12. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, vypočuli sme si viacerých vás, kolegovia z opozície, a vlastne vy s tým zákonom s veľa vecami súhlasíte. Samozrejme, je potreba, aby ste aj niečo ako opozícia skritizovali a povedali, no ale nedá mi nepovedať, či už vy, pán Stachura, alebo pán Oskar Dvořák alebo kolegovia zo SaS, veď posledné tri a pol roka ste manažovali ten rezort a videli sme, ako to celé dopadlo. A ja som si to tu aj poznačil, pán Stachura, ako ste to, ako ste to povedali: "do psej matere". No takto to dopadlo a teraz, samozrejme, nie všetky tie veci sú jednoduché, ale jednoducho naprávame to, čo sa tu zanechalo. Takže treba si aj o tom otvorene povedať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Neviem teda, kedy som manažoval rezort, ale tak dobre. Ale aby som reagoval na pána Stachuru. Ja, ono to ide v tom duchu, čo som ja hovoril, že tu sú určité technické návrhy, ktoré niektoré sa môžeme na nich zhodnúť. Neskôr príde, aj už teda vieme, že nejaký pozmeňovací návrh o pediatrii, ale rieši tiež iba ordinačné hodiny na pohotovostiach, u detských pohotovostí, ale absolútne nedostávame odpoveď na to, ako zabezpečíme starostlivosť a v tých návrhoch pozmeňovacích to je aj napísané potom neskôr, ako zabezpečíme starostlivosť v bežných ambulanciách. Je tam napísané, že polku pediatrov máme v dôchodkovom veku. Vôbec tu nedostávame odpovede na veľké otázky a to je práve ten problém, čo tu my hovoríme. My sa vieme na technickej úrovni zhodnúť a povedať, že niečo je dobré. Ale táto technická úroveň, ktorú tu my riešime, to by nemalo prebiehať v parlamente. Toto by malo prebiehať v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde sa budeme baviť o tom, ako určiť tabuľky, ako majú byť nastavené hodiny a podobne. Tu v tomto parlamente by sme mali dostávať odpovede na veľké otázky.
Ja keď si pozriem hocijaké prieskumy, už z 2018. tu mám otvorený prieskum, ktorý sme robili vtedy s Českou lekárskou komorou, alebo keď si pozerám prieskum sestier, čo im prekáža, ony tu naozaj hovoria o veľkých problémoch: šikana na pracovisku, neschopnosť na pracovisku, nemožnosť cirkulovať, žiadna praktická výučba, iba teoretická výučba, im chýba, im chýba množstvo veľkých vecí. A ja si myslím, že musíme si povedať akože naozaj úprimne tuto, že toto, čo tu teraz tlačíme v zrýchlenom konaní, absolútne neadresuje tie veľké problémy. Ja by som chcel počuť nejakú víziu, ako zmeníme to vzdelávanie koncepčne, kedy uvidíme niečo, komu sa chceme podobať? Čo sú tie veľké veci, čo tam chceme urobiť? My tu namiesto toho vedieme naozaj technickú debatu o tom, že či teda hodina hore-dole, či sa prihlási tam alebo onam, ale nevieme, ako vlastne stabilizujeme ten personál celkovo.

Ďakujem pekne. Na začiatok poviem iba to, že mali by sme čítať s porozumením, čo riešime v tomto zákone alebo v tomto návrhu zákona, a potom sa môžme baviť o všetkom ostatnom. Ale k pánovi Stachurovi poviem iba toľko, že na začiatok si myslím, že niektoré jeho myšlienky boli správne, čo sa týka v zásade nového výučbového mechanizmu na Slovensku, čo sa týka výučby sestier, či už pregraduálneho, lekárov, pregraduálneho, postgraduálne, čo sa týka certifikácie pracovísk a ľudí, to je, áno, ale tak ako to budete počuť aj na výbore, ako to istotne aj pani ministerka povie, takýto veľký zákon sa pripravuje a bude sa riešiť v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde všetci budete môcť dať adekvátne, adekvátne pripomienky.
