12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne a dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jozefovi Ježíkovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Súčasne navrhujem za gestorský výbor Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024.
Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani poslankyňa? (Reakcia z pléna.) Okej. Tak uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k nej ešte navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Ďakujem veľmi pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Tým sme vyčerpali tie termínované body a pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Huliaka, Kramplovej, Garaja a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 o neziskových organizáciách, tlač 245. Poprosím pána poslanca Huliaka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, alebo iného navrhovateľa, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Lebo inak, obávam sa, že nemôžme pokračovať. A pán poslanec je tu. A niekoho z ústavnoprávneho výboru, resp. spravodajcu? (Predsedajúci prezval interný telefón.) Čo sa týka spravodajcov, tak som bol informovaný, že pani poslankyňa Plevíková alebo pán poslanec, teda predseda Čellár, alebo pán poslanec Eliáš boli ešte nahlásení ako alternatívni spravodajcovia pre tento návrh. Je niekto z nich v sále? (Reakcia z pléna.) No a poverili tých ľudí, ktorých som vymenoval. Ja sa obávam, že ak tu nie je nikto zo spravodajcov, resp. niekto, koho poveril výbor... (reakcia z pléna) z ústavnoprávneho výboru? Nie je členom výboru? Dobre. Lebo ja som mal informáciu o tých troch, ktorých mená som prečítal. (Reakcia z pléna.) Okej, dobre.
Tak môžeme pokračovať a ďalšou v poradí písomne prihlásených rečníkov je pani poslankyňa Viera Kalmárová, ktorej týmto odovzdávam slovo.

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 245.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pozorne som si prečítala dôvodovú správu k predloženému návrhu a včera som si spolu s vami vypočula aj doplňujúce informácie navrhovateľov. Moji kolegovia z opozície neverili ničomu, čo tam je, a ja som jednej veci predsa len uverila, a to, že návrh nie je z hlavy predkladateľov. Zo zrejmých dôvodov nie je potrebné vysvetľovať, prečo sa tomu dá veriť. Zároveň ako poľahčujúcu okolnosť pre seba uvádzam, že som v mimovládnych organizáciách nikdy nepôsobila. Ak si však myslím, že dôvody tohto návrhu nie sú pravdivé, tak, samozrejme, na stole je otázka, prečo to koalícia vôbec robí. Odpoveďou je význam a rola neziskového sektoru v demokratickej spoločnosti. Za všetky úlohy sektoru spomeniem tri.
Neziskový sektor je jedným z kľúčových prvkov fungujúceho demokratického systému. Ste presvedčení, že táto koalícia má záujem na fungovanie demokratického systému? No ja teda nie. Po druhé, neziskový sektor prináša do spoločnosti rôznorodosť a pomáha rozvoju odlišných názorov. Ste všetci presvedčení, že táto koalícia má záujem na tom, aby v spoločnosti zaznievali rôznorodé a teda aj kritické názory? No ja teda určite nie. Po tretie. Neziskový sektor funguje, a už to tu bolo povedané, tá metafora, ako chrbtica demokratickej spoločnosti. Chráni ju, povzbudzuje a zapája občanov do riadenia vecí verejných. Máte pocit, že táto koalícia potrebuje inštitúcie, ktoré prispievajú k takej spoločnosti, ktorá sa nenechá balamutiť a v ktorej sú pevne zakorenené demokratické princípy a ktorá vťahuje do správy vecí verejných občanov? Občanov, a ja si myslím teda, že nie.
Ten záver je jasný. Ak nejaká vláda prijíma zákony a šíri vyjadrenia, ktoré komplikujú, ak nie úplne znemožňujú pôsobenie neziskových organizácií, tak je zrejmé, že jej prekáža silná demokratická spoločnosť. Toto je vo veci. To je veľmi jednoduché a je to výsledok úplne jednoduchej logickej operácie, ktorá sa volá indukcia. Niečo o podstate tohto návrhu vypovie aj to, ktoré krajiny a v akej situácii sa touto cestou vydali. Len stručne o tom, ako sa autoritárski politici od seba učia.
