94. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak SME RODINA tento zákon určite podporí, pretože si myslím, že je potrebný, že je potrebný. A čo sa týka dvoch takých myšlienok, tá voľná ruka trhu, ja by som bol tiež rád, keby to fungovalo. Lenže voľná ruka trhu, špeciálne u potravín, je dimenzovaná výškou štátnej pomoci v iných štátoch. Čiže pokiaľ iné porovnateľné so Slovenskom budú dávať 500 miliónov na produkciu potravín a tie peniaze na rozdiel od európskych peňazí nejdú do zelených cieľov atď., ale idú priamo na výrobu, kde európske dotácie až tak to neumožňujú, tam možno cielene ísť na pečenie chleba, hej, dať milióny. Tak, a my si povieme, že nejdeme touto cestou, pretože je to pre nás veľa, tak potom prijmeme myšlienku, že končíme so základnými potravinami. Máme len dve možnosti. Alebo sa s tým stotožníme, samozrejmé, musíme mať k tomu technológiu, to je jasné, klimatické podmienky máme. Máme ich najlepšie v celej Európe, alebo jedny z najlepších. Určite v prvej trojke sme z celej Európy. Alebo pôjdeme ruka, bude v takej dimenzii, ako dala, dávajú ostatné štáty štátnu pomoc. A to ja si predstavujem na Slovensku aspoň vo výške 200 miliónov ročne, 200 miliónov keď sme dali na potraviny, to je porovnateľné s Čechmi 400 miliónov alebo porovnateľné s Maďarmi 400 miliónov, alebo Rakúšanmi 400 miliónov, čiže 200 miliónov a vtedy potom sa bavme o konkurencii.
A čo sa týka, čo sa týka tých prepustených ľudí, tak ono vyzerá to pekne, že sme ušetrili, ale policajti tiež neprodukujú žiadnu činnosť. Potom prepusťme policajtov. Veď sú takisto zbytočná nákladová položka a ja si myslím, že potraviny sú ďaleko dôležitejší, ako, ako iné tie silové zložky, pokiaľ je kľud, hej? Pretože tie potraviny musíme mať trikrát denne. A zažili sme hrozbu zatvorenia hraníc len nedávno, pred pár mesiacmi, tak buďme trošku aj preventívni a zodpovední. Ja si myslím, že k tomu sa musíme postaviť pozitívne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega pán Blanár, ďakujem za vaše vystúpenie. No dobre, tak ja sa spýtam takto, že rozumiem, a to sme si tu už povedali aj predtým aj s pánom Muňkom, že áno, aj v tom Rakúsku častokrát tie potraviny sú lacnejšie ako na Slovensku. Súhlas, je to tak, áno. A ešte aj kvalitnejšie možno. Ale teda a je zanalyzované, že prečo to je, tak tí Rakúšania teda majú cenovú reguláciu? Lebo chceme sa teda dostať k tomu, aby boli tie potraviny lacnejšie a teda tak skopírujme to, čo tam je. Možno to bude to, že teda je väčšia podpora, hej? Možno, možno je to väčšia konkurencia. Možno je to menšia byrokracia. Ale zjavne tí Rakúšania nemajú tie ceny nižšie, lebo majú lepšiu reguláciu, hej? Toto ja sa snažím povedať, páni. Nieže ten problém tu nemáme, ale že chcete dosiahnuť to, čo Rakúsko, ale robíte to inak, ako to Rakúsko, nie dobre.
No a keď už teda k tej regulácii, regulácii hovorím, no už sme tu mali systém, ktorý externe štátne určoval cenu v podstate všetkého, niekto to volal komunizmus, niekto to volal socializmus, no ale celý ten systém skončil práve ani nie na ideológii, ale hlavne na tom, že sa ekonomicky vyčerpal, že to jednoducho nefungovalo, že tie, tie nerovnováhy vnútorné aj vonkajšie boli stále väčšie a väčšie a jednoducho, že to, že to nevedelo tak fungovať. A potom vlastne ten vývoj bol vidieť úplne v tých osemdesiate a deväťdesiatom, v deväťdesiatom prvom, že sa proste ceny, ceny vyrovnávali tej, tej trhovej realite a niekde to skákalo proste v desiatkach, možno v stovkách percent, hej? Že tak to bolo celé pokrivené. Proste voči tomu trhu sa, sa nedá akoby vyhrať takýmito štátnymi zásahmi.
