12. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj za všetky faktické poznámky.
Pán poslanec Glück, to je smutné, že neviete, že ktoré sú to paragrafy, lebo to ste mali analyzovať vtedy, keď ste podávali ten návrh. Ale teda v poriadku, môžme potom, môžem vám potom poslať tie paragrafy. Aj keď teda máte aj asistenta možno, aby ste si to mohli vyhľadať. Ale je smutné, že ste to nevedeli, keď ste podávali tento návrh, aké sú to paragrafy. A pani Števulová povedala niečo úplne iné. Dávate to do kontextu, s ktorým ani ona podľa jej reakcií nesúhlasí. Takže dávajte si pozor, prosím, na to, ako interpretujete cudzie, cudzie výroky.
No a pán Harabin chodí do televízie, SNS jasne hovorí, že ho nominuje na túto, na túto pozíciu. Dokonca pán Harabin vyhlasuje, že chce byť predsedom Súdnej rady. Takže je úplne relevantné sa tu o tom rozprávať, o ňom, o jeho minulom pôsobení, pretože za daných okolností a vzhľadom na to, o akú toxickú nomináciu ide, je nevyhnutné už v tomto čase úplne na začiatku biť na poplach, aby ste to neschválili. Aby ste s tým nesúhlasili. O to tu celé ide. Vy máte možnosť túto nomináciu zastaviť, a preto vám hovoríme a pripomíname, čo ten človek robil a čo je to za človeka celkovo, aby ste to nepodporili. O nič iné, o nič iné nám v tomto prípade nejde.
Ďakujem.

Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Dostál.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, takmer predseda, a kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel teda osloviť pani poslankyňu Števulovú, lebo teda ja som nejako asi nepochopil to, čo hovorila, alebo som to prepočul, alebo som tu nebol, ale ja teda žasnem, že čo to, čo to ona vlastne narozprávala a ako sa stotožnila s kritikou predchádzajúcej garnitúry a teda aj vlastne s dôvodmi na odvolanie členov Súdnej rady, podľa toho, čo tu počúvam od koaličných poslancov. Tak ak teda uzná za vhodné a vystúpi a vysvetlí vo faktickej poznámke, že ako to bolo, tak budem jej povďačný, lebo som naozaj trochu, trochu zmätený.
A pokúsim sa nie úplne opakovať to, čo tu už zaznelo od predrečníkov, asi sa mi to úplne, úplne nepodarí, a odpichnem sa od toho, čo pán spravodajca Gašpar hovoril o tom, že akoby to bola nejaká schizofrénia, že na jednej strane hovoríme, že stačí strata dôvery a na druhej strane hovoríme, že máte konkretizovať dôvody. Ja myslím si, že je mimo sporu, že mohli ste to urobiť tak, ako vám hovorila pani poslankyňa Kolíková, že by ste povedali, že nedôverujete, chcete si tam dať svojich ľudí, títo ľudia nie sú vaši ľudia, nemáte ku nim dôveru, tak ich idete, idete vymeniť. Nevravím, že by sa to nestretlo s kritikou, samozrejme, že dotknutí členovia Súdnej rady by sa mohli cítiť urazení, lebo nevedeli by, voči čomu sa majú brániť, ale, ale tá právna úprava, ktorá dnes je aj v ústave, aj v zákone, vám to, vám to umožňuje.
