Ja viem, však to chcem povedať, že áno, zjavne možno nie na potravinárov. No každopádne štát na to dávame strašne veľa a možno to nejde správne. Súhlasím. A len aby sme vnímali, 8 miliárd je tohtoročný deficit. To si musíme požičať a to vo finálne budú ľudia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Toľko písomná rozprava. Záujem vystúpiť v rozprave prejavil pán podpredseda Národnej rady Juraj Blanár, pán spravodajca pán poslanec Kamenický, ale dávam ešte (reakcia z pléna), áno, dávam teraz možnosť ešte ostatným kolegom prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Takže ako prvý vystúpi pán podpredseda Blanár, po ňom pán poslanec Kamenický a potom pán poslanec Boris Susko a pán poslanec Marián Viskupič.
Nech sa páči.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, zdá sa, že najväčší súboj tu zohráva SaS v boji proti znižovaniu cien potravín pre tých najzraniteľnejších v období, kedy je potrebné dať pomocnú ruku a ochrániť ľudí, aby sa neprepadávali pod hranicu chudoby, pretože inflácia v rôznych oblastiach ich zasahuje, kde musia zvyšovať svoje výdavky, ale v potravinách, tam sa nedá šetriť. Možno kdesi inde sa dá, ale tu sa nedá.
Náš pohľad v porovnaní s SaS je diametrálne odlišný. V tomto prípade môžem povedať, že pre nás je SaS jasným súperom v tom, že sú to liberáli, ktorí chcú, aby štát vôbec do ničoho nezasahoval. Dokonca svojho času hovorili o tom, že úzky alebo slabý štát, alebo neviem ešte aký. Toto je ich videnie. Úplne jasné, pretože podľa ich predstáv voľná trha... voľná ruka trhu všetko vyrieši. Ale ukázalo sa, že to tak jednoducho nie je. A ja by som povedal, že tie zákony, ktoré tu boli pomenované, akože sú smršťou a že, že zvyšujú deficit, áno, tie sú neprerokované, ale tie naše sú všetky prerokované. Sú podložené. My absolútne nespadáme do kategórie takej, že tu niečo ideme navyšovať. Aj keď média to hneď ako prvé vypustili - SMER tam dával toto. Ale nikto z tých médií nepovedal, že sme mali korektné rokovania, s ktorým máme skúsenosti ešte počas nášho vládnutia, kde sme mali všetkých sociálnych partnerov, v tomto prípade bez odborov, ale tých relevantných. A bavili sme sa o ňom, s nimi o tom, že ako využiť súčasnú legislatívu na to, aby mohol štát zasiahnuť. Ani jeden na tom okrúhlom stole, ktorý sme zvolali, nepovedal, že to, čo ideme urobiť, že je zlé. Práve naopak, to podporil. Tak ja neviem potom, prečo SaS takýmto tvrdošijným spôsobom tu bije do toho a nespýta sa tých, ktorí tam boli za tým stolom, že, že o čom to je. A ja teraz veľmi jednoducho vysvetlím.
Už dnes v zákone o cenách je jasne zadefinované, že ministerstvo financií je práve ten orgán, teda regulátor, ktorý je možný práve v prípade, že dochádza na trhu k nejakej nerovnováhe, k nejakému výkyvu, čo teraz určite dochádza, prísť s nejakým nástrojom a čiastočne ochrániť tých, čo by sa to mohlo na prechodnú dobu, ktorú sme aj zadefinovali v tom zákone, urobiť nejaké opatrenia. To vôbec nie je žiadna maďarská cesta, dámy a páni, lebo to je ďalší argument, ktorý niekto sa snaží nejakým spôsobom zneužiť proti týmto zákonom. Nie. To je cesta, ktorá jasne hovorí o tom, že štát tu má byť vtedy, keď je potrebné pomôcť ľuďom a neobrátiť sa im chrbtom, tak ako sa im obracia bývalá koalícia. Ale môžeme ich nazvať aj súčasná koalícia, alebo tak ako sa obracala chrbtom pani prezidentka, keď ľudia najviac potrebovali, aby jednoducho ich ochránili. Preto sme prišli s týmto návrhom. A ten hovorí o ničom inom, že dáva povinnosť na určité obdobie, aby tento regulačný orgán, ergo ministerstvo financií, zanalyzovalo trh na základe dát, ktoré dostane od tých, nielen svojich pracovníkov, ktorí tam pracujú, ale aj napríklad zo Slovenskej obchodnej inšpekcie a potom z toho mu vyjde, že áno, tieto základné potraviny, ktoré sú najbežnejšie v tom spotrebnom košíku pre obyvateľov, bez ktorých jednoducho nie je možné dennodenne žiť, tak poďme tuto pomôcť. A bude to stáť toľko a toľko povedzme. Nič viac. Tu nejde o to, že my ideme zastropovať alebo chceme zastropovať všetko.