Ale ešte raz teda, pýtam sa pána Blanára, že ako to teda Rakúšania dosahujú tie nižšie ceny? To je dôležité. Ako?

Ďakujem za slovo.
Chcel by som doplniť pána podpredsedu Blanára. Iste máme v pamäti, že v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii tvoriacej Lisabonskú zmluvu sa dáva udržateľný rozvoj z hľadiska hospodárskeho rastu a cenovej stability za rovnaké prvky.
Čo sa týka hospodárskeho rastu, pán Viskupič, tam určite nemáme žiadne problémy ohľadne toho, aby sme teda vedeli povedať, že z čoho sa odvíja prosperita a že čo teda to musí byť. Ale Európska únia hovorí aj o cenovej stabilite ako rovnocenného prvku, pretože hospodársky rast a cenová nestabilita, nevyvážené zvyšovanie cien, znižovanie životnej úrovne, chudoba a všetko, čo z toho pramení, hovoria o tom, ako keby sme teda jeden pilier držali, všetci ho podporovali, zdôvodňovali a vytvárali aj ekonomické nástroje, ale ten druhý neberieme do úvahy, pretože narážame na ideologickú floskulu regulácie.
Len k tomu zákonu, ktorý som ja predkladal, a to by som do vašej pozornosti, pánovi Viskupičovi, ak si môžem dovoliť, nehovorí o regulácii, hovorí o posilnení kompetencií ministerstva financií. Nevytvára nič iné, len chce, aby ministerstvo financií uskutočňovalo analytickú kontrolnú činnosť a všetko, čo s tým súvisí, predkladali vec na vládu, ktorú zase nevytvárame, ale ju máme. A, samozrejmé, čo sa týka verejných politík, aby predkladala takúto správu aj do Národnej rady, ako, ako najvyššieho orgánu štátu. V tom, prosím vás, ja nevidím reguláciu, ale len efektívne využitie štátnych orgánov.
Ďakujem.

Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Pán kolega Viskupič, ja rozumiem, že sa snažíte obhajovať svoje stanovisko, je to prirodzené. Avšak neobstojí, ak vy budete sa snažiť vytvárať dojem, že Rakúsko nemusí nič robiť a všetko je v poriadku a my musíme niečo urobiť, lebo je niečo v neporiadku. Ešte raz dávam do pozornosti, priemer inflácie potravinovej v eurozóne je 15 %, on sa posúva, ja teraz používam nejaké číslo, ktoré už má svoju, svoju časovú os, u nás je 30 %. Rakúsko je v eurozóne. A to, jednoducho niečo tu nehrá.
Ďalšia vec, ktorú kvitujem, a spomenul to aj pán Karahuta, lebo to správne uviedol, my máme rozdielne napríklad podpory z Európskej únie pre poľnohospodárov a prvovýrobcov v porovnaní s krajinami, ktoré sú tradičné. Je to aj dôsledok vyjednávacej pozície ešte za pána Figeľa, keď sme vstupovali do Európskej únie, kde naši poľnohospodári dostali nižšiu podporu, čo bolo podľa môjho názoru zlé a nemalo to tak byť. A títo poľnohospodári produkujú dnes tie potraviny, ktoré sú základné. Mlieko, mäso, chleba, a to tie produkty tu sú. A oni majú s tým problém. Preto prichádzame s nadväzujúcim zákonom, ktorý predstavuje pán kolega Richter.
Čiže neobstoja tie vaše argumenty. Ja si myslím, že to, čo sme predložili, je aj pre vás prijateľné, pretože nehovorí o tom, akým spôsobom bude regulovaná cena, ale hovorí o tom, že ministerstvo financií má s tým prísť a my mu to dávame obligatórne, aby to teraz urobilo, lebo zatiaľ je to tam fakultatívne a oni nič nerobia. Tak počkajme si, na čo, s čím prídu. A keď prídu s niečím, čo sa vám nebude páčiť, tak možno to môžete kritizovať, ale nechajme im ten priestor, aby to zanalyzovali, aby povedali slovenskej verejnosti, aká je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja dovolím si zareagovať na to, čo tu povedal pán Viskupič. Myslím, že je to dôležité v rámci toho súboja, ktorý tu prebieha v Národnej rade.
