12. schôdza

Ďakujem.
Pán poslanec Prostredník, nech sa páči.

Ďakujem. Lucia, ďakujem za tvoj veľmi silný príspevok. Pripomenula si, pripomenula si hodnoty Európskej únie, spoločenstva európskych národov. Včera sme si pripomenuli 20. výročie nášho členstva v tomto spoločenstve a je strašné, keď sa na druhý deň musíme v parlamente rozprávať o návrhu, ktorý chce Slovensko vyčleniť z tohto hodnotového spoločenstva, lebo to je skutočný cieľ. Alebo ak nie cieľ, tak dôsledok, aspoň to pripustite. To je dôsledok alebo bol by dôsledok tohto návrhu. Znemožnenie tranzícií, čosi, čo je štandardom v európskych krajinách. Nedávno Nemecko nieže zakázalo tranzície, naopak, prijalo zákon, ktorý výrazným spôsobom zjednodušuje celý proces tranzície od medicínskej až po právnu. Toto je cesta, ktorou by sme sa mali uberať, keď si ctíme naše členstvo v Európskej únii. Je to skutočne pokrytecké od predkladateľov tohto návrhu, keď sa zakrývajú akousi, akýmisi odvolávkami na biológiu a na prirodzenosť. Ja o tom budem hovoriť viacej vo svojom vystúpení. Ale naozaj mi rozum zastáva nad tým, že musíme riešiť vec, ktorá nič nespôsobuje, ktorá naozaj nikomu neškodí, naopak, pomáha, a vy chcete vyvolať právny stav, ktorý sa dotkne mnohých ľudí veľmi vážnym spôsobom. To je neprijateľné pre mňa. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Pani poslankyňa Plaváková, súhlasím s tým, že je to zlomyseľný návrh zákona. A povedal to v reakcii pán poslanec Vašečka, teda že je to taká sonda do duše a uvažovania rečníčky, ale podľa mňa ten návrh zákona je tiež sonda do toho, akým spôsobom zmýšľajú, ako k veciam pristupujú predkladatelia, a tu by som teda vychádzal z Biblie, že poznáte ich po ovocí. Tam v tom predkladaní nemusí byť, nemusí byť žiadny hnev, ale ten dôsledok, to je dôležité. Dôležité je to, čo je napísané v návrhu zákona, a keď sa ten návrh zákona stane realitou, tak otázka je, pomôže to niekomu alebo ublíži to niekomu. Nepomôže to vôbec nikomu. Vôbec nikomu to nepomôže a ublíži to niektorým ľuďom. Nebudú to státisíce ľudí, nebudú to milióny ľudí, nebudú to ani desaťtisíce, zrejme to nebudú ani tisíce ľudí, ale niektorým ľuďom táto zmena zákona, ak by prešla, ublíži, ale ublíži im veľmi vážne. To nie je, že vám niekto zoberie, zoberie 20 eur na nejakej sociálnej dávke, to je, že vám naruší vašu vlastnú, vlastnú identitu.
Tak ja neviem, aké boli, boli subjektívne motívy predkladateľov tohto návrhu zákona, ale viem, že ten návrh zákona, ak sa zmení na zákon, tak má potenciál ubližovať. Veľmi silne ubližovať niektorým ľuďom, a teda to ovocie je jednoznačne zlé. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči.

Ďakujem ti, Lucia. To, že pán Vašečka povedal, že sa nehnevá, neznamená, že koná racionálne, ale, ako sám povedal, z presvedčenia, ale my tu máme niektorých ľudí, ktorí sú presvedčení aj o tom, že zem je plochá. Ja úprimne nerozumiem, ako môže byť ťaženie voči ľuďom tak intenzívne, voči ľuďom, ktorí sa aj nijako neprevinili. Ako toho môžme byť svedkami tu v roku 2024 v Európskej únii v Národnej rade, pre mňa je to absolútne nepochopiteľné toto a veľmi-veľmi bolestivé.
My sme ľudia rôzni a, pán Vašečka, v našej jedinečnosti je krása. Ja by som to chcela tiež zdôrazniť, že my by sme mali ľuďom pomáhať a my by sme mali byť tí, ktorí hľadajú riešenia na rôzne životné situácie ľudí a nie tým ľuďom ubližovať. Ja