9. schôdza

Ďakujem pekne kolegom za všetky faktické poznámky. Ja by som chcela povedať iba, v zásade iba dve veci. Prvá z nich je, že stále si myslím, že téma pomoci, podpory je témou mužov aj žien. A druhá, to, čo som skončila, že verím, že sa nám aspoň týmto malým krokom podarí pomôcť konkrétne ženám a ak zachránime jeden život, tak zachránime celý svet.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Poslednou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Pleštinská, ktorej týmto odovzdávam slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani kolegyňa Záborská, predkladateľka tohto návrhu zákona, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, pani Monika Kavecká, starostka krásnej dediny Kunerád a predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už prvý zákon z roku 1957, ako aj akýkoľvek ďalší zákon o potratoch nie je dobrý, pretože rozhoduje o prirodzenom zákone, zákone života. Prirodzené zákony sú nad akoukoľvek legislatívou a nemôžu byť zmenené ani nadpolovičnou väčšinou hlasov v parlamente.
Pri počatí dochádza k splynutiu ženskej a mužskej pohlavnej bunky, už v tejto prvej oplodnenej bunke je zapísaná celá informácia o živote človeka. Preto ak sa kedykoľvek v priebehu jej vývoja do nej zasiahne, dochádza k ukončeniu tehotenstva, ukončeniu ľudského života. Nehovoríme pri tom len o zhluku buniek či tkanive, ale o plnohodnotnej ľudskej bytosti. Akákoľvek forma potratového zákona nie je o tých druhých, je o nás. Ak by sa naši rodičia rozhodli ukončiť náš život, boli by sme vďační za legislatívu, ktorá by nás chránila, pomáhala našim rodičom a dávala by prostriedky na uchránenie nášho života. Prolife legislatíva neslúži len na ochranu počatého dieťaťa, život dieťaťa sa nikdy nemôže postaviť do protikladu so životom matky. Ktorákoľvek žena, ktorá sa rozhodne pre potrat, zasahuje do svojho života či už po stránke telesnej, psychickej, ako aj duchovnej. Akákoľvek ochrana nenarodeného života je zároveň aj ochranou matky. Vo väčšine prípadov ide o neplánované počatie druhého či tretieho dieťaťa. Žiadosť ženy o interrupciu je v prevažnej väčšine dôsledkom zlyhania opatrení spoločenských, sociálnych či vzťahových.
Našou úlohou ako zákonodarcov je snažiť sa odstrániť čo najviac negatívnych vplyvov na jej rozhodovanie. V tom je podstata tohto návrhu zákona. Preto je prijateľný aj pre konzervatívcov, ale aj pre liberálnu časť spoločnosti. Snahou tohto návrhu zákona nie je bojovať proti interrupciám, cieľom prvej navrhovanej úpravy je vytvorenie podporných opatrení pre ženu, ktorá zvažuje podanie žiadosti o umelé ukončenie tehotenstva. Úprava má dať žene reálnu možnosť rozhodnúť sa po zvážení všetkých dostupných informácií a možností, ako zodpovedne nasmerovať svoj život. Je to návrh, ktorý je prorodinný a prosociálny, pretože obsahuje riešenia a nástroje, ktorých úlohou je poskytnúť budúcim matkám priestor na rozhodnutie a tiež aj konkrétnu pomoc a sprevádzanie. Tomu má napomôcť finančný príspevok matke už počas tehotenstva a viac času na premyslenie v tejto závažnej životnej situácii.
Zároveň tento návrh zákona umožní odstránenie diskriminácie, nerovného zachádzania a ďalších ťažkostí. Nový návrh zákona v tomto smere prináša viacero pozitívnych zmien. Predovšetkým lepšiu dostupnosť, pomoc pre tehotné ženy. Na Slovensku existuje množstvo organizácií, ktoré sa snažia o ochranu života nenarodených detí, čo by malo byť konečným cieľom aj legislatívy Slovenskej republiky. Práve štát by mal prevziať väčšiu zodpovednosť a finančným spôsobom oceňovať prácu týchto organizácií.
Našej legislatíve taktiež chýba ukotvenie práva otcov v tejto veci. Dieťa je síce od matky závislé, ale polovicu genetickej informácie má práve od svojho otca. Preto by aj otcovia mali byť súčasťou rozhodovania. Mohlo by tak dôjsť k inému pohľadu na ochranu života. Teším sa, že dnes práve z úst kolegov poslancov, otcov, som počula toľko krásnych svedectiev.
Každého človeka treba rešpektovať a chrániť v každom momente, teda od počatia až po prirodzenú smrť. Našou úlohou je chrániť tých, ktorí to nedokážu sami. Ako povedala Matka Tereza, ak je dnes dovolené zabiť dieťa v lone matky, kto zajtra zabráni zabiť teba?