Pán poslanec Viskupič, na úvod by som chcel povedať k tomu vyhláseniu tých sociálnych partnerov. Považujem to od vás absolútne za nekorektné, že ste to pri tomto prerokovávaní týchto zákonov vôbec vytiahli. Tu je vyše dvesto zákonov na tejto, na tejto schôdzi Národnej rady a ja vás poprosím, urobte to pri tých stopäťdesiatich, ktoré sú úplne zbytočné. Postavte sa sem a môžete tu zakaždým 150-krát opakovať, ale toto sú zákony, ktoré do tejto kategórie absolútne nepatria. Preto to považujem za absolútne nekorektné, že ste vôbec začali s týmto celé toto vystúpenie.
Druhá vec, sťažujete sa teda, že je tu nejaká legislatívna smršť, tak ja sa pýtam, prečo strana SaS tak vehementne obhajovala termín predčasných volieb 30. 9? Ja sledujem každú jednu politickú diskusiu, kde pán Sulík rozpráva, ako keby strana SMER bola tá, ktorá si želala nejaké predčasné voľby až 30. 9. Strana SMER hovorila, že majú byť predčasné voľby možno už v marci, keby to bolo možné, nie 30. 9. Však toto je ten chaos, ktorý tu je. Jedenásť mesiacov absolútneho bezvládia a robí sa tu, sa tu predkladajú veci a každý sa tvári, že je opozícia, a stojí to stovky miliónov Slovenskú republiku. To je fakt. Ale vy ste jedným z tých vinníkov, prečo sa to tak stalo. Mali ste trvať na tom, aby predčasné voľby boli oveľa skorej.
Čo sa týka samotnej tej, toho cenového vývoja, bolo to tu povedané. No Slovenská republika dáva na pomoc poľnohospodárom o osemkrát menej ako okolité krajiny. A máte pravdu, slovenské tovary sú drahšie ako tie dovozové, lebo sme oveľa menší trh a keby sme pomohli dostatočne poľnohospodárom, ten benchmark tých cien tvoria slovenské potraviny. Čiže tam treba pomôcť, aby sa znížila cena slovenských potravín a takto dokážeme znížiť celkovú cenovú úroveň. A o tom sme sa odborne bavili na tých troch stretnutiach, o ktorých sa tu bavíme.
Ale to nepomôže. My musíme urobiť jednu vec. Trh je veľmi malý. To je ten trh, o ktorom vy hovoríte, jak úžasne funguje. No nefunguje, lebo by sme nemali dvakrát také vysoké ceny potravín. Čiže čo treba urobiť? Treba kontrovať cenové vývoje. A my tiež hovoríme, že k regulácii príďme až potom, keď urobíme analýzu a uvidíme, že tie cenové vývoje sú proste zlé, že sa zle vyvíjajú. Ja keď som sa rozprával s pani Machútovou, čo je šéfka Slovenskej obchodnej inšpekcie, tak vám môžem povedať, ona mi povedala, keby dostala pokyn z ministerstva financií, a to chcem kritizovať ministerstvo financií, ktoré v tom nič neurobilo, tak Slovenská obchodná inšpekcia by robila analýzu cenových vývojov. A ona mi hovorila, akonáhle by sa to začalo robiť, všetky reťazce by si veľký pozor dávali, čo aké ceny si budú určovať na malom slovenskom trhu, ktorý, bohužiaľ, je malý a nie je taký konkurencieschopný, ako sú okolité trhy.
Keď sa tu bavíme, jak vy hovoríte, o tom, že mali by prísť iné, iné reťazce na Slovensku, no tie reťazce, bohužiaľ, sú tu, je tu zopár reťazcov, ktoré majú dominantné postavenie na slovenskom trhu. Ak si pozriete čísla, sú to štyri veľké reťazce, ktoré určujú cenový vývoj, a keď sem dôjde nejaký ten piaty, kde sa teda nádejate, že to klesne, tak on príde hlavne vďaka tomu, že si pozrie, aké obrovské marže sú na Slovensku a prispôsobí svoje, svoje zisky tomuto trendu. Čiže preto my hovoríme, že štát musí sledovať cenové vývoje a ak sa nebude nič diať, tak to musí byť cenová regulácia. To sú základné opatrenia.
