12. schôdza

Ďakujem, chcem tiež pár slov záverom povedať k ukončenej rozprave.
Odznelo tu, že znižuje sa týmto návrhom zákona zo 100 mil. na 50 mil. a že sa tam môžu vnášať aj subjekty, ktoré sú sčasti súkromné a sčasti štátne alebo verejno-súkromné partnerstvo, treba to ale vnímať tak, že kto je pripravený, ten vyhráva. To znamená, týmto opatrením sa významne rozšíri zásobník projektov, ale nikde nie je napísané, že tie projekty sa budú v takomto režime aj realizovať. To znamená, vláda určite má tú koncovku v tom, že posúdi tú národohospodársku dôležitosť a vyberie, alebo nevyberie ten-ktorý projekt za strategickú investíciu. Takže vnímajte to tak, že je to gesto na rozšírenie projektov, pretože tých projektov nikdy nie je dosť a kto je pripravený, ten vie vyčerpať aj eurofondy, a kto je pripravený, ten vie aj stavať.
Ďalšie, čo sa chcem zmieniť ohľadne čl. 13 a úradu pre územné plánovanie, súvis vidím skôr v tej rýchlosti, ktorou to treba riešiť, pretože naozaj vznikajú na tomto úrade značné národohospodárske škody takýmto, v úvodzovkách, šafárením tohto úradu, a preto treba rýchlo prijať tieto opatrenia v skrátenom legislatívnom konaní, a preto aj bol vsunutý tento návrh do predmetného zákona.
Ďalej, v rozprave veľakrát zaznelo, že treba vyváženú polohu pri ochrane vlastníckych práv medzi vyvlastňovacím orgánom a vyvlastňovaním. Verte mi, určite je túžbou navrhovateľa urobiť vyváženú polohu, ale táto vyvážená poloha nefunguje, a to nie je len na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách okolitých, alebo aj v Európe, všade. Jednoducho veľa z vás hovorí, že zrýchliť chceme, ale urobte to inak. Neexistuje iná cesta urobiť to inak, pretože ak chceme zrýchliť, tak musíme dať taký akcent, ako je tu pripravený na vyvlastňovacie konanie, lebo inak sa naozaj nepohneme z miesta. A takýto akcent na vyvlastňovacie konanie, samozrejme, rieši v neposlednom rade aj špekulatívne konanie pri nehnuteľnostiach. Čiže vyvážená poloha neexistuje, preto treba väčšie ramená štátu, ktoré sú definované v tomto návrhu zákona.
Posledné, čo chcem spomenúť, že určite sa tu nejedná o rozpor v úrade v predkladaní zákona ohľadne úradu verejného obstarávania a podpredsedu pre stratégie, pretože ten zákon, ktorý bude prekladať poslanec, minister Raši, ktorý, myslím, že 26. bod tohto programu, programu tejto schôdze, ide riadnym konaním. A tieto návrhy, ktoré sa týkajú úradu verejného obstarávania, musia byť súčasťou tohto, pretože to bude o dva, možno o tri mesiace skôr a musí to byť zohraté, inak nám to nebude fungovať. Takže nemôže sa čakať na zákon, ktorý predkladá minister Raši, pretože je tu jasný súvis s týmto zákonom o strategických investíciách.
Posledné, čo chcem povedať, že dám na základe požiadavky pána poslanca Dostála hlasovať osobne (osobitne, pozn. red.) o bodoch 1, 3, 4, 5 a tiež o bode 31, samozrejme, po hlasovaní o spoločnej správe.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne, tak ako som avizoval na výjazdovom rokovaní vlády v Michalovciach, v skrátenom legislatívnom konaní prekladáme novelu zákona o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, kde vlastne reagujeme na dve veci.
Prvá, sú skúsenosti s poskytovaním humanitárnej pomoci obciam alebo občanom obcí postihnutým zemetrasením. Doteraz tá humanitárna pomoc pre fyzické osoby, a teda pre domácnosti fungovala tak, že maximálne bolo možné poskytnúť príspevok fyzickej osobe, a teda domácnosti, vo výške 800 eur, a to len raz za kalendárny rok. Práve tie skúsenosti z obcí na východnom Slovensku po ničivom zemetrasení ukázali, že takto poskytovaná humanitárna pomoc nie je dostatočne vysoká a zároveň aj nie je dostatočne efektívna.
Preto sme sa rozhodli touto novelou zákona zvýšiť príspevok humanitárnej pomoci na maximálnu hranicu 1 500 eur a zároveň zavádzame možnosť opakovane poskytnúť tento príspevok v jednom kalendárnom roku, maximálne však, samozrejme, dvakrát. Čiže vieme maximálne poskytnúť humanitárny príspevok do výšky 3 000 eur v jednom kalendárnom roku, a to dokonca aj v prípadoch, že sa humanitárne situácie, živelné pohromy, katastrofy opakujú v tej istej oblasti a v tom istom regióne. Ako som už povedal, aj toto sa na Slovensku stalo.
Tá druhá vec, na ktorú reagujeme, je situácia týkajúci sa, týkajúce sa bezpečných ženských domov. Máme ich na Slovensku 13 a poskytujú útočište, služby právne, psychologické, ako aj ďalšie, práve ženám, ktoré sú vystavené domácemu násiliu, a nielen ženám, ale, samozrejme, aj ich deťom. Čiže týraným ženám a týraným deťom, ktoré sa potom ukrývajú pred týmito násilníkmi aj v týchto domoch. Sú financované rôznymi spôsobmi, ale najmä využívali takzvaný nórsky finančný mechanizmus, ktorý už nie je možné v tejto chvíli použiť, a preto sa na nás obrátili, tieto organizácie, aby sme čo najrýchlejšie zareagovali, a preto aj reagujeme skráteným legislatívnym konaním.
No a v tomto, v tejto novele zákona vlastne zvyšujeme limit v jednom z týchto dotačných kritérií, ktoré tento, táto novela zákona obsahuje. Respektíve, aby som bol presnejší, dotačných tituloch. Dotačný titul určený na, práve na pomoc obetiam domáceho násilia doteraz obsahoval maximálnu hranicu 20-tisíc eur a my zvyšujeme túto maximálnu hranicu na 150-tisíc eur. Tým pádom okamžite týmto bezpečným ženským domom pomáhame, už do konca tohto roka by mali od štátu dostať 700-tisíc eur a tým pádom môžu fungovať ďalej. Samozrejme, tým, že pomáhame tým domom, pomáhame tým týraným ženám a týraným deťom. Práve o to, o to tu ide.
Takže viem, že sa tento zákon dobre vyvíja aj na výboroch aj, aj v pléne a očakávam teda aj po reakcii kolegýň z opozície veľkú podporu tomuto návrhu zákona, preto vopred za to ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, pod tlačou 264a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením 208 z 18. apríla tohto roku pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť dňa 18. apríla 2024 výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Ústavnoprávny výbor o predmetnom návrhu nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Z uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňovacieho návrhu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 36 z 18. apríla tohto roku. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Hlasovanie odporúčam nie v stredu, ale vo štvrtok o jedenástej hodine vzhľadom na to, že deň predtým je predkladateľ na zahraničnej ceste. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, v prvom rade chcem povedať, že ma teda mrzí, že keďže som sa ešte pred piatimi hodinami prihlásila do rozpravy, tak sa nestihlo hlasovanie o tomto zákone, naozaj to nebol zámer, ale takto to teda časovo vyšlo. Myslím si však, že je dôležité k tomuto, k tomuto zákonu vystúpiť aj za klub Progresívne Slovensko a na úvod rovno poviem, že podporujeme tento návrh, minimálne tak ako je teraz uvedený v prvom čítaní, nepredpokladám tam nejaké zásadné zmeny v druhom čítaní, budeme, budeme to ďalej sledovať. Ale zároveň vnímam, že tento zákon je v kontexte aj ďalších návrhov, o ktorých budeme rokovať na tejto schôdzi, nejakým spôsobom dôležitý alebo v súvislosti, a na to by som chcela, na to by som chcela poukázať.