Treba si spomenúť na Rusko, na rok 2012 a blížiace sa prezidentské voľby. Kandidátom bol vtedy Vladimír Putin. V Moskve v tom čase vypukli nepokoje, protestovali prívrženci demokracie. To bolo pre, to bol pre diktátora úplne jasný signál, že je sloboda a angažovanosť ľudí pre politika jeho druhu veľmi vážny problém. A výsledok sa dostavil v podobe zákona o zahraničných agentoch. V roku 22, 2022 Putin ešte pritvrdil. V roku 2017 sa Vladimír Putin stal veľkým učiteľom pre Viktora Orbána. Tiež to bolo rok pred parlamentnými voľbami. A tiež Orbán prijal zákon o zahraničných agentoch a následne tie voľby aj vyhral. Rozdiel medzi oboma krajinami vyplýval v tejto veci z toho, že Maďarsko je predsa len členom Európskej únie a po dvoch týždňoch od prijatia zákona Európska komisia podala žalobu na Súdnom dvore Európskej únie. V roku 2020 bolo Maďarsko nútené pod tlakom rozsudku tento zákon zrušiť. Nebudem hovoriť o dôvodoch, prečo to súdny dvor urobil. To moji kolegovia túto prácu už včera a dnes urobili za mňa.
Ale pozrime sa na to, ktoré krajiny sa inšpirovali okrem Maďarska Putinovým zákonom. Najčerstvejšie Gruzínsko, Kirgizsko, alergické na mimovládne organizácie Turecko, ale aj India. Včera spomínal pán Lučanský, že izraelská vláda sa mieni uberať rovnakým smerom. Áno, ale naozaj je dôležitý kontext. Premiér Netanjahu zúfalo bojuje o svoju beztrestnosť a politickú budúcnosť. Aj tak, že obmedzuje demokratické princípy vo vlastnej krajine a samozrejme, že mimovládne organizácie sú jedným z najväčších kritikov jeho politiky. V tom je istá podobnosť aj so Slovenskom. Pobavilo ma, že predkladatelia zdôvodňujú svoj návrh aj tým, že chcú posilniť dôveryhodnosť mimovládnych organizácií. Tak sa teda pozrime na to, ako ľudia vnímajú zmysel existencie neziskoviek a prečo je to tak. Mimochodom, tieto informácie pomôžu pochopiť ich význam pre život spoločnosti.
Podľa databázy, databázy Finstatu je aktuálne v Slovenskej republike viac ako 79-tisíc takýchto subjektov. A mám na mysli občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, všeobecne prospešné spoločnosti. Centrum pre výskum etnicity a kultúry na konci minulého roka vypracovalo z prieskumu správu o tom, do akej miery ľudia na Slovensku dôverujú inštitúciám. A tie výsledky sú takéto. Celková dôvera ľudí voči mimovládnym organizáciám sa pohybuje nad 50 %. Zároveň sú mimovládne organizácie jedinou inštitúciou spolu s cirkvou, ktorej ľudia dôverujú viac ako v roku 2018. Tak my ideme posilňovať dôveryhodnosť a dôveru v to, čo je dnes na Slovensku najdôveryhodnejšie.
Druhé zistenie. Najviac užitočné sú podľa respondentov mimovládky, ktoré pomáhajú pri živelných pohromách. To si myslí takmer 79 % ľudí. Prípadne tie, ktoré poskytujú sociálne služby, pomáhajú ľuďom v ich ťažkej životnej situácii alebo sa starajú o ochranu životného prostredia. To podčiarkujem najmä to posledné, čo som povedala, lebo aj organizácie, ktoré sa starajú o ochranu životného prostredia, sú často terčom súčasnej vládnej koalície, respektíve navrhovateľov tohto zákona.