Samozrejme, tu treba povedať aj to, že naozaj ja to nechcem zneužívať. Vy ste tam už boli a posledné tri roky sa vládlo tak, že sa vládlo cez pozmeňujúce návrhy, ktoré prechádzali cez parlament a vznikol v celom zdravotníctve obrovský chaos, to je po prvé. Po druhé, ja by som dnes úplne neznehodnocoval náš systém vzdelávania, lebo náš systém vzdelávania nie je úplne zlý, je celkom stabilný, dobrý, ale istotne sú miesta, kde to treba zlepšiť.
A posledná poznámka znie k tomu. Je troška pre mňa takým sklamaním, že mňa ste oslovili ohľadom rezidenčného programu, kde ste mali pravdu vzhľadom na to, ako sa mali riešiť tí rezidenti v tom programe, a my sme to spolu s ministerstvom zapracovali do toho, už to zmenilo. A robiť si teraz z toho, však to ste mohli, ja vás pochválim, však super, že ste to urobili, ale teraz sa tváriť, že my sme nejakí blázni a my sme to nechceli ani počúvať, tak to je také, také prízemné. Ale to, to sa stále a stále opakuje. Preto vravím, že ten oportunizmus je proste katastrofa. Však to sme využili a urobili sme to tak.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem, Peťo, za tvoje vystúpenie, v zásade veľmi podobné, ako povedal Oskar. To znamená zlý proces a zmysluplné, poväčšine zmysluplné návrhy na zlepšenie. Veľmi som ocenil aj to, že si otvoril tému toho ďalšieho vzdelávania. Samozrejme, je to nad rámec tohto zákona, nad rámec akéhokoľvek skráteného konania. To má byť systémová záležitosť, ale je veľmi dobré o nej nahlas hovoriť a dúfam, že pani ministerka si teda zapísala toto ako podnet, ktorý by stál za zlepšenie, rovnako ako by stálo za zlepšenie aj zmena kontinuálneho vzdelávania, ktoré sa dnes zmenilo v zásade na vypĺňanie krížoviek a získavanie kreditov cez úplne podivné, podivné účasti na turistických výletoch krytých ako kongresy.
A som takisto rád, Peťo, že si spomenul to, čo aj Oskar kritizuje a to asi aj ja budem v rozprave kritizovať, a to teda ten proces vedie k tomu, že sa k zákonu v skrátenom legislatívnom konaní prilepujú prílepky, možno zmysluplné, možno diskutabilné, ale rozhodne také, ktoré neprešli verejnou debatou. Je však pravdou, čo tu zaznelo v sále, že toto nie je novinka v parlamente, hej? Takýmto spôsobom parlament rozhodoval aj v minulom volebnom období aj v zdravotníctve, čiže v zásade sa nič zásadné nemení, akurát teraz to robí druhá strana. Na to, aby sa zlepšila tá kultúra, bolo by dobré, keby sme sa skúsili takýmto veciam v budúcnosti vyhnúť, aby sme sa naozaj bavili o podstate a nie o forme. Tá forma naozaj nie je dobrá.

Ďakujem pekne.
Nuž, Peťo, na záver si načrtol takú frustráciu z toho, ako sa zdravotníctvo vedie. A úprimne, naozaj už od Zajacovej reformy, kedy sa, kedy on spravil zo zdravotníctva biznis, tak zdravotníctvo je v područí záujmových skupín, ktoré neustále tlačia na ministra. Mimochodom, ja si myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo sa tak často tí ministri menia, pretože tým záujmovým skupinám nevyhovuje, aby tam prišiel niekto s nejakou ucelenou víziou a začal niečo presadzovať, aby napríklad začal zmysluplne budovať aj to štátne zdravotníctvo, ktoré by potom vytváralo zmysluplnú možno konkurenciu aj s tými súkromníkmi. A žiaľ, takto to je a potom sa to rieši tak, ako sa to rieši, všelijakými prílepkami, doplnkami, v podstate nepredkladajú sa tu žiadne zmysluplné vízie.
Treba však povedať, že za to predchádzajúce obdobie tu boli tri veľké reformy, tri veľké reformné zákony minimálne, lieková reforma, reforma starostlivosti o dlhodobo chorých a takisto reforma optimálnej siete nemocníc, okrem, samozrejme, množstva zákonov, ktoré sa museli riešiť vzhľadom na najväčšiu pandémiu za posledných sto rokov, v súvislosti s tým, potom tu prišla vojna na Ukrajine. Takže, samozrejme, tie skrátené legislatívne konania v minulosti boli častokrát opodstatnené a presne na to je aj ten inštitút urobený. Takže áno, je mi to ľúto, ako sa to deje, a potrebujeme naozaj na mieste silného ministra, ktorý bude mať víziu, ktorý sa postaví aj tým súkromným žralokom v zdravotníctve, čo, žiaľ, treba povedať, že táto pani ministerka ani táto vláda nie je. Takže dobre si na to poukázal.
