12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Naozaj o kultúre sa v tomto pléne asi ešte nikdy nehovorilo tak dlho ako teraz a je to veľmi dobré. Aj počas tejto diskusie som si uvedomila, že viacej sme mali o tomto návrhu hovoriť, viacej sme mali hovoriť s ľuďmi, ktorých sa to bytostne dotýka. A môj predrečník pán Malatinec správne povedal, že v každom regióne máme výborných umelcov a trocha viac sme sa teda mohli pobaviť a dúfam, že sa pobavíme o tom, v akých podmienkach títo umelci pracujú, ako vyzerá naša celonárodná kultúra, čo všetko by sme mohli urobiť pre to, aby sa zlepšila.
Aj na jednej, aj na druhej strane sú nespokojní žiadatelia, niekoľkokrát sme to tu dopoludnia počuli a zhodneme sa aj v tom, že tých peňazí je málo. My ale nevieme, nechceme a ani nebudeme hodnotiť kvalitu žiadostí, nemala a nechce to byť naša ambícia. Našou úlohou je možno citlivejšie narábať s každou skupinou tých spomínaných žiadateľov a mám pocit, že mohli by sme si nechať trochu času a priestoru na nápravu.
Ďakujem.

Pán poslanec Dubéci, no ja som to teraz neštudoval, ale mne sa zdá, že teda pán poslanec Michelko nevylučoval úplne podanie nejakého pozmeňujúceho návrhu alebo možno teda hovoril, že niekto iný podá a nie on. Ale, lebo teda bavili sme sa o viacerých, o viacerých návrhoch zákonov, ale teda hovorím, že nemám to, nemám to naštudované. Ale teda bez ohľadu na to, čo hovoril alebo nehovoril v rozprave v prvom čítaní, tak toto nie je bežný pozmeňujúci návrh. Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý je výrazne obsiahlejší a dôležitejší ako to, čo je v tom návrhu zákona. Toto je, ak to bude schválené, ak bude schválený tento pozmeňujúci návrh a potom vyjde novela zákona o Fonde na podporu umenia, tak podstata tej novely bude obsiahnutá v pozmeňujúcom návrhu, nie v tom, čo bolo pôvodne predložené do prvého čítania a k čomu sa napríklad v rámci pripomienkového konania k návrhu stanoviska vlády mohla vyjadriť aj verejnosť, lebo v čase, keď sa k tomu vyjadrovala, tak vedela iba o tej časti tej budúcej celej novely, ktorá sa týka dozornej, dozornej komisie a zvýšenia počtu členov a zmeny, zmeny jej štruktúry, čo bude len taká maličká súčasť a nie je to podstata toho, o čom sa, o čom sa teraz hovorí.
Čiže ja si tiež myslím, že ten legislatívny proces nebol korektný. Ak už teda aj odmyslíme to, že takáto zmena, lebo je to zásadná zmena, by sa mala robiť vládnym návrhom, ktorý by išiel do riadneho MPK a predchádzala by mu ešte aj nejaká odborná diskusia a participácia, tak keď už to išlo ako poslanecký návrh, tak už v prvom čítaní mala byť podstata toho, čo chcú navrhovatelia zmeniť.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, vy teraz sa snažíte byť taký chrumkavý, ako chcete strašne diskutovať, akí ste všetci ústretoví, ale pozrite sa do minulosti, ako to bolo nastavené, ako sa to cez práve občianske združenia pokrivil celý tento systém.
Pozrite si festival Pohoda. Ja som si dala vyžiadať, keď som bola v komisii pre, vlastne pre médiá a kultúru, ktoré dostali najviac peňazí. Tak Pohoda dostala najviac. Veď to volajú, viete, ako to volajú? Politická pieseň. Veď tam chodí Čaputová, Vášáryová, tam sa propaguje vlastne, rôzne politické témy a tak ďalej. Takže čakajte reakciu na to, čo ste urobili a vlastne ako to tu vyzerá. Rozprávate o tom, že politici budú rozhodovať, kto čo bude robiť. No nie. Nebudú politici, ale ministerstvo kultúry je určitým garantom a je to verejná inštitúcia, na ktorú sa môžte obrátiť a ktorá môže, s ktorou môžte aj veci konfrontovať.