Mohli ste ísť touto cestou, ale nešli ste touto cestou, chceli ste tam uviesť nejaké dôvody, čo ja nevravím, že je zlé, lebo tak keď idete niekoho odvolávať, tak áno, môžete, môžete uviesť dôvody, ale potom by bolo korektné uviesť dôvody, ktoré sedia, to znamená, že zodpovedajú realite a sú vyčerpávajúce. A vy tam argumentujete v tom odôvodnení, že na niečo nezareagovali, k niečomu sa nevyjadrili, ale v podstate teda rozmenené na drobné je to, že mali na nejakú vec iný právny názor ako vy. Čo teda ja neviem, či toto má byť, má byť dôvod odvolania, lebo mnohokrát sa stane, že keď niekoho niekam nominujete, tak potom keď on koná nezávisle, tak má iný právny názor ako ten, kto ho, ten, kto ho niekam nominoval. Výborným príkladom sú ústavní sudcovia, ktorých, našťastie, nemožno, nemožno odvolávať, ktorí mnohokrát konajú inak, ako by zodpovedalo predstavám tých, ktorí ich tam navrhli, alebo ktorých, ktorí im dali, dali svoj hlas.
Čiže buď absencia dôvery, tá strata dôvery to sa mi naozaj nezdá, nezdá vhodný termín, lebo strata dôvery by mala znamenať, že vy ste im kedysi dôverovali a už im nedôverujete, ale ja teda neviem, či teda bolo nejaké obdobie, keď poslanci SMER-u alebo teda konkrétne poslanci, ktorí sú podpísaní pod tým návrhom, prechovávali dôveru k Jánovi Mazákovi alebo k Andrejovi Majerníkovi a teraz tú dôveru, dôveru stratili. Myslím, že to tak nebolo. Ale teda absencia dôvery možno by bolo, by bolo lepšie.
A teda ak máte nejaké dôvody, tak, a chcete pomenovať, lenže nechcete postupovať tak, ako hovorila pani poslankyňa Kolíková, že môžete postupovať, že, povedať, že nedôverujeme im, bodka, chceme si tam dať svojich ľudí, bodka, tak je korektné potom uviesť aj všetky dôvody, lebo ja mám taký pocit déja vu, že ako keď sme tú novelu Trestného zákona, mafiánsky balíček prejednávali, tak vy ste tie dôvody, a teda teraz narážam na pána poslanca Gašpara, niekoľko dní ste nám hovorili, že ja vám prečítam tie dôvody, ja vám prečítam tie uznesenia Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva a nakoniec ste nám ich prečítali o tretej v noci pred hlasovaním. Tak a teraz opäť pán poslanec Gašpar tu teraz niečo, niečo začal hovoriť a potom povedal, že ja to poviem vo vystúpení, ale však tie veci, ak ich máte, tak majú byť, majú byť uvedené v tom odôvodnení, pokiaľ považujete za dôležité, aby ste, aby ste tie dôvody pomenovali. A nie vo vystúpení. A keď vo vystúpení, dobre, vo vystúpení, tak v nejakom úvodnom vystúpení. Však aj navrhovateľ, aj spravodajca sa môžu kedykoľvek prihlásiť do rozpravy a povedať to. Ale teraz je už písomná rozprava na konci, neviem, či sa niekto prihlási, prihlási do rozpravy, či to poviete v záverečnom slove, alebo to poviete, alebo to poviete, že sa prihlásite do rozpravy, keď už bude končiť ústna rozprava, alebo aj keď to poviete teraz, že sa teraz, teraz prihlásite, tak málokto asi bude pripravený kvalifikovane reagovať na tie dôvody. Lebo ak máte tie dôvody a viete ich pomenovať, tak naozaj by bolo korektné, aby sme ich prebrali na ústavnoprávnom výbore v prítomnosti pána Mazáka a pána Majerníka a mohli sme si, mohli sme si ich vyjasniť, mohli sme si my získať informácie o nich, pripraviť sa na diskusiu. A dobre, mohla, mohla to byť argumentačná, argumentačná súťaž alebo porovnanie, porovnanie argumentov, z ktorého by si diváci a poslucháči mohli odniesť záver, že kto má pravdu, alebo kto je bližšie k pravde, či tie argumenty sú v poriadku, alebo nie sú v poriadku.
