94. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec, za tvoje vystúpenie. Možno v dvoch rovinách by som na teba zareagoval, jednak na tú legislatívu. Áno, my máme dosť kritickú situáciu, čo sa týka legislatívy, lebo viem aj, ako to bolo v minulom volebnom období, síce som nebol poslanec, ale pracoval som v rámci poslaneckého klubu k legislatíve, čiže viem, ako to fungovalo za minulé volebné obdobie a, bohužiaľ, my sa tu už dostávame do takých situácií, že tu máme vážny precedens, že máme jedno normálne konanie, keď sa predkladajú vládne návrhy, poslanecké návrhy, a potom tu máme skrátené konanie v zmysle rokovacieho poriadku a teraz nám tu vznikla ešte aj situácia, na ktorú musí aj odbor legislatívy a aproximácie práva reagovať, pretože je tu niečo vo vzduchoprázdne, že sme na jednej schôdzi mali prvé, druhé, tretie číta... teda ešte budeme mať druhé, tretie čítania, zajtra ako termínových nových 25 bodov.
Ja mám na to svoj názor, však včera to riešil aj ústavnoprávny výbor asi dve a pol hodiny ako prvý bod, nebudem to tu rozoberať, ale čo sa týka tej najzákladnejšej otázky, aký to bude mať dopad, pretože tak ako som aj v predchádzajúcej faktickej poznámke povedal, my ako poslanci by sme mali vedieť vôbec, že o čom hlasujeme, s akým dopadom na verejné financie. Nechcem, aby to bolo nejaké nekorektné voči tebe, vyslovene ma to len zaujíma, že či je to nejak aj prekonzultované s ministerstvom financií, poprípade že či ste to rozoberali aj v rámci poslaneckého klubu a je tam nejaká komunikácia aj (rečník si odkašľal), pardon, s príslušnými rezortmi. Takže len toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Priznám sa, že, pán poslanec Šefčík, že si neviem celkom dobre predstaviť, že by tu vystúpil nejaký poslanec SMER-u alebo iný opozičný poslanec a poslanec OĽANO by namietal spôsob, akým predniesol svoj pozmeňovák a poslanec SMER-u alebo nejaký opozičný poslanec by sa tam vrátil a skákal by podľa toho, aký je tu názor na výklad alebo názor na rokovací poriadok toho opozičného poslanca, alebo naopak.
Ako tuná máme nejakého predsedajúceho, ktorý keď nenamietal spôsob prednesenia toho pozmeňujúceho návrhu, a takto to aj bývalo, však aj pán Blanár, bolo to tu jasne potvrdené, už taký spôsob prednesu pozmeňováku pripustil, tak to bolo úplne že nadbytočné, poviem, a ak mal pán poslanec s tým nejaký problém, tak zajtra mohol pri hlasovaní vzniesť námietku a tou by sme sa zaoberali. To, to teda prvá informácia.
Druhá vec. Rozširujúci návrh a prílepok. V rokovacom poriadku je jasne rozlíšené, že pri rozširujúcom návrhu ide o situáciu, keď ten zákon už je novelizovaný, teda ho máme otvorený, a bez ohľadu na to, či tematicky súvisí, alebo nesúvisí, ide vždy o rozširujúci návrh, pokiaľ ten zákon máme otvorený. Ten výklad, ktorý tu predniesol pán poslanec Susko, jednoducho vôbec nie je v súlade s rokovacím poriadkom parlamentu.
A potom je prílepok, ktorý je nový článok, ktorý tam nie je v tom texte a ktorý tematicky nesúvisí, lebo môže byť aj nový článok, ktorý tematicky súvisí a vtedy je to tiež rozširujúci návrh. Že prílepok je jedine situácia, kedy je nový článok pridaný k tým zákonom, ktoré nie sú otvorené, je tam novelizácia ďalšieho zákona, ktorá navyše obsahovo nesúvisí. Tak máme postavený my na Slovensku rokovací poriadok, má to asi polovica štátov sveta takto, že pripúšťa tých legislatívnych jazdcov a tých, ale ďalšia polovica to má inak. Tak zmeňte najprv rokovací poriadok, ale skúste ho najprv vy dodržiavať, lebo to, čo ste tu robili dvanásť rokov pred tým, bolo sústavné porušovanie rokovacieho poriadku. Takže nemáte čo vôbec ani kritizovať.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ja chcem práve pochváliť pána Mareka Šefčíka, že reagoval na výzvu pána poslanca Suska, Borisa Suska, ktorý ho upozornil presne podľa článku a odstavca rokovacieho poriadku úplne jasne, zrejme a zrejme to aj pán Šefčík takto jasne a zrejme pochopil, že treba to urobiť a je to teraz legislatívne zrejme čisté.