A teraz niečo, čo poteší predkladateľov, ale nemalo by ich to potešiť. Mimovládne organizácie podporujúce menšiny považujú ľudia za najmenej užitočné. V podstate len pomoc imigrantom a podpora práv sexuálnych menšín sa pohybovala v užitočnosti niečo pod 50 %. Na konci rebríčka užitočnosti boli organizácie, ktoré sa venujú podpore menšín, boju proti rasizmu či humanitárnej pomoci v iných krajinách. Ale to je problém. Tomu by sme sa nemali tešiť, ale považovať to za problém, pretože celkovo sú postoje k menšinám negatívne dlhodobo a zároveň patríme ku krajinám s veľmi negatívnymi postojmi k menšinám zo všetkých krajín Európskej únie. Príčinou je dlhodobé znevažovanie takýchto organizácií, či už politikmi a alternatívnymi médiami, či stránkami šíriacimi dezinformácie a konšpirácie. To je ten dôvod, prečo je to tak.
Čo je však kľúčové? Takmer tri štvrtiny ľudí si myslia, že občianske aktivity a mimovládne organizácie patria do demokratickej spoločnosti. A prečo si myslím, že je to kľúčové posolstvo? No práve preto, že často sme svedkami spochybňovania a spochybňovania, možno aj delegitimizácie úlohy tohto sektora v spoločnosti. Zdá sa, že napriek takto široko sýtenej diskusii si ľudia aj tak uvedomujú rolu pozitívneho dedičstva roku 1989, vďaka ktorému sa občianska spoločnosť stala veľmi dôležitým aktérom fungovania slovenskej spoločnosti. A teraz pár slov o tom, prečo naši, o tom, čo naši koaliční partneri nazývajú politickými mimovládkami a čoho sa zrejme aj prvoplánovo chytia.
S výrokom, že občianske iniciatívy by sa nemali starať do politiky, na to máme politické strany, súhlasilo približne 61% respondentov. Ale podstatné je, aká bola charakteristika týchto respondentov. Mysleli si to najmä tí, ktorí rezignovali na akúkoľvek participáciu či sledovania politického diania. Mysleli si to tí, ktorí sa nikdy a nikde neangažovali. Sami sa považujú skôr za pasívnych a vôbec nesledujú politické dianie a častejšie si myslia, že MVO by nemali zasahovať do politiky. Jednoznačne z tejto charakteristiky respondentov vyplýva, že naša krajina vedie nedostatočnú diskusiu o tom, čo je politické a potom, samozrejme, to vedie k naratívom o politických mimovládkach. A trochu podobné je to aj pri výroku o tom, že väčšina občianskych iniciatív a MVO presadzuje ciele zahraničných sponzorov a slúži cudzím záujmom. Toto je naratív, s ktorým pracujú aj predkladatelia. Napriek tomu, a týmto predkladateľov vôbec nepoteším, sa k nemu, k tomuto výroku, priklonila menej ako polovica respondentov. Čiže väčšina s týmto výrokom nesúhlasí.
Kladiem si otázku aj v kontexte výsledkov tohto výskumu, ale aj v kontexte tohto likvidačného zámeru, o ktorom sa tu teraz rokuje, čo je vlastne potrebné vysvetľovať spoločnosti, aby takéto pokusy boli spoločnosťou razantne a viditeľne odmietnuté. Po prvé, treba zdôrazňovať, že mimovládne organizácie vôbec nespochybňujú potrebu transparentného financovania. Mnohé z občianskych združení už dnes nad rámec povinností zverejňujú svoje výročnej správy alebo si nechávajú robiť audit. Nadácie, neinvestičné fondy a všeobecne prospešné spoločnosti tak dokonca robia priamo na základe povinnosti, ktorú im ukladá zákon. V tomto kontexte je zámer poslancov, ktorí predložili tento zákon, úplne nezmyselný, ak len nemá ten význam, aby podsunul verejnosti presvedčenie, že vo financovaní je niečo pokútne, iný zmysel to nemôže mať. Po druhé, treba vysvetľovať, že aj vďaka finančnej podpore zo zahraničia môžu organizácie robiť verejnoprospešné aktivity. Veď to je dobré.