A takto postupovať je podľa môjho názoru nekorektné a naozaj to pôsobí tak, že dodatočne sa vymýšľajú nejaké dôvody, ako sme tu zažili na ústavnoprávnom, ústavnoprávnom výbore. A teda možno toto bude označené za moralizovanie, ale ja v tom nevidím žiadne, žiadne moralizovanie, jednoducho ak niečo navrhujem a je jedno, či je to návrh zákona, alebo idem navrhnúť odvolanie niekoho, niekoho z funkcie a chcem uviesť dôvody, aj keď ich uviesť nemusím, tak je podľa môjho názoru korektné voči tomu, komu ten návrh adresujem, že tie dôvody pomenujem a pomenujem ich tam, kde ich mám pomenovať, teda v dôvodovej správe, prípadne v nejakom úvodnom slove alebo v odôvodnení.
A druhá vec, na ktorú by som sa chcel asi aj teda spýtať, ale pochybujem, že dostanem odpoveď, je, že ako sa vysporiadávate s tým argumentom, že idete podľa novej právnej úpravy odvolávať členov Súdnej rady, ktorí sa dostali do funkcií v čase, keď platila stará právna úprava, ktorá takýto postup neumožňovala. Je to v podstate retroaktívne uplatnenie tej právnej úpravy, ktorá bola, bola presadená koncom roku 2020 a ja sa teraz od nej nedištancujem, ja som bol poslancom vtedy, ja som za ňu, za ňu hlasoval. Som stotožnený s tým, čo hovorila pani poslankyňa Kolíková, vtedy ministerka spravodlivosti, ktorá s tým, s tým prišla, že je legitímne, aby aj zákonodarná moc, aj výkonná moc, teda vláda aj prezident, mali zastúpenie v Súdnej rade, aj sudcovia a takýmto spôsobom sa tvoril, tvoril ten, ten orgán. Len máme nejaké pravidlá, keď sa podľa tých pravidiel ustanovovali do funkcií ľudia, tak v zásade sa má na nich nahliadať podľa, podľa toho, kedy boli ustanovení do funkcií, respektíve podľa pravidiel, ktoré platili vtedy. Áno, môžete povedať, však veď dobre, my ich odvoláme, oni nech sa obrátia na Ústavný súd a Ústavný súd nám povie, povie, ako to je. To je nepochybne pravda, že ak odvoláte a ak sa oni obrátia, myslím, že prinajmenšom pán Mazák avizoval, že sa obráti na Ústavný súd, tak dostaneme nejaké autoritatívne rozhodnutie zo strany Ústavného súdu, že ako to teda je. Ale teda predpokladám, že keď prichádzate s takýmto návrhom, tak ste vysporiadaní aj s touto otázkou a máte nejaké argumenty, prečo môžete takto postupovať, že môžete odvolávať podľa novej právnej úpravy ľudí, ktorí boli ustanovení do svojich funkcií členov Súdnej rady v čase, keď táto úprava ešte neplatila a keď aj podľa toho, ako rozhodoval Ústavný súd, by ste takto postupovať nemohli alebo nemali.
A tretia, posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že aj kontext, kontext je dôležitý, lebo keby sme boli v nejakej zabehnutej štandardizovanej demokracii, kde sa striedajú pokojne vládne garnitúry a zmení sa parlament, zmení sa vláda, zmení sa prezident, tak zmenia svojich nominantov v Súdnej rade, no tak možno by to nevyvolávalo až toľko otázok a také diskusie a boli by sme, boli by sme na to zvyknutí. Ale tu sme naozaj v situácii, keď sa súčasná vládna garnitúra snaží spochybniť právny štát, snaží sa zasahovať do justície, snaží sa útočiť na sudcov, ktorí si dovolia rozhodovať inak, ako táto vládna garnitúra očakáva. V minulosti takto útočili na vyšetrovateľov, na prokurátorov, ktorí si konali svoju, konali svoju robotu. Teraz sa stávajú predmetom útokom, útokov aj sudcovia, tak je ťažké odmyslieť si od toho kontextu, keď počúvame Roberta Fica, premiéra tejto krajiny, ako spolu s advokátmi obvinených či obžalovaných politikov a ľudí blízkych politikom útočí na konkrétnych sudcov a žiada vyvodzovanie, vyvodzovanie nejakej disciplinárnej zodpovednosti. On z pozície, z pozície politika.