Nesúhlasím s pánom Vetrákom, to je úplne jasné. Len stále a ďakujem aj pánovi Šefčíkovi, ospravedlňujem sa, že som sa pomýlil v tých hodnotách, že do 18 rokov je to 140 euro a nad 18 rokov je to 50 euro. Len stále som nedostal odpoveď na otázku, možno by to vedel pán Marek Šefčík vysvetliť v rozprave, lebo vo faktickej poznámke sa to asi nedá v dvoch minútach vysvetliť, že keď hovoríte stále o nejakých 200 euro na dieťa, kde ste to zobali. Kde ste to zobrali, keď hovoríte teraz, vy ste to už trikrát povedali vo svojom vystupovaní, terajšom, že do 18 rokov je to 140 euro a ešte je to tam závislé, keď si tú tabuľku pamätám, podľa výšky príjmov ani toľko nie niekedy a potom nad 18 je to 50 euro, tak odkiaľ tých 200 euro, prosím vás pekne. To vlastne keď takto hovoríte tým ľuďom, oni tomu ešte nakoniec uveria, tomu, čo nie je pravda, čo v realite neexistuje a ja naozaj chcem ešte raz pripomenúť, že pokiaľ nás pozerajú nielen primátori, starostovia, ale aj poslanci, ktorých sú tisíce na Slovensku a ktorí sa denno denne potýkajú s nedostatkom finančných zdrojov, pre vašu informáciu možno to neviete, za mesiac jún prišlo samosprávam o 20 % eur menej ako v minulom roku. Hrozné.

Ďakujem pekne.
Dúfam, že stihnem a nemusím ísť do rozpravy. Milan Vetrák, áno, ďakujem za tvoje upozornenie, ale ja chcem povedať, že mne ide o vec. A keď to má byť nesprávne prednesené a nehlasovalo by sa o tom len kvôli tomu, že som to spravil nejakú chybu, mrzelo by ma to. Takže radšej to prednesiem ešte raz, nech to je v poriadku, nech sú aj oni spokojní.
Miloš Svrček, ten dopad, my sme sa na ministerstve financií a oni sa iba usmiali a povedali, nedá sa vyčísliť dopad, pretože my nevieme, koľko rodín do budúcna bude takúto situáciu riešiť, ale to môžu byť desiatky, stovky rodín, nemalo by ísť o nejaké ja neviem horibilné sumy. Čo sa týka toho daňového zákona, že je zložitý a že proste tá legislatíva sa ťažko potom tvorí, tak Igor Matovič navrhoval daňovú revolúciu. Škoda, že sme to nedotiahli, lebo tam bolo veľké zjednodušenie celého daňového systému, no a pán Blcháč, ja si myslím, že ľudia uveria tomu, čo majú v peňaženkách. My sme zdvihli prídavky, zdvihli sme daňový bonus a pracovne sme to nazvali 200 eur na dieťa. Je to do 200 eur, aby sa nediali podvody, aby sa niekto fiktívne nezamestnal na 10 eur a nebral tento bonus, takže je to, ja neviem, 85 % detí 200 eur a ďalšie to majú povedzme 185 a tak ďalej a tak ďalej. Hej? Čiže je tam 60 eur prídavky a tých 140 eur na dieťa do 18 rokov 200 eur dohromady.