No a prístup, ktorý bol počas koalície úplne jasný, aj cez kilečká, bol taký, že rozpustime všetko. Na čo tu máme kontrolórov? Na čo? Však treba kontrolórov, ktorí sledovali práve tieto ukazovatele, treba ich prepustiť, pretože tak či tak to oni tie podniky alebo tie subjekty musia viesť. No ale už kontrolóri sa ich nemôžu na to pýtať. Toto je vysvetlenie? No nehnevajte sa. To nemôžeme jednoducho ani len pripustiť. Kontrolná činnosť, jak keby ste sa tým trošku viacej zaoberali a pýtali sa aj, ona má aj preventívny charakter. To znamená, neznamená to, že hneď budú robiť nejakým spôsobom niečo, čo im bude obmedzovať. Ale tým, že sa o to zaujímajú a že to kontrolujú, tak aj všetky tie subjekty sú svojím spôsobom v strehu a nedovolia si urobiť nejaké zásadné veci a zneužiť trh, keď napríklad je tu takáto extrémna inflácia.
Dámy a páni, inflácia na Slovensku práve v potravinách je dvojnásobná, ako je v eurozóne. Podotýkam - v eurozóne. Neplatí to, ak vy porovnávate infláciu napríklad s Maďarskom alebo s Českom, pretože tie nie sú v eurozóne. A my sa pýtame, ako je to možné, že krajina ako Slovensko, ktorá je v eurozóne, prečo nie je okolo tých 15 % práve v potravinách rovnaká ako tie ostatné krajiny? Áno, môžeme pripustiť, že sme menší trh. Ale ako je možné, že u nás je to 30 % a jednotlivo pri niektorých položkách 50 až 70 %? Čiže toto je náš prístup, dámy a páni. A žiadne nejaké tu marketingové vyjadrenia, kilečká, ktoré sa ukázali, že svojím spôsobom poškodili aj Slovensko. Veď si len spomeňte, ako ste spackali v tom kilečku napríklad mýto, kde Slovenská republika prišla, tuším, že národná diaľničná to spočítala na nejakých 14 miliónov alebo niekoľko. Dokonca ani na druhýkrát sa vám to nepodarilo, aby ste to opravili. Potom ste to opravovali. To sa zasa nedá robiť len tak, že všade, kde škrtneme ten štát, tak sme najlepší liberáli a uvoľnili sme všetkým ruky. To nie.
Dámy a páni, vráťme sa z krátkej cesty späť. My sme poprosili, a hovorím to s plnou vážnosťou, lebo ten list, ktorý sme adresovali premiérovi Ódorovi, súčasnému poverenému premiérovi, aby schválila vláda skrátené legislatívne konanie, aby to prvé čítanie, ktoré sme na ostatnej schôdzi májovej mali, aby sme mohli hneď urobiť aj druhé čítanie a tento zákon mohol začať platiť tak pre ministerstvo financií, aby mohlo prijať tie opatrenia na reguláciu od 1. 7. do konca tohto roka. Aká bola odpoveď od premiéra Ódora? Žiadna. A tá hovorí úplne jasne. Potom jedna vetička v Programovom vyhlásení vlády, že budeme sa tým zaoberať. Čiže inými slovami, neurobíme nič. Necháme ľudí napospas tzv. voľnej ruke trhu. A toto my odmietame. A odmietame nejaké porovnávanie s Maďarskom. Odmietame nejaké porovnávanie s nejakými smršťami legislatívnymi, ktoré sa tu snažíte predstierať. Toto nie je žiadna smršť z našej strany.