A chceli ste ešte príklady z regiónu, tak ja vám poviem, lebo ja som si to vytiahla, som aj poslankyňa v mestskom zastupiteľstve a viem, ako prebiehala diskusia. Mesto Humenné dostalo Mesto kultúry. Keď sa poslanci pýtali, čo v tom Meste kultúry bude, tak im to mesto zatajovalo a ja vám poviem, že peniaze sa čerpajú cez občianske združenie, kde sa nasáčkovali určité veci. Žiadna osveta nedostala nič, Mestské kultúrne stredisko dostalo tritisíc eura z dvesto tisíc, Rusíni sa postavili, že nedostali na menšiny nič, ale dostali českí umelci, českí umelci dostali. Máš umělecké střevo? Však my platíme akým, liberálnym kadejakým, ktorí jednoducho presadzujú svoju kultúru. A skúste prísť, si to, nevyžiadala som si to ja, vyžiadala si to iná poslankyňa a vôbec ani nie z nášho politického ako zo SMER-u. Veď to je niečo nehorázne, čo sa deje. A vy tu rozprávate o tom z Bratislavy, aj voľby vám to ukázali, že Bratislava a celé Slovensko a vy tu teraz rozprávate o čom? Že v Bratislave, že nejakí bratislavskí umelci štrajkujú? Veď vy máte komparzistov, pozrite sa na demonštrácie, všade bez komparzistov a s komparzistami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec hovoril vo svojom vystúpení dosť výrazne, k dosť výraznej časti o tom legislatívnom procese a hovoril o tom, že teda nestačí, že sa dozvieme zásadnú zmenu na výbore a potom máme niekoľko dní na to, aby sme na to reagovali. Ja by som sa skúsil na to pozrieť pozitívne. Dalo sa to robiť aj horšie, mohlo to byť predložené aj dnes ešte len prvýkrát teoreticky, ale dalo by sa to urobiť aj lepšie. A mne sa páči, že konečne vystupujú vo faktických poznámkach aj koaliční poslanci a v jednej z nich zaznel taký názor, s ktorým sa ja stotožňujem a povedal by som ho, aj keby nezaznel v tej faktickej poznámke, že ten priestor sa dá stále vylepšiť. To znamená, že naozaj a pán poslanec to povedal aj vo svojom vystúpení, vieme prerušiť toto rokovanie, vieme oddialiť hlasovanie, znovu otvoriť rozpravu a baviť sa o týchto veciach. Evidentne je tu záujem. Ja sledujem od rána túto rozpravu, niečo v sále, niečo na monitore a je záujem k tomu vystupovať.
Totižto ak, ak sa takýmto spôsobom niečo stane, tak potom sa deje v Národnej rade v sále to, čo sa deje, že sa proste opoziční poslanci hlásia, lebo vlastne nemáme inú možnosť, ako k tomu, ako na to zapôsobiť, ako vyvolať tú zmenu a potom, poviem tak ako prakticky, sa naťahujú tie schôdze, lebo sa neurobilo to, čo sa malo urobiť v iných časoch, v iných priestoroch, v iných termínoch, tak sa to potom supluje tu v sále a potom je z toho, ale to nie je podstatné, ako povedal pán poslanec, že je to vlastne nuda, že každý začína, opakuje a pripomína toto. Pretože to takto nejde, nie je to tak dobré. A ja si myslím, že je teda ochota. Počul som aj vo vyjadreniach koaličných poslancov sa o tom baviť. Takže je dobré, že sa to nerobilo horšie, ale stále sa to dá urobiť lepšie, aj čo sa týka toho procesu, a ja vás vyzývam, aby ste to urobili.

Pán poslanec Dubéci, zásadný problém tejto novely je v tom, že o rozdeľovaní peňazí pre kultúru nebude rozhodovať vládna koalícia, ktorá vyhrala parlamentné voľby, ale jedna politická strana, a to je SNS. Je vecou SNS, ako vníma svet, aj vecou voličov, že ju takto volia. Ale je vylúčené, aby Slovenská národná strana, ktorá predstavuje 5,6 % voličov na Slovensku, vnucovala slovenskej kultúre iba svoj pohľad. A táto obava tu z mnohých vyhlásení súčasnej ministerky kultúry za SNS reálne existuje a preto tu prebieha tento politický aj kultúrny zápas. Toto je ten problém, že jedna strana, ktorej ideové pozadie poznáme a ktorá vo svojich vystúpeniach často vystupuje veľmi radikálne a, by som povedal, že netolerantne, táto chce vnucovať celej slovenskej kultúre svoj pohľad. To je neprijateľné.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja teda ďakujem aj všetkým poslancom a poslankyniam, ktoré dali faktické poznámky. Cením si to, že vystúpili teda aj poslanci a poslankyne z vládnej koalície.