Alebo sa nečudujte, že tu otázky vyvoláva, ak SNS príde s tým, že jej kandidátom do Súdnej rady je Štefan Harabin. Lebo Štefan Harabin nie je len tak niekto. Štefan Harabin už za vlády SMER-u, za vlády Roberta Fica bol ministrom spravodlivosti. Štefan Harabin za vlády Roberta Fica sa stal predsedom Najvyššieho súdu aj predsedom Súdnej rady. Štefan Harabin zásadným spôsobom a negatívne ovplyvnil stav justície. Čiže to nie je len nejaká špekulácia, že nejaký novinár niečo napísal. Váš koaličný partner Slovenská národná strana prišla s tým, že toto je jej kandidát do Súdnej rady a už máme skúsenosť, že Štefan Harabin zastával významné pozície v slovenskej justícii, tak je úplne legitímne sa na to pýtať, že či naozaj Štefan Harabin je ten, ktorého chcete do Súdnej rady. Vy hovoríte, že je to, že je to predčasné, veď uvidíme, koho navrhne, či to Slovenská národná strana naozaj len tak hovorila a nejako to zobchoduje alebo vymení za niečo, ale obava, že Štefan Harabin by sa mohol stať členom Súdnej rady je namieste a je namieste sa to pýtať, tak to by možno bola, bola moja ďalšia otázka, že či, či teda vaše vrtenie hlavou znamená že nie, také niečo neprichádza do úvahy, alebo len nechcete o tom teraz hovoriť.
Čiže zhrniem dôvody, ktoré, ktoré uvádzate pre odvolanie Jána Mazáka a Andreja Majerníka z funkcie členov Súdnej rady, podľa môjho názoru nesedia a radšej ste nemali uviesť žiadne dôvody ako tie, ktoré ste, ktoré ste uviedli. A keď ste sa už rozhodli uvádzať dôvody, tak ste ich korektne mali pomenovať na začiatku, mali ste ich napísať do toho odôvodnenia, aby sme mohli o nich diskutovať na ústavnoprávnom výbore aj v prítomnosti členov Súdnej rady, aj poslanci, aby sme mohli o nich diskutovať aj v pléne. A teda budem rád, ak uznáte za vhodné odpovedať mi na tie otázky, ktoré som položil v rámci svojho vystúpenia.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca päť faktických poznámok.
Prvá poslankyňa Števulová.

Ďakujem ti, Ondrej, reagujem teda na tú časť tvojho príspevku, kde si ma vyzval, aby som uviedla na pravú mieru výroky, ktoré tu boli dezinterpretované. Aj keď ja si myslím, že každý, kto počúval našu rozpravu a vie kriticky myslieť a chápať, čo bolo povedané, by si mal vyvodiť svoje vlastné závery. Ale pre záznam by som ešte raz rada povedala, že som uvádzala rozdiel medzi legitímnou kritikou a polemikou ohľadne právnych názorov na niektoré aspekty riešenia covidovej krízy, konkrétne štátnu karanténu, čo bolo neskôr potvrdené aj Ústavným súdom, a rozdiel medzi týmto, kde môžeme odborne spolu nesúhlasiť, ale nie je to dôvodom na to, aby sme niekoho lynčovali, šikanovali alebo odvolávali, a spôsobom, ktorým teraz odvolávame členov Súdnej rady, kedy máme na papieri nejaké dôvody, ktoré nesedia, boli vyvrátené a zároveň sa bavíme o množstve ďalších dôvodov, ktoré v tom návrhu na odvolanie neboli pomenované.