No, vy to spochybňujete, nestíham, ale smeráci čo ste dali? My sme dali to a ľudia to vidia v svojich peňaženkách.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja veľmi krátko, vzhľadom na to, že riešime daňový zákon a v minulosti sme už valorizovali rôzne indexy, ktoré v daňovom systéme alebo v sociálnom systéme sú, napríklad naposledy sme podporili návrh strany HLAS na to, aby v podstate prišlo ku skoršiemu vyplateniu navýšenia dôchodkov, vzhľadom na to, že je inflácia, tak pozabudli sme na jednu skupinu živiteľov a to sú živnostníci, ktorí jednoducho sú dnes konfrontovaní s tým, že majú oveľa vyšší obrat, majú vyššie príjmy, ale nemajú vyššie zisky a z toho dôvodu, práve z toho dôvodu sme teraz konfrontovaní s tým, že živnostníci musia ako keby platiť vyššie dane ako doteraz mali, pretože oni spadajú do 15 % sadzby za predpokladu, že si môžu pri obrate, kedy si môžu vlastne uplatniť paušálnu náhradu do výšky 20-tisíc euro a považujem za absolútne spravodlivé a fér, aby sme zvýšili vzhľadom na vysokú infláciu im túto položku na 25-tisíc euro, takže dávam k tomuto zákonu pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu a Filipa Kuffu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Šefčíka a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Šefčíka a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 sa pred doterajší bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 6 sa v celom odseku 10 suma 20 000 nahrádza sumou 25 000 a na konci sa pripájajú tieto vety: "Suma uvedená v prvej a druhej vete sa pre príslušné zdaňovacie obdobie zvyšuje každoročne o výšku miery inflácie vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému zdaňovaciemu obdobiu. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") do 30 dní odo dňa zverejnenia miery inflácie podľa predchádzajúcej vety zverejní na svojom webovom sídle aktuálnu výšku sumy podľa prvej a druhej vety.
Doterajšie body čl. 1 sa primerane prečíslujú.
V čl. 1 sa za doterajší bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 13a ods. 6 sa slová "Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky" (ďalej len "finančné riaditeľstvo") nahrádzajú slovami "Finančné riaditeľstvo". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne.

Ja iba formálne ako predkladateľ zákona súhlasím s týmto pozmeňujúcim návrhom.

Ja taktiež ďakujem pekne, pán poslanec. Chcem oceniť, že sa predkladá tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ja som ho tiež podpísal, pretože si myslím, že je správne, že sa zvyšuje maximálna suma výdavkov, ktoré si môže daňovník uplatniť v prípade uplatnenia tzv. paušálnych výdavkov v hodnote 60 % z úhrnu príjmov, myslím si, že po tej situácii, ktorú sme tu mali posledné roky po pandémii covid, taktiež po energetickej kríze a ďalších krízach v všetkých možných oblastiach, takýmito doplňujúcimi návrhmi ich vieme aspoň trošku pomôcť tým dotknutým skupinám. Takže ja kvitujem tento návrh a môžem povedať za klub Sme rodina, tak určite ho podporíme. Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolegovia, aj za to, že ste podpísali návrh, aj zo strany HLAS som dostal podpis. Je to úplne férová vec, nejde to vôbec na úkor štátneho rozpočtu, štátny rozpočet má oveľa vyššie príjmy, sme to videli, z dôvodu toho, že je reálne inflácia a žiaľ, živnostníci sú tí, je to vyše 500-tisíc živnostníkov, ktorí sú týmto najmä po covide výrazne poznačení, pretože začínajú len kvôli nafúknutým cenám spadať do vyššej daňovej sadzby, de facto kvôli tomu, že im narastá obrat, ale reálne príjmy im nenarástli, takže ďakujem naprieč spektrom, že ste to podporili, zabudol som povedať len jeden údaj, myslím, že je to vyrátané, že dopad na štátny rozpočet bude niekde do 7 miliónov eur. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, cieľom tohto návrh zákona, teda ak opomenieme ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý rieši úplne nesúvisiacu oblasť a to je daňový bonus, ešte pred tým by som možno ešte zareagoval na pána poslanca Vetráka, ktorý povedal, že sa tu v minulosti porušoval rokovací poriadok a že teda čo nám vadí, že sa porušuje teraz.
No ja neviem, že či schvaľovanie porušovania zákona je úplne v poriadku od predstaviteľa tzv. protikorupčného hnutia, ktorý obhajuje to, že je v poriadku, že sa porušuje zákon o rokovacom poriadku, pretože alebo s odôvodnením, že však sa porušoval aj v minulosti. Tak myslím, že toto je argument, ktorý je absurdný.