Vďaka.

Ďakujem. Ja len veľmi rýchlo. Opakuje sa tu stále znova a znova, že tí, tí, tí, vy ste to urobili, vy ste to urobili. Opakujem, moje pôsobenie na rezorte bolo jedenásť mesiacov od 6/20 do 4/21. Potom som intenzívne kritizoval ďalšie kroky, ktoré sa na rezorte za Lengvarského, Palkoviča diali. Môžte si to všetci dohľadať, ale budem vám to dookola opakovať, keď stále počúvam to isté.
Oskar, súhlasím, detskí lekári, hej, sú tam tie prílepky, ktoré sme už spomínali.
Pán doktor Baláž, oportunizmus. No, oportunizmus, veď ja vás chcem pochváliť. Možno som to nespomenul, ospravedlňujem sa, že ste konštruktívne s vecou, s ktorou sme za vami prišli, ako zareagovali a veľmi promptne riešili, za to vám ďakujem. Ospravedlňujem sa, že som to nepovedal.
Čo sa týka Tomáša Szalaya, tam myslím si, že aj keď máme so SaS-kou rozdielne názory v mnohom, tak tu sa vieme zhodnúť. Ja si myslím, že to kontinuálne vzdelávanie, tam sme úplne za jedno a mohli by sme ho dobre nachystať, možno aj ako výbor, pán Baláž.
No a čo sa týka Mareka, súkromníci. No tak, hej, k tomu nejdem sa ďalej vyjadrovať, povedal si veľa.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia, kolegyne, budem stručný, pretože v zásade moji predrečníci povedali všetko podstatné. Najväčší problém tohto zákona je ten proces, čo sa hovorilo aj v skrátenom legislatívnom konaní, ale tu to treba zopakovať, rovnako ako treba vždy zopakovať, že Kartágo musí byť zničené. Ten proces je zlý a otázka znie, prečo sme sa dostali do toho, že ideme v skrátenom konaní diskutovať o zmenách, rôznorodých zmenách v zdravotníctve. Je to taká všehochuť, ako cítim, aj tie pozmeňováky, ktoré prichádzajú a ktoré ešte prídu, tak je to všehochuť, ktorá mala prejsť diskusiou.
No, treba povedať, že pred dvoma týždňami mal pán premiér kontrolný deň na ministerstve zdravotníctva. Dúfam, že ste sa mu venovali chvíľku, že ste to počúvali, videli a podľa môjho názoru reakcia pani ministerky bola: juj, treba niečo rýchlo robiť, lebo v zásade za pol roka nemáme výsledky. A to je podľa mňa najväčší problém rezortu zdravotníctva, ktorý pani ministerke vyčítam, že za pol roka sme sa nikdy nikde veľmi nepohli. Ak premietam predchádzajúcich ministrov, ja neviem, za pána ministra Druckera po pol roku sme už videli hmatateľné výsledky. Boli projektové komisie, bola k tomu búrlivá komunikácia, niečo sa hýbalo. V tejto chvíli mám pocit, že v zdravotníctve sú stojaté vody. A toto je prvá zmena legislatívna, ktorá má nejakú hlavu a pätu a nespočíva len v odkladaní termínov alebo len v nejakej bezduchej transpozícii technických smerníc, ktoré máme, ja neviem, vo verejnom zdraví. A preto je tu aj táto debata o obsahu tohto zákona, lebo konečne sa o nejakej zmene v zdravotníctve bavíme po pol roku. No tak chápem, že ten kontrolný deň pre, u pána premiéra nebol, nebol úplne dobrý a tak bolo treba rýchlo priniesť nejakú, niečo. No tak sa urobilo skrátené legislatívne konanie ku všetkému, čo sa tak rýchlo podarilo na tom ministerstve nahrabať na kôpku, a potom to tak aj možno vyzerá.