Ďakujem.

Poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som tiež chcela nadviazať na tú výzvu k tomu vysvetleniu, ako sme to mali vo vzťahu ku kritike počas pandemického obdobia, lebo pán poslanec Glück sa mi zdal nejaký prekvapený. Ale napríklad ja som teda dosť intenzívne sa venovala predpisom, ktoré boli prijímané počas pandémie a celkom jasne som pomenovávala problémy, ktoré tam vidíme z právneho hľadiska alebo ústavnoprávneho. Je to verejne dohľadateľné a myslím si, že je to dôkaz toho, že my naozaj pristupujeme vo vzťahu k posudzovaniu otázok zabezpečenia právneho štátu a základných demokratických princípov naozaj rovnako. Takisto ako sme kritizovali skrátené legislatívne konania vtedy, tak ich kritizujeme aj teraz. A teda už ich tu máte 27, ak som dobre počítala, čo je veľký problém.
Čiže my naozaj sa snažíme tie princípy uplatňovať všeobecne, pretože nám ide naozaj o to, aby boli zabezpečené a garantované základné princípy právneho štátu. Čo teda vo vašom prípade je skôr využívané takým alibistickým spôsobom, že keď sa vám to hodí. Rovnako ako ľudské práva a teda porušovanie základných práv a slobôd spomeniete len keď sa vám to hodí, keď sa to týka vás a ľudí, ktorí sú vo väzení, vám blízki alebo priamo vás osobne, ale porušovania základných práv a slobôd iných ľudí, to vás teda vôbec netrápi.
Čiže chcela by som zdôrazniť, že naozaj treba k tomu, skúste k tomu pristupovať generálne a uplatňovať všetky tieto princípy vo vzťahu ku všetkým ľuďom, ktorí na Slovensku žijú, a aj vo vzťahu k právnemu štátu sa správať zodpovedne a nielen vtedy, keď vy si potrebujete odôvodniť nejaké svoje vlastné záujmy.
Ďakujem.

Pán poslanec Glück.

Ďakujem pekne, pani kolegyne, nie, nie, nezachytil som to, ale všetka česť, ak je tomu tak, a myslím, že sa to týkalo všetkých ľudí vtedy, čo ste kritizovali, takže nejaké selektívne, nejaká výčitka vo vzťahu k nejakej selektívnosti asi nie je namieste.
A, pán kolega Dostál, opäť v dobrom, z vašej strany to musím opäť aj ja teraz, aby to nehovoril stále pán Gašpar, že je to istým spôsobom moralizácia, keďže podľa práva žiadne dôvody byť uvedené nemusia a je to z toho dôvodu, ako ste aj vy uviedli, pretože sám ste za tento zákon hlasovali.
No a s otázkou ústavnosti, ktorú ste nám vo vašom prejave verejne dávali, na ňu ste si aj sami odpovedali, keď ste na závere povedali, že jedine Ústavný súd sa môže s touto otázkou vysporiadať. Čiže na to ste si odpovedali sami.
A ešte ma zaujala taká nejaká časť vášho vstupu, ktorá sa týkala akejsi kultúry a demokracie, a že keby sme tu mali normálnu kultúru demokracie, kedy sa striedajú jedna vláda za druhou atď., atď., tak ona tu bola, ja si ju asi nepamätám, od deväťdesiatych rokov sa tu striedali vlády od Mečiarových cez Dzurindove po Ficove, Radičovej, Ficove až po Matoviča, ale vaša vláda bola prvá, ktorá začala zatvárať svojich politických oponentov. Vaša vláda bola prvá, ktorá jednoducho nevedela uniesť politický súboj inak než tým, že sa snažila pozatvárať čelných politických predstaviteľov strany SMER, takže toľko asi ku kultúre demokracie.
Ďakujem.

Poslanec Krúpa.