9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pozdravujem vás, vážení kolegovia, kolegyne, aj ja som jedným z predkladateľov tohto zákona o ochrane života, ktorý nezakazuje a nemoralizuje, ale ponúka riešenia. Tie riešenia už predstavili najmä pani predkladateľka Anna Záborská, ale aj napríklad pani poslankyňa Lucia Drábiková, ktorým ďakujem za toto.
Cieľom tohto zákona je, aby nenarodené deti nezomierali, ale aby sa narodili a žili dôstojným životom. Vďaka románu Georgea Orwella 1984 je rok 1984 jedným z najznámejších rokov 20. storočia, ale ja by som dneska chcel upriamiť na rok 1986, ktorý nasledoval krátko, dva roky po tomto slávnom roku. Z globálneho hľadiska je rok 1986 azda najznámejší černobyľskou haváriou, ktorá bola 26. apríla. Pre našu rodinu to malo aj veľmi osobný rozmer. Naša mamina bola totižto v treťom mesiaci s našou najmladšou dcérou a napriek tomu, že komunisti teda, čo sa dalo, tajili informácie o tejto havárii, tak niečo sme vedeli a z toho logicky aj naša maminka mala obavy o zdravie našej, našej sestry, ktorá v tom čase teda bolo, bola malé niekoľkotýždňové bábätko v jej lone. Našťastie, Bohu vďaka, sestra sa 16. novembra 1986 narodila úplne zdravá, dnes je sama matkou troch detí, a teda vďaka našej sestre moji rodičia majú ešte aj tri vnúčatká, teda nielen dcéru, ale aj tri vnúčatká okrem ďalších, ktoré majú, ďalších detí.
V roku 1986 sa ale okrem černobyľskej katastrofy, tragédie udiala aj iná, iná katastrofa, iná tragédia. Desať dní pred narodením našej najmladšej sestry, teda 6. novembra 1986, prijal komunistický parlament hanebný a extrémistický zákon, ktorý zapríčinil smrť a vážne poškodenie zdravia neporovnateľne väčšieho množstva ľudských životov ako černobyľská havária. Zákon o tzv. umelom prerušení tehotenstva. Hovoríme tu o státisícoch zmarených ľudských životov, pretože potrat je nenávratné prerušenie, teda de facto ukončenie ľudského života. Odvtedy prešlo 34 rokov, veda výrazne pokročila aj jadrová energetika, ale aj napr. pôrodníctvo. Sme dnes niekde úplne inde než v roku 1986. Ako odvtedy ale pokročila legislatíva?
Prišiel rok 1989, koniec komunistickej totality. Potom rok 1993, vznik modernej, samostatnej Slovenskej republiky, ale u nás v roku 2020 stále platí ten nemoderný, zaostalý, barbarský, komunistický zákon, ktorý umožňuje zabíjať deti na požiadanie.
Treba povedať, že tento zákon nevznikol na základe nejakého spoločenského konsenzu alebo na základe najmodernejšieho vedeckého výskumu, ale na základe komunistického diktátu a zaostalosti. Istým skupinkám ľudí to vyhovuje aj dnes, preto si zakrývajú oči pred faktom, že ten komunistický zákon je zaostalý, nemoderný, barbarský, komunistický. Argumentujú tzv. slobodou. Slobodu si však nemožno zamieňať so svojvôľou či bezuzdnosťou. Sloboda znamená možnosť vyberať si medzi dobrým a dobrým. Nie medzi dobrým a zlým. Možnosť vyberať si zlé, to nie je sloboda, to je iba možnosť. Človek má možnosť chcieť a vykonať aj zlé, ale nie je to jeho sloboda či právo, je to len možnosť a vybrať si zlé je zlá možnosť. Starý, zaostalý, komunistický zákon dáva takúto zlú možnosť. Potrat nie je riešenie, potrat nie je slobodná voľba, potrat je zlá voľba, pretože nerešpektuje najzákladnejšie ľudské právo, právo na život.