Ale tie zmeny sú v mnohom, opakujem, v mnohom zmysluplné. Sú to technické veci, ktoré tam možno kvasili v šuflíkoch, však rok nebolo normálne pripomienkové konanie, rok tu tento parlament nezasadal, tak, tak naozaj obsahovo s nimi nemám až taký veľký problém, skôr sa bojím tých vecí, ktoré teda prídu v druhom čítaní, lebo na to budeme mať naozaj len možno pár hodín, aby sme si zistili, že čo vlastne sa tam ide meniť. A to, čo nám teraz povedzme napríklad lekárnická komora dala ako spätnú väzbu, na to mali pár dní. My budeme mať pár hodín na veci, ktoré prídu na poslednú chvíľu, ktoré budú mať omnoho technickejší charakter ako všetko ostatné, čo tu, čo tu v tom zákone je napísané.
Pán premiér Fico na tom kontrolnom dni povedal, že dôležitý je sociálny zmier, ale ešte väčšmi zdôraznil slovo že dialóg. A musím povedať, že ten Ficov prejav sa mi veľmi páčil a možno 80 % z neho by som podpísal že kedykoľvek. Dialóg, dialóg so sektorom, ku ktorému veľmi nedochádza a potom vznikajú také reakcie, že sú tí ľudia trošku, nazvem to, urazení, ješitní, podráždení, že sa s nimi nikto nerozpráva, že s nimi nikto o tých, o tých zmenách detailne nediskutuje a potom sa musia obracať na poslancov a riešiť to potom cez zadné dvierka v druhom čítaní.
Ak mám ešte k tomu Ficovi niečo povedať, veľmi ma potešil audit vo všeobecke nad tým, ako predchádzajúci manažment uzatváral nevýhodné zmluvy napríklad s Medirexom. Páčilo sa mi aj to, že sa pomenovalo, kto je zodpovedný za nastavenie plánu obnovy, prezamestnanosť na ministerstve a tak ďalej.
Rezidentský program. To je téma, ktorej by som si dovolil venovať pár minút. Lebo rezidentský program vznikol pred, koľko to je, dvanásť rokov, dvanástimi rokmi a stal sa z neho trhací kalendár doslova, do písmena trhací kalendár. Nieže každá vláda, ale počas každej vlády niekoľko rôznych ľudí ten rezidentský program menilo, trhalo, prepisovalo, upravovalo až nakoniec Najvyšší kontrolný úrad, a dovolím si teraz citovať so správy Najvyššieho kontrolného úradu, konštatoval, že "výsledky poukázali na to, že realizácia rezidentského štúdia nepatrí k príkladom dobrej praxe. Už pri jeho spustení nemalo ministerstvo vyriešené všetky otázky spojené s jeho aplikáciou v praxi. Vznikajúce problémy sa riešili ad hoc za pochodu," to je toto, teraz, presne takýmto spôsobom, ako to riešime teraz, "ad hoc za pochodu, často na základe tlaku a presadzovania čiastkových záujmov bez jasnej koncepcie a bez ohľadu na ich dopad na rezidentské štúdium ako celok. Zásadné zmeny podmienok a pravidiel rezidentského štúdia boli prijímané v krátkom čase za sebou, čo viedlo k jeho pomernej zložitosti a neprehľadnosti." Opakujem, je to to isté, čo sa deje teraz. "To potom odrádzalo potenciálnych záujemcov o takúto formu špecializačného štúdia. S výnimkou rozšírenia rezidentského štúdia o ďalšie špecializačné odbory nepredchádzala žiadnej jeho zmene analýza." Opäť tento istý príbeh teda zisťovanie potrieb praxe.
"Analýza rizík a dopadov nebola urobená ani pri jednej zrealizovanej zmene rezidentského štúdia a zároveň chýbalo presvedčivé zdôvodnenie väčšiny zmien rezidentského štúdia."
Prosím vás pekne, toto je déja vu a o tomto písal, prosím pekne, Najvyšší kontrolný úrad pred troma rokmi. A keď bude robiť ďalšiu správu o rezidentskom štúdiu zahrnie tam aj túto debatu z parlamentu.