Teraz vám poviem jednu absolútne absurdnú vec, čo sa môže stať, keď prejde tento návrh zákona. Mnohí poznajú fundraisingovú platformu Donio. Keďže je čiastočne financovaná z Česka, podľa súčasného návrhu zákona by aj neinvestičný fond spadal do kategórie organizácie s finančnou podporou zo zahraničia. To by znamenalo potom, že mimovládky alebo neziskovky, ktoré neprijímajú ani cent zo zahraničia, ale majú vytvorenú dobročinnú výzvu na tejto platforme, dostanú označenie, že prijali podporu zo zahraničia. A to naozaj by sme sa už museli pominúť na rozume. Po tretie, treba zdôrazňovať a upozorňovať na to, že občianske združenia sú ohrozené aj tým, že ich po novom bude môcť rozpustiť rovno ministerstvo vnútra bez súdneho rozhodnutia. Presne tak, ako je tomu v totalitných režimoch. A teraz si treba položiť otázku, aký zmysel a logiku má tento zákon, keď je vopred z maďarského príbehu jasné, že zákon bude musieť byť zrušený. Z môjho pohľadu základným cieľom je deformovanie pohľadu spoločnosti na jednu z posledných pevností, ktoré chránia slobodu a demokraciu. Návrhom, ak by sa stal realitou, by sa prehlbovala neschopnosť a neochota časti občanov preberať na seba zodpovednosť za svoj život a umocňovala by sa ochota poslúchať a podriadiť sa. O to tu ide. A dalo by sa pokračovať ďalej.
A teraz na záver, jedna výzva pre demokraticky zmýšľajúcich občanov. Povedal to Timothy Snyder, známy historik, v knihe O tyranii: Dvadsať ponaučení z 20. storočia. Inštitúcie nám pomáhajú zachovať si mravnosť, ale aj ony potrebujú našu pomoc. Inštitúcie sa neubránia samy. Ak ich neubránite od začiatku, padnú jedna po druhej. Toto je pre demokraticky zmýšľajúcich občanov.
A teraz jeden citát, ktorý charakterizuje vás, páni poslanci, ktorí ste tento návrh predložili: „Všetci veľkí nepriatelia slobody 20. storočia boli súčasne nepriateľmi neziskových mimovládnych organizácií, charít a podobne. Komunisti požadovali od všetkých týchto skupín oficiálnu registráciu," tam sme teraz, „a zmenili ich na inštitúcie pod svojou kontrolou. Fašisti vytvorili niečo, čo nazvali korporátny systém, v rámci ktorého má každá ľudská aktivita svoje presné miesto, ktorá podlieha, ktoré podlieha straníckemu štátu. Aj dnešní autoritári sú vysoko alergickí na myšlienku slobodných združení a mimovládnych organizácií."
A teraz keď budeme o tom zákone hlasovať, tak tí, ktorí budú hlasovať za a budú podporovať tento zákon, sa môžu, si môžu vybrať, do ktorej z tých troch skupín by sa zaradili.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, na vaše vystúpenie päť faktických poznámok a ako prvá pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie a osobitne tú časť, ktorá súvisí s približovaním postavenia mimovládnych organizácií, lebo v tomto tu zjavne tkvie to hlboké nepochopenie na strane koalície, že mimovládne organizácie tu robia aj nejakú naozaj verejnoprospešnú prácu. Že to, že sa tak aj nezisková organizácia nazýva, je to súčasťou ich názvu, že robia verejnoprospešné takéto činnosti a že to majú aj náplni, že to skutočne nie je iba formalita, aleže je to tak naozaj. Ony naozaj robia činnosti, ktoré sú tu pre spoločnosť dôležité, a toto si tu treba naozaj pripomínať, lebo tu je nepochopenie, tu je nepochopenie, že keď chceme týmto organizáciám niečo sťažiť, tak musí to byť vyvážené tým prínosom.