Naše zákony umožňujú ľuďom konať aj zlé veci, napr. fajčiť, tuho fajčiť, ale snažia sa ich od toho odradiť a obmedzujú ich tak, aby neškodili druhým. Dovoľujú im to, ale odrádzajú ich a obmedzujú ich v tom. A treba povedať, že pri fajčení odrádzajú aj dosť drsne. Spomeňte si napr. na drastické obrázky na krabičkách od cigariet, a pritom tu hovoríme o dospelého človeka, ktorý ak dodržiava tie obmedzenia, tak vlastne poškodzuje len vlastné zdravie, ale nikto neakceptuje námietky typu, je to moje telo, môžem si robiť s ním, čo chcem, zbytočne ma traumatizujete, teda aspoň pokiaľ ide o fajčenie.
Ja sám som nefajčiar, ale z času na čas sa dám dohromady s nejakým fajčiarom a raz som sedel s jedným z nich a padla, padol mi zrak na krabičku cigariet, ktorú tam mal a veľmi ma prekvapila. Zobral som si ju do rúk, potom som si ju aj vypýtal, aby som si ju mohol nechať, lebo tam bol obrázok malého poškodeného dieťatka a k tomu nápis: "Fajčenie môže poškodiť vaše nenarodené dieťa." Je to drsné, takéto zobrazenie, takýto nápis, ale je to úplná pravda. Prečo si teda zatvárame oči pred skutočnosťou, že potrat nielenže môže poškodiť vaše nenarodené dieťa, ale potrat vaše dieťa na 100 % zabije? Potrat má neporovnateľne vážnejšie následky ako fajčenie.
Potrat je zlý. Mal som pocit, že donedávna všetci – aj liberáli – tvrdili, že na tomto sa zhodneme, teraz začínam už niekedy trocha pochybovať pri niektorých, pri niektorých vyjadreniach. Potrat je zlý, dobré je, ak sa ľudský život chráni a dieťatko sa narodí, a preto je úplne normálne a prirodzené, že chceme ľudí od potratov odrádzať. Aj keď náš právny systém v súčasnosti potrat umožňuje, chceme, aby si ho ľudia rozmysleli, aby mali dostatok informácií o tejto zlej možnosti. Nechceme, aby sa naň robili reklamy. Tento náš zákon nezakazuje ani nemoralizuje, ale otvorene hovorí, aj keď máš túto možnosť, nechoď na potrat, nemusíš, máš aj iné možnosti, pomôžeme ti. Lebo týmto zákonom chceme práve pomôcť ľuďom, aby dieťa prijali a tešili sa z neho, preto ponúkame v našom zákone silnú podporu najmä v komplikovaných situáciách. Je to motivácia a prevencia. A budeme v tom pokračovať. Tak je to aj v programovom vyhlásení tejto vlády i v koaličnej dohode, aby si ľudia vybrali život a nie smrť dieťaťa.
A chceme tiež, aby sa o potratoch prestalo zavádzať, preto chceme o nich oveľa presnejšie štatistické údaje, samozrejme, anonymizované. Už o rok môžeme vedieť, či sú pravdivé niektoré srdcervúce príbehy, že za potraty sú zodpovedné len násilie a extrémna chudoba. Budeme mať dáta, budeme mať fakty.
Hoci náš zákon potraty priamo nezakazuje, krátko sa vyjadrím aj k zákazu potratov. Niekto totiž môže povedať, prohibícia nikdy nepomohla, cigarety alebo alkohol sa šírili prostredníctvom čierneho trhu. V prípade fajčenia či alkoholu to azda platí, ale náš právny systém má mnoho zákazov najmä vo veciach, ktoré vážne obmedzujú životy iných alebo im vážne ubližujú. Znásilnenie, týranie detí, nehovoriac o zabití, neriešime ich len prevenciou, ale aj prísnymi zákazmi. Samozrejme, tieto hrozné veci sa nevyriešia len zákazmi, ale to, že sú zakázané, jasne hovorí o ich vážnej spoločenskej škodlivosti. Hovorí, že tieto veci sú zlé a neprijateľné, a to o potratoch bezpochyby platí. Potrat je zlá vec a násilne ukončiť život nevinného človeka je spoločensky neprijateľné. Nenarodené dieťa je bezpochyby človek, ibaže by sme tvrdohlavo zotrvávali na pozíciách komunistickej zaostalosti a bludov z roku 1986. Ak sme tolerantní voči zvieratám, ktoré nepokladáme za vec, ale za živú bytosť, za cítiacu bytosť, o to viac by sme mali prejaviť súcit aj s nenarodenými deťmi.