Ja začnem s reakciou na pani Vaľovú a teda ja, akože ja vnímam, že, že je nahnevaná a mne to je akože naozaj ľúto, že je tak nahnevaná, lebo očividne ju to hnevá, ale nemyslím si, že riešenie je v tomto návrhu, v problémoch, ktoré tam vidia, napríklad keď odkazuje na problémy v mestskom zastupiteľstve, ale fajn. Ale hlavne je to len ďalšie potvrdenie toho, čo tu vravíme, že pani poslankyňa tu hovorí, že to sú, nejaký liberálny komplot, že je to proti niekomu, že ten fond je nejakým spôsobom unesený. A teraz chápem, rešpektujem váš názor, ale len to potvrdzuje to, čo vravím, len to potvrdzuje to, čo vravím, že vlastne je to vybavovanie konkrétnej agendy a konkrétnej nejakej frustrácie a nie nejakého systematického problému, ktorý by sme identifikovali v tejto rozprave. Tak len, len toľko k tomu, ale fajn a pristavím sa a poviete mi, že čo sa tam deje, mňa to zaujíma.
Pán poslanec Jarjabek, fajn, len tak ako som hovoril aj v prvom čítaní, pán poslanec Jarjabek používa extrémne veľa neurčitých zámen. Niektorí, niekoľko, veľa, sa sťažujú nejakí ľudia, sa sťažujú veľa. To by ma teda zaujímalo, že nejaké konkrétne číslo alebo medzi prvým a druhým čítaním sme tu nezískali nejaké konkrétne štatistické vyjadrenia napríklad toho, že nejaký segment, ktorý štrukturálne nedostáva peniaze, je štrukturálne nahnevaný. Sú to len nejakí neurčití umelci.
A čo ma vedie teda k poslednej reakcii na pani poslankyňu Laššákovú, ktorú akože si vážim ako bývalú ministerku, myslím si, že to pomenovala presne tak, ako to je.
Kolegovia, kolegyne, ak je to naozaj o tom, že tu existuje nejaký, nejaká vôľa sa baviť o konkrétnych zlepšeniach, tak sa poďme o tom baviť a nemusíme o tom hlasovať v stredu, ale môžme o tom hlasovať neskôr.
Ďakujem pekne.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál.

Poprosil by som kolegov, ak sa chcú baviť, nech idú mimo sálu.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vrátim sa do prvého čítania, kde veľká časť rozpravy sa niesla o tom, že, alebo sa viedla o tom, že to, o čom rokujeme v prvom čítaní, nie je to, čo má byť zmyslom toho, toho zákona potom, ako prejde druhých a tretím čítaním a že tam určite budú ešte nejaké podstatné, podstatné zmeny. A ja som parafrázoval ten známy Solženicynov výrok: "My vieme, že klamú. Oni vedia, že klamú. Oni vedia, že my vieme, že klamú. My vieme, že oni vedia, že my vieme, že klamú. Napriek tomu stále klamú." Takže som povedal, že my vieme, že to, čo ste predložili do prvého čítania, nie je všetko. Vy viete, že to nie je všetko. Vy viete, že my vieme, že to nie je všetko. My vieme, že vy viete, že my vieme, že to nie je všetko, a aj napriek tomu sa tvárite, že je v poriadku, že to robíte práve takto.