Čo sa týka ďalšieho podporného opatrenia, ktoré tu budeme za chvíľu predkladať, alebo ktoré sa už možno aj predkladali, je znižovanie nákladov na, na mzdy alebo teda mzdových výdavkov tých jednotlivých prvovýrobcov, hlavne od, od, odpustením sociálnych odvodov, tak to je jeden z prvkov. Ale ja považujem za najdôležitejšie práve to, čo som teraz povedal, kontrola cenových vývojov, posilnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie a treba ukázať, že štát sa o tie ceny v podstate stará. Ak to nemá pána, ak štát nesleduje, ako sa tie cenové vývoje dejú, tak tie reťazce si robia, čo chcú a zvyšujú si marže, ako sa im zachce.
Viete, ja som nedávno bol na jednom stretnutí krajín OECD a tam ja som s prekvapením teda čumel, kde sa teda hovorilo hlavne teda, že inflácia, zdražovanie a všetko, a z analýz OECD viete, čo vyplynulo? Že najviac narástli korporátne zisky tých firiem, ktorí tú infláciu zneužili a zvyšovali si ceny, ako sa im zapáčilo. A to je prípad aj na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Budem len veľmi stručný.
No takto. Ono, kolega, kolega Laci, každý ten kontrolný orgán, ktorého sa spýtaš, samozrejme, má pocit, že je veľmi dôležitý a že je veľmi účinný a to bé je, samozrejme, hneď, že ak ho posilníš a dáš mu ešte viacej zamestnancov a prostriedkov, tak bude ešte silnejší a ešte účinnejší, a ešte lepšie si tú svoju úlohu bude plniť. Samozrejme, do nejakej miery kontrolné orgány treba, ale tiež je tam nejaká, nejaká krivka, že kde je to účinné a kedy to už viac škodí, ako pomáha. To je jedna vec.
No druhá vec je možno, možno tá, že však okej proste, samozrejme, analýzy majú už nejaký význam vždy, dáta majú silu, to o tom, samozrejme, to budem ja prvý, kto hovorí. Možno ma trošku mrzí, že neviem, či, či vieš, Laci, že aj Národná banka spracovala presne takúto nejakú analýzu, že ako to, ako to celé vyzerá, hej, kde sú aké marže, či už teda v tej prvovýrobe u poľnohos... pôdohospodárov alebo teda u predajcov. Takže možno toto dávam do pozornosti, že už takáto analýza je, teda robila ju Národná banka. Ak to bude robiť ešte ministerstvo financií, tak aby sme zasa neprodukovali dve analýzy s dvomi sadami analytikov a teraz otázka, či aspoň s rovnakými výsledkami. Čiže zasa, ja stále hovorím, samozrejme, všet... ten štát má nejaký zmysel. To nie je, ako nám hovoríte, že chceme zrušiť štát. Hovoríme o nejakej rozumnej veľkosti štátu, aby reguloval to, čo dáva zmysel a aby sa štát nemotal do toho, kde ten trh a, a vôbec akože súkromný sektor funguje ďaleko lepšie a hlavne efektívnejšie.
Ďakujem.

Kolega Viskupič, ty to bagatelizuješ iba na to, že sa tu vyrobí nejaká analýza pre analýzu a že sa to založí niekde, ale ja chcem upozorniť na jedno, však tu je zákon o cenách, ktorý je v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, kde dalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky nejaký príkaz Slovenskej obchodnej inšpekcii, aby vykonávala svoju kontrolnú činnosť? Slovenská obchodná inšpekcia povedala, že žiadny takýto pokyn z ministerstva financií nedostala. A ver mi, že keď sa štát začne zaujímať o to, nie Národná banka, ale štátne orgány o to, aké sú cenové vývoje, všetci si dajú pozor. A bolo mi to aj potvrdené, že zrazu, keď sa kontrolovali cenové vývoje, zrazu však tie reťazce si dávali oveľa menšie marže. A kto, kto zabezpečil to, aby sa tie cenové vývoje nemohli kontrolovať? No strana SaS, pán Viskupič.
Vy v prvom kilečku ste zrušili tzv. opatrenie, ktoré hovorilo o tom, že tri roky dozadu tie, tie reťazce musia evidovať svoje ceny. Ony síce evidujú ďalej, ale nemajú žiadne, žiadnu povinnosť voči žiadnemu štátnemu orgánu ich predkladať a my to vraciame naspäť a chceme, aby štát sa o to viac začal starať a hlavne s cieľom, samozrejme, aby potom aj klesli ceny potravín na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, budem sa, keďže je spojená rozprava k dvom návrhom zákonov, budem sa ja osobne hlavne venovať tlači 1646, je to návrh novely zákona o cenách, zákona č. 18/1996 Z. z.