Azda sa môžeme odvážiť zastávať názor, že nielen zviera, ale aj nenarodené dieťa je živá a cítiaca bytosť a potrat ho bolí a zabíja, bolí a zabíja tisíce detí. A to je teda veľmi vážna vec, ktorej sa chceme venovať. Potrat je zlý, podľa mňa by mal byť zakázaný. My však neprinášame zákaz, prinášame pomoc a konkrétne riešenia. Ak vám teda záleží na ľudskom živote aspoň tak ako na zvieracom, prosím vás o podporu tohto zákona, ktorý chráni a pomáha. Ako človeku a otcovi štyroch detí mi na životoch detí záleží a vždy bude. Keď dáte svoj hlas tomuto zákonu, dáte hlas životu, bude to hlas za život. Veľmi vás o to prosím a zároveň vám za to ďakujem.

Ďakujem. Ja podporím akýkoľvek návrh zákona, ktorý zlepší súčasný stav. Je mi však ľúto, že za obdobie, čo tu sedíme, zomrie každý deň 20 detí. Určite som za prísnejšiu legislatívu, ako je tento návrh zákona. Hlavne kvôli tomu, že mám osobnú skúsenosť. Vôbec som nemusel mať môjho najstaršieho 13-ročného syna, ktorého nám genetici odporúčali, aby sme ho dali preč, lebo bola tam nejaká mizivá pravdepodobnosť, že bude mať Downov syndróm. My sme sa s manželkou rozhodli, že to nespravíme. A dnes môj syn má 13 rokov, má, ešte nemal dvojku na vysvedčení, chodí na osemročné gymnázium a hrá na klavír. To znamená, vidíte, čo všetko môže spôsobiť potrat, ak by sme boli slabí a neodolali, toto by sa kľudne mohlo stať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Jeden z takých častých argumentov odporcov prolife zákonov je, že sa k tomu často vyjadrujú muži, bojujú za to muži, presadzujú to muži a čo sa majú čo muži vyjadrovať k veciam, ktoré sú výsostnou otázkou žien. Odhliadnuc od toho, že každé dieťa má okrem mamy aj otca, teda je úplne prirodzené, že sa otcovia vyjadrujú k tomu, či ich dieťa, alebo majú právo vyjadrovať, či ich dieťa má žiť, alebo nemá žiť.
Zástancovia tejto, tohto argumentu sú zároveň aj veľkí presadzovatelia gender filozofie, tak ja teda na chvíľu prijmem túto ich pozíciu a zvolím si na túto minútu, ktorá mi zostáva, ženský rod, budem žena. Som žena, ktorá je v ťažkej životnej situácii. Čaká dieťa, uvedomuje si, že ak si ho dá zobrať, urobí rozhodnutie, ktoré je nezvratné. Zároveň tá žena žije na Slovensku, ktoré patrí medzi tie bohatšie štáty na svete a očakávala by od svojho štátu, že jej podá pomocnú ruku, či už ekonomickú, či už sociálnu, že jej poskytne dostatok informácií, ako sa dá riešiť tento problém, že dostane kompetentné informácie od lekárov, čo hrozí, čo nehrozí, aké sú pravdepodobnosti, že dostane možnosť utajeného pôrodu, že dostane podporu pri utajenom pôrode a tak ďalej a tak ďalej. Skrátka očakávam ja ako žena, ktorá čaká dieťa, že štát mi pomôže lepšie sa rozhodnúť. A o tomto je tento zákon. Takže by ho mali podporiť aj najväčší liberáli v tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja chápem, že toto je veľmi citlivá téma, ktorá rozdeľuje našu spoločnosť. Mrzí ma, že pri tejto diskusii zaznelo veľmi veľa invektív a delíme sa na ako keby dva extrémy. A tá debata môže byť oveľa civilnejšia a citlivejšia, hej?