A teraz sa ukazuje, že áno, je to tak. To, čo ste, to, čo ste predložili do, do prvého čítania, nie je všetko. A naozaj vy ste to, vy ste to nevylučovali, že ešte nejaký pozmeňovák príde, ale zároveň ste hovorili, že to nebudú zásadné zmeny. A v jednej z faktických poznámok ste povedali: "Ja samozrejme nespochybňujem celý ten systém a nijakým spôsobom nechceme zásadne prekopávať a môžem dopredu jasne povedať, že ak niečo bude v druhom čítaní, tak určite to nebude 52 paragrafov, to teda určite nie." No áno, nie je to 52 paragrafov, ale pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili vo výbore a ktorý bol schválený a teraz je súčasťou spoločnej správy, má de facto 42 bodov, aj keď sú tak zosumarizované do siedmich bodov, ale v tých bodoch sú podbody, ktorými sa menia konkrétne ustanovenia. Čiže áno, dodržali ste slovo, nie je to 52 paragrafov, je to 42 bodov. O desať menej. Ale neplatí, že nemeníte zásadne systém, lebo meníte zásadne systém. Ak tú zodpovednosť prenášate z odborných komisií, odborných komisií na radu, ktorá bude politicky zložená, kde budú, kde budú mať väčšinu nominanti ministra kultúry alebo teda v súčasnosti pani ministerky kultúry. A teda či medzi 42 a 52 bodmi je až taký zásadný rozdiel, o tom by sa tiež dalo, dalo pochybovať.
Zároveň ste povedali, že takže áno, bude veľká diskusia v druhom čítaní, nejak zásadne sa nezmení filozofia a charakter týchto fondov. Opäť v tom že, v tom, že diskusia bude veľká v druhom čítaní, ste mali pravdu, to bola dobrá predpoveď, ale, ale že či sa týmto mení alebo nemení filozofia týchto fondov, to opäť by som skôr povedal, že, že tak nie je, lebo tým vaším pozmeňujúcim návrhom sa filozofia mení. Rozhodujúci faktor doteraz v tom, ako je systém nastavený, sú odborné komisie, ktoré rozhodujú nepoliticky, odborne, po novom, konečné slovo bude mať rada, kde budú mať väčšinu politickí nominanti.
Druhá vec, ku ktorej sa chcem vrátiť, sú tie, sú tie dôvody, lebo z dôvodovej správy sme sa skutočné dôvody predloženia tohto návrhu zákona nedozvedeli. Dozvedeli sme sa ich čiastočne, čiastočne z rozpravy, ktorá bola v prvom čítaní, dozvedeli sme sa ich z včerajšieho úvodného slova predkladateľa pána poslanca Michelka, kde o nich pomerne obsiahlo hovoril. A dozvedeli sme sa ich aj z niektorých faktických vystúpení koaličných poslancov, resp. aj z vystúpenia pána spravodajcu pána poslanca Malatinca. Ale tie dôvody nemajú v zásade nič spoločné s tým, čo je v návrhu zákona, tak ako bol predložený do prvého čítania. Sú to úplne, úplne iné dôvody, lebo zmenou zloženia dozornej komisie, čo je vlastne obsahom toho návrhu, sa nijako nerieši z tých problémov.
Čo je ale ešte vážnejší problém, je, že tie dôvody, ktoré ste pomenovali, v zásade nemajú nič spoločné ani s tým, čo je predložené v pozmeňujúcom návrhu, lebo tvrdili ste a teraz, teraz pán poslanec Michelko včera hovoril o tom obsiahlo, že neboli podporené niektoré diela. Neboli podporené niektoré diela alebo aktivity, ktoré podľa jeho názoru mali byť, mali byť podporené. Ale čo sa na tom zmení, ak bude, nebudú rozhodovať komisie alebo rada, ale teda rada, že budú podporené tie diela, ktoré si, a aktivity, ktoré si pán poslanec Michalko myslí, že by mali byť, mali byť podporené? Alebo, alebo sa tu argumentuje nespokojnosťou žiadateľov, že sú nespokojní, že im nebola daná podpora a keď sa zmení to rozhodovanie a nenavýšia sa finančné zdroje, tak takisto budú žiadatelia, ktorí nebudú uspokojení, nedostanú podporu na svoje projekty no a tak tí, tí predpokladám, že tiež budú, budú nespokojní. Alebo tu zaznieva, že problém je, že tie rozhodnutia, odmietavé rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodňované. Ale ja neviem teda, či som nejako nepozorne, nepozorne pozeral, to možno pán poslanec Michelko mi povie, že ako to je, že čo sa tým zmení, ak sa prijme ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil a ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, že píše sa tam niečo o podrobnejšom odôvodňovaní rozhodnutí? Alebo, alebo je tam niečo, čo dá záruku alebo aspoň vytvorí predpoklady pre to, aby tie rozhodnutia, odmietavé rozhodnutia, boli lepšie odôvodňované? Lebo samotný fakt, že o tom bude v konečnom dôsledku rozhodovať rada a nie riaditeľ na základe návrhu komisie a že pre radu budú odporúčania komisie, komisie nezáväzné, to nie je, nie je predpoklad, že, že rozhodnutia budú lepšie. Len že budú iné, že, že v niektorých prípadoch, prípadoch si rada povie, no tak tohoto nepodporím a podporím niekoho, niekoho iného. Lebo ani rada nebude môcť nafukovať rozpočet. Keď jej komisie dajú nejaké odporúčania a rada si povie, že chce ešte podporiť niekoho ďalšieho, no tak niekomu tie peniaze bude musieť zobrať. Ale to nehovorí nič o tom, že aká bude kvalita odôvodnení tých odmietavých rozhodnutí, alebo aj pozitívnych rozhodnutí.