Dôvod, prečo teda podporujeme tento návrh, je ten, že si uvedomujeme, že je to nejaká cielená pomoc pre veľmi zraniteľnú skupinu, naozaj hovoríme o deťoch so zdravotným postihnutím, o deťoch s duševnými poruchami alebo teda s postihnutím aj či už, či už telesným alebo psychickým, ktoré sú umiestnené v centrách pre deti a rodiny, kedy sa im hovorili detské domovy, a tam sú umiestnené v špecializovaných skupinách, keďže si vyžadujú starostlivosť navyše a teraz aj tým domovom dáme tie financie navyše.
Uvedomujeme si, že keď už sa dieťa do tejto situácie dostane, tak je potrebné, aby potom tí, ktorí sa oňho starajú, na to mali aj tie financie. Zároveň by som však chcela veľmi jasne zdôrazniť, že to, že dieťa s takýmto postihnutím je umiestnené v špecializovanej skupine v detskom domove, by mala byť naozaj až posledná z viacerých možností, a preto by som si dovolila využiť tento čas a upriamiť pozornosť aj tohto pléna na rôzne kroky a opatrenia, ktoré by sme ako štát mali urobiť, aby sme tomu predišli, aby čo najmenej detí s ťažkým postihnutím končilo v špecializovaných skupinách v detských domovoch, aby čo najviac z nich mohlo zostať vo svojej pôvodnej rodine, biologickej rodine, prípadne keď už nastane tá situácia, že teda rodina sa o nich nevie starať, tak aby v rámci aj filozofie deinštitucionalizácie v prvom rade išli do profesionálnej rodiny a iba keď naozaj ani táto možnosť z nejakého dôvodu sa neuskutoční, tak až potom aby, aby boli umiestnené v detských domovoch a ešte teda tá posledná možnosť sú tie špecializované skupiny.
A, žiaľ, teda som presvedčená, že ako štát nerobíme dosť pre tie rodiny nato, aby sa o tieto deti vedeli plnohodnotne starať. A aj na tejto schôdzi okrem tohto návrhu, a veľmi sa teším, že je to v konečnom dôsledku vládny návrh, aj keď prvotná iniciatíva prišla od poslankyne Marcinkovej, ale práve na tejto schôdzi sú aj ďalšie opozičné návrhy, aj dva, ktoré vychádzajú z klubu Progresívne Slovensko, aj minimálne jeden z klubu KDH, ktoré adresujú niektoré tie problémy, ktorým rodiny čelia a ktoré môžu pomôcť k tomu, aby deti nekončili v detských domovoch a myslím si, že je teda ešte toho oveľa viac, čo by sme mali, čo by sme mali urobiť. Spomeniem aspoň pár takýchto vecí, lebo, ešte aby som to upresnila.
V súčasnosti podľa štatistík priamo z ministerstva sociálnych vecí u detí, ktoré majú zdravotné postihnutie, je asi dvojnásobná šanca, že skončia v detskom domove oproti deťom bez postihnutia. A chápeme asi nejakým spôsobom ľudsky, že naozaj je to pre tie rodiny, kde sa také dieťa narodí, oveľa ťažšie sa o to dieťa starať a skúsme sa preto pozrieť na to, že čo vieme ako štát pre tie deti urobiť. Vieme aj všetci, určite nás všetkých zasiahla, čo sme tu, tragédia, ktorá sa udiala pred, pred pár týždňami na Liptove, kedy mama práve takto ťažko postihnutého dieťaťa už to psychicky nezvládla a aj spolu so svojím dieťaťom sa hodila pod vlak. A aj vtedy sme upozorňovali na to, že je to isté memento pre našu spoločnosť, že nerobíme, že tieto rodiny nemajú dostatočnú podporu.
Jedna teda z kľúčových vecí, na ktoré sa potrebujeme zamerať, je odľahčovacia služba, o ktorej sa aj vtedy veľa hovorilo, a odľahčovacia služba aj v kontexte, samozrejme, hlavne tých biologických rodín alebo primárnych rodín, kde to dieťa vyrastá, ale myslím si, že o kontexte odľahčovacej služby by sme sa mali baviť aj práve pri tých profesionálnych rodinách, aby sme podporili aj to, že to dieťa, keď aj je vyňaté z rodiny, tak aby sa dostalo do profesionálnej rodiny.
Ďalším, ďalšia veľká oblasť je opatrovateľský príspevok. A v tomto oceňujeme iniciatívu KDH, ktorá práve na tento, na túto schôdzu predkladá návrh, aby sa zjednodušil ten súbeh opatrovateľského príspevku s platom, pretože naozaj sú ženy, ktoré, povedzme, vedia si zarobiť aj prácou z domu, ale momentálne vlastne je to taká nejaká dilema finančná, keďže pokiaľ do, ich plat prekročí určitú hranicu, tak už, už to neni, už im je ten opatrovateľský príspevok odňatý.
Ďalšia veľká oblasť je v školstve, ja teraz som zo školského prostredia, čiže tam, tam tie problémy naozaj poznám pomerne dôkladne a aj na túto schôdzu som predložila návrh, ktorý zlepší to, aby sa školy vedeli pripraviť na dieťa so zdravotným znevýhodnením pri tých spádových školách, ale, žiaľ, my dokonca vidíme, že ani tie špeciálne školy často nie sú pripravené na deti s naozaj ťažšími postihnutiami. Ako jeden taký až absurdný príklad z praxe, ktorý mi nedávno hovorila jedna špeciálna pedagogička, ktorá spolupracuje s rodinami, keď špeciálna škola prijímala dieťa na vozíku a očakávali, že to dieťa bude mať iný vozík navonok a iný vozík do interiéru. To ako keby akože paralela s prezuvkami, no tak ale neni to také náročné kúpiť dieťaťu do školy prezuvky ako keď vyslovene a špeciálna škola vyžaduje, aby, aby bol samostatný vozík.
Celá, samozrejme, veľká oblasť kompenzačných pomôcok, vidíme to na tých rodinách, veď mnohí sa s nimi stretávame, že v konečnom dôsledku sú často závislí od toho, že si zakladajú vlastné občianske združenia a, s prepáčením, často až žobronia o dve percentá, aby vôbec vedeli svojim postihnutým rodinným členom zabezpečiť základné pomôcky, presne ako sú vozíky, ako sú nastavovateľné postele a všetko ďalšie, čo, čo ten človek potrebuje.
A všetky tieto veci, tak ako sa týkajú, ako som aj spomenula, ako sa týkajú bežných rodín, tak podobné problémy sa prenášajú do tých profesionálnych rodín. Pretože vieme aj dneska zo štatistík, že tieto deti, keď už im nezabezpečí tú starostlivosť ich rodina, tak veľmi často vlastne sa dostanú do detského domova a ani sa im nepodarí, aby boli umiestnené do profesionálnych rodín, napriek tomu, že zákon veľmi jasne hovorí, že to musí byť tá prioritná, prioritná voľba. A teda som presvedčená, že keby sa viaceré tieto problémy podarilo zmierniť, keby sa podarila väčšia podpora pre rodiny, ktoré majú dieťa alebo teda člena so zdravotným znevýhodnením, tak potom by aj menej sa ich dostalo až do tej hraničnej situácie, že to dieťa, dieťa skončí v detskom domove.
