Príjemný, dobrý deň prajem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, keďže táto diskusia je o plagiáte alebo o plagiátorstve pána predsedu, dovolil som si aj ja ukradnúť vystúpenia a slová vás, dnešných koaličných kolegov, z prelomu rokov 2018 a 2019.
Dovoľte mi, aby som začal a uviedol aj zdroj Wikipédie, ktorá hovorí, že „plagiát je umelecké, literárne alebo vedecké dielo, pri ktorého tvorbe bolo použité dielo iného autora s cieľom zmocniť sa cudzej práce, zatajiť pôvodný prameň a vydávať dielo za vlastné. Plagiát je možné pokladať za neautorizovaný citát. Pôvodca plagiátu sa nazýva plagiátor a tvorenie plagiátov plagiátorstvo“. Toľko hovorí Wikipédia.
Dovoľte mi, aby som aj ja pripomenul vám, a naozaj budem, vynechám pána predsedu Národnej rady a jeho vyjadrenia, aby som sa prihovoril vám, ktorí ste naozaj mali plamenné reči a veľmi silné vyjadrenia a možnože mnohých z vás práve to, čo ste povedali, v tejto situácii, keď neviete zaujať jasný postoj, dobehla vaša minulosť.
A teda aby som aj môj, aby aj môj prejav nebol plagiátom, budem, tak ako to zákon hovorí, citovať každého z vás.
Peter Pčolinský, 21. 11. 2018, text uvádzam bez súhlasu autora, ale uvádzam ho tu v priamom vystúpení: „Faktom je, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky to dotiahol ďaleko, na počudovanie. V normálnej krajine by sa v živote nestal predsedom Národnej rady. Ale dostal dôveru voličov, čo rešpektujeme, dostal dôveru koaličných partnerov, s čím nič neurobíme, takže je predsedom Národnej rady. Nepochybne táto funkcia si odnáša rôzne povinnosti, ale zároveň táto funkcia obnáša aj dodržiavať nejaké štandardy, dodržiavať nejaké, povedal by som, morálne aspekty. Musí byť veľkou hanbou, osobnou hanbou pre predsedu Národnej rady, že takáto schôdza dnes je a musí vysvetľovať, čo však neurobil, akým spôsobom nadobudol svoj titul. V okolitých krajinách už pri podozreniach z plagiátorstva alebo z pochybného získania titulu odstúpili napríklad maďarský prezident, českí ministri, v Nemecku a tak ďalej, a tak ďalej pri podozreniach. Ukazuje sa, že práca predsedu Národnej rady bola napísaná, ako bola napísaná, nemienim to komentovať, nie som vysokoškolský pedagóg,“ dodávam, ani ja.
„Predseda Národnej rady by si trošku mal vstúpiť do svedomia, a ak je chlap a má nejakú hrdosť, tak buď prizná, ako písal tú prácu, namiesto toho, ako tu splieta dve na tri absolútne hlúposti, alebo vyvodí, ako ho vyzvali dve koaličné strany, aby prijal nejaké osobné rozhodnutie. Samozrejme, pod týmto si môžeme predstaviť čokoľvek, napríklad aj to, že neurobí nič. To je tiež osobné rozhodnutie.
Čo ma však ale prekvapuje v súvislosti s vládnou koalíciou a s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, je fakt, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyzval, ako už spomínal kolega Dostál, predsedu NR SR vyzval, aby mu koalícia prejavila dôveru. A keďže je tu len hŕstka poslancov vládnej koalície,“ čo teraz neplatí, „tak ja ich vyzývam: Buďte chlapi, buďte frajeri, choďte v tajnom hlasovaní a vyjadrite mu dôveru!“ Toľko pán poslanec Pčolinský.
Bývalý pán poslanec, súčasný minister Ján Budaj, 21. 11. 2018: „Ak by pán predseda Národnej rady nebol predsedom Národnej rady, tak o tomto povedzme diskutabilnom titule by som určite ja nediskutoval a myslím si, že asi nikto by nediskutoval. Lenže ako predseda Národnej rady je doslova pokračovateľom Hurbana a to, ako iste uznáte, je vážna vec. Táto schôdza sa preto netýka osoby pána predsedu Národnej rady, ale týka sa inštitúcie. Myslím si, že tak to vníma veľká časť opozície, a preto nezostala iba pri formálnych vyjadreniach povedzme predsedov klubov, aj taká možnosť tu bola. Však všetky argumenty na pohľad už boli v médiách povedané a mnohé veci aj o tejto práci, ktoré ja vôbec nechcem opakovať.
Táto rozprava má zmysel v tom, že zostane v pamäti ako jeden z momentov budovania štátu, lebo máme tu naozaj inštitúciu a jej predsedu, ktorý je jedným z pokračovateľov Hurbana a tradície slovenskej štátnosti od jej podstaty, lebo tá Národná rada bola vždy srdcom tej štátnosti, na začiatku vlastne úplne jedinou štátnou inštitúciou alebo patriotickou a za tých 200 rokov častokrát prerušovanou alebo existujúcou dokonca iba v exile. A dnes je znovu jadrom moci, čiže je to mimoriadne vážna inštitúcia. Ak hovoríme, že v našom štáte je kríza dôvery v štát, tak je to aj kríza dôvery v Národnú radu.
Keď sa robia prieskumy, poslanci a vôbec Národná rada patria k najhoršie vnímaným politikom. Ľudia ešte ako-tak majú dôveru v ministrov, niektorí majú dôveru v nejaké iné exekutívne funkcie, ale v poslancov je veľmi nízka dôvera a vinu na tom majú aj v tomto prípade spôsoby pána predsedu.
Chceme stabilizovať aj pri tejto diskusii pred občanmi alebo aspoň vniesť viac jasna do toho, čo všetko sa u nás smie a čo sa nesmie, kde sú tie hranice. Takéto rozpravy slúžia práve na to, aby sme sa zastali nejakej hranice.
Ja viem, z akej doby pán predseda NR SR sa dovoláva, povedzme z 90. rokov alebo z rokov, kedy vlastne veľmi na tom nezišlo, čo už je v tých papieroch, ktoré sa odovzdávajú ako práca.
Aj pán predseda Národnej rady je z rodiny a z prostredia, ktoré do veľkej miery ovplyvnila normalizácia. Boli to roky, kedy sme žili pod tlakom zločineckého režimu a v nedostatkovej ekonomike. A tieto dve okolnosti spôsobili, že ľudia v akejsi teda veľmi nešťastnej a skarikovanej občianskej sebaobrane si hľadali cestičky a chodníčky, ako v takom režime prežiť. Ten režim teda nevyzeral na to, že niekedy za našich životov skončí, a tak sa ľudia snažili dostať decká na školy a urobiť im cestu životom aj sebe alebo dostať sa k nejakým výhodným zamestnaniam veľmi pochybnými spôsobmi.
To kradnutie často bolo ospravedlnené tým, že veď ten štát nám všetko zobral, veď on nám nič nenechal a nakoniec aj hovorí, že je to všetko naše, že je to vlastne spoločné. A tak sme žili v krajine, kde sa klamalo, kradlo a rôzne kľučkovalo. Pramálo bolo tých, čo hovorili to biblické: “Áno, áno, nie, nie.„ Boli za to tresty aj hrdelné. Áno, ten štát bol tak krutý, že za pravdu aj vešal, minimálne zatváral.
Navyše nás obkolesovala železná opona, čiže ťažko bolo ujsť z takejto každodennej praxe, v akej sme žili polstoročie. Toto polstoročie sa malo skončiť v roku 1989. Príbehy, ako žijeme dnes, dokazujú, dokazujú tieto príbehy, že sa neskončilo. To polstoročie, ktoré nás naučilo žiť v polopravde alebo v lži, ktoré nás naučilo ošmeknúť tam, kde by mala byť poctivosť, ktoré nás naučilo ospravedlňovať zlodejstvo, že veci pomáha, je šikovný, tak si pomáha svojej rodine, toto polstoročie s nami ďalej žije. Žije aj v našich deckách, aj v mojich, aj vo vašich podľa toho, ako ste si ich vychovali. Podľa toho budú aj ony fungovať, či už v politike, súkromných životoch alebo v profesii.“
Pokračujem z príspevku pána poslanca Budaja, terajšieho pána ministra: „Dnes pán predseda Národnej rady, ak by urobil ten malý krok dozadu, určite by ukázal, že politický príbeh Slovenska naozaj zabral, že tu istá noblesa pri hlave Národnej rady sa predsa len ozvala, že istý ostych a istá reflexia, že nepatrí úplne dozadu, nepozerá úplne dozadu do tých čias, keď sa všetko vybavovalo konexiami a nejakými protekciami, ale že uznáva svet, do ktorého by podľa veku mal patriť a kde jeho rovesníci, najmä tí mladší, si každý jeden úspech vydobyl svojimi schopnosťami a úsilím. Toto mu od srdca prajem, aby túto reflexiu urobil.“
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som ešte dal pár vyjadrení, ktoré tu rezonovali a ktoré sa niesli celou aférou ohľadom pána bývalého predsedu Národnej rady. A ešte vám pripomeniem zopár vašich výrokov.
V januári roku 2019 strana SaS v tlačovej správe napísala, že „predseda Národnej rady by mal okamžite odstúpiť“. Strana predsedu parlamentu označila za klamára a podvodníka, citujem: „Predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky dávame čas, aby pozbieral všetky zvyšky slušnosti a sám z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odišiel. V opačnom prípade zvážime jeho ďalšie odvolávanie v parlamente,“ avizovala SaS.
Ticho neboli ani OBYČVAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Podľa lídra hnutia Igora Matoviča by v prvom rade malo byť rozhodnutie o zotrvaní vo funkcii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o morálke, citujem: „Ľudia vo vyspelej Európe odstúpili z verejných funkcií za maličkosti. Predseda Národnej rady to však zrejme nedokáže,“ povedal Matovič.
A potom na verejnom zhromaždení o predsedovi Národnej rady v súvislosti s jeho plagiátom povedal: „Pripadá mi ako h...., čo si v špajze sadne na poličku a myslí si, že je jahodový lekvár.“
A pripomeniem aj výrok pani Nicholsonovej z SaS: „ Na čele Národnej rady a v druhej najvyššej ústavnej funkcii nemôže stáť usvedčený plagiátor, klamár alebo podvodník,“ dňa 21. novembra 2018.
No a viete, kto povedal toto? Citujem: „Presne toto robia hochštapleri, nosia titul, ktorý im nepatrí. Problém je v tom, že jeden z nich je predsedom Národnej rady, dvojka v štáte. V každej jednej civilizovanej krajine sa kvôli takýmto hrubým prešľapom odstupuje. Odstupuje sa kvôli tomu, keď sú časti takejto práce, nie sú vedené s dostatočným zdrojom alebo keď sú okopírované.“
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, tak ako je znalosť histórie dôležitá pre budúcnosť každého národa, myslím si, že je aj dôležité to, čo tu v minulosti odznelo, aby ste sa nad tým zamysleli a možno sa zamysleli aj nad vašimi vyjadreniami v minulosti a v súčasnej dobe vo veľmi porovnateľných záležitostiach.
Ďakujem pekne.
