9. schôdza

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Radovanovi Kazdovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ide o tlač 161, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predmetný zákon, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 186 z 8. júla 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre sociálne veci, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre kultúru a médiá. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporučili Národnej rade schváliť tieto výbory: ústavnoprávny uznesením č. 69 z 8. júla, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 49 z 20. júna, výbor pre hospodárske záležitosti, uznesenie č. 42 z 8. júla, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, uznesenie 26 z 8. júla, výbor pre sociálne veci, č. 38 z 8. júla, výbor pre zdravotníctvo, uznesenie 29 z 8. júla a výbor pre kultúru a médiá, uznesenie 37 z 8. júla.
Z uznesení, z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 50 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 50 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia (tlač 161), schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 44 z 9. júla. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle o príslušných, v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky, od pána poslanca Petra Žigu a od pána poslanca Róberta Puciho.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Žigovi, ktorý vystúpi ako prvý.

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem povedať a zopakovať, že plne podporujem akúkoľvek pomoc podnikateľom, rovnako podporujem aj rušenie zbytočných regulácií, koniec koncov sme to na ministerstve hospodárstva takto štyri roky robili aj pred vás, teda pred parlament sme ich predkladali a schvaľovali.
Slovenská ekonomika zažíva ťažké časy a NBS prognózuje 10-percentný pokles HDP a zánik minimálne 70-tisíc pracovných miest. Stále voláme na poplach, aby vláda konala, avšak po tomto materiáli, ktorý tu dnes prerokúvame, musím opäť konštatovať, že, žiaľ, vláda nemá žiadny plán, nemá žiadny plán, ako naštartovať ekonomiku. Namiesto toho sa zamerala na kozmetické zmeny, odstraňovanie zbytočnej administratívy a ponúka ekonomike namiesto účinnej liečby len studené obklady. Pomôžem si výstižným príkladom, hovoril som o ňom už aj v rámci faktickej poznámky, čo povedal o tzv. kilečku viceprezident AZZ Rastislav Machunka, čo je predstaviteľ najvýznamnejšej stavovskej organizácie zamestnávateľov na Slovensku, a povedal: „V opatreniach ide najmä o drobné veci, ktoré síce potešia, ale výsledne ušetrenou sumou si nie som istý, je tam niekoľko zaujímavých vecí nie tak z pohľadu mikrobiznisu, ale hlavne z pohľadu bánk.“
Vystihol to pomerne presne. Chorobou tejto vlády je totiž mikromanažment. Týmto ochorením trpí aj pán predseda vlády a to sa, samozrejme, následne prenáša aj na riadenie štátu, a preto tu dnes v skrátenom legislatívnom konaní riešime stovku banálnych, ako pán minister hovorí, stovku mravcov a, a neprediskutovaných opatrení, že nebude treba napríklad predkladať prevádzkový poriadok, zredukujeme povinné výtlačky alebo že vstup do reštaurácie so zvieratkom bude možné po súhlase majiteľa podniku. Miernia sa pokuty a dátum ponúkania burčiaku a tento burčiak už bude môcť predá..., byť predávaný vtedy, keď si to vinár určí. Ešte aj to urobili zle, lebo dnes na výbore sme museli dokonca meniť v rámci tej množiny, o ktorej hovoríte, pán minister, ešte aj toto pokazili a neurobili to dobre.
Musím povedať, že vo svetle 10-percentného poklesu HDP je to žalostné, pán minister, a označenie lex korona zrazu vyzerá veľmi slabo. Bojovať proti historicky najväčšiemu prepadu slovenskej ekonomiky odstraňovaním byrokratických povinností, napr. rušením vyvesenia reklamačného poriadku, je absurdné. Zlomená noha sa lieči leukoplastom a vitamínom C.
Dôkazom toho je aj, že najväčší zamestnávatelia sú nespokojní a chcú väčšiu pomoc na zamestnanca, chcú podporu verejných investícií, systémovú podporu investovania, efektívne čerpanie eurofondov, zmeny v daniach a odvodoch a ďalšie. Ale v tomto materiáli všetky tieto požiadavky zamestnávateľov a tých ľudí, ktorí dávajú ľuďom prácu, budete hľadať zbytočne. No nie sú tam. Pomoc podnikateľom je najpomalšia, najslabšia a najkomplikovanejšia v celej Euróspkej únii. Ak má lex corona skutočne pomôcť riešiť následky krízy rušením zbytočnej byrokracie, tak mala začať byrokraciou pre čerpanie pomoci, ktorú zaviedla táto vláda.