Čiže aby som to zhrnula, áno, uvedomujeme si, že keď už taká situácia nastane, tak je dôležité tie detské domovy v tomto aj finančne podporiť, a preto aj podporujeme tento návrh, ale zároveň by som chcela apelovať na to, aby sme naozaj aj ako Národná rada dbali na to, že vytvárame prevenciu takýchto prípadov, že podporujeme tie rodiny ešte kým je to dieťa v rodine a verím, že tak ako my tuto z opozície podporujeme vládny návrh a tak ako sa vedela opozičná poslankyňa dohodnúť s predstaviteľom vlády, tak verím, že aj pri iných návrhoch, kde naozaj ide o pomoc konkrétnej skupine občanov, tak že bude možné hľadať dialóg aj nadstranícky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, že prichádza táto pomoc, pretože je naozaj veľmi potrebná, ale zároveň však musím potvrdiť slová mojej kolegyne, že my musíme naozaj oveľa viac začať vnímať a podporovať rodiny aj ľudí, ktorých sa zdravotné znevýhodnenie týka. Na Slovensku sme, žiaľ, v mnohých oblastiach roky pozadu. Nebudem zachádzať do toho, že kto je na vine, ale chcem skutočne poprosiť pána ministra aj zodpovedných ľudí, aby otvorili oči, aj srdcia, aj pokladnicu a začali tieto problémy naozaj riešiť. Potrebujeme otvoriť mnohé otázky, ktoré sa týkajú problémov ľudí so zdravotným znevýhodním.
Prvé, čo potrebujeme, je scitlivenie našej spoločnosti, aby bola rešpektujúcejšia a vnímavejšia a myslím, že naozaj treba začať najmä u politikov a političiek. Nemôžeme v tom už ďalej nechávať ľudí, ktorých sa týka zdravotné znevýhodnenie, aby v tom boli sami a cítili sa naozaj, že sú na okraji našej spoločnosti. My v Progresívnom Slovensku urobíme maximum a naozaj podávame pomocnú ruku, ale potrebujeme vidieť, že vláda a teda aj ministerstvo zodpovedné to berú vážne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade sa chcem poďakovať opozičným stranám, pani poslankyniam za to, že podporia tento dobrý zákon a nechcem byť naozaj patetický, lebo som muž, ale chcem tu povedať, že ak si niekto z vás myslí, alebo ľudí na Slovensku, že zrovna ten jeho problém je ten najväčší, tak nech sa ide pozrieť do takého centra pre deti a rodiny, ktoré sa starajú o takéto zdravotne znevýhodnené deti, a potom možno usúdi, že ten jeho problém nie je až taký veľký. Ja po týchto centrách chodím a musím sa vám tu priznať napriek tomu, že som muž, že síce je to smutný pohľad, ale na druhej strane veľmi pozitívna energia, keď vidíte, ako tie deti sú vďačné za všetko, čo im je poskytované. Logicky chceme pomôcť tým centrám, akreditovaným centrám, neštátnym centrám s finančnými prostriedkami, aby sa naozaj postarali o tie zdravotne znevýhodnené deti, lebo tie náklady sú, samozrejme, vyššie.
Pani poslankyňa, vy ste vyzvali mňa ako ministra, aby som otvoril srdce a pokladnicu, ale ja už ju otváram, aj to srdce, aj pokladnicu, pretože asi ste zaznamenali, že sme okamžite na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny reagovali na to obrovské nešťastie, ktoré sa stalo v okrese Liptovský Mikuláš, keď matka so zdravotne znevýhodneným dieťaťom skočila pod vlak a ukončila život svoj aj toho dieťaťa. A zvolali sme okrúhly stôl za prítomnosti všetkých zainteresovaných strán. A nebol to stôl, kde sme si zjedli chlebíček a nič nepriniesli. Predstavili sme okamžite štyri opatrenia, s ktorými chceme prísť a ktoré už dávame do legislatívy, a to je práve tá pomoc, lebo máte úplnú pravdu, že to zdravotne znevýhodnené dieťa by malo skončiť v centre pre deti a rodiny až ako, aby to bola až ako posledná možnosť, až naposledy, súhlasím. Dokonca nielen zdravotne znevýhodnené dieťa, aj zdravé dieťa. Ja keď sa na tie deti tam pozerám v tých centrách, tak poviem, že tieto deti potrestal osud dvakrát. Po prvé, majú podlomené zdravie a, teda po prvé, majú podlomené zdravie a po druhé, ešte ich aj opustil niekto.
Takže na tom okrúhlom stole boli jasné závery a môžem vám to tu aj zopakovať, že okamžite sme rozhodli o zdvojnásobení príplatku k príspevku na opatrovanie, pretože mnohí možno ani nevedia, veď nie každý sa tu venuje sociálnej oblasti, že je opatrovateľský príspevok, ale v prípade, že ten opatrovateľský príspevok slúži na opatrovanie zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa, je tam ešte príplatok. Tak ten sa zdvojnásobí zo sto na dvesto eur. To je záver, toto sme už dali do prípravy legislatívy, takto to bude.
Áno, pochopili sme aj pri tom probléme v Liptovskom Mikuláši, že je tu obrovský problém s odľahčovacou službou. Ale treba pripomenúť, že je to kompetencia miest a obcí. Len štát sa nemusí len tak pozerať a povedať, no tak však mestá a obce to majú, tak nech sa s tým vysporiadajú. Vieme dobre, že mestá a obce trpia finančnými suchotami, resp. problémami, tak opäť sme podali po tom okrúhlom stole pomocnú ruku a okamžite pripravujeme národný projekt z eurofondov, kde chceme zafinancovať tú odľahčovaciu službu tak, aby naozaj bola konečne funkčná.
Pripravený je aj projekt z eurofondov včasnej intervencie, kde chceme vlastne navýšiť počet pracovníkov včasnej intervencie. No a je už aj rozbehnutý projekt poradní, rodinných poradní. Máme už pilot, päť poradní takýchto vlastne funguje a chceme tak ich zaviesť spolu 46, podobne ako je úradov práce, ale nebudú fungovať pod úradom práce, budú to samostatné poradne, do ktorých môže každý, kto bude potrebovať psychologickú alebo právnu pomoc, ich vyhľadať.
To sú hneď štyri opatrenia, ktoré boli prijaté po tom okrúhlom stole, takže nezaháľame, pracujeme a máme otvorené srdcia i pokladnice. A ešte raz ďakujem pekne za to, že tento zákon podporíte.

Ďakujem za slovo.
Takže, o tomto zákone sa hovorilo veľmi veľa a ja som si dôkladne naštudoval pripomienky Fondu na podporu umenia. Musím, bohužiaľ, konštatovať, že veľmi veľa z toho, čo odznelo, nebolo pravda, nechcem povedať priamo, že to bola hrubá demagógia, ale realita je troška iná, ako sa prezentuje. Chcem zdôrazniť, že s pánom Špotákom som minimálne trikrát mal stretnutia, áno, ešte v čase, kedy som nebol poslanec, ale keďže dvadsať rokov robím v brandži a od roku ´17 mám tu česť alebo nečesť byť žiadateľom nie ako osoba, to zdôrazňujem, nikdy v živote som nežiadal grant na seba ako autora, mám osem kníh, ani jedna z nich nebola podporená z Fondu na podporu umenia, pretože vždycky to robili iní vydavatelia, sám seba som nikdy nevydával, a tí vydavatelia to vydali aj bez podpory jednoducho preto, lebo sa im zdalo, že tie knihy nepotrebujú podporu, budú dostatočne atraktívne aj bez toho. Takže rozhodne to nie je, že moja iniciatíva vychádza z toho, že by som bol nejaký urazený alebo niečo podobné, ale len a len z toho, že viem, ako to funguje a viem, aké sú problémy.