Tento návrh má zase dve časti. Jedna časť je vrátenie evidenčných povinností a druhá časť je úprava prechodného ustanovenia na prechodné obdobie šiestich mesiacov. Pokiaľ ide o samotné vrátenie evidenčných povinností, bolo tu už k tomu dosť povedané, ale ja si dovolím to ešte, ešte zosumarizovať a zopakovať. V rámci prvého kilečka bolo vypustené, vypustená povinnosť nahlasovať cenové vývoje za ostatné tri roky cenovému, cenovému orgánu, resp. Štátnej obchodnej inšpekcii a ministerstvu financií ako cenovému regulačnému orgánu, čo vlastne, dôsledok čoho je znemožnenie kontroly a znemožnenie cenovej regulácie, ktorá je už dnes v platnom a účinnom zákone o cenách. V platnom a účinnom zákone o cenách dnes je možnosť, aby ministerstvo financií ako cenový regulačný orgán regulovali ceny, ak nie je buď dostatočne rozvinutá konkurencia na trhu, resp. ak sú také, nastali také skutočnosti, ktoré majú dopad na koncové ceny jednotlivých druhov tovarov a služieb.
Keďže však táto povinnosť nahlasovať tieto údaje pre podnikateľské subjekty v rámci tohto prvého kilečka vypadla, tak žiadne orgány, štátne, či už je to cenový regulačný orgán, ktorý je v zákone o cenách, alebo je to Štátna obchodná inšpekcia, nemá akým spôsobom kontrolovať tie cenové vývoje a tým pádom nemá ani možnosť vykonávať tú cenovú reguláciu, resp. skontrolovať vývoj, cenový vývoj na trhu s jednotlivými druhmi tovarov a služieb, osobitne teraz sa bavíme o potravinách.
Pokiaľ ide o samotnú kontrolu vývoja cien alebo cenový, vývoja cenovej, cenových analýz, samotní zamestnávatelia, s ktorými boli tri okrúhle stoly, kde väčšina zamestnávateľov v oblasti potravín sedela, alebo teda zástupcov združení, sami priznali, že už len samotná kontrola cenových vývojov z hľadiska Štátnej obchodnej inšpekcie, resp. ministerstva financií alebo ministerstva pôdohospodárstva by prispela k tomu, ako sa budú chovať a ako sa budú správať najmä koncoví dodávatelia potravín, napríklad obchodné reťazce. Pretože akonáhle sa začne táto cen... tento cenový vývoj kontrolovať, tak sa hneď uvidí, aké marže si dávajú napríklad obchodné reťazce, akým spôsobom stanovujú cenu a už len to samotné ich prinúti sa inak správať, ako sa správajú dnes, keď žiadna možnosť kontroly týchto, tohto vývoja cien nie je.
Čiže už len samotné to zavedenie spätnej evidenčnej povinnosti má efekt na to, ako sa budú koncoví dodávatelia potravín správať a bude to mať vplyv na koncovú cenu potravín pre spotrebiteľov, čo je podľa nášho názoru veľmi dôležitá a prínosná, prínosná vec a nemá vôbec dôsledok, nárast či už administratívy, alebo, alebo personálnych nákladov, pretože tie personálne stavy boli aj predtým, kým sa to s kilečka vypadlo a pokiaľ ide o nejakú administratívnu záťaž, tak všetky subjekty si tieto cenové vývoje tak či tak evidujú, tak či tak vedú vo vlastnej evidencii pre vlastné potreby. Čiže vyexportovať to do jednej excelovskej tabuľky a odoslať to cenovým regulačným orgánom, myslím si, že je úplne najmenšia, najmenšia administratívna záťaž, že toto nie je žiaden argument.