Ja s tebou s jednou vecou súhlasím a s jednou nesúhlasím. Súhlasím s tým, že liberáli aj konzervatívci netvrdia, že potrat je niečím dobrým. Nesúhlasím ale s tým, čo si hovoril o slobode. Povedal si, že sloboda je možnosť vybrať si medzi dobrým a dobrým, ale to podľa mňa nie je ten fundament slobody. Pretože sloboda je aj možnosť vybrať si medzi dobrým a zlým, medzi dobrým a dobrým, ale aj medzi zlým a zlým. A ako liberál sa na potrat pozerám ako na krízové riešenie ženy, ktorá si vyberá medzi dvoma zlami. Jedným je potrat a druhým je donosiť to dieťa a jednoducho tá predstava, že by bola nútená to dieťa porodiť. A preto by som túto slobodu chcel ponechať na rozhodnutí ženy a verím, že štát by túto možnosť mal aj naďalej tolerovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústava Slovenskej republiky hovorí: "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." Zákon teda umožňuje právo voľby. Žena, ktorá si sama alebo s partnerom naozaj naplánovala rodičovstvo, ani náhodou nepomyslí na umelé prerušenie tehotenstva. Avšak žena, ktorá bola znásilnená a ostala tehotná, zvažuje aj túto možnosť. Keď žena alebo mladý pár nie je pripravený na zodpovedné rodičovstvo, keď žije v chudobe, keď sa nevie postarať o dieťa, zvažuje aj prerušenie tehotenstva. Zákon dáva žene na výber, na výber o vlastnom živote. Na výber cesty, ktorou sa jej život má a bude uberať. Štát nevie o pocitoch ženy v tejto ťažkej situácii nič. Nemôžeme, nemôže sa stavať do pozície rozhodcu o živote a rozhodnutí ženy alebo partnerov. Som za, pomáhajme týmto ženám v správnom rozhodnutí, ochráňme život dieťaťa a ponúknime zákon, ktorý nájde podporu u konzervatívnejších aj liberálnejších poslancov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A ďakujem, Rišo, za tvoje vystúpenie. Som rád, že v tejto sále sa nachádzajú chlapi a poslanci, ktorí sú za ochranu nenarodených detí, aj keď to bolo vyčítané, že nemali by sa do toho miešať, ale, naopak, ja oceňujem, že sú tu chlapi, ktorí cítia zodpovednosť za každý nenarodený život a ktorí sa postavia na ochranu tehotných žien.
Ja tento zákon podporím, pretože nejde cestou príkazov, zákazov a obmedzení, ale, práve naopak, podáva tehotným ženám pomocnú ruku, adekvátnu odbornú pomoc, lepšie finančné a materiálne zabezpečenie. Nesnaží sa tehotným ženám niečo diktovať, ale, naopak, dáva im väčšiu možnosť chrániť ich dieťatko a samých seba. Preto tento zákon podporím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo aj za všetky reakcie. Chcem povedať jednu vec, tento zákon je zameraný na pomoc ľuďom, ktorí očakávajú narodenie dieťaťa, ktorí počali dieťa. Chcem vidieť ale obidve strany, aj rodičov dieťaťa, otca a matku, ale aj to dieťa. Podobne ako v prípade nejakého násilia v rodine, týrania, riešime aj otca, aj matku, aj dieťa, tak aj v prípade potratu treba hovoriť o tom, že to, pre to dieťa to má fatálne následky. A preto nemôžme zostať nejakí ľahostajní.
Zopakujem to, čo som povedal, ako takú dôležitú, najdôležitejšiu myšlienku: Potrat je zlý. Dobré je, ak sa ľudský život chráni a dieťatko sa narodí. A preto je úplne normálne a prirodzené, že chceme ľudí od potratov odrádzať. Aj keď náš právny systém v súčasnosti potrat umožňuje, chceme, aby si ho ľudia rozmysleli, aby mali dostatok informácií o tejto zlej možnosti. Nechceme, aby sa naň robili reklamy.
Tento náš zákon nezakazuje ani nemoralizuje, ale otvorene hovorí, aj keď máš tú možnosť, nechoď na potrat, nemusíš, máš aj iné možnosti, pomôžeme ti. Lebo týmto zákonom chceme pomôcť ľuďom, aby dieťa prijali a tešili sa z neho. Preto ponúkame v našom zákone silnú podporu najmä v komplikovaných situáciách. Je to motivácia a prevencia. A budeme v tom pokračovať, tak ako je to v programovom vyhlásení tejto vlády i v koaličnej dohode, aby si ľudia vybrali život a nie smrť dieťaťa.