Ten základný problém tohto návrhu zákona alebo oponentúra je v tom, že vlastne tie komisie sú špičkovo kvalitné, odborné a vlastne predstava, že niekto by mohol korigovať ich rozhodnutia, je ako krajne kacírska. No mojím cieľom bude hovoriť, že to tak nie je, že naozaj neomylné nie sú. Budem to ilustrovať prípadmi a navrhnem aj riešenie, ktoré, samozrejme, sa nemusí zdať pre všetkých úplne ideálne, ale dokiaľ sa nenájde lepšie, tak ako ručná brzda, ako niečo, čo treba skorigovať, lebo vznikajú veľké škody v zmysle, že veľa dobrých a kvalitných projektov nie je podporených a tieto výhrady sú dlhodobé a je najvyšší čas, aby sa tým niekto začal zaoberať.
A samozrejme, nemám problém po polroku, a to môže byť aj verejná výzva, urobiť potom diskusiu, ak by sa náhodou toto riešenie ukázalo ako nešťastné a hľadať riešenie ďalej. Ale my už sme naozaj nemohli čakať, keď mnohí vydavatelia kvalitných periodík alebo mnohých zaujímavých titulov v podstate sa len zúfalo pozerali, čo všetko podporené bolo, ale to nie je až taký problém, ale čo kvalitné podporené nebolo.
No, keďže som človek z brandže a, samozrejme, kultúra má mnoho rozmerov a nikto nie je dokonalý polyhistor, aby bol rovnako špičkový vo výtvarnom umení, v tanečnom umení, v dramatickom umení a tak ďalej, lebo Fond na podporu umenia podporuje všetky druhy umenia s výnimkou audiovizuálneho, teda filmov, tak budem hovoriť predovšetkým o tom, kde som doma a kde mám hlboké znalosti a aj osobné skúsenosti, a to je predovšetkým oblasť literatúry. Samozrejme, medzi prvým a druhým čítaním som mal obrovské množstvo stretnutí s ľuďmi aj z iných odborov umenia, ale kolegom nechám, nech teda sami povedia, aké oni majú skúsenosti, lebo kolega Malatinec je známy ako vicežupan pre kultúru a má napríklad s festivalmi oveľa lepšie skúsenosti ako ja. Sú tu ľudia z, ja neviem, filharmónie, resp. z hudobného umenia a tak ďalej, tak tieto veci rád prenechám im a ja budem hovoriť to, kde som sa dnes a denne stretával s ťažkou frustráciou.
Takisto chcem, ešte takto, aby som vysvetlil, o čom je teda ten záchranný mechanizmus. Ten je taký, že tie komisie sú rôzne. Ja sám som pravidelne žiadal granty v štyroch a musím teda uznať, že niektoré boli relatívne v poriadku a v zásade som nemal problém, že niektoré priemerné alebo nie úplne špičkové projekty neboli podporené. A zase boli komisie, kde som mal extrémnu frustráciu, lebo tie najlepšie neboli podporené a také, ktoré by neboli podporené a keby sa ich nepodporili, tak naozaj Slovensko by nejakú akože ťažkú kultúrnu ujmu nemalo, tie podporené boli. Ale dobre, nie som malicherný, ja nikomu nezávidím, keď aj priemerný projekt je podporený, viem to prežiť, lebo veľmi ma, trpím, ak kvalitné projekty nie sú. Ale aby som nehovoril všeobecne, budem aj ilustrovať a dávať nejaké veci a potom aj poviem napríklad aké typy projektov alebo aká mega kvalita bola podporená úplne jasne ilustratívne. Takže, a nakoniec sa, samozrejme, budem bod po bode zaoberať výhradami Fondu na podporu umenia.
Takže horúca vec, minuloročné grantové kolo. Z nejakých pätnástich projektov štyri boli nepodporené, ktoré mi teda akože veľmi nieže srdce krvácalo, ale bola tá obrovská frustrácia. Scotus Viator – Národnostná politika v Uhorsku. Presne ten typ titulu, ktorý má byť podporený, základný prameň, ktorý po Černovej nie veľa ľudí, ktorí sa zaoberali Slovenskom, boli vlastne iba dvaja, Bjornstjerne Bjornson a Scotus Viator alebo Seton-Watson, ako chcete, ktorí v reakcii na černovskú streľbu napísal vlastne pomery Apponyiho reformy, všelijaké tie odnárodňovacie zákony, a napísal to pohľadom všeobecne uznávaného intelektuála a predstavte si, že my dodnes túto knihu sme nemali vydanú tak, aby si ju mohli ľudia kúpiť. V roku 1911 mali Česi preložené, my dodnes nie. Áno, v deväťdesiatkách to vydalo jedno občianske združenie ako internú publikáciu, a tá kniha nikdy nebola v kníhkupectvách, kto sa nepoznal, nekamarátil s tým občianskym združením, tak nemal šancu sa k tomu dostať. Máme to preložené, ale je to nedostupná vec. Je to zásadný prameň našich dejín a je obrovská škoda, že to nebolo podporené. To nie je žiadna politika. Scotus Viator nebol člen SNS ani SMER-u, ani HLAS-u, to je vec, ktorú každý kultúrny národ takýto prameň mal mať.
Ďalšia vec, Devečková Turoc. Prvá slovenská absolventka Sorbonny v roku 1912. Graduovala na Sorbonne doktorskou dizertáciou o Štúrovej filozofii, nepodporené. Preboha, prečo? Mali sme brilantnú ženu, intelektuálku. Jasné, že to nie je kniha, ktorú budú tisíce ľudí, ale je vecou cti každého kultúrneho národa, aby takýto titul mal podporený.
Ďalší titul – Goszczyńska. Najvýznamnejšia poľská slovakistka a jedna z najvýznamnejších svetových slovakistiek napísala brilantnú esejistickú štúdiu Veľké spory malého národa, rozoberala mesianistov, Hroboňa, Hodžu a tak ďalej, a je veľmi zaujímavé, ak ľudia z vonku vnímajú nás, Slovensko, slovenskú literatúru, a mimochodom má veľmi podobný názor ako Chmel a podobne, ale bolo by veľmi vhodné, keď už niekto kompetentný píše o slovenských reáliách, aby sme mali šancu sa k tomu dostať. Nepodporené. Nedokážem pochopiť prečo. To sú len tri z tohto.
Ale potom neboli podporené ľudí ako, päťkrát mi nepodporili napríklad Milana Rastislava Štefánika Equadorský denník, neboli podporené diela Orwella, Wellsa. Ja neviem, ako každý troška kultúrny človek vidí, že to nie sú žiadni šuntoví autori a jednoducho nebolo možné s tým urobiť nič.
Druhá vec je, že vo Fonde na podporu umenia absolútne chýbajú aj niektoré komisie, ktoré dávajú šancu urobiť z nás kultúrny národ. Ja som s hrôzou zistil, viete, my máme takú, takú, taký optický klam, lebo, samozrejme, ešte minimálne ľudia v mojom veku úplne bezbariérovo čítajú české knihy a každý z nás čítal Rousseaua, Voltairea a tak ďalej a tak ďalej a ja som vlastne zistil, keď som bol vydavateľom, že doteraz zásadné diela týchto autorov nemáme preložené, napríklad o vedách a umeniach, o nerovnosti medzi ľuďmi, spoločenskú zmluvu. Až po roku 2000 sme začali tieto veci vydávať. Moreovu Utópiu sme vydali presne päťsto rokov po jej vydaní. Vyšiel malý fragment v antológii a nikdy predtým a nikdy potom. Ale to ešte stále nestačí, máme obrovské dlhy a na to treba urobiť špeciálnu grantovú schému na viacročné projekty.
Bolo dobrým zvykom, že sa vydávali špičkovým autorom vybrané alebo zobrané spisy k nejakému výročiu k sedemdesiatke, k osemdesiatke. Po roku deväťdesiat je takých chabý pokus, tuším, Richter 18 alebo 19 sa snaží robiť zobrané spisy Milana Rúfusa, teraz ku koncu vyšli aj nejaké ďalšie. No, viete, vy nemôžte začať niečo vydávať, keď jeden diel vám dajú a druhý nie a tretí nie a čakáte. Napríklad podľa mňa najvýznamnejší slovenský prozaik Ladislav Ťažký dostal podporu na fon... teda ešte predtým Pro Slovakia na Amenmária - Samí dobrí vojaci, čo je najvýznamnejší slovenský vojnový román. Pokračovanie tohto románu Evanjelium čatára Matúša štyri roky nebolo podporené, štyrikrát som žiadal, štyrikrát to bolo zamietnuté, absurdné.