Druhá vec, ktorá sa týka od toho rozširujúceho návrhu, práve preto som povedal, že alebo nehovoril som o konkrétnom ustanovení zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o nesúvisiacich predpisoch, ale o tom, že tento návrh alebo poviem prílepok zákon o rokovacom poriadku nepozná. Čiže prílepkom môžme označiť čokoľvek, čo sa domnievame, že je prílepkom a ja sa domnievam, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý rieši absolútne nesúvisiacu otázku s platením alebo s oslobodením od platenia dane z nehnuteľnosti, z prevodu nehnuteľnosti, je naozaj nesúvisiaci, aj keď rozširujúci návrh, v poriadku, ale nesúvisiaci, a preto je to podľa môjho názoru prílepok. Aj keď nie, v zmysle toho, čo hovoril pán poslanec Vetrák, teda nesúvisiaceho právneho predpisu. A to len na doplnenie možno toho, čo hovoril pán poslanec Vetrák.
No a vrátim sa späť, teda cieľom návrhu zákona je rozšíriť výnimky, kedy príjem z predaja nehnuteľnosti bude oslobodený od dane, pričom sa hovorí v dôvodovej správe, že za ostatné obdobie trhové ceny nehnuteľností rapídne stúpli a z tohto dôvodu ak napríklad rodina s viacerými deťmi dostane ponuku na kúpu väčšieho bytu alebo rodinného domu, ktorý potrebuje na bývanie, musí počkať na uplynutie 5-ročného obdobia, aby ich príjem z predaja bol oslobodený od dane, nakoľko ich pôvodná hodnota bytu na trhu vzrástla niekedy výrazne, čím im vznikala povinnosť zaplatiť nemalú daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti. S takouto suchou konštatáciou môžem súhlasiť, na druhej strane je treba si povedať, aj čo bolo pôvodným úmyslom zákonodarcu, keď upravoval v pôvodnom zákone o dani z príjmu práve túto 5-ročnú lehotu. Bola to práve lehota na to, aby sa špekulatívne neobchodovalo najmä s bytmi. Preto tam bola tá 5-ročná lehota, lebo sa predpokladalo, predpokladá, že ak niekto býva v tom byte viac ako, viac ako 5 rokov, tak to naozaj nekupoval za účelom nejakého špekulatívneho obchodu, ale kupoval to za účelom bývania. Otázka je, či dvojročná doba je dostatočná doba na splnenie tohto účelu alebo nie, ale to už nechám na každého z nás alebo z vás na posúdenie.
Ale chcel by som sa opýtať jednu, jednu konkrétnu vec, ktorá je v tomto návrhu zákona, na jej vykonateľnosť. Totižto doterajší § 9 ods. 1 písm. a) príjmy oslobodené od dane hovorí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie podľa písm. b) a to po uplynutí 5 rokov odo dňa nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú nájomníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do 5 rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.