Pokiaľ ide o, ide o tú druhú časť, tam by som sa rád venoval tomu vývoju tej legislatívy, ako, ako sme ju pripravovali. Boli prvé dva okrúhle stoly, kde sme sa dohodli na základe, na nejakých princípoch a keďže z hľadiska času nepriaznivého vývoja na trhu bolo potrebné okamžite urýchlene konať, tak sme pripravili, pripravili návrh zákona, ktorý sme predložili do prvého čítania spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, kde to teda už pán podpredseda Národnej rady hovoril, ako dopadlo skrátené legislatívne konanie. Nič menej, bolo to v prvom čítaní a my sme ďalej pokračovali v diskusiách s jednotlivými zamestnávateľmi v oblasti potravín, s jednotlivými potravinami, potravinovými subjektami. Na základe týchto diskusií, resp. v tom prvom návrhu sme v tomto prechodnom ustanovení zakotvili, že cenový regulačný orgán je povinný po nadobudnutí účinnosti zákona nastaviť z hľadiska toho, aký je vývoj cien aktuálny na trhoch, nastaviť cenovú reguláciu a zaviesť cenovú reguláciu podľa tretej časti zákona o cenách. Táto cenová regulácie môže, mohla spočívať v stropovaní marží, v stropovaní koncových cien, spôsobu výpočtu cien a rôznych ďalších opatreniach, ktoré sú uvedené v tretej časti zákona o cenách.
Po ďalších diskusiách a okrúhlych stoloch so zainteresovanými subjektami sme prišli k tomu záveru, že asi nebude úplne najlepšie stanovovať povinnosť regulácie len podľa tretej časti, podľa tretej časti zákona o cenách, pretože tu môžu byť na vine aj iné, iné skutočnosti, ktoré majú dopad na koncovú cenu, napríklad zvýšené ceny vstupov, zvýšené ceny energií atď. Čiže preformulovali sme to prechodné ustanovenie tak, ako je predložené v dnešnom pozmeňujúcom návrhu, kde už nie je povinnosť vykonať cenovú reguláciu, ale povinnosť vykonať analýzu cien. Ak sa na základe tejto analýzy cien zistí, že je negatívny vývoj na trhu, alebo že pretrváva negatívny vývoj na trhu, lebo to, že je, to je dnes neodškriepiteľná skutočnosť, aleže naďalej pretrváva, tak cenový orgán nebude vykonávať opatrenia podľa tretej časti zákona, ale navrhne opatrenia vláde na schválenie a vláda ich potom následne schváli, pričom tie opatrenia nemusia byť len podľa zákona o cenách, to znamená cenové regulačné opatrenia, ale môžu to byť aj iné opatrenia, napríklad dotácie z hľadiska elektrickej energie alebo iné, napríklad sociálne opatrenia a iné opatrenia, ktoré majú mať vplyv na to, aby sa znížila koncová cena potravín.
V tejto súvislosti sme aj vypustili potom prílohu zo zákona a nechali sme to teda na regulačný cenový orgán, čo je ministerstvo financií, aby takýmto spôsobom navrhla opatrenia na to, aby sa znížili koncové ceny potravín. A myslím si, že toto je správny nástroj na to, ako, ak zlyhá trh, by mal cenový regulačný orgán reagovať.
Čiže myslím si, že tu sme vyšli aj v ústrety trhovému mechanizmu a požiadavkám jednotlivých zamestnávateľských zväzov na to, aby cenový regulačný orgán nemusel priamo hneď regulovať ceny, ale aby vykonával, vykonal vývoj cenovej analýzy a na základe toho stanovil opatrenia, ktoré môžu byť aj iné, ako hovorí sám zákon o cenách. Čiže tuná si myslím, že sme vyšli maximálne v ústrety a teda je dosť nefér, že nám tu hovoríte, že sme to robili od zeleného stola a že, že máme to nechať, nechať čisto na trh, ktorý evidentne v tejto oblasti zlyhal.
No a na konci svojho vystúpenia, kolegovia a kolegyne, vás chcem veľmi pekne poprosiť, keďže prišlo k tejto zmene a dohode, dohode, k dohode s jednotlivými subjektami na potravinovom trhu a zmenili sme to prechodné ustanovenie v návrhu zákona a vypustili sme odtiaľ prílohu, ktorá tam bola, tak vás chcem veľmi pekne poprosiť, pretože na výbore boli prijaté pozmeňujúce návrhy vyplývajúce zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré sa vzťahovali k prílohe, a keďže tá príloha bola z tohoto návrhu zákona týmto pozmeňovacím návrhom vypustená, tak keby sme teda spoločne pri hlasovaní odmietli bod 1 a 2 spoločnej správy. Myslím si, že to je predpoklad toho, aby sa mohlo potom o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať, ktorý je naozaj pozitívny a na ktorom je dohoda všetkých zainteresovaných subjektov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pán kolega Susko, som rád, že si ešte zo širšia objasnil obsah toho zákona, novely zákona a hlavne si priblížil tie rokovania, pretože tie rokovania boli naozaj konštruktívne a chcem oceniť všetkých zástupcov komôr, prvovýrobcov a rovnako aj zástupcov reťazcov, či už zahraničných, ale aj domácich, ktorí predávajú v najväčšom množstve potraviny, ale aj obchodnej inšpekcie aj peká... aj zástupcov pekárenstva.