Ďakujem.

Dobré ráno, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda, dovoľte mi jednu názornú pomôcku, je to zasadací poriadok. (Rečník ukázal hárok papiera so zasadacím poriadkom najskôr smerom k predsedajúcemu a potom do pléna.) Tak vám ho ukážem do pléna a to je všetko, čo by som chcel vlastne ukázať ako tou názornou pomôckou. A skúste sa, všetci kolegovia, zamyslieť nad tým, že keby to vaše miesto bolo tam prázdne a z jednoduchého dôvodu. Z akého? Že vaši rodičia by sa príliš egoisticky správali. Ako? Lebo by povedali, že ste luxusom, ste prepychom, ste záťažou.
Minule som počul mladých ľudí, ktorí povedali, sa ich pýtali, že prečo nechcete dieťa. A oni povedali, že to je environmentálna záťaž. No tak toto už je taký hrubý cynizmus, v živote by som toto nepovedal, že takto môžu uvažovať mladí ľudia. Mnohí mladí ľudia, naopak, túžia po dieťati a dneska je opačný fenomén. Je tu pani doktorka Záborská, tak ona aj sleduje však aj tie štatistiky. A je opačným fenoménom to, že dnešné mladé manželské páry túžia mať dieťa a dlhodobo, celé roky a nemôžu to dieťa mať. Tvoje dieťa nie je prepychom ani luxusom, ale predovšetkým božím darom, darom z nebies a tí, ktorí sú neveriaci, dieťa je vždycky darom. Vždycky je darom, je požehnaním pre rodinu a radosťou pre rodinu, poviem to aj svetskou rečou, je radosťou. Ak sa na to novonarodeniatko, keď sa pozrieš a tie deti, ktoré majú šťastie a sa narodia, no zabil by si také dieťa? Krásne vykrojené ústočká, keď sa usmeje, jamky v lícach, v brade, všetky detaily pozorujeme. Prepáčte, ja použijem taký slang, to "kvašne mlečko" my máme, prírastky, dve vnúčatká v rodine. A keď si to bábätko, si to tak hodím cez plece, minule som mal presne toto sako, sa mi tu vygrcne, no patria, aj to patrí ako k tým krásnym, by som povedal, stretnutiam nás rodičov s deťmi, ale nás aj starých rodičov s deťmi.
Viete, ten cynizmus, ktorý tuná je, vychádza predovšetkým z tej konzumnej spoločnosti a z toho všetkého. Viete, keby tak uvažovali naši starí rodičia, naši rodičia alebo naši prastarí rodičia, veď my by sme tu neboli. Chcete povedať, že žili v oveľa ľahších podmienkach? Naša stará mama, dedko, starých rodičov, keď si spomínam, prežili dve svetové vojny – prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu – a dokázali v týchto ťažkých podmienkach prijať tieto deti. A my tuná rozprávame, že aký to je luxus, lebo ty sa nechceš zrieknuť svojho pohodlia. Toto je tá skutočnosť. Nikto na Slovensku, Janko Podmanický to tuná takto spomínal, priblížil. A ja nepoznám jeden jediný prípad na Slovensku, a už nejaké tie roky mám, a nepoznám to ani z rozprávania rodičov ani starých rodičov, že by ktosi za Slovensku zomrel od hladu. A nebolo to ani v čase vojny, že by ľudia zomreli od hladu. Jakú tú drámu my tu vymýšľame, lebo to, lebo hento, lebo tamto. To je iným spôsobom pohodlnosť, ktorej sa nechceš zrieknuť.
Ja viem, že to nie je jednoduché, to dieťa donosiť, a tie tehotenstvá sú veľakrát naozaj skutočne komplikované a obdivujem veľakrát tie ženy, ktoré sú v podstate ochotné prijať aj, aj istým spôsobom túto bolesť, možno to utrpenie, tú nevoľnosť aj všetky tie problémy, ktoré to sprevádzajú. Ale tá radosť, to je takým výbuchom gejzíru alebo sopky, keď sa to dieťa narodí a všetky tie bolesti a všetky tie trápenia; povedzte ženy, ak nehovorím, ale ja to poznám len z rozprávania a pozorovania ako žien, všetky sú úplne preč a tešia sa z toho, z toho nového zrodu života.