Tento, toto ustanovenie sa v tomto návrhu zákona mení tým spôsobom, že sa rozdeľuje to písmeno a) na tri skupiny alebo 3 možnosti, kde sa hovorí, že oslobodené od dane z príjmu sú príjmy z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. b) a to po uplynutí 2 rokov odo dňa jej nadobudnutia, ak daňovník má v tejto nehnuteľnosti bydlisko po dobu dvoch rokov bezprostredne pred jej predajom, pred uplynutím dvoch rokov odo dňa jej nadobudnutia, ak daňovník má v tejto nehnuteľnosti bydlisko, po dobu menej ako dva roky, bezprostredne pred jej predajom a súčasne použije a teraz to je, prosím, pozorne počúvajte, a súčasne použije všetky peniaze z predaja na uspokojenie ďalšej vlastnej bytovej potreby do jedného roka od prijatia kúpnej ceny, alebo po uplynutí 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do 5 rokov od nadobudnutia alebo od vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. K tomuto bol predložený pánom predkladateľom pozmeňujúci návrh, ktorý rieši túto otázku trochu inak, avšak v tej časti, ktorú sa chcem opýtať a na ktorú narážam, sa to v zásade nemenilo, je to v bode, v tom pozmeňujúcom návrhu v 1. bode a v bode, v podbode 1, 2, ak to tak môžem povedať, že v čl. 1 bod 1, a potom je tam písm. a) bod 2, a tu sa hovorí, že oslobodený od dane teda je príjem, ak teda z predaja nehnuteľností, na ktorého sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. d), ak v nej predávajúci mal trvalý pobyt menej ako dva roky, bezprostredne pred predajom a súčasne peniaze z tohto predaja použil výlučne na obstaranie nehnuteľnosti v určenej na vlastné bývanie do jedného roka od prijatia úhrady za túto nehnuteľnosť, okrem a teraz sú tam výnimky. No a toto by som sa chcel naozaj opýtať pána predkladateľa, že akým spôsobom a kto bude toto kontrolovať a bude toto evidovať a vlastne bude vedieť overiť, že či niekto, kto užíval nehnuteľnosť dva roky, tú nehnuteľnosť predal a príjmy z tejto nehnuteľnosti do jedného roka použil na kúpu inej nehnuteľnosti, výlučne na bývanie. Veď, keď to spraví napríklad v decembri, daň z príjmu musí podať do konca marca, ako daňový úrad, na základe čoho bude kontrolovať a kedy alebo kto bude vlastne kontrolovať to, že či ten daňovník použil príjmy z takto predanej nehnuteľnosti na kúpu ďalšej nehnuteľnosti na bývanie do jedného roka a bez ohľadu na to, do akej doby, je otázka, kto to bude ako kontrolovať, ale ešte aj po podaní majetkového priznania k dani z príjmu, ešte stále on môže ďalej tie peniaze použiť a nakúpiť inú nehnuteľnosť, aký to bude mať vzťah k už podanému daňovému priznaniu, lebo v dani z príjmu v nasledujúcom roku, predsa musí odviesť daň z predaja tej nehnuteľnosti, ak je oslobodená, tak tak musí uviesť, že bola oslobodená, ale on ešte nevie, že bola oslobodená, lebo ešte nekúpil za tie prostriedky ďalšiu nehnuteľnosť, lebo na to má ešte, povedzme, keď to bude v decembri, tak to má ešte do konca ďalšieho roku.
Čiže tu sa ja chcem spýtať, akým spôsobom máte predstavu o vykonateľnosti tohto ustanovenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Celkovo ako cieľom tohto návrhu, ktorý bol predložený, tak je reakcia predovšetkým na to, že posledné obdobie sme tu mali rapídne nárasty cien, trhových cien nehnuteľností a predpokladám, že navrhovatelia prišli z toho dôvodu aj s týmto legislatívnym návrhom, ale áno vzniká tu rad viacerých otázok ohľadne vykonateľnosti jednotlivých ustanovení a potom aj preukazovania pohybu tých príjmov. Nebudem tu zachádzať do detailov, lebo do dvoch minút sa to nestihne, ale vyvstávajú tu viaceré otázky a súhlasím aj s pánom poslancom Suskom, že by bolo možno dobré vysvetliť to v rámci rozpravy, pretože tak ako sme dostali vysvetlenie, čo sa týka dopadu na verejné financie, že ako došlo ak ku komunikácii s ministerstvom financií a aký bol na to názor aj vysvetlenie, tak určite sú tu ďalšie otázniky, ďalšie ustanovenia, že akým spôsobom budú vykonateľné a predovšetkým, či to nebude mať nejaký zásadný negatívny vplyv potom aj na činnosť samospráv, pretože som si tu vypočul aj jednotlivých pánov primátorov, ktorí dennodenne prichádzajú do styku s takýmito otázkami a už teraz viem, že je to veľmi ťažké obdobie, pretože zhodou okolností, my sme mali aj včera rokovanie so Združením miest a obcí Slovenska, s vedením aj s jednotlivými predstaviteľmi komôr, či už obcí, alebo miest, a tam nám práve hovorili tieto problémy, že toto sú najväčšie problémy v súčasnosti, aké majú problémy v aplikácii dennodenne, že pomaly dochádza k zlyhávaniu samosprávy, ktorá je tým prvým mostom medzi štátom a občanom, takže v tejto situácii určite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)