Argumentuje sa tu a teda to registrujem najmä od pána poslanca Malatinca, že sú nespokojní žiadatelia, ktorí sú podľa jeho názoru kvalitní a mali kvalitné projekty a neboli, neboli podporení. Nespokojnosťou, nespokojnosťou žiadateľov argumentuje aj pán poslanec Jarjabek vo svojich príspevkoch vo faktických poznámkach. Ale tak to je asi normálne, že keď niekto neuspel so svojou žiadosťou, je nespokojný. Je normálne, že keď nemáme prostriedky na to, aby sme podporili všetky projekty, dokonca ani všetky projekty, ktoré splnia tie formálne náležitosti a možno by si aj podporu, podporu zaslúžili, no tak niektoré sú podporené, niektoré sú nepodporené. Rovnako je logické, že budú podporené aj projekty, ktoré sa niekomu subjektívne nepáčia, ako tu včera pán poslanec Michelko citoval z jedného nemenovaného diela, teda ktoré on nemenoval, od nemenovaného autora, ktorého teda on nemenoval. Ja som teda chvíľami mal pocit, že, že je to taká snaha dostať sa do Zomri, lebo to, keď si Zomri všimne, tak predpokladám, že pán poslanec Michelko bude, bude chvíľu hviezdou. A ale, ale jednak, jednak, a toto už myslím že pani Jaurová hovorila, že samozrejmé, že v svetovej literatúre aj v slovenskej literatúre nájdete citáty, citáty, ktoré ak vytrhnete z kontextu, no tak sa vám zdá, bude zdať, že je to, je to vulgárne a nevhodné. Možno sa tu niekto k tomu ešte dostane, ale, ale hlavne samozrejmé, že nemôžete byť vy subjektívne, ja subjektívne, ktokoľvek z nás subjektívne absolútne spokojný so všetkým, čo podporí, podporí nejaká inštitúcia, na čo dá, na čo dá peniaze.
Ale teraz sme my tí arbitri? Vieme my ako poslanci lepšie posúdiť, ktorý projekt si zaslúži podporu a ktorý si nezaslúži? Vieme my ako poslanci povedať, že tie projekty, ktoré boli podporené, nemali byť podporené, a tie, ktoré neboli podporené, mali byť podporené? Na základe čoho? Na základe našich subjektívnych dojmov? Vieme to my lepšie, ako tie odborné komisie? Samozrejme, keby tie odborné komisie boli inak zložené, možno by, možno by dali iné odporúčania. Ale, ale my nie sme lepší arbitri toho, čo sa má podporiť, ako odborné komisie, ktoré sú kreované, kreované nepoliticky. A politicky, politicky kreovaná rada bude lepším arbitrom na rozhodovanie o tom, čo sa má podporiť a čo sa nemá podporiť ako odborné, odborné komisie? V čom? Ako v tej rade bude viacej odborníkov na danú oblasť, napríklad na literatúru, ako je, ako je v odbornej komisii? Alebo, alebo budú, budú, budú iní odborníci? Nemyslím, hej? Aj keď tam môže byť nejaký, nejaký odborník na jednu, druhú, tretiu oblasť, ale bude to iný odborník. To neznamená, že to jeho rozhodnutie bude lepšie, ako, ako, alebo kvalitnejšie, alebo odbornejšie ako, ako rozhodnutie, rozhodnutie komisie.
