Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete prerokúva Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré bolo odsúhlasené Národnou radou, resp. väčšinou Národnej rady včera. A dovolím si k samotnému návrhu formulovať štyri zásadné výhrady, ktoré k nemu mám.
Ako prvé, tento návrh zákona neprimerane zasahuje do vlastníckych práv.
Po druhé, neprimerane oslabuje postavenie účastníkov rôznych konaní a procesov, či už vyvlastňovacieho územného konania, stavebného konania, konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Po tretie, tento návrh zákona obmedzuje kontrolu verejných zákaziek a tým aj hospodársku súťaž.
Po štvrté, tento zákon, resp. spôsob, akým je pripravovaný, predkladaný, porušuje pravidlá korektného legislatívneho procesu.
A hovorím to aj z pozície človeka, ktorý sa podieľal na hromadnej pripomienke, ktorá bola k tomuto návrhu zákona v rámci skráteného pripomienkového konania predložená. Išlo o hromadnú pripomienku, na ktorej sa podieľali zástupcovia Občianskej konzervatívnej strany, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika a inštitútu INESS, občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie. Okrem toho skupina mimovládnych organizácií na čele s VIA IURIS predložila druhú hromadnú pripomienku, v ktorej namietala veľmi podobné veci ako my. Uskutočnilo sa rozporové konanie, ktoré vyzeralo nádejne, teda že zástupcovia ministerstva počúvajú naše argumenty a sú ochotní im vyjsť v ústrety, ale, bohužiaľ, do toho finálneho návrhu sa to premietlo len minimálne.
A teraz k tým, k tým namietaným problémom. Začnem porušovaním legislatívnych pravidiel a skracovaním legislatívneho procesu, čo je niečo, čo táto vláda nadužíva pri každej možnej príležitosti. K tomuto návrhu zákona našťastie bolo medzirezortné pripomienkové konanie a medzirezortné pripomienkové konanie bolo skrátené z pätnástich pracovných dní, ako to predpokladajú legislatívne pravidlá vlády, na sedem pracovných dní, hoci na to skrátenie neboli, neexistovali reálne dôvody. Teraz parlament rokuje o vládnom návrhu zákona opäť v skrátenom legislatívnom konaní, hoci na to skrátenie nie sú reálne dôvody. A zaujímavé je, že tie dôvody sa menili. Iné dôvody boli ako ťažiskové uvádzané vo fáze skrátenia medzirezortného pripomienkového konania, keď tým dôvodom mal byť najmä transpozičný deficit, teraz tá hlavná argumentácia je, že hrozia štátu značné hospodárske škody.
Ten transpozičný deficit nesedí z dôvodu, že nie sme v takej fáze konania o možnom porušení, porušení práva EÚ alebo našich záväzkov transponovať príslušnú smernicu, že, že by, že by bolo nevyhnutné postupovať či už skrátením pripomienkového konania, alebo teda skrátením legislatívneho procesu na pôde Národnej rady.
Ministerstvo uvádzalo ako dôvod skrátenia lehoty pre medzirezortné pripomienkové konanie nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, pričom ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2021/1187 zo 7. júla 2021 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Je pravda, že podľa čl. 11 zmienenej smernice mali členské štáty určený čas transponovať smernicu 10. augusta 2023, pričom 27. septembra 2023 adresovala Európska komisia Slovensku formálnu výzvu podľa čl. 258 až 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čím sa do úvodnej fázy dostalo konanie o porušení práva EÚ. V tejto fáze konania o porušení práva EÚ má Slovensko dostatočný čas na to, aby reagovalo, a keďže dosiaľ nedošlo v rámci konania k zaslaniu odôvodneného stanoviska Komisie, nebol to dostatočný dôvod na urýchľovanie medzirezortného pripomienkového konania.
Teraz sa argumentuje, keď sa vec dostala, dostala do parlamentu, sa argumentuje tým, že hrozia značné hospodárske škody štátu. Vec, alebo problémy s rýchlosťou konaní, ktoré tu pretrvávajú roky, údajne hrozia značné hospodárske škody štátu, keby sa legislatívny proces v súlade s pravidlami, ktoré majú byť, natiahol o pár týždňov, maximálne mesiacov. Je to zjavný nezmysel. Určite to od nás nechce Európska únia. Určite nechce Európska únia, aby sme takto dôležité zmeny legislatívy prerokúvali, porušujúc legislatívne pravidlá, v skrátenom legislatívnom konaní, bez dostatočnej odbornej diskusie, bez vydiskutovania si všetkých vecí, a určite ani značné hospodárske škody z toho nevzniknú.
Chcel by som poukázať aj na, na, na to, že ako je to naozaj s tou naliehavosťou. Návrh na skrátené legislatívne konanie, návrh na, aj návrh zákona boli doručené do parlamentu začiatkom marca. Nerokovalo sa o nich v skrátenom legislatívnom konaní v marci a Národná rada si dala prestávku, aby nerušene mohla prebiehať prezidentská kampaň pána predsedu Národnej rady Pellegriniho. Takže zrazu to nebolo až také naliehavé a zákon, o ktorom vláda tvrdila, že sú dôvody pre skrátené legislatívne konanie, tvrdila to začiatkom marca, tak počkal do polky, do polky, do polky apríla. Rovnako to dokazuje, že neboli dôvody pre skracovanie ani toho medzirezortného pripomienkového konania, lebo keby netrvalo sedem pracovných dní, ale pätnásť pracovných dní, keď reálne sa začne o tom návrhu alebo začalo o tom návrhu rokovať včera, tak by bol dostatočný priestor, aby bolo štandardné, nie umelo skracované medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré by trvalo 15 pracovných dní, potom by prebehli rozporové konania, vyhodnotilo by sa to, o návrhu by rokovala legislatívna rada vlády, čo sa tiež nestalo, o návrhu by rokovala tripartita, čo sa tiež nestalo, a dostalo by sa to na, na, na túto schôdzu, kedy by sa dalo o tom normálne rokovať. Čiže tá naliehavosť je zjavný nezmysel. Alebo potom pokoj pre prezidentskú kampaň bol dôležitejší ako tie hroziace hospodárske škody.
No a čo by sa stalo, keby sme o tom návrhu rokovali teraz bez skráteného legislatívneho konania? Tak na tejto schôdzi by si ho vládna väčšina schválila v prvom čítaní, potom by prebehlo normálne druhé čítanie vo výboroch, kde by sa dalo podrobne o tom návrhu diskutovať, nebolo by to rokovanie výborov, kde v priebehu jednej obednej pauzy rokuje, bude rokovať päť alebo šesť výborov, ktoré sú navrhnuté. Na júnovej schôdzi by bol zákon schválený v druhom a treťom čítaní a keby ho aj pani prezidentka vetovala, tak ešte na júnovej schôdzi by sa dalo to veto prelomiť a mohol byť zákon účinný povedzme, ak by to veľmi ponáhľalo, tak prvého júla.
Ak ideme skráteným legislatívnym konaním, mám takú, taký pocit, že by aj toto mohol byť jeden z tých zákonov, ktoré bude pani prezidentka vetovať, a vy to veto prelomíte, tak ten zákon bude účinný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, čo ako tak počítam, bude niekedy začiatkom mája.
Takže rozdiel je dva mesiace. Kvôli dvom mesiacom tvrdíte, že by vznikli nejaké závažné hospodárske škody štátu. Mohli by ste to urobiť normálne, tak ako sa to má, tak ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady. Ale nie, musí to byť, musí to byť v skrátenom. Nemyslím si, že tie dva mesiace stoja za to.
Druhý okruh problémov. Návrh zákona predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv vlastníkov dotknutých nehnuteľností, pozemkov a stavieb, ktoré, ktorých sa má tá strategická investícia týkať, na ktorých má byť postavená, alebo, alebo susedných pozemkov a stavieb. Ide o veci, ako je vznik predkupného práva zaradením medzi strategické investície, umožnenie vstupu na susedné pozemky v rámci prípravy, prípravy strategickej investície, automatický zánik práv tretích osôb k dotknutým nehnuteľnostiam, zavedenie inštitútu predbežnej držby alebo umožnenie získania alebo preukázania vlastníckych práv k pozemkom nie už k stavebnému konaniu, ale až v kolaudačnom konaní.
Aby nedošlo k nedorozumeniu, ja netvrdím, že, že nie je možné zasiahnuť nijakým spôsobom do, do vlastníckych práv, napríklad pri takýchto investíciách, ale na to, ako sa má zasahovať, máme ústavné vymedzenie v čl. 20 ods. 4, ktoré hovorí o tom, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Zásadný problém je, že tie zásahy, ktoré sú tu navrhované, sú naozaj primerané. A je pravda, že takéto inštitúty existujú samostatne alebo v kombinácii v rôznych iných parciálnych zákonoch. Tu sa však má, má, majú koncentrovať do jedného zákona všetky a naozaj je otázka, že či to, či to zodpovedá tomu vymedzeniu, o ktorom hovorí čl. 20 ods. 4 ústavy. A pochybnosť o tom má aj sekcia vládnej legislatívy, ktorá pred rokovaním vlády, keďže to nešlo na legislatívnu radu vlády, vo svojom stanovisku uviedla: "Niektorými navrhovanými úpravami môže dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ako aj k zásahu do procesných práv vlastníkov, a tým aj k narušeniu právnej istoty."
Tu by som si dovolil poukázať aj na to, že sekcia vládnej legislatívy tvrdí, že návrh zákona je podľa predkladateľa v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Čiže sekcia vládnej legislatívy nekonštatuje, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, konštatuje, že návrh zákona je podľa predkladateľa v súlade s Ústavou Slovenskej, Slovenskej republiky.
Je, je teda dobré, že pánom spravodajcom je tu pán poslanec Vážny, ktorý bol ministrom dopravy v čase prvej vlády Roberta Fica a bol to on, ktorý priniesol a presadil podobný zákon, ktorý sa týkal výstavby diaľnic, bol to zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic pre motorové vozidlá, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, a tento zákon umožnil stavať diaľnice, začať stavať diaľnice na nevyvlastnených pozemkoch. Ten zákon bol protiústavný. Tvrdili to všetci, ktorí sa k nemu vyjadrovali v čase jeho schvaľovania. Ja som presvedčený, že o tom, o tom vedela aj vláda, že je to protiústavné, a Ústavný súd to neskôr konštatoval a konštatoval nesúlad s ústavou.
No a prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, lebo v roku 2007 bol tento zákon prijatý, a to hlavné odôvodnenie bolo, že Robert Fico chcel dostavať diaľnicu z Bratislavy do Košíc do roku 2010. Rok 2010 uplynul, sme v roku 2024. Väčšinu, drvivú väčšinu z toho volebného, z toho, z toho obdobia vládol SMER alebo vlády vedené SMER-om, napriek tomu diaľnica z Bratislavy do Košíc ešte stále dokončená nie je, ale v roku 2007 to bol dôvod pre to, aby vláda SMER-u, prvá vláda SMER-u, prvá vláda Roberta Fica presadila protiústavný zákon, ktorým sa zasiahlo do vlastníckych práv. Teraz idete robiť niečo podobné. Či je to protiústavné, to uvidíme, lebo, lebo predpokladám, že tento návrh alebo tento zákon, keď bude schválený, sa tiež môže dostať na Ústavný súd, aby posúdil, či je, alebo nie je v súlade s ústavou.
Tretí okruh problémov sa týka procesov a rôznych konaní a oslabovania práv účastníkov, účastníkov týchto konaní. V dôvodovej správe sa to tak ako pekne nazýva, že povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných procesov, že ich je potrebné, potrebné urýchliť, že treba skrátiť lehoty v povoľovacích konaniach a vylúčiť, vylúčiť v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov. No, týka sa to, ako som spomenul, rôznych procesov, vyvlastňovací, proces vyvlastnenia, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, EIA, územné konanie, stavebné konanie. Ide o skrátenie lehôt, niekedy, niekedy neprimerané, a ide napríklad o vypustenie opravných, opravných prostriedkov. Vylučuje sa v niektorých prípadoch možnosť odvolania a ten spôsob, akým argumentuje ministerstvo alebo akým argumentoval vo fáze pripomienkového konania, je, že veď procesná obrana vlastníkov vyvlastňovanej nehnuteľnosti je daná možnosťou podania mimoriadnych opravných prostriedkov a možnosťou podania správnej žaloby, pričom možnosť priznať odkladný účinok nebude vylúčená. Čiže zoberieme síce účastníkom konaní možnosť podať riadny opravný prostriedok, ale to nevylúči, že, že, že budú môcť podať mimoriadny opravný prostriedok, alebo že budú môcť podať správnu, správnu žalobu, ale už sa bude stavať.
Som presvedčený, že ak bude zákon schválený v tej podobe, ako je navrhnutý, a teda priestor pre nejaké úpravy tam už asi nebude, tak to bude opatrenie, ktoré bude poškodzovať vlastníkov dotknutých nehnuteľností aj všetkých, všetkých účastníkov rôznych, rôznych konaní. A opäť na to upozorňuje aj sekcia vládnej, vládnej legislatívy, keď poukazuje na to, že, že k tomu narušeniu právnej istoty by mohlo prísť skrátením lehôt a nemožnosťou podať odvolanie proti niektorým rozhodnutiam, pri ktorých právne predpisy upravujúce predmetnú oblasť podanie odvolania umožňujú.
Posledný, štvrtý okruh sa týka verejného obstarávania. Údajne je, je verejné obstarávanie problém, a teda problém sa má vyriešiť tak, že sa obmedzí kontrola verejného obstarávania, konkrétne sa má pre strategické investície vypustiť inštitút žiadosti o nápravu pre zadávanie zákaziek týkajúcich sa strategických investícií a obmedziť podávanie námietok proti podmienkam súťaže sa má skrátiť lehota na, na desať dní. Pritom revízne postupy sú najdôležitejší nástroj korektnosti alebo kontroly korektnosti verejného obstarávania, pretože sa na ňom podieľajú subjekty, ktoré sa podieľajú na hospodárskej súťaži, najlepšie rozumejú tomu, čo sa obstaráva, kde sú tam problémy, čo je chybne zadefinované v tých podmienkach, čo môže byť šité na mieru niektorému, niektorému záujemcovi. A v konečnom dôsledku tie žiadosti o nápravu môžu, naopak, urýchliť proces verejného obstarávania, nakoľko v prípade, že tie súťaže neboli na podnet záujemcu opravené, môžu byť neskôr zrušené z dôvodu porušenia zákona, ktoré malo a mohlo byť, mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Čiže veľmi zjednodušene povedané, ak oslabíme revízne procesy vo verejnom obstarávaní, tak následkom bude, že nebude, že to bude rýchlejšie, reálne následkom bude, že sa bude obstarávať drahšie, že, že kvalita bude nižšia, že sa obmedzí hospodárska súťaž a, samozrejme, vytvorí sa priestor, vytvorí sa priestor pre korupciu a pre to, aby zákazky boli šité na mieru vopred vybranému záujemcovi.
A, samozrejme, že všetky tieto veci, alebo nie všetky, veľká časť z nich sa deje aj na iných frontoch a nielen vo vzťahu k strategickým investíciám, budeme rokovať o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa netýka len strategických investícií, ale ide presne týmto istým smerom. Budeme rokovať alebo už rokujeme o novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá ide tiež presne týmto, týmto smerom, oslabovanie procesných práv účastníkov konania a korektnosti normálneho priebehu.
Úplne na záver by som rád zacitoval zo stanoviska sekcie vládnej legislatívy k tomu návrhu zákona vo fáze, keď, keď išiel do vlády, a okrem teda desiatok legislatívno-technických pripomienok, ktoré, áno, to sa tak stáva, že, že sekcia vládnej legislatívy tam nájde kopu legislatívno-technických nedostatkov a potom to v normálnom pripomienkovom konaní tam ešte nejaké nájde aj parlamentná legislatíva, ale v tomto prípade až som bol prekvapený, aké zásadné boli nie tie legislatívno-technické, ale vecné pripomienky sekcie legislatívy k tomuto návrhu zákona.
Sekcia vládnej legislatívy v súvislosti s predloženým návrhom zákona upozorňuje, že:
Po prvé, nie je dostatočne zrejmý a vymedzený vzťah k niektorým zákonom upravujúcim obdobnú problematiku z hľadiska systematiky, ich hierarchie a vzájomného prepojenia. Ide predovšetkým o zákon č. 371/2021 o významných investíciách, ktorý tiež obsahuje osobitný postup v prípade investícií, o ktorých rozhodne vláda Slovenskej republiky, že sú vo verejnom záujme.
Po druhé, vecná problematika obsiahnutá v čl. 1, ako napríklad otázka stavebného konania a proces vyvlastnenia, sa javia ako nepriama novela osobitných zákonov upravujúcich tieto oblasti. Dovolím si pripomenúť, že nepriama novela, novelizácia je zakázaná.
Po tretie, niektorými navrhovanými úpravami môže dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ako aj k zásahu do procesných práv vlastníkov, a tým aj k narušeniu právnej istoty. Ide najmä o skrátenie lehôt a nemožnosť podať odvolanie proti niektorým rozhodnutiam, pri ktorých platné právne predpisy upravujúce predmetnú oblasť podanie odvolania umožňujú.
Po štvrté, návrh zákona umožňuje vláde Slovenskej republiky rozhodnúť, že v konaniach týkajúcich sa strategických investícií bude príslušný na rozhodovanie orgán verejnej moci určený vládou Slovenskej republiky. Zároveň tieto orgány budú môcť prerušiť akékoľvek iné pred nimi prebiehajúce konania, ktorých predmetom nie je strategická investícia. Môže takto dôjsť k nedodržaniu zákonných lehôt a k následnému vzniku škôd účastníkov ich konaní.
Po piate, poukazujeme na skutočnosť, že vzhľadom na rozsah a závažnosť navrhovaných zmien je ich odôvodnenie v osobitnej časti dôvodovej správy nedostatočné už aj s prihliadnutím na niektoré vágne ustanovenia návrhu zákona.
To nehovorím ja, to hovorí sekcia vládnej legislatívy vlády Roberta Fica a hovorí veľmi podobné veci, ako sme my hovorili v hromadných pripomienkach a ako predpokladám, že opozícia bude hovoriť v rámci rozpravy k tomuto návrhu zákona. Vzhľadom na to, čo som povedal, si myslím, že jediný spôsob, ako sa postaviť k tomuto návrhu zákona, je hlasovať proti.
Ďakujem.