Pokiaľ viem, strana SMER - sociálna demokracia predložila na túto schôdzu štyri zákony, kolegovia? To je všetko. Pozrite sa, koľko je tam zákonov vašich. My sa staráme o ľudí. Chlebové témy prinášame, lebo toto ich zaujíma. Toto im môže pomôcť. Nie tie vaše kilečká a tie vaše také prirovnávania - maďarské cesty - a odvádzať pozornosť od skutočného problému. Skúste dať priestor tomu ministerstvu financií, aby ten zákon využilo, aby využilo Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá má skúsenosti, ktorá má aj nejaký preventívny charakter. Preto jej vraciame tie dva roky, aby to museli tie spoločnosti evidovať tie jednotlivé účtovné záležitosti. A aby občania Slovenskej republiky cítili, že ten štát naozaj, ktorý si tu vytvorili, pretože občania vytvárajú štát na to, aby ich chránil. Nie, aby tu vytváral priestor pre voľnú ruku trhu, ale aby ich chránil práve v situácii, keď to potrebujú. A toto je tento zákon.
Samozrejme si uvedomujeme, že máme jún a že pokiaľ prejde ten zákon a že ostatní poslanci okrem SaS-ky si uvedomia túto dôležitú vec, že budeme musieť zmeniť pravdepodobne aj niektoré termíny a to už kolegovia aj pripravili. Ale opakujem ešte raz, Ódorova vláda sa postavila chrbtom. Hegerova vláda sa postavila chrbtom. Upozorňovali sme vás na to už od septembra roku 2021 zvolávaním mimoriadnych schôdzí. A nachádzame sa dnes tu v júni v roku 2023 a nič ste neurobili.
Takže, dámy a páni, poprosím vás, poďme z krátkej cesty, predovšetkým vy, ktorí to kritizujete, späť, a podporte tento zákon. Pevne verím, že to môže byť nástroj na to, ako znížiť tie základné potraviny na obmedzené obdobie nevyhnutné, keď tá vlna tej inflácie nejako prevalí, pre tých najzraniteľnejších.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána podpredsedu Blanára tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími.
Ako prvý pán poslanec Jaroslav Karahuta.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak SME RODINA tento zákon určite podporí, pretože si myslím, že je potrebný, že je potrebný. A čo sa týka dvoch takých myšlienok, tá voľná ruka trhu, ja by som bol tiež rád, keby to fungovalo. Lenže voľná ruka trhu, špeciálne u potravín, je dimenzovaná výškou štátnej pomoci v iných štátoch. Čiže pokiaľ iné porovnateľné so Slovenskom budú dávať 500 miliónov na produkciu potravín a tie peniaze na rozdiel od európskych peňazí nejdú do zelených cieľov atď., ale idú priamo na výrobu, kde európske dotácie až tak to neumožňujú, tam možno cielene ísť na pečenie chleba, hej, dať milióny. Tak, a my si povieme, že nejdeme touto cestou, pretože je to pre nás veľa, tak potom prijmeme myšlienku, že končíme so základnými potravinami. Máme len dve možnosti. Alebo sa s tým stotožníme, samozrejmé, musíme mať k tomu technológiu, to je jasné, klimatické podmienky máme. Máme ich najlepšie v celej Európe, alebo jedny z najlepších. Určite v prvej trojke sme z celej Európy. Alebo pôjdeme ruka, bude v takej dimenzii, ako dala, dávajú ostatné štáty štátnu pomoc. A to ja si predstavujem na Slovensku aspoň vo výške 200 miliónov ročne, 200 miliónov keď sme dali na potraviny, to je porovnateľné s Čechmi 400 miliónov alebo porovnateľné s Maďarmi 400 miliónov, alebo Rakúšanmi 400 miliónov, čiže 200 miliónov a vtedy potom sa bavme o konkurencii.
A čo sa týka, čo sa týka tých prepustených ľudí, tak ono vyzerá to pekne, že sme ušetrili, ale policajti tiež neprodukujú žiadnu činnosť. Potom prepusťme policajtov. Veď sú takisto zbytočná nákladová položka a ja si myslím, že potraviny sú ďaleko dôležitejší, ako, ako iné tie silové zložky, pokiaľ je kľud, hej? Pretože tie potraviny musíme mať trikrát denne. A zažili sme hrozbu zatvorenia hraníc len nedávno, pred pár mesiacmi, tak buďme trošku aj preventívni a zodpovední. Ja si myslím, že k tomu sa musíme postaviť pozitívne.
Ďakujem.