Pán minister a koniec koncov aj vláda Slovenskej republiky tvrdí, že sa po tomto významne zlepší pozícia Slovenskej republiky v rebríčkoch podnikateľského prostredia, ako napr. Doing Business alebo rebríček Svetovej banky. Samotný cieľ samoúčelne sa posúvať v rebríčku je diskutabilný, stáva sa, že v niektorom z nich predbehli Slovensko africké alebo stredoamerické štáty, o ktorých je známe, že majú elementárny problém udržať po zotmení bezpečnosť v uliciach, prípadne je tam na bežnom poriadku bojujú mafiánske kartely, ale podniká sa tam vraj lepšie ako na Slovensku, aj keď každý príčetný človek vie, že je to hlúposť, a hoci pán minister Sulík sa dušuje, že na milión percent sa podarí posunúť sa vyššie, ja tvrdím že nie, pretože tam v tomto materiáli nie sú zásadné politické rozhodnutia v oblasti stavebného zákona, v oblasti daňovo-odvodového systému, v oblasti vymoženosti práva. Nič z toho sa materiáli nenachádza, a preto vám hovorím, že sa neposunieme v rebríčku ani Doing Business, ani Svetovej banky.
A samotné zloženie tých opatrení je na štýl tej rozprávky, ktorú napísal Čapek, keď psíček a mačička piekli tortu. Do jedla tam nahádzali klobásu, mydlo, vajcia, prací prášok, žabí sliz, a ak máme zostať v zvieracej ríši, tak potom počas pečenia prišlo iné zvieratko, napríklad z ministerstva spravodlivosti, a prihodilo niečo so sudcami a potom sa ďalší sused posťažoval a z hrnca vytiahol gastro lístky, že to tam teraz radšej nedávajme. Niekedy to vyznieva tak, že každý, kto mal nejaký nápad a zavolal, tak si ho tam potom v tom materiáli našiel. A to sa odráža aj na jeho kvalite, ako viete, bez pripomienkového konania sme dnes na hospodárskom výbore, čo je gestorský výbor pre tento materiál, riešili 50, 50 zmien v rámci tohto zákona. A to ešte predpokladám, že sme nenašli všetko, pretože meniť 80 zákonov bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania je veľmi amatérske. A myslím si, že to nebude len problém v tom, že bude ťažko vykonateľné tie jednotlivé opatrenia, ale viete, pán minister, niekedy minister a vláda slúži na to, aby vyvažovala záujmy skupín, a ten delikátny mix musí vytvárať rovnováhu medzi záujmovými skupinami. Obávam sa, že tento materiál túto rovnováhu nezabezpečuje.
Povedzte mi, čo majú spoločné s koronou a s podnikateľským prostredím zásahy do prostredia sudcov, prokurátorov a ich odmeňovanie. Vôbec nič. To sa pýtali ich stavovských organizácií. Nikto. Sú tam však aj zásahy do prostredia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, o ktorých sa tiež nikto neobťažoval diskutovať s odborníkmi, a to v období, keď ma nový šéf ÚRSA ako politický nominant vlády od ministra hospodárstva jasné pokyny, čo má robiť, a to napriek tomu, že má byť nezávislým regulátorom, ako to žiada Európska komisia.
Preto úplne na začiatok navrhujem a podávam návrh, aby Národná rada, pán spravodajca, prosím vás, zaznamenajte si, podávam návrh, aby Národná rada vrátila návrh na dopracovanie predkladateľovi podľa § 83.
Máme tu aj takú čerešničku na tej torte, ktorú tam psíček a mačička pečú, a to je návrh na zrušenie bankového odvodu. Len tak bez konkrétnej formy a bez predstavy, ako ďalej. Zatiaľ to vyzerá, pán minister, nehnevajte sa, že jediným víťazom koronakrízy sú banky. Neprišli o peniaze za úvery, vláda im podľa tohto slávneho lex corona, odpustí peniaze za bankový odvod. Týmto návrhom vystavujeme bankám a vláde bianko šek, pretože sa vôbec nehovorí, čo za zrušenie získa štát a čo za zrušenie získajú ľudia, obyčajní ľudia. Kolegovia, mám vážne obavy, že výsledok pre štát bude čistá katastrofa. Aj zo včerajšej rozpravy som nadobudol dojem, že poslanci koalície sa niekedy správajú ako bankoví ombudsmani a obhajcovia podnikania v bankovníctve, ja nemám nič proti bankám a ani proti im zahraničným akcionárom, ale správajú sa ako typickí podnikatelia, ktorým ide predovšetkým o ich zisk. Ak bude jediným dôsledkom tejto mizernej legislatívnej práce vlády, že banky budú len opäť zarábať na úveroch a peniaze z bankového odvodu rozpustia do zisku, tak to bude neuveriteľné a trestuhodné zlyhanie vlády.