Transparentnosť, však my podpisujeme všetkými desiatimi transparentnosť, my sme za transparentnosť, absolútne všetci určite, čo tu sedíme za opozíciu, sme za transparentnosť a chceme transparentnosť, ale nechceme, aby bola zneužívaná na to, aby sa vybrala potom časť organizácií a tá sa tu označovala za nepriateľov ľudu. To jednoducho toto nechceme a vieme, že to k tomu má spieť, lebo to vyplýva z vyjadrení koalície, že toto, samozrejme, nie je konečná, veď my z toho vyselektujeme jednoducho tie nepriateľské organizácie a tie tú nálepku budú nosiť. A to vyplýva z tých všetkých verejných vyjadrení a toto je nebezpečné, že tu nejde o to, aby sme tu vytvorili nejaké nové pravidlá, ktoré budú naozaj platiť pre každých, ale nakoniec to budú vybrané subjekty, ktoré budú mať na sebe nálepku a budú označované za takéhoto nepriateľa ľudu. Očakávam, že ich štatutári sa potom objavia na dezinformačných portáloch a bude to pokračovať ďalej nejakými nenávistnými útokmi, aby takýmto spôsobom boli všetci títo ľudia šikanovaní. A potom to skončí ich zrušením.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mesterová.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Správne si, pani poslankyňa Kalmárová, povedala, že teda hlavným cieľom tohto návrhu tohto zákona sú tie mimovládne organizácie, ktoré sa venujú najmä ochrane demokratického zriadenia a keďže majú čo, kritizujú kroky tejto vlády. A ono to potvrdili aj koaliční poslanci vo svojich faktických poznámkach, že im nejde o transparentnosť, že im v skutočnosti ide o to ukázniť a umlčať ich kritikov, lebo jednak nevedia reagovať na kritiku, nemajú na to čo povedať, keďže z veľkej časti, ako môžme vidieť, je to pravda a nie je im po chuti počúvať to, že niekto kritizuje ich kroky, zvlášť inštitúcie, ktoré, ako si povedala, požívajú stále ešte vyššiu mieru dôveryhodnosti vo verejnosti ako predstavitelia tejto vlády. Čo si to vy dovoľujete vôbec voči demokratickej spoločnosti a občanom a občiankam tejto krajiny? Ako si vy dovoľujete umlčať organizácie, ktoré zastupujú ich práva, práva tých ľudí, ktorí vám zverili časť svojej moci, aby ste túto krajinu spravovali a nedeštruovali ju. Čo si to dovoľujete?!

Ďakujem. Pani poslankyňa Kosová.

Milá Vierka, ja som ťa veľmi pozorne počúvala, ale s ľútosťou musím povedať, že pravá strana tejto sály ťa nepočúvala takmer vôbec a ja by som týmto chcela aj požiadať ctených poslancov koalície, keby sa rozprávali trochu tichšie, lebo je to naozaj veľmi rušivé a je to najmä nedôstojné a neúctivé voči našim kolegom a kolegyniam, keď sú v rozprave. Ďakujem vám srdečne.
A keby ste ju počúvali, možno by ste počuli tú zásadnú a krásnu vetu, ktorú povedala, že cieľom tohto zákona ani tak nie je samotný zákon ako deformácia spoločnosti tým, že vlastne vytvoríte nenávistné, nenávistnú atmosféru a odpor voči mimovládnym organizáciám. A to je veľmi nebezpečné a mali by sme si aj uvedomiť, kam vlastne smejeme, možno, spejeme, možno napríklad tým Maďarskom sa inšpirujme, pretože tam nešlo len o to, že tam bol uzákonený zákon proti mimovládnym organizáciám, aby boli označovaní, ale oni išli ešte ďalej v Maďarsku, pretože oni zakázali financovanie kampane zo zahraničia napríklad. A takisto potom zakázali demonštrácie alebo obmedzovali slobodu mimovládnych organizácií.
Takže tam asi spejeme, toto je asi ten váš prioritný cieľ, ktorý máte vo vzťahu k mimovládnym organizáciám. A ja sa vôbec nečudujem, že sa inšpirujete takými krajinami ako je Rusko alebo Čína, pretože tá rétorika v zahraničnej oblasti je smerodatná (správne smerodajná, pozn. red.) už dlhšiu dobu, ale my ostatní občania a občianky Slovenska chceme byť súčasťou vyspelej západnej Európy.
Ďakujem.