A ďalšiu vec, ktorú spomínal pán poslanec Michelko ako dôvod, prečo prichádza s tým návrhom, teda hovoril najmä o pozmeňujúcom návrhu, je, že tie odborné komisie nemali proklientsky prístup k žiadateľom, častokrát ich dokonca, komisie, fond, hej, tu neboli, neboli, neboli komisie, predpokladám, že častokrát ich dokonca šikanovali, žiadali ich vrátiť nejaké prostriedky, ktoré boli použité iným spôsobom, a o ktorom si, a o ktorom si žiadatelia mysleli, že je v poriadku, alebo že, že na niečo nestačila letenka, ale vyžadoval sa palubný, palubný lístok z lietadla. To sú veci, o ktorých sa dá hovoriť, ale o ktorých sa dá hovoriť aj v mnohých iných súvislostiach. Mnohé iné dotačné fondy, eurofondy častokrát sú nastavené tak, že si tam žiadajú veci, ktoré keď sa na to pozrie človek, ktorý nie je hlboko v tej téme, tak sa mu zdajú, že sú, že sú absurdné, že by to mohlo byť jednoduchšie, že je to prebyrokratizované, že veci by mohli byť napísané, napísané jasnejšie. To určite nie je problém iba vo Fonde na podporu umenia, ale nejaké pravidlá musia byť. A keď sú tie pravidlá nastavené, tak keď sa má vykazovať, ja neviem, použitie prostriedkov fondu nejakým spôsobom, tak sa má a keď, keď neboli použité prostriedky fondu, tak ako bolo schválené v projekte, ako, ako je nastavené v pravidlách, no tak áno, môže to mať aj konzekvencie, že, že musí časť tých prostriedkov, prostriedkov vrátiť.
A hlavná otázka ale je, že ako, ako tento pozmeňujúci návrh rieši tento problém? Opäť, pán poslanec Michelko mi možno odpovie. Možno som nepozorne čítal, ale ako schválenie toho pozmeňujúceho návrhu zabráni tomu, aby, aby sa diali také veci? Aby napríklad fond nevyžadoval pri kontrole použitia prostriedkov veci, ktoré, ktoré možno nie sú nevyhnutné. Alebo aby, aby tie inštrukcie, že čo sa má ako vykazovať, boli, boli jasnejšie. Však to, z toho, čo je obsiahnuté v tom pozmeňujúcom návrhu, podľa môjho názoru, názoru, nevyplýva. Samozrejmé, že tá prax sa môže zmeniť, môže sa, môže sa zlepšiť, ale samotný fakt, a v tom je podstata toho návrhu, že sa konečné rozhodovanie prenesie na úroveň rady, predsa nezmení spôsob implementácie projektov a ich vykazovania a vykazovania finančných nákladov.
Pán poslanec Malatinec hovoril o tom, že ako je to nespravodlivo rozdelené, že projekty z Bratislavy dostávajú, dostávajú viacej ako projekty z iných krajov a že je množstvo žiadateľov z Prešovského alebo Banskobystrického kraja, ktorí sú kvalitní a neboli, a neboli podporení. Ale je rovnaké množstvo, dokonca aj väčšie množstvo žiadateľov z Bratislavského kraja, ktorí sú kvalitní a neboli, neboli podporení. Ja som tu opätovne, myslím si, že som to robil aj, aj v rámci prvého čítania a teraz vo faktickej v reakcii na, na vystúpenie pána poslanca Malatinca, tu citoval konkrétnu úspešnosť, úspešnosť žiadostí a tá sa pohybuje za všetky kraje od 52 do 60 %. Bratislava ani nie je percentuálne najúspešnejším. Ale teda keď príde viacej žiadostí z Bratislavského kraja, tak snáď nemá, nemajú komisie postupovať tak, že, že budú odmietať žiadosti len z dôvodu, že sú z Bratislavského kraja, majú, majú posudzovať kvalitu. Ale aj pri tej, pri tom posudzovaní kvality je zohľadnená, zohľadnené regionálne zastúpenie 52 až 60 %. Však si zoberte akékoľvek iné kritérium o regio, ktoré vypovedá o nejakých regionálnych rozdieloch alebo rozdieloch medzi Bratislavou a regiónmi. Hrubý domáci produkt alebo, alebo, alebo, ja neviem, príjmy alebo, alebo životné náklady, tak tie rozdiely asi budú väčšie ako medzi 52 a 60 percentami, ktoré sú tam.