Ja keď som sa pozeral vždycky na deti, aj sa pozerám na tie bábätká, však my ich máme doma; viete, tak v úvode som to nepovedal, ale som otcom ôsmich detí, z toho siedmich žijúcich. Najmladší syn študuje medicínu, nebudem to tak rozoberať toto všetko. Viete, aby to tak to nevyzeralo, ale všetky naše deti majú vysokoškolské vzdelanie. Nie preto, že im to tatko vybavil, nie preto, že mamička im to vybavila, ale preto, že na to majú. Ten najmladší sa ma raz pýtal: Tatko, prečo my musíme študovať na samé jednotky? A ja mu hovorím, vieš, Rafko, nemusíte na samé jednotky. Ak by si mal len na dvojku, beriem dvojku, ak by si mal na tú štvorku, no tak by som ťa tlačil do toho, aby si aspoň tú štvorku dosiahol. No a ak by si nemal ani na tú štvorku, musel by som akceptovať aj tú päťku, lebo na viac nemáš a budeš dobrý remeselník, budeš dobrý robotník. Neviem, či sa na mňa nebude hnevať, ale prezradím to. Chce robiť neurochirurgiu. Bol to chlapec najmladší, siedme tehotenstvo, v podstate môžem také svedectvo tuná dať, kde to prenatálne obdobie bolo proste diagnostikované cez ultrazvuk, manželku posielali na potrat, proste takto a dcérka nám síce zomrela, ale ten jeden z tých dvojčiatok, hej, ten najmladší nám zostal. Dúfam, že bude veľkým prínosom alebo aj ten, len takým maličkým prínosom pre našu spoločnosť. A má ambíciu robiť neurochirurgiu. Ja mu držím palce, aby to tak bolo.
Mnohé deti, ktoré sa narodili v poradí možno dvanáste, trináste; ja poviem, my sme mali iba osem. Vnúčat máme takmer raz toľko, hej, to už nás pomaly v tom pléne nikto nedobehne, lebo to tempo ako naberá na obrátkach. Ale ja len chcem poukázať na to, že to narodenie a vôbec to zrodenie je Božím zázrakom. To tak perverzne, koľkokrát to tak zaznieva, však urobím dieťa, urobil som dieťa alebo tak. No, vyrob ho!
Pán kolega Stančík, ty vieš, čo do toho ide, jaké komponenty? Traktor vieme vyrobiť aj mašinu, aj stroj, aj lokomotívu vyrobíme. Ale dieťa nevyrobíš, lebo nevieš, jaká tam ide ruka, jaká noha. A teraz si zober tú skutočnosť. Ja keď som tak počúval tú rozpravu ako predtým a tu sa takto rozplývali a bitka bola, lebo Dopplerova metóda a bijúce srdiečko, jaký stres z toho bude tá budúca matka z toho prežívať, lebo počuje tlkot srdca svojho dieťaťa. No, čo lepšie nie je pre tú matku, jak počuť tlkot svojho, teda srdca dieťaťa?
Dieťa, si to zapamätajte, ženy, ženám to hovorím a môžte ma tuná aj pranierovať, koľko chcete, dieťa, to nie je tvoje telo. To je druhé tvoje ja. Veľakrát je to iná krvná skupina. Vieš si predstaviť takúto skutočnosť? Tuná také drámy a také falošné plače, lebo budeme, tie matky pred potratom budú počuť tlkot srdca. Kto sa pozrie na to dieťa? Že zomrie nie hocijakou smrťou, nie hocijakou smrťou. Dnes je možné vidieť, že čo to je potrat. Čo je potrat v priamom prenose. Každé dieťa – aj to nenarodené dieťa – sa bráni smrti, čo je prirodzené. A keď ja ti najprv odtrhnem hlavu, potom ruku alebo začneme od nohy, ruky a nakoniec hlavu alebo ti ju rozmliaždime a na takú smrť si odsúdený? To je čo za hrubý cynizmus? Nedá sa to inak nazvať ako hrubý cynizmus. A veľakrát to len takto, to zakrývame všelijakými týmito maskami.