A tá diskusia sa vyvíjala. Nebolo to z našej strany, že sme tlačili za každú cenu len, že zastropujeme buď obchodnú prirážku alebo maržu. Bolo to o diskusii, v ktorej sme dospeli, ako si správne uviedol, k tomu, že ten nástroj, zákonný, tu existuje a poďme ho využiť. Aj keď jeden zo zástupcov, nebudem ho menovať, reťazcov hovoril, že je to v rozpore s európskou legislatívou, bolo vysvetlené aj pani riaditeľkou Slovenskej obchodnej inšpekcie, že to nie je tak, pretože ten zákon bol súčasťou acquis communautaire, čiže keby tam bol nejaký problém, tak určite by bolo naň poukázané.
A pokiaľ by SAS-ka mala s tým problém a videla by, že toto je v rozpore, tak mohli to už dávno zrušiť, tento zákon, ale on je tu. A my nič iné nerobíme, len sa snažíme, aby sme dali povinnosť na prechodné obdobie, to sú tie prechodné ustanovenia, aby regulačný orgán, ktorým je ministerstvo financií definované v tomto zákone, začal konať a analyzovať a dospel k niečomu a odpovedalo aj verejnosti, že čo sa tu teda udialo, lebo aj to je dôležité, a prijať opatrenia, ktoré by mohli pomôcť práve v tých základných potravinách znížiť ceny pre tých, ktorých to najviac zaťažuje.
Takže ďakujem ti za vystúpenie.

Ďakujem pekne za faktickú poznámku, pán podpredseda. Áno, ja by som chcel zdôrazniť ešte, aby to bolo úplne jasné a odznelo to, že sa bavíme o prechodnom období šiestich mesiacov, že my tu nejdeme riešiť koncepčné systémové riešenie do, do budúcna, pretože máme aktuálne negatívny vývoj cien na trhu a potrebujeme riešiť aktuálnu situáciu. To, ako sa nastaví koncepčne celý, celý systém napríklad viazaný na nejaké percento inflácie a podobne, sa môže riešiť do budúcna, ale my momentálne riešime aktuálnu, aktuálne negatívny vývoj na trhu s potravinami a je to len na obmedzené obdobie šiestich mesiacov, čiže aj nejaké výčitky toho, že či je, ide o nedovolenú štátnu pomoc a podobne, to neprichádzajú do úvahy aj po konzultáciách, ako mám informácie, s Protimonopolným úradom aj s ďalšími inštitúciami o tom, že vzhľadom k tomu, že ide to len na obmedzené obdobie šiestich mesiacov z hľadiska negatívneho vývoja, boli predmetom, tento celý návrh zákona bol predmetom prestupových rokovaní, nikto k tomu nevzniesol pripomienky, takže malo by to byť právne a legislatívne v poriadku.
A to, čo bude po šiestich mesiacoch, sa uvidí na začiatku budúceho roka a tam sa môžu nastaviť buď systémové opatrenia, alebo sa môže aj v tomto pokračovať. A treba to vnímať celé ako balík zákonov týchto dvoch plus ďalší, ktorý pôjde zákon o sociálnom poistení, kde vlastne na jednej strane tuná dávame možno nejakú záťaž pre, pre podnikateľov z hľadiska možnej prípadnej regulácie, na druhej strane zase ideme zamestnávateľom uľaviť tým, že im do výšky minimálnej mzdy odpustíme odvody na toto isté obdobie za zamestnanca, plus im to vlastne má zasanovať aj zvýšené náklady, ktoré vznikli za príplatky za soboty, nedele a prácu v neštandardnom pracovnom čase. Čiže myslím si, že to riešime naozaj ako celkový balík, ktorý ak by bol prijatý v celosti všetkých troch zákonov, tak bude mať naozaj pozitívny dopad na koncovú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)