Ale opäť, ak je to problém, a ak teda má väčšina parlamentu, parlamentu pocit, že má byť, ja neviem, to rozdelenie, konečné rozdelenie prostriedkov má zohľadňovať, zohľadňovať počet obyvateľov kraja, a že sa to má deliť nejako, nejako, nejako podľa, podľa krajov a nie, nie podľa kvality, tak v čom ten pozmeňujúci návrh prináša riešenie tohto problému, ak to teda je problém? V tom, že v rade budú ľudia, ktorí budú na to, na to bdieť, a keď vidia, že bude sa im zdať, že príliš veľa podporených projektov alebo navrhovaných projektov z Bratislavského kraja, no tak ich škrtnú a nejako, nejako sa rozhodnú, že, že ich dajú projektom z iných krajov, ktoré, ktoré neboli komisiou odporúčané?
Čiže mne sa páčila, páčila tá výzva, ktorú, ktorá bola obsiahnutá vo vystúpení pána poslanca Malatinca, že skúsme o tom diskutovať, kde je pes zakopaný. Len problém je, že naozaj diskutovať, kde je pes zakopaný, sa má pred tým, ako sa nejaký návrh predloží do druhého čítania, či do, do, do parlamentu vôbec. Tá diskusia mala tomu predchádzať. Mali, mali sa pomenovať problémy a malo sa, mali sa navrhnúť riešenia a samozrejmé, že poslanec si môže dať návrh, návrh, aký chce, a nie je, nie je povinný pred tým usporiadať verejnú diskusiu, ale keď navrhovatelia komunikujú, že je tu nejaký problém alebo sú tu nejaké problémy, ktoré sa snažia svojím návrhom vyriešiť, by tie návrhy, tie problémy mali najprv pomenovať a pomenovať ich ešte pred tým, ako s tým návrhom prídu, resp. najneskôr v dôvodovej správe a v úvodnom vystúpení v prvom čítaní. Nie tak, ako sa to stalo teraz, že diskutujme o pozmeňujúcom návrhu. Tých osem alebo koľko dní od, od predloženia toho pozmeňujúceho návrhu, to nie je ten reálny priestor na diskusiu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

vymazať nadbytočný prázdny rámček!

Ďakujem za slovo. Nebude sa dať všetko vo faktickej poznámke, ale však v ústnej rozprave ešte vystúpim a možno potom ešte na konci, keď sa zosumarizujú všetky veci. Veľmi intenzívne to počúvam. Takže zopár otázok alebo teda zopár vecí.
Hovorili ste tu o tom, že, že teda my vieme, kde je problém a ako to riešiť. No rieši to možno nedokonale, ale rieši ten systém v tom zmysle, že, samozrejme, rada bude vlastne robiť to, čo predtým robil minister a bude mať to posledné slovo v prípade, ak tam niečo bude kričať. To bol zámer, to bolo jasné. Ľudia, ktorí sú zorientovaní v danom období, alebo v danom, v danej časti kultúry, vedia o niektorých menách, o niektorých projektoch, o niektorých tvorcoch.
Čo sa týka zdôvodňovania, tak rada fondu nastavuje pravidlá a rada fondu povie, že instantná opakujúca sa veta CtrlC-CtrlV nestačí. Nestačí to pri špičkových autoroch, ktorí majú obrovské množstvo literárnych ocenení, ktorí v podstate sú etalónom kvality, a teda, ak nie je podporené, tak bolo by slušnosťou im to zdôvodniť, vyargumentovať.
To isté nastavovanie tých byrokratických šikán. Takisto aj tam povie, viete, vždy sa tie veci kontrolovali, aj keď bol štátny fond, ale tam ste mali presne v zmluve prísne účelovo viazané projekty, teda náklady, vy ste ich zdokladovali a nemuseli ste vypisovať traktáty, ktoré vám niekto stále vracal, že sú nedostatočné a podobne. Čiže áno, toto sú veci, ktoré nastavuje rada fondu. A tá má byť zorientovaná a má to urobiť inak.