Som matka dvoch detí, preto som presvedčená, že ženy absolvujú potrat s veľkou ľútosťou. Často sú v strese, pod tlakom otca dieťaťa či rodiny a treba im podať pomocnú ruku. Potrat je zákrok nielen do jej tela, ale hlavne do jej psychiky. Ženy po potrate si po zvyšok svojho života pamätajú presný deň, kedy sa rozhodli pre tento krok. Prežívajú traumu a depresiu po potrate, interrupcia ich prenasleduje do konca života. Ich presvedčenie a sila boli pred zákrokom nezlomné, no nakoniec sa všetko obráti proti nim. Potratový syndróm je medicínskou diagnózou, môže pretrvávať do konca života nielen u ženy, ale aj u otca potrateného dieťaťa.
Chceme, aby boli matky informované, aby vedeli, čo potrat obnáša, poznali zdravotné aj psychické riziká. Počaté dieťa je novým človekom, ak ho rodičia naozaj nemôžu prijať, po narodení majú možnosť dať ho na adopciu, ísť na utajený pôrod alebo ho dať do pestúnskej starostlivosti. Zázrak života klíči v matke, preto je našou povinnosťou poskytnúť mu právo na život.
Na záver môjho vystúpenia chcem poďakovať pani predkladateľke tohto návrhu zákona, pani kolegyni Anke Záborskej, ktorá ako lekárka sa dlhodobo venuje tejto téme, za predloženie práve tohto návrhu zákona. Už na pôde Európskeho parlamentu sme spolu vo výbore pre práva žien a rodovú rovnosť bojovali za ochranu života, za to, aby sa z únijných peňazí neplatili potraty v krajinách tretieho sveta. Podporím tento návrh zákona, lebo pomáha matkám a nenarodeným deťom. Prosím aj vás, kolegovia, ktorým ide o záchranu detí, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie deväť poslancov.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými. Ešte pred tým, ako umožním vystúpiť s faktickými poznámkami, dovoľte, aby som vás informoval o ďalšom priebehu. Vzhľadom na to, že mám avizované, že v záverečnom slove pani spravodajkyňa požiada hlasovanie o tomto návrhu zákona vykonať až v utorok a na stole už dnes máme len návrhy na zmeny výborov, navrhujem, aby sa dnes o jedenástej tým pádom nehlasovalo vôbec a hlasovať sa bude až v utorok o jedenástej a o sedemnástej a o tomto návrhu zákona v utorok podľa toho, ako stanoví pani spravodajkyňa. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne. Takže dnes o jedenástej, opakujem aj pre všetky poslanecké kluby, dnes o jedenástej sa ne-hla-su-je vôbec.
Ďakujem veľmi pekne a teraz pristúpime k faktickým poznámkam.
Pán poslanec Kotleba, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážená pani poslankyňa, znova veľmi, veľmi pekný príspevok, ktorému sa asi nedá nič vytknúť, ale z nášho pohľadu je ten vládny návrh taký jemnučký, slabučký, iba také, také skúšanie, že vlastne či aspoň niečo máte odvahu dať, ale aj napriek tomu, aj napriek tomu vidíme tie hlasy, ktoré tu, proste úplne sú z toho vytočení niektorí kolegovia, ale aj, aj mediálne ako sa to začína podávať a jednoducho sa im to nepáči a frflú a boja sa, že proste čo si to, čo si to tu ten parlament dovoľuje. Ale chcem podotknúť, že všetci títo, ktorí nesúhlasia s tým, aby sa aspoň trošičku zlepšil ten, tá úroveň ochrany životov tých najnevinnejších, detí nenarodených, tak aj oni môžu frflať a nesúhlasiť s týmto návrhom len preto, že ich maminky s nimi na ten potrat nešli. Keby s nimi na potrat išli, tak dnes tu tie hlasy nie sú. Takže by si to mali uvedomiť, pretože ak nepriznávajú právo na ochranu života týchto najnevinnejších detí, ktoré sa nijakým spôsobom samé nemôžu brániť, tak v podstate znižujú legitimitu ochrany životov svojich vlastných.
A keď ste ešte hovorili o tom syndróme a o tých následkoch, veľa žien, ktoré sa z nejakého dôvodu rozhodnú pre ten potrat, potom už nikdy alebo len veľmi ťažko môžu následne otehotnieť. Potom majú depresie z toho, že nemôžu otehotnieť, chodia znova po rôznych klinikách, vyšetreniach, ale jednoducho nesú si svoju vinu za to, že sa rozhodli zabiť to malé, nevinné dieťa. A čím menej tých žien na ten potrat pôjde, tým menej týchto problémov následne sa bude musieť riešiť a bude to pre celú spoločnosť omnoho, omnoho lepšie.
Takže, pani poslankyňa, aj vám chcem poďakovať za vaše pekné vystúpenie.

Pani poslankyňa Drábiková.

Ďakujem, Zitka, za tvoje vystúpenie. Chcem ešte takú malú vec povedať, mala som viacero diskusií posledné dni na túto tému. Bolo nám vyčítané, že prečo ideme práve s touto témou, prečo neriešime kopec iných dôležitých problémov, ktorým čelia rodiny, ktorým čelia ľudia so zdravotným postihnutím. Prečo, prečo nezačíname tam. Ale som presvedčená, že tento náš návrh zákona začína práve tam, kde začína život. Začína ochranou toho života a prináša konkrétne formy pomoci.
Ale nekončíme, nekončíme pri tomto zákone. Veď predsa v našom programovom vyhlásení vlády chceme ďalej pokračovať v pomoci rodinám veľmi konkrétnou formou, či už to bude tehotenský príspevok, posilnenie poradenských odľahčovacích služieb pre rodiny. Posledné roky sa táto otázka veľmi zanedbávala. Veľmi nám chýbajú denné stacionáre, veľmi nám chýbajú opatrovateľské služby pre ľudí, ktorí sú postihnutí. Chýba, chýba nám starostlivosť o rodiny, ktoré sú v ťažkých životných situáciách. Jeden zákon to nevyrieši. Ale tento zákon prináša konkrétne formy pomoci, a preto aj ja ako mamina troch detí ho veľmi rada podporím a myslím si, že toto je naozaj začiatok a že naozaj musíme vyhrnúť rukávy a máme ešte kopec, kopec práce, aby sme pomohli tým najviac zraniteľným, ktorých tu máme na Slovensku a patria medzi ne aj nenarodené deti.
Takže chcem vyjadriť podporu a ďakujem aj za tento príspevok.

Pán poslanec Vons.

Ďakujem za slovo. Ja si osobne myslím, že tak ako sme tuná všetci stopäťdesiati, tak každý z nás má určite nejaký ten zmysel pre spravodlivosť, pre život a ja by som očakával, že by sme mali byť naozaj v tejto otázke určite jednotní. Z tých argumentov, ktoré tu nejakým spôsobom, by som povedal, spochybňujú tieto veci, je, že uberáme niekomu slobodu. Ale ak naozaj niekto dobre počúva a dobre číta, tak nikto tu, nikto nebere žiadnu slobodu. Nikto nič nikomu – hlavne žene – nezakazuje. Jediný zákaz, čo tu je, je zákaz reklamy na ten, na tie interrupcie. A to si myslím, že je v poriadku, pretože práve, práve, práve tie interrupcie a tá reklama robí z týchto nenarodených detí biznis a to je jednoducho nemysliteľné, aby niekto na tom nejakým spôsobom bohatol.
No a čo sa týka ešte nás mužov, tak skutočne my máme do toho čo hovoriť, ale hlavne, samozrejme, vtedy, keď sa žena dozvie a oznámi mužovi, že čaká dieťa. No, sú tu kolegyne odborníčky, ktoré vedia povedať, ako to prebieha, keď povie, rozhodni sa sama, ako chceš, poraď sa s kamarátkami, hej, rovnako to môže byť, aj keď dcéra oznámi otcovi. Takže my muži naozaj v tomto musíme byť poctiví a slušní a dá sa povedať, tak ako to, ako sa, postaviť sa na stranu ženy a podržať ju v tom, aby sa nemusela v tom sama rozhodovať.
A naozaj tie dôsledky, ktoré vzniknú po tých interrupciách, my si to nevieme predstaviť. Áno, nevieme si to predstaviť a práve preto aj ten čas na rozmyslenie pre tie ženy alebo pre, pre ten pár, či už manželský, alebo nemanželský, ktoré čakajú dieťa. Je dobré, že je tam viac tých dní, je tam viac času, je tam lepšie poradenstvo zo strany lekárov. Takže ja vás prosím, aby ste tento zákon podporili.
Ďakujem.

Pán poslanec Svrček.