"V systéme rezidentského štúdia", ešte jeden odsek mi dovoľte, "v systéme rezidentského štúdia chýbala potrebná stabilita. Viacero zmien odklonilo rezidentské štúdium od jeho pôvodnej myšlienky zabrániť kolapsu všeobecnej ambulantnej starostlivosti, udržať a skvalitniť poskytovanie primárnej starostlivosti na Slovensku. Tento zámer nebol pretavený do podoby konkrétnych cieľov. S výnimkou verejne prezentovaných cieľov nemalo rezidentské štúdium žiadne záväzné ciele a k nim logicky prislúchajúce merateľné ukazovatele, podľa ktorých by ministerstvo sledovalo a hodnotilo jeho úspešnosť. Po šiestich rokoch realizácie rezidentského štúdia ministerstvo verejnosti nevie zodpovedne a preukázateľne povedať a zdokladovať, či finančné prostriedky vyčlenené na jeho realizáciu boli použité efektívne a účinne a aké sú vlastne výsledky rezidentského štúdia. Úspešnosť rezidentského štúdia ministerstvo zdravotníctva totižto vôbec nesledovalo a nehodnotilo." Koniec citátu správy Najvyššieho kontrolného úroku, ktorý toto písal v 2019., vydal v 2021.
A čo sa stalo ešte v 2022.? táto snemovňa, väčšina tých, ktorí ste boli aj v predchádzajúcom parlamente, ste za to hlasovali, ste vymäkli pri hlasovaní pri štrajku lekárov a vykastrovali ste ten rezidentský program ešte raz, keď ste zabránili, aby sa mohli rezidenti vzdelávať v ambulanciách, aby mohli byť zamestnávateľom rezidenta, aby mohla byť ambulancia. Toto bola ďalšia, nehovorím že klinček do rakvy, lebo však snáď ho ešte budeme nejakým spôsobom resuscitovať tohto pacienta, ale to bola ďalšia rana, ktorú sme zasadili rezidentskému štúdiu, a keď sa fakt bude písať pokračovanie tej správy NKÚ, tak to tam určite bude.
Preto takáto zmena parciálna zboku, ešte prípadne ďalším pozmeňovákom bude len viesť k tomu, k tej roztrieštenosti a apelujem na to, že takéto veci majú byť vyriešené systémom. Má byť komisia, máme, majú si všetci sadnúť do jednej miestnosti, konkláve, kým nevyjde biely dym, nevyjdú z tej miestnosti a napísať, čo chceme od toho rezidentského programu, ako to má vyzerať, čo sú ciele, čo sú merateľné ukazovatele, aký je záver, a potom sa toho minimálne päť rokov nechytať a nechať to bežať svojím životom.
A to nie je len rezidentské štúdium. To sú tie APS-ky, teda ambulantné pohotovostné služby, ktoré sa tu opäť idú plánovať meniť pozmeňovákmi. Hej, to je to kontinuálne vzdelávanie, to je to ďalšie vzdelávanie. Nemôžme to robiť takýmto ad hoc spôsobom, kde zboku prichádzajú zmeny, ktoré, ktoré nevieme vyhodnotiť.