Ministri a premiér nesú ako manažéri štátu pred ľuďmi plnú zodpovednosť za vyjednávanie a za výslednú dohodu, či len tak odovzdajú miliardu eur bankám, alebo budú z toho niečo mať aj obyčajní ľudia a klienti bánk. Okrem záujmu o podnikateľov totiž vláda na ľudí - ako obvykle - zabudla. Pri zrušení odvodu by sa mal jednoznačne zohľadniť aj záujem spotrebiteľov, teda klientov bánk. Existuje priama súvislosť medzi zavedením a neskorším zvyšovaním bankového odvodu a zvyšovaním bankových poplatkov. Jedna z bánk to v tomto roku potvrdila priamo a otvorene to konštatovali aj analytici, ktorí sa profesionálne venujú finančnému sektoru, a konštatovali, že viaceré banky od Nového roka poplatky zdvihli a od marca pridali ďalšie. Banky deklarovali, že takto idú kompenzovať výpadky zisku pre akcionárov aj popri klesajúcich úrokových sadzbách. Banky sa tak správali, aj historicky tak a argumentovali, ak sa zvýši, alebo zavedie bankový odvod, tak my budeme zvyšovať poplatky. A treba konštatovať, že v rámci tohto bankového odvodu vôbec nie sú riešené zvyšovania poplatkov a vôbec nie sú riešené tieto, odpustenie týchto poplatkov pre klientov bánk. Je povinnosťou vlády, pán minister, aby zatlačili na baky a tie následne poplatky znížili. Toto je to najmenšie gentlemanské gesto voči ľuďom, ktoré môže vláda urobiť.
Ak vláda nedosiahne dohodu o znížení poplatkov priamo, teda nedosiahne dohodu o poplatkoch, pôjde priamo proti klientom bánk. Len za tento rok chcete odpustiť bankám viac ako 100 mil. eur za bankový odvod, vôbec nejakým spôsobom sa to neprejavuje na tom, že sa to odrazí na účtoch klientov týchto bánk. Neodrazí sa to napríklad ani na odpustených úrokoch za posunutie splátok, ktoré ste tiež trestuhodne nevyjednali. Banky síce urobili priateľské gesto voči svojim klientom, to znamená, že im posunuli splátky až na koniec roka z hypotekárnych úverov alebo iných úverov, ale o nič neprídu, akurát im ostali čisté knihy, že nemajú rizikové úvery. Nič iné sa nestalo.
Preto sme sa rozhodli s kolegom podať pozmeňujúci, počkajte, nájdem si to, keď dovolíte, preto sme sa rozhodli s kolegom podať návrh, doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Žigu a Róberta Puciho k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami a na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19. Pán spravodajca, prosím, zvýšte pozornosť.
Doterajší text sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
2. žiada vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila, že súčasťou dohody na zrušenie bankového odvodu bude aj podstatné zníženie poplatkov pre klientov bánk.
Odôvodnenie: Zavedenie a zvýšenie bankového odvodu bolo dôvodom na podstatné zvýšenie poplatkov pre klientov bánk, bankový odvod však zanikne, zásadne sa zvýši zisk akcionárov a zanikne dôvod na vyššie poplatky, ktoré zaťažujú ich klientov, teda spotrebiteľov. Tento fakt by sa mal teda aj podstatne prejaviť na znížení poplatkov, a nielen na vyššom zisku bánk. Neviem, či to máte v písomnej podobe... (Rečník odovzdal návrh.)
Ak dovolíte, mám ešte 6 minút, tak len na záver, ako som na úvod povedal, tak napriek všetkým výhradám súhlasím so odstraňovaním administratívnej záťaže, chcem povedať, že tento návrh ekonomike nijak zásadne nepomôže, hoci podnikateľom to uľahčí bežný život a ušetrí energiu a čas.
Chcem povedať, pán minister, že čas neúprosne uteká a na dvere nám klope drastický ekonomický pokles a pandémia nezamestnanosti, napriek silným rečiam ekonomickí ministri tejto vlády zatiaľ nejako neohúrili, hoci majú relatívne čerstvý mandát z víťazných volieb. Aj preto mnohých možno nepríjemne zaskočilo hodnotenie 100 dní vlády, ktoré prezentoval pán minister financií Heger, ktoré hraničí s aroganciou, keď povedal: „Kto tvrdí, že sme zaháľali, klame. Kto tvrdí, že sme mohli pracovať lepšie, nepozná dobre realitu.“ A toto celé zaznelo v období alebo v situácii, keď pomoc podnikateľom viazne a v porovnaní s inými štátmi je úplne zanedbateľná.
Na toto ja mu odpovedám, že hoci vláda tvrdí, že robí maximum, výsledok je minimum.
Ďakujem pekne.

Boli sme k vám veľkorysí, pán poslanec, lebo v tom úžasnom rokovacom poriadku je, že na záver vystúpenia sa prednesie pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale...

Žiga, Peter, poslanec NR SR
No, mám ešte čas, môžem ho pred druhým zopakovať.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
18.
Práveže no... Takže 10 faktických poznámok? Dobre, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako prvý, teda prvá, pani poslankyňa Kozelová.

Pán Žiga, reagovať v odbornej rovine je absolútne legitímne a všetko je v rove..., ak je všetko v rovine dialógu, tak je to úplne fajn. Vy ste odborníci, ja nie som odborníčka na ekonomiku, ale to, čo je pre mňa, to, čo bolo pre mňa také, že ma to donútilo stlačiť to tlačítko, je to, že tu začínate vyťahovať vy nejaké skupinky, a už teraz nechápem, prečo pri návrhu zákona podozrievať ministra, poprípade celú koalíciu z nejakého skupinkovania, mi príde absolútne scestné, a teda najmä keď to hovoríte vy, majstri sveta v skupinkovaní.
Takže prosím vás, ja by som bola rada, keby vo všeobecnosti sme si takéto tieto veci nechávali možno, možno do fajčiarne alebo niekde inde a naozaj tu reagovali na veci iba v odbornej rovine.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou poznámkou, pani poslankyňa Pleštinská.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Žiga, najprv ste povedali, že ste ochotný prijať opatrenia na skvalitnenie podnikateľského prostredia. Potešila som sa, že nám poviete, ako by ste to urobili. Aj našim ministrom by sa lepšie pracovalo, keby nebol COVID-19. Vy ste skritizovali všetko. Skôr som čakala, že ako bývalý minister nám poviete, čo by ste vylepšili v tejto legislatíve. Podľa vás by sme nemali asi robiť nič, lebo kto nič nerobí, ten nič nepokazí. Avšak súčasný minister Richard Sulík musí najprv napraviť chyby, ktoré spôsobila za 12 rokov vaša vláda. Ako spotrebiteľ využívajúci bankové služby konštatujem, že keď sa bankám zvýšia poplatky, my spotrebitelia ich bankám musíme zaplatiť.
Ďakujem.

Pán poslanec Kremský.

Ďakujem. Pán poslanec Žiga, ja neprestávam žasnúť nad vašimi vyjadreniami. Ako to už je naozaj niekedy neuveriteľné, čo bývalý minister hospodárstva tu porozpráva o snahe výrazne zlepšiť podnikateľské prostredie. Pripadá mi to ako pokus pošpiniť niečo, čo ste vy nedokázali. Pripadá mi to ako tá líška z Ezopovej bájky, ktorá nedosiahla na hrozno, tak povedala, ááá, však je kyslé, aj tak, aj tak ho nechcem. A ja si myslím, že toto, že si tam vyberáte hrozienka a tvrdíte o nich nezmysly, to je naozaj účelové, ako ten burčiak, čo ste tu predviedli. Veď predsa na výbore sme sa rozprávali o tom, že to si nestanovuje vinár sám, odkedy sa môže predávať burčiak, ale to stanoví ministerstvo pôdohospodárstva vyhláškou. A vy tu kľudne tvrdíte, že však si to budú stanovovať sami, a ešte, že to meníme. Menili sme tam tú lehotu, dokedy musí pôdohospodárstvo vydať vyhlášku. A vy to dobre viete, ale proste šírite tu nezmysly.
K tomu možno poviem toľko, že to množstvo malých zmien, áno, sú to drobnosti, ale to je, ako keď si dáte 20 jednohubiek, tak budete zasýtený. A toto je množstvo malých zmien, ktoré ako celok prinesú výrazné, výrazné zníženie byrokracie.
A mám pre vás jednu takú výzvu. Vy tvrdíte, že to nezlepší postavenie Slovenska v týchto rebríčkoch. Takže ak to bude inak, ak to naozaj výrazne zlepší postavenie, tak buďte taký frajer a postavte sa pred tento parlament v tričku s nápisom Matovičova vláda zlepšuje podnikanie. A uznajte potom svoju chybu, ak máte aspoň kúsok cti.
Tak som veľmi zvedavý, či túto výzvu prijmete.