Nemám veľa času, veď to na tých 10 minút, ale chcem povedať jednu vec a to si neodpustím, prepáčte. Aj, predkladatelia návrhu zákona, na to, že máte deväťdesiatpäťku, ústavnú väčšinu, ten návrh zákona je veľmi málo ambiciózny. V tom musím súhlasiť s kolegyňou zo SaS-ky, kde to vlastne takto skritizovala, že ten návrh zákona je málo ambiciózny. Ale my ho podporíme aj v tejto podobe, akej je, lebo aj tá najmenšia pomoc alebo keby sme len to jedno dieťatko zachránili, aj to je lepšie, ako je nič. Ale očakávam, a to nie jak Richard Vašečka mi povedal, že on už na septembrovej schôdzi nechce počuť o návrhu zákona na ochranu života. Naopak, ja ti to, Richard, takto rozprávam, pán Vašečka, do konca volebného obdobia stále to tu budeš počúvať.
My máme ambíciu takú, aby sa zrušil interrupčný zákon. A všetko pre to budeme robiť. Všetko pre to budeme robiť; to je nič toto, toto sú všetko len zatiaľ samé kozmetické úpravy; aby tu nevraždili sme deti. My tu plačeme nad migráciou a na druhej strane si neuvedomujeme takúto vec, nám tí ľudia tu chýbajú. Tuná tá migrácia, my nahrádzame ľudí, ktorých sme v Európe tuná vyvraždili aj v našej vlasti. Oni nám, tí ľudia, de facto nám chýbajú. Ekonómovia to vedia, veď sú tie prepočty.
A my veselo sa tvárime, akoby sa nič nestalo. Kto sa o nás bude starať? Psy a mačky, v dôchodku? Pes a mačka nie je takou živou bytosťou, Richard, jak si to povedal, aj keď ste to dali do návrhu zákona. Ja s tým nesúhlasím. Psa a mačku si môžeš kúpiť, predať, naložiť s tým zvieraťom, ako chceš. Je vecou, ktorú môžeš predať. Ale dieťa nemôžeš predať ani človeka. Človek nie je vecou, a preto nepersonifikujme zvieratá a ľudí, ako keby sme ich dávali na jednu úroveň. Nesúhlasím s týmto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem len krátko.
Štefan, mal si pravdu, nič nie je krajšie, ako keď sa narodí dieťa do rodiny, je zdravé. Aj tie grcky, aj tá vôňa, zmení sa celá atmosféra v dome. Vonia úplne celý dom. Ja ako otec štyroch synov, ja by som bol ešte za prísnejšiu formu tohto zákona, ale podporím aj tento. A podporím každý iný, ktorý by to ešte sprísňoval.

Ďakujem pekne za slovo. Musím povedať, že pán Kuffa bol skutočne veľmi emocionálny vo svojom vystúpení. Ja si však myslím, že princíp, ktorý zakotvuje právo žien na kontrolu tehotenstva, by mal zostať právom každej ženy a jej osobným rozhodnutím. Myslím si, že to rozhodnutie ženy je veľmi zložité. Ide tam o zváženie jej komplikovanej životnej situácie. Ale hlavne je to rozhodnutie veľmi intímne, do ktorého každý externý zásah sa vníma veľmi citlivo. Tehotná žena aj dnes má možnosť poradiť sa s lekármi, so svojimi blízkymi, ak to považuje za dôležité. Viem, že jej rozhodnutie sa určite nerodí ľahko a už vôbec nie zo dňa na deň.
Aj preto v tejto súvislosti odporúčam snažiť sa o predchádzanie interrupcií preventívne, napríklad aj skvalitnením výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, zintenzívnením gynekologickej starostlivosti o takéto ženy aj finančnou podporou matiek, ktoré sa nachádzajú v zložitej životnej situácii a rozhodnú sa dieťa si nechať. Som presvedčená o tom, že povinnosťou každého demokratického štátu je vytvárať kvalitné životné podmienky a určite nezasahovať do základných práv a slobôd žien.
Ďakujem pekne za slovo.