No a ešte by som, mám ešte minútku, by som spomenul pána kolegu Krajčího, ktorý vlastne tu už odbehol, lebo som nemohol už reagovať na faktickú poznámku faktickou poznámkou. Tri veľké reformy sa tu schválili, no neviem, azda len tá lieková má nejaké hmatateľné výsledky. OSN-ka je v tak neskutočných problémoch, tak neskutočných problémoch, že sa obávam, že jeden z tých pozmeňovákov sa bude týkať zmeny v OSN-ke, teda optimalizácii siete nemocníc, lebo tá reforma paralyzovala slovenské zdravotníctvo. Dobrý nápad, ale stratila smer, stratila obsah, stratila vôbec nejakú logiku a teraz je to už nejaký obušok, ktorý bije poskytovateľov po hlave, ale neprináša pridanú hodnotu slovenským pacientom. Tie reformy neboli dobré, boli, bola mizerne riadená pandémia, to sme videli. Nezvládnutá ukrajinská kríza, v zdravotníctve určite, a to všetko len preto, že sa tu v skrátených konaniach prílepkami a rôznymi zmenami upravovala legislatíva, až bola nakoniec nevykonateľná. Prosím a apelujem na pani ministerku, aby sme sa nedostali opäť do tejto istej, do tejto istej situácie, že prijmeme zlú legislatívu, ktorú budete potom v následných mesiacoch opravovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Szalay, spomenuli ste ten kontrolný deň na ministerstve zdravotníctva. Ono, mňa tieto kontrolné dni Roberta Fica celkom fascinujú, lebo pre laického diváka to môže pôsobiť tak, že on ako predseda vlády akoby nemohol denno-denne komunikovať so svojimi ministrami a sledovať, ako plnia programové vyhlásenie vlády, a potom raz za rok alebo raz za pol roka ich navštívi, aby teda skontroloval, či plnia, alebo neplnia vládny program. No, treba povedať, že je to taká politická marketingová aktivita pre médiá, pre publikum, však v poriadku, aj to patrí k politike. Ale čo mňa na tom kontrolnom dni zaujímalo a som zvedavý, ako ste to vnímali vy, keby ste boli ministrom zdravotníctva a prišiel by na kontrolný deň predseda vlády z inej politickej strany a ten predseda vlády by u vás na ministerstve zdravotníctva vám ako ministrovi by oznámil, že vláda ide postaviť novú nemocnicu, ale nebude to stavať váš rezort, ale tú nemocnicu postaví ministerstvo obrany.
No, ja keď som to počul, tak mne to prišlo ako také, prepáčte za výraz, ale také politické poníženie ministerky zdravotníctva, ktoré je zo strany HLAS. A teda prišiel jej predseda vlády zo strany SMER oznámiť, že bude síce na Slovensku nová nemocnica, pekná, pacienti budú spokojní, budú tam moderné zariadenia, spokojní lekári, ale nepostaví tú nemocnicu ministerstvo zdravotníctva, ale ministerstvo obrany. Ja by som sa nad sebou dosť zamyslel, keby môj predseda vlády za mnou takto prišiel z inej politickej strany, ale možno to vnímam zle, nevenujem sa zdravotníctvu, tak som zvedavý na váš názor.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja myslím, že je veľmi dôležité, čo na samotnom začiatku povedal kolega Szalay a to, že pol roka po voľbách sa vlastne neurobilo takmer, takmer nič. Ja som v minulom volebnom období mala pocit, že politické strany, ktoré sú teraz pri vláde, majú v rezorte zdravotníctva úplne jasno a presne vedia, čo urobia prvý, druhý, tretí alebo štvrtý týždeň. Viackrát som bola v diskusiách s pani ministerkou Dolinkovou a mala som tento, tento pocit alebo takúto, takúto vedomosť. Ja myslím, že nestačí deklarovať sociálny zmier, ktorý, myslím, v rezorte zdravotníctva hmatateľne cítiť, že nie je. A to už nehovorím o odbornom zmieri alebo odbornej dohode.
Ďakujem pekne, kolega Szalay.

Ďakujem. Veľmi dobré vystúpenie, veľa vecí bolo veľmi pravdivých, ale ja by som troška vystúpil na obhajobu toho rezidenčného programu. Ten rezidenčný program je veľmi dobrá myšlienka a dobre sa začal. To čo nám nefunguje dobre, až na nejaké malé výnimky, je prenos štátnej správy na samosprávne kraje v zdravotníctve. A potom nám vlastne nefunguje ten prenos výučby a prípravy nových špecialistov hlavne, keď vravím o špecialistov, ale, samozrejme, to platí aj pre všeobecných lekárov a pre všeobecných lekárov pre deti a dorast, pretože predsa to nemôže byť tak, že toto má na starosti vlastne samosprávny kraj a keď sa tam niečo prihodí, tak niekto zdvihne telefón a volá na ministerstvo, čo my ideme s tým teda urobiť. No tak ako to takto je, tak o to sa niekto predsa musí starať. A toto nám nevyšlo a tam priznávam aj ja, alebo nie, nechcem povedať, že ja osobne, ale, samozrejme, mohli sme pracovať na tom viac. Tá spolupráca medzi ministerstvom, nemocnicami, samosprávnym krajom musí byť podstatne vyššia a lepšia a musia byť jasne urobené predpoklady na to, aby nám rezidenčné štúdium dávalo dobrý výsledok z hľadiska našich potrieb.
Ďakujem pekne.