A teraz poďme ešte k obrovským deficitom a tomu, čo je naozaj hanba, lebo, lebo jednoducho neomylné komisie si tak rozhodli alebo vôbec ani nie sú nastavené na to, na to, grantové schémy.
Dušan Makovický je asi obrovská osobnosť v zmysle, že je to človek, ktorý bol veľmi blízko Levovi Nikolajevičovi Tolstojovi a napísal Jasnopoljanské zápisky. Táto kniha bola preložená v 25 jazykoch. Jeden jediný, ktorý by sa najviac hodil, nie je, a to je slovenčina. Áno, jasné, on na horizonte 40 strán na jeden mesiac opisuje všetky názory, myšlienky Leva Nikolajeviča Tolstého a vlastne kto si prečíta túto knihu, tak vie skoro všetko o jeho myslení, názoroch a podobne. Máme malý fragment v češtine, asi 500 strán zo 4 700-stranovej knihy, alebo teda štyroch zväzkov, a máme, samozrejme, Škarvana, ktorý vydal v podstate menšiu, menšiu knihu. Kto, ak nie Slováci, majú vydať také niečo.
Ďalší príklad obrovskej, by som povedal, kultúrnej straty, až dokonca, by som povedal, hanebnosti. Česi majú zo 17. storočia Kralickú Bibliu, vyšlo, tuším, 47 vydaní, je to základ ich písomníctva. Je to vlastne niečo, čo sa ako keby kodifikovalo, predkodifikovalo český jazyk. Bolo to bohoslužobný jazyk. Viete, a bolo to v 17. storočí napísané, teda preložené. A viete, že my máme Kamaldulskú Bibliu, ktorá bola v 18. storočí? A viete, že iba 100 rokov po Kralickej Biblie sme už mali my preklad do biblie a že doteraz v podstate nevyšla? Presnejšie povedané, vyšlo faksimilné vydanie v náklade 200 kusov, a teraz sa podržte, s nemeckých poznámkovým aparátom. A viete prečo? Lebo šéf Volkswagenu sa nemohol pozerať na to, aký sme hrubo nekultúrny národ a on to zafinancoval. Pritom, samozrejme, tá kniha je v počítačoch, je prepísaná, málokto je to schopný čítať to faksimilné, teda to písmo, hej, ktoré, písané to bolo, hej, nie tlačené. Samozrejme, že to nie je kniha, ktorá sa zaplatí, ale každý kultúrny národ by také niečo mal mať.
My sme extrémne oneskorene mali Tisíc a jednu noc, až za Maďariča prvý preklad, Česi mali už v 19. storočí. Danteho Božská komédia vychádza prvé vydanie od roku ´64 do roku ´87. Tridsať rokov trvalo, dokiaľ sme vydali kompletnú túto. Marcela Prousta: Hľadanie strateného času, dodnes nemáme vydané. Máme trikrát prvú časť Swannova láska, ale nikdy sa nenašlo že všetkých sedem zväzkov. Česi majú v roku ´36 prvé vydanie, potom odeonské vydanie ´77 až ´85 a potom, tuším, v 2017 sa vydalo kompletné dielo tretíkrát. My ani raz. Prečo? Nie sú granty, ktoré by takého tipy literatúry, zobrané spisy, zásadné edičné počiny boli schopné podporiť. To všetko by mali kompetentných ľudí v FPU rozmýšľať, ako urobiť, ako urobiť troj-, štvor-, päťročné projekty. Ako povedať, dobre, nemôžme niekto naraz 4 700 strán z roka na rok dať. Ale tak máte garanciu, že v priebehu troch-štyroch rokov toto vydáte. Lebo každý kultúrny národ by mal mať vydané zásadné diela svetovej literatúry. Taká grantová schéma nie je a keby ste skúšali, že dobre, však každý rok vydám jeden, tak jeden rok vám to podporia a potom štyri roky nič, potom ďalšie, možno ďalších 20 rokov by sme Prousta vydávali, čo by bolo absurdné.
Dobre, poďte teraz ešte z tohto na príklad Medňanský: Dávne povesti o hradoch, významný rytec, asi, asi akože nespochybniteľná osobnosť. Písal síce po nemecky, mal silné slovenské cítenie, veľmi krásna výtvarná kniha, nepodporená. Nedokážem pochopiť prečo. A naozaj z tých titulov, ktoré boli žiadané v tomto grantovej schéme, bola najlepšia. Akože naozaj atraktívna kniha aj výtvarne, aj obsahovo, aj v podstate je to slovenská klasika, nepodporená. Dôvod? Vraj nepresvedčivá umelecká hodnota. Kniha, ktorá sa vydáva 200 rokov, alebo najmenej 170 rokov, stále má čo povedať, absurdné.
Dobre, poďme ešte k ďalším veciam. Takže komisie sú neomylné, ja si dovolím túto tézu spochybniť. A to nehovorím teraz o iných druhoch umenia, ako jeden významný tanečný umelec, ktorý, už som to aj spomínal, dostal Krištáľové krídlo, ktorý vie sa dostať do Carnegie Hall, ktorý v Michalovciach alebo v Dolnom Kubíne mu príde 350 ľudí nie na muzikál, na moderný tanec, tak tento človek má skóre na FPU 25 : 1. Neomylné komisie.
Poďme aj k ďalším veciam. Prístup komisii k žiadateľom. Takže, alebo ešte iná vec. Fond na podporu umenia má aj grantové schémy na tvorivé štipendiá. To znamená, autor príde, dá nejaký úryvok diela, dá nejaké posudky a komisia rozhodne, či podporí tvorbu tohto diela, dá mu štipendium na tri, štyri, päť mesiacov, on dopíše dielo, lebo komisia rozhodla že je to kvalitné dielo. Na budúci rok, po tom, čo napíše rukopis, zažiada grant na vydanie tohto diela a ejhe, jedna komisia podporí tvorbu, druhá nepodporí vydanie. Načo teda tá komisia, do grantu to napíše, tento rukopis bol podporený Fondom na podporu umenia, tvorba tohto rukopis. No ale načo, aby mal doma v šuplíku alebo niekde na harddisku počítača? Toto nemá logiku.
Ďalšie krásne veci. Nedávno teda moji bývalý kolegovia už teraz vydávali najvýznamnejšie dielo o arménskej genocíde, tisícstranovú knihu, Štyridsať dní Musa Daghu. Bolo sfilmované, vyšlo vo viacerých vydaniach, po sedemdesiatich rokoch nový preklad. Rozsah tisíc strán. Štipendium na preklad tri mesiace. Debut jedného autora, teda debut autora nie v tom zmysle, že by to bol prvý, prvý jeho opus, ale prozaický debut, bol to známy básnik, nemal s tým problém, 280-stranová kniha memoárov, štipendium dvanásť mesiacov, 280 strán, dvanásť mesiacov štipko, tisíc strán tri mesiace, sorry, nechápem. Možno vy mi to vysvetlíte, možno komisia, neviem.
Ďalšia vec, komisia pre časopisy. Literárny týždenník, vravel som to viackrát, vychádzajúci od roku ´88. Pozrite si deväťdesiate roky, aké brilantné eseje tam boli, pozrite sa, koľko prekladov tam vychádzalo. Zásadné je periodikum, ktoré intelektuálne pripravovalo perestrojku a potom dotvorenie našej štátnosti. Tri roky po sebe nedostalo ani cent. Áno, úroveň išla dole. Ale viete, keď niekomu nedáte ani cent tri roky, čo očakávate? Vôbec celý princíp podpory literárnych časopisov je obrovská otázka. Treba to riešiť systémovo, lebo naozaj nemôžte za nič očakávať obrovskú kvalitu. Ja nebudem teraz hovoriť o tých, čo boli podporené, ale dobre, možno jeden spomeniem. Tak ale viete, keď prídu a povedia, že to nie je špičkový časopis, no však keď ho vyhladujete, nie je. To je tak, že keď niekoho máte v koncentráku, potom ho postavíte na maratón a čudujete sa, že nedá dva hodiny desať minút. No tak nedá. Celý problém je v tom, že aj de minimis blokuje, tuším, na 210-tisíc za tri rokov, čo je nejakých 67-tisíc ročne a za to sa kvalitný elitný intelektuálny časopis vydávať nedá.
A nebol to iba Literárny týždenník, bolo to aj už spomenutý Verbum, Dotyky, dokonca Romboid, hej, čiže tak všelijak. Ja som sa pýtal, škoda, že nikto z kádehákov tu nie je alebo, neviem, tuším jeden kolega. Verbum je podľa mňa, môžte si niekto myslieť, čo chcete, ale naozaj intelektuálne vyzretý časopis, založil ho Hanus, bola tam celá generácia ľudí, sú tam zaujímavé eseje. Vychádza napriek tomu vzdorovito, ale mohol by mať oveľa lepšiu periodicitu, viac prekladov, lepšie honoráre, živorí.
A na druhej strane, dobre, však Glosolália, nech, nech si má, ja s tým nemám problém, dostala nejakých 20-tisíc, 5-tisíc za každé číslo. Ja sa pýtam, naozaj toto je že úplne objektívne? Zo všetkých literárnych časopisov pre deti boli jedno jediné veci ako Zornička, Ohník, Dráčik, neviem, čo všetko. Nič, jeden jediný bol podporený. Slniečko vychádza v literárnom centra alebo v Slovenskom literárnom centre, dobre, tak to je niečo iné.
No, teraz poďme k prístupu fondu k žiadateľom. Naozaj niekedy mám pocit, že žiadateľ je nejaký otravný hmyz, ktorý dobrých úradníkov otravuje, lebo chcú vydávať nejakú nekomerčnú literatúru alebo teda robí nejaké nekomerčné umenie. Keď žiadate, viete, keď bol ešte štátny fond, tak bolo to normálne, dostali ste grant, mali ste v zmluve prísne účelovo viazané prostriedky, toľko na polygrafiu, toľko na honoráre, toľko na grafické spracovanie a bolo to v poriadku. Vydokladovali ste do posledného centu alebo do poslednej koruny. Dali ste spolufinancovanie 5 alebo 10 % a nikto neriešil veci, ktoré teraz päť rokov dozadu začínajú vyťahovať, aké boli tržby za prvý rok, aké za druhý a toto a tam a teraz napíšte, koľko bolo recenzií a nie každá kniha má recenziu. A koľko bolo prezentácií a koľko bolo neviem čoho, úplne. A teraz píšete vecné vyhodnotenie a stále vám to vracajú, že nedostatočne, ste blbec, dávajú, že stále čakáme na opravu a teda ako brutálne vás akože doslova šikanujú. To, čo funguje na FPU, to je brutálne byrokratická šikana. To nie je vôbec nič priaznivé pre žiadateľov. Žiadatelia sú väčšinou idealisti, ktorí robia nekomerčné umenie a extrémne trpia za tú drzosť požiadať. Potom vám to pekne osladia. To nie je žiadny proklientský prístup.
A najväčšia bomba, päť rokov po realizácii projektov, v roku 2017 sme realizovali nejaké, teda kolegovia už teraz, projekty a naraz v roku ´23 dali nové ustanovenie, že no ale zle ste v tom roku ´17 odhadli tržby, tak 10 % prostriedkov naspäť z uzavretého projektu z roku 2017. To je čo za retroaktivita, to je aký prístup? Toto naozaj nedokážem pochopiť. Samozrejme, tí ľudia sú ako vydieraní, lebo však dobre, bloknú im možno žiadať, tak potom vrátia tých pár drobných, ešte dávajú a sú v stálom strese. Ja viem presne, čo to je, keď prišla aplikácia z FPU, zase niečo chcú, aleže úplná šikana. Zažil som aj štátny fond. Raz sa 10-15 rokov prišla nejaká kontrola po dvoch týždňoch, keď išli do, a povedali, je to okej, v poriadku.
No, poďme ďalej. Hodnotenie nejakých ľudí. Kolegyňa mi nedávno písala, teda nie odo mňa, ale z iného vydavateľstva, žiadala tiež nejaký grant, tam sú nejaké hodnotenia, že hodnotitelia, kvalifikácia a tak ďalej. Tak si povedala, ja všetkým autorom hovorím, nech vám to zhodnotí nejaká osoba, ktorá je nespochybniteľná profesná autorita, významný literárny vedec, autor, ktorý má veľa ocenení, kníh a tak ďalej. Profesorka Fordinálová, v Hirschovom indexe úplne hore, množstvo dobrých monografií, v hodnotiacich kritériách 30 %. Tak ja nechápem, čo teda akože má mať Nobelovu cenu za literatúru, alebo čo by ešte malo byť? Má byť, akademička už nemôže byť, lebo akademikov zrušili, má byť hosťujúca v nejakých univerzitách za niečo, alebo čo? Akože naozaj tie kritériá nedokážem pochopiť. A ďalšia vec. Slovo o pluku Igorovom, zásadný epos ruských dejín, nepodporený.
Dobre. Toto sú veci, ktoré som si tak akože skrátka dal a asi som ešte niečo zabudol, možno si ešte spomeniem, ale poďme teraz k takým tým veciam, že, aha, počkaj, ešte jedna strana. Áno. Bola zrušená grantová schéma, ktorá extrémnym spôsobom obohacovala knižný trh ešte keď bol štátny fond. Pôvodná prekladová spoločensko-vedná umenovedná literatúra, hej? Dneska máte tri grantové schémy, štyri. Pôvodná literatúra, próza, poézia, detská literatúra, umelecký preklad a literárna veda. Spoločensko-vedná umenovedná neexistuje. Ono sa to síce tak všelijak fejkuje a sem-tam aj akože žánrovo sa nedá, a prečo neurobiť túto špeciálnu grantovú schému? Vyšli tam takí autori ako Noam Chomsky, Zygmunt Bauman, Peter Singer, Ulrich Beck a tak ďalej a tak ďalej. Slovenský literárny trh je extrémne ochudobnený tým, že neexistuje systémová podpora tohto typu literatúry. To je tiež vec, ktorú by mala riešiť rada fondu.
A ešte aby bolo jasné, niekto si povie, že Chomsky je, neviem, blázon alebo čo. Viete čo? Ja nemám problém s tým, že nech vychádza aj Milton Friedman, F. A. Hayek, Mises, nech aj ultrakonzervatívni, mne je to jedno, nech je debata. Ja mám všetkých, aj týchto pravicových libertariánskych v knižnici, čítam ich, nesúhlasím, ale viem ich argumenty. Ja nemám, že teraz budú nejakí ľavicoví alebo nejakí podobne orientovaní, nech je to otvorené. Nech máme umenovedné, ale také niečo žiadna systémová zmena pre podporu tohto typu literatúry neexistuje. No o tých ďalších ani nehovorím.
Ešte také pikošky, aby ste vedeli. Robil sa nejaký festival a teraz, samozrejme, boli tam nejaké teda mobility, do vyúčtovania sa dali letenky, nestačí, musí byť palubný lístok. Šikana. Neuzná sa náklady, lebo nie je palubný lístok. Samozrejme, ex post niekoľko mesiacov, dokonca rok a pol po tom, čo sú dané, teraz hľadať to, no úplne absurdné.
Ďalšia vec. Robila sa nejaká v Smoleniciach medzinárodná konferencia, kde v nákladoch bolo že nájom. Tak samozrejme, že zaplatili hotel medzinárodným účastníkom. Ale to neakceptovali, že to nie je nájom. Hej? Čiže tritisíc eur sa muselo vracať v, poviem vám presne to občianske združenie, ktoré sa mi vyplakávali, že skrátka nemohli, žiadal fond, aby vrátili prostriedky, ktoré zaplatili za ubytovanie zahraničným účastníkom, lebo to nie je nájom. V poriadku. Asi to zle pochopili, neviem. Ale samozrejme, to existenčne ohrozilo tú, to občianske združenie, ktoré sa venovalo literatúre a teda ľudia chodia vyplakávať ku mne a hovoria, že to je katastrofa.
No a teraz, potom poviem úplne ku koncu, takže teraz som povedal, ktoré kvalitné, podľa mňa kvalitné projekty, a to podľa mňa každý normálny, príčetný človek, ktorý nie je extrémne tendenčný, minimálne mus... keď nesúhlasí, ale teda nepovie úplne natvrdo, že to je hlúposť.
A teraz vám poviem niečo, čo neomylná komisia fondu podporila. Tá kniha má 163 strán a teraz pozor, nepoviem meno, nepoviem vydavateľa a nepoviem názov tej knihy z troch dôvodov. To, že autor nemá súdnosť, je v poriadku. Ak je špičková a odborná komisia, tak ona to má vychytať a stopnúť takého autora. Nechcem urobiť reklamu, lebo možnože teraz to bude viral, a nechcem ani útočiť na vydavateľa, lebo on mal možno takú predstavu, že, preboha, toto neexistuje, aby bolo podporené. Však dobre, plakal mi, ja si to zažiadam, určite to zastavia. Nezastavili. Mimochodom nezastavili ani jednu knihu tohto autora, tak len aby ste videli, čo je teda nespochybniteľné umenie, čo je naozaj že ako vrchol literatúry a vrchol kvalitného umenia a dajme si to do kontrastu s tým, čo som povedal o tých tituloch. Ešte raz, ja nemám ani problém, ja som nie malicherný, ja som veľkorysý. Nech sa kľudne aj toto podporí, ale nech sa zároveň podporia aj kvalitné veci.
Takže tento autor mal nejakú obsedantnú fekálnu alebo neviem akú predstavu a tuná mám tri strany. Nebudem ich čítať všetky, ale tak zopár, nejakých 10 krátkych úryvkov so stranami poviem, aby ste vedeli, čo je vysoké umenie podľa komisií.
„Mal som tri sprchy, ktoré tiež liečia, a vysral som sa až o jedenástej nahý." Dvadsiata štvrtá strana: „Dal som si hneď čaj aj cigaretku a po nej mi prišlo na sranie. Zvyknem srať nahý pred sprchou, ale teraz sa bojím, že prechladnem. Beriem teda čaj a idem nahý na záchod. Bola to teda riedka sračka, takže som sa ľahko vyprázdnil. Ani som sa neutrel, šiel som pod sprchu. Prišla na mňa sračka. Poriadne som vytlačil zo seba a minul som veľa papieru. Mám dosť. Nevadí." Niektoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, myslím, že stačilo tých príkladov. (Reakcie v pléne.)

Michelko, Roman, poslanec NR SR
No je, tak ešte dajme aj tohto súdku. „Fajčím, fajčím a hladím si ho. Dlho trvalo, ešte som nedokončil. Potom som išiel k oknu na dvor. Hrajú tam basketbal. A na jednej mladej som sa konečne urobil. Potom si sťahujem plavky, aby som ho utrel. Orgazmus ešte trvá. Zotreté utieram na oči až kým príde dolu ako celkom suchý."
Toto je vysoké umenie podporené Fondom na podporu umenia. Malý fragment. Stošesťdesiatstranová kniha, to bude mega viral, štyridsať takýchto vecí. Sranie, grganie, onanovanie. Viete, niektoré základné diela slovenskej literatúry sú nepodporené. Toto tu je vysoké umenie podľa komisii, ktorá je neomylná.
Dobre, a teraz poďme k meritu veci. Toto je moja motivácia, prečo som do toho išiel. Naozaj som človek z kultúry a z literatúry a poznám ľudí a chodia za mnou a vyplakávajú a povedia, preboha, musíme to nejak skorigovať. To naozaj nie je tak, že čo sa povie, to platí. Naozaj je to v pohode v zmysle, že samozrejme, aby bolo jasné. Ja som niekedy žiadal, ja neviem, 18 projektov a ja som nemal problém s tým, že deväť mi nepodporí, lebo áno, tak akože naozaj na Slovensku nevyjde viac ako 10 top kvalitných kníh a je jasné, že boli aj niektoré priemerné tituly. Ale veľmi frustrujúce pre mňa bolo, keď tie najkvalitnejšie neprešli a ja ako vydavateľ artovej literatúry, kde máme obrovské množstvo Hollého cien za najlepší literárny preklad, Bellových cien za umel... za odborný preklad, cien litfondu, áno, aj Anasoft litera asi osem alebo deväť, som chcel, aby takéto kvalitné veci vychádzali. Ale nastáva obrovská frustrácia, keď dobré veci nie sú podporené a mnou citované skvosty sú. Ale hovorím, nemám problém, že keď, keď je dosť peňazí, alebo dokonca, dobre, tých tritisíc eur, nech čert vem, ale keď už toto, tak aj kvalitné veci.
No a teraz poďme katastrofickým scenárom, čo teda vraj nastane. Budem čítať výhrady rady fondu a budem ich vyvracať. Mimochodom, som veľmi frustrovaný, že tu nikto nie je z KDH, mal som takú menšiu debatku s pánom, jeden, jeden, áno, dúfam, že budete reprodukovať. Pán Šúst je tuším asistent pána Horského (správne Horeckého, pozn. red.) a on je vydavateľ podľa mňa elitného intelektuálneho časopisu Verbum. A viete, ja si tak neskromne dovolím konštatovať, že Verbum dáva vyššiu literárnu kvalitu než to, čo bolo podporené. Ale možno mi budete oponovať, možno pán Mikloško povie, že Verbum si nezaslúži, ale toto si zaslúži. Ale dobre, poviem ešte jednu vec. My budeme bojovať napriek tomu, že nás nepodporíte, aj za vás. A teraz poďme teda, dobre. (Reakcia z pléna.) Ďakujem. (Reakcia z pléna.) No, dobre, tak nič, v poriadku. Takže okej. Nepodporíte, dobre. Asi viete, čo je kvalita a čo nie je kvalita.
Takže rada bude musieť prehodnotiť päťtisíc žiadostí. No, ako je to dnes? Dneska komisie, samozrejme, prídu s nejakým návrhom, zúraduváva to aparát fondu. Všetky ale projekty, všetky zmluvy podpisuje štatutár, riaditeľ fondu a podpíše päťtisíc projektov. Čo bude teraz? No nič iné, len pre jednotlivé druhy umenia, literatúru, divadlo, výtvarné umenie, členovia rady fondu a teraz, aby bolo jasné, žiaden člen rady fondu nie je ani politik, a niektorí, niektorí sú úradníci, ale úradníci dlhodobo pôsobiaci na ministerstve kultúry, ktorí sú rešpektovaní, ktorí vedia alebo majú vhľad do vecí a majú nejaký background a pracujú s tým umením štyri, päť, šesť volebných období, čiže to nie sú nejakí laici. Takže títo ľudia pre jednotlivé druhy umenia si pozrú výsledky komisií. A keď im zasvieti niečo také, ako zasvietilo mne, tak si povedia, preboha, prečo sme toho ... (nezrozumiteľne povedané, pozn. red.). No tak si vyžiadajú podklady, vyžiadajú si úryvok, vyžiadajú si posudky, potom povedia, preboha, toto hádam nemyslíte vážne. No tak to zvrátia. Keď tie komisie pustia niektoré veci, ani nejde o to, nech pustia, čo chcú, ale aby kvalitné veci boli podporené. A potom prídu a povedia, lebo sú asi autority, lebo viete, však asi literát nebude hovoriť výtvarníkovi do toho a teatrológ nebude, ja neviem, tanečnému umelcovi, že viete, ale v tých rozhodnutiach komisií sú niektoré problémy a bolo by obrovská škoda, keby tieto projekty neprešli. A toto je všetko a takto to odporučia a potom pravdepodobne rada fondu splnomocní s úradovaním riaditeľa a aparát a v podstate to je jediný zatiaľ reálne vymyslený korekčný mechanizmus. A všetko pôjde tak, ako bolo. Žiaden kolaps nenastane. Nebudú to posudzovať že tí ľudia. Nie, komisie sú poradný orgán. Ak mi poradný orgán, ešte aby bolo jasné. Keď bol štátny fond, tak všetko podpisoval minister. Minister bol, ako ktorý, ale napr. Maďarič bol relatívne kultúrny človek. A keď mu komisie nejakým nedopatrením nepodporili dobrý projekt, no tak to zvrátil. A nebolo to nič. A on to podpisoval. A dovolím si povedať, že keď to on zvládol, tak to zvládne teda, samozrejme, aj tá rada fondu. Čiže to je prvý ... (nezrozumiteľne povedané, pozn. red.) je hlúposť, že skolabuje. Nič neskolabuje. To je úplne v pohode. Pôjde to tak, ako to išlo teraz. Keď jeden človek stihol toto podpísať, tak to stihne aj rada.
No poďme ďalšie veci. Kde sú to. Takže. Predložiť návrh, jasné úpravy, jednotlivé zmeny, nonsens, interné procesy nastavené registračné syst..., to je všetko softvérová záležitosť. To, či to podpisuje riaditeľ fondu, alebo predseda správnej rady po dohode alebo po konsenze s radou, je naozaj jeden krátky onen. Teraz úplne že z bĺch tu robia komárov. Že zmeniť pod... teda toho štatutára je neprekonateľný softvérový problém. No nie je. To je úplne že blbosť. Toto ma najviac pobavilo, že nie sú dostatočne odôvodnené. No teraz som to odôvodňoval. Koľko to je? Tridsaťsedem minút odôvodňujem, prečo je potrebné, aby fond na podporu nemal korekčný mechanizmus, aby komisie nemali status neomylnosti, aby odborne orientovaní a fundovaní ľudia mohli urobiť korekcie v prospech kvalitných kultúrnych počinov. To je normálne že zdravý rozum.
Retroaktivitu, že nič nie je retroaktívne. Ja som povedal, ak vy ukončíte v roku 2017 projekt, dáte to do vyúčtovania, vyúčtovanie vám odobrí a potom v roku 2023 vám dajú nové podmienky, to nie je retroaktivita? To ako, tam sa zastáva rozum. A vráť, chcú vám krátiť z roku 2017 päť rokov realizované projekty, aby ste vracali 10 % z dotácie. Akože fakt, ja asi potom neviem, čo je to retroaktivita.
No, čo tu ešte je. K tej štruktúre dotácií a tak, to sa nebudem, nie štruktúr, ale v regionálnej štruktúre, to môžu moji kolegovia, v podstate sa vyjadria. Chcem povedať pointu a záver.
Plne si stojím za týmto pozmeňujúcim návrhom a som presvedčený, že je nie v prospech akejkoľvek nejakej skupiny, ale v prospech kultúry. Pointa je, že nefunguje to dobre a treba zmeniť veci, ktoré môže robiť rada fondu v oblasti, že môže dozerať, a ja som ikskrát povedal, že možno 93-95 % rozhodnutí komisií bude podporených a možno 5-7 %, a to ešte komisia od komisie, bude skorigovaných. Rada fondu by mala robiť nové projekty, nové grantové schémy, ktoré zabezpečia napríklad vydávanie zobraných spisov alebo náročných kultúrnych podujatí alebo projektov typu Kamaldulská Biblia, Makovického Jasnopoljanské zápisky, ktoré sa nedajú realizovať za rok, ale za viacero rokov, a takáto schéma nie je.
Ďalšia vec. Slovenská literárna scéna alebo trh je extrémne ochudobnený tým, že neexistuje systémová podpora spoločenskovednej a umenovednej literatúre, domácej a prekladovej. Toto by bolo dobré jasne jednoznačne skreovať a, samozrejme, aj finančne zadotovať. Slovenský knižný trh by bol tým veľmi obohatený. To sú hlavné motivácie, prečo som do toho išiel a teda pred ľuďmi z brandže si to obhájim.
Poviem, ja som potom tak ako vážne rozmýšľal, že vlastne o čo tu ide, lebo ten až hysterický odpor som nedokázal pochopiť. A vlastne ako keby to bolo, že tak dneska tie občianske združenia, ktoré majú v rade fondu väčšinu, si myslia, že ak by ju náhodou stratili, tak, samozrejme, prišli tam belzebubovia, ktorí budú likvidovať kultúru a literatúru, a oni sú tí jediní záchrancovia, ale ono to tak nie je. Možno stratíte monopol, ale nestratíte podporu rôznych typov umenia. Možno sa vyhneme excesom a ja ako osoba budem v maximálnej miere robiť všetko preto, aby do rady fondu išli rešpektované, všeobecne uznávané a nespochybniteľné profesné autority. Ak prejde takto kreovaný fond novo, verím si, verím, že bude to v prospech kultúry. Možno by ste mali prestať s demonizáciou nás, nie sme všetci ľudia, ktorí nevedia čítať a ktorí nevedia jesť príborom, a naopak, predstavte si, že aj mnohým z nás veľmi a veľmi záleží na tom, aby kultúra sa dobre rozvíjala a aby sa niektoré veci, ktoré zjavne nefungujú, napravili.
Posledná pointa, ktorú chcem ešte povedať, asi bude plno faktických a ďalších, budem na nich, samozrejme, reagovať. Posledná pointa, ktorú chcem povedať, je, že samozrejme, toto je riešenie, ktoré som presadil po dlhých debatách, pôvodne som chcel urobiť odvolací orgán, povedali, že to by bolo extrémne, každý by sa odvolal, tritisíc odvolačiek, správne konanie. Umelecké zväzy chceli odvolací orgán, neboli s tým spokojné. Urobili sme to tak, že to skúsime dať na tých rešpektovaných odborníkov, ktorí preventívne niektoré do neba volajúce absurdity vyčistia, zastavia, bloknú, podporia. Toto je pointou celého tohto návrhu zákona. Ak by ste boli schopní minimálnej dobromyseľnosti, museli by ste to pochopiť, ale, samozrejme, tak naivný nie som, alebo tak neviem, možno ma prekvapíte.
Takže ďakujem za pozornosť. Moje úvodné slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem mimoriadne stručný.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 151, v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 130 z 15. februára 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 7 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 18 zo 16. apríla 2024. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Áno veľmi stručne. Pán poslanec Michelko si pýta faktické poznámky, ale, žiaľ, na úvodné slovo sa faktickou poznámkou nedá reagovať. Bolo by na čo, bolo by na čo, ale, žiaľ, nedá sa, ale tak po tom, čo zaznelo, sa mi zdá, že úplne zbytočne rokujeme o tomto návrhu zákona. Úplne by stačilo, keby pán Michelko bol predsedom rady, členom rady a šéfom dozornej komisie v jednej osobe a on by tie projekty aj posúdil, aj rozhodol... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte procedurálny návrh?

Grendel Gábor, poslanec NR SR
To je všetko, čo som chcel povedať.