9. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Raši, že mňa by zaujímalo, že kde ste vtedy bol a čo ste vtedy hovoril, keď pán Danko skopíroval celú svoju rigoróznu prácu, že prečo ste vtedy nevystúpil tak ako teraz, aj všetci vaši kolegovia? No zo SMER-u už nie, z HLAS-u.

Ďakujem veľmi pekne.
S reakciou na faktické pán poslanec Raši.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Tabák, celý čas som hľadal, či som bol niekde odcitovaný, no ad jedna, neboli sme v Národnej rade Slovenskej republiky, čiže sme vystúpiť nevedeli. Ale určite nenájdete žiadne moje vyjadrenie, a môžte ich teraz začať hľadať všetci, ktoré by hovorilo o tom, že by som pána Danka obhajoval alebo sa ho nejako zastával a obhajoval jeho vtedajšiu prácu.
Ale problém celý je, že vás dobieha minulosť. A ako som povedal na začiatku, toto moje vystúpenie nebolo venované pánovi predsedovi, lebo on urobil chybu, nejako ju odkomunikoval, niektorí ste s tým spokojní boli, niektorí neboli. Ale vás, ktorí ste sa tak múdro vyjadrovali, ktorí ste tu boli hrdinovia a toho rozprávali ste o morálke, tak vás dobieha minulosť. A aj o tom svedčí aj počet zapísaných zástupcov klubov, počet zapísaných písomne - jeden. O tom svedčia dve faktické poznámky.
Čiže normálne ste tu mali vystúpiť a mali ste sa ruvať za predsedu Národnej rady. Ale je tu ticho. A vy viete prečo, a vy viete prečo. A vie to tu každý.
Takže vidíte, aj my sme kľudní, nie sme agresívni, tak ako to bolo, keď ako ste boli agresívni vy pri pánovi predsedovi Dankovi. My len konštatujeme, sucho, faktograficky uvádzame zdroje citácií, aj na toto má celé význam a hovoríme len to, čo tu odznelo v pres... alebo vo veľmi podobnom prípade.
Takže ja verím, že aj toto bude jedno veľké poučenie a budete skôr rozmýšľať v budúcnosti, ako rozprávať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. O slovo požiadal pán predseda parlamentu, potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán predseda, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, milí kolegovia, prosím pekne, toto teraz moje vystúpenie neberte ako predkladateľa tohto návrhu, ale berte to ako vystúpenie bývalého opozičného politika. Ja sa potom s pokorou prihlásim so záverečným slovom. Reagujem na to, čo tu bolo povedané.
Pán kolega, ďakujem, že ste prečítali, čo je plagiát. Ja doteraz tvrdím, že moja práca sa nedá porovnať s prácou Andreja Danka. Vidím tam veľmi zásadné rozdiely.
Prvá vec je tá, že Andrej Danko celú prácu okopíroval od bývalého študenta alebo študentky, ktorá to odkopírovala ešte od ešte predtým študenta, s presným počtom strán, názvom, akurát meno sa zmenilo. To znamená, že to už bola tretia práca odkopírovaná jedna od druhej.
Pán bývalý predseda Danko prácu utajil, skoval ju, nechal ukradnúť ďalšiu prácu, skoval aj tú ďalšiu, všetko sa zrazu stratilo. Moja práca je na internete, každý si ju môže prečítať.
Ďalej. Ja stále tvrdím jednu vec, ja som získal magistra lege artis, ergo v súlade so zákonom. Keby ma systém, školský systém, ktorý do dneska na Slovensku platí, nepustil a nedal by mi 24 %, tak by ma školiteľ nepustil ďalej. Tak zmeňme zákon a nech to povie, že to je 50 %, nepustil by ma, tak by som to musel opraviť a až potom by som mohol ísť k záverečnej skúške. Keďže ma pustili, tak som ju mohol obhájiť a ten titul som získal lege artis.
Áno, môžete mať pochybnosti, môžete hovoriť, že niečo bol plagiát. Keď som si pozrel, rozobral to pán doktor Čarnogurský, a pozrel som si presne, ako rozobral moju prácu, tak tam jasne povedal, že som aj dokonca aj toho Minďáša na konci aj citoval alebo som ho spomínal. Ale môžeme sa o tom baviť, že malo to tam byť, a môžeme sa o tom baviť, že som urobil chybu.
Ja som sa za ňu ospravedlnil na rozdiel od pána Danka. Ja som na rozdiel od pána Danka prišiel a povedal som, áno, asi to nebolo úplne v poriadku, pardon, ospravedlňujem sa. To bola prvá moja reakcia. Rovnako ako som teraz podal tento návrh a pán Danko to neurobil.
Ale ja by som veľmi rád vám pripomenul, keď ste vy boli v koalícii s pánom Dankom, tak ste nepripustili, aby sme ho odvolávali. Ste ho držali zubami-nechtami. Čiže máte absolútne žiadne morálne právo, aby ste tu teraz napádali koaličných partnerov.
Ja vám niečo poviem. Ja sa s Ondrejom Dostálom moc v láske nemám. Ale to je jediný človek, ktorý by tu mohol stáť a tieto veci, ktoré ste vy teraz povedali, mi mohol povedať s čistým svedomím. On by to povedať mohol, vy nie. Prepáčte mi to.
A tiež si nemyslite, že odídete zo SMER-u a že teraz ste zlatíčka, že zo seba všetko zmyli. Nie, vy ste to tuná dvadsať rokov s tým Ficom držali a teraz proste si myslíte, že sa osprchujete a budete tuná moralizovať. To tiež nie je úplne v poriadku a neni to korektné. A tiež tu nehovorím žlčovito a, a nejak naštvane, ale proste to konštatujem. Nemyslite si, že ste sa osprchovali. Nie, vy ste to robili, to isté ste podporovali tam a teraz to tuná vyčítate týmto, týmto ľuďom.
A teraz, pán Eštok, k tým kýblikom. Tam som sedel hore, ako sedí pán poslanec, nevidím tam, aha, Lukáč. To znamená, že sedel som a Andrej Danko došiel sa obhajovať. Mal to pripravené na papieri. Celkom pekne to čítal a ja ešte šťuchám Milana Krajniaka a hovorím, počúvaj ma, Milan, tak dobre to, mu to napísali, že ani nebudeme, ani sa neprihlásime do rozpravy. Ani som sa nechcel prihlásiť do rozpravy, lebo naozaj proste tak ľudsky to dal, dobre mu to napísali, ani sa nezakoktal, nič, bolo to super. Bol som, hovorím, Milan, ani nejdem, to nemá význam, to proste, dobre dal to ľudsky, neprihlásim sa do rozpravy.
Lenže v tom pán bývalý predseda zazrel na tamtom mieste, bohužiaľ, pána terajšieho premiéra, pána Matoviča. Ten sa naňho vyškeril, jemu vyletel kotol, papier odletel a pustil vlastnú invenciu do toho. A už, a ty taký a hentaký a ešte zbadal tam mňa, to mu úplne rozdrapilo a začal. Ja až na základe toho som si zobral hlas, prišiel som sem a porozprával som mu o tých kýblikoch, lebo on tú prácu utajil. A to je rozdiel, zásadný rozdiel medzi nami.
Takže keď by tu niekto mohol moralizovať a mohol by sa k tomuto vyjadrovať, pri všetkej úcte k vám, tak je to Ondro Dostál, a nie určite vy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Prvá - pán poslanec Raši.

Pán predseda Národnej rady, my sme opozícia a nám nikto nebude zatvárať ústa, čo hovoriť máme a čo nie. Budeme sledovať všetky chyby a všetky prešľapy a bez ohľadu na to, bez ohľadu na to, u koho sa to stane, to je nielen naše právo, ale aj naša povinnosť. A je smutné, a je smutné, že tak ako tu boli, opozícia mala veľké reči pred parlamentom, tak sa ani jeden z nich do rozpravy neprihlásil.
Čiže budeme to robiť, tak ako sme za chyby platili my aj všetci členovia bývalej vládnej koalície, tak za chyby musíte platiť aj vy. A nie je to ani na smiech, ani na zľahčovanie, táto schôdza Národnej rady.
A všimnite si aj, pán predseda, že, vašich neberem, vaši sú vaši, kto vám iba tlieskal a kto vám z koaličných partnerov netlieskal. Takže to nie je o zľahčovaní.
S Dankom a s jeho chybami sa vysporiadali voliči vo voľbách. Vám dali šancu a vy tú šancu, a vy tú šancu musíte obhájiť. A my na chyby každého z vás budeme poukazovať presne takisto, ako ste vy na naše chyby poukazovali.
A toto je chyba, prešľap, zlyhanie, aké slovo si vyberete, a na to jednoducho reagovať opozícia bude, musí a má.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Tomáš.

Pán predseda Národnej rady, to ste asi podobne ako pán Danko nemali vystúpiť s niečím nepripraveným, ale radšej len s tým záverečným slovom, ktoré máte pripravené, pretože ak ste už povedali, čo ste povedali, nedalo sa alebo nedá sa na vás nereagovať.
Pán Kollár, v prvom rade chcem vám pripomenúť, že môžete tu hovoriť, že ste nechceli vystupovať proti Dankovi, lebo vás len vyprovokoval, ale vy ste podporili návrh na odvolanie Andreja Danka. Vy a vaše hnutie, je to fakt, vy ste ho podporili, podpísal. A robili ste to v čase, keď už ste tušili a vedeli, akým spôsobom ste svoju diplomovú prácu napísali. Toto je také, viete, pokrytecké. Možno by som radšej bol na vašom mieste ticho v tom čase, lebo ste vedeli, akým spôsobom ste diplomovku a možno aj štátnu záverečnú skúšku urobili.
Tiež som nechcel reagovať, ale keď ste už začali vy, tak musím. A potom, viete, keď už hovoríte, že či máme, nemáme morálne právo niečo hovoriť, lebo sme niekde boli a neboli, mám ja otvárať vašu minulosť? Mám to teraz začať robiť? Lebo taká sprcha nie je, pán Kollár. Toľko vody a toľko mydla nie je, že by sme to zmyli?
Takže zvažoval by som na vašej, na vašom mieste trochu slová, možno trochu pokory. Rešpektujeme, že ste si dohodli s koalíciou toto divadlo, že teda ste dali návrh na odvolanie, oni vás neodvolajú a kauza je uzavretá. Možno len pre vás. Verejnosť si to bude navždy pamätať.
Minulosť vás všetkých dobehla, dobehla vás, pretože ste tu niečím argumentovali. My sme predsa prečítali vaše výroky a nechcite od nás, resp. nikdy nedovolíme to, aby ste nám zavreli ústa. Ak ste raz niečo také v minulosti hovorili, argumentovali, tak sme vám to museli jednoducho, pán Kollár a spol., pripomenúť.

S reakciou na faktické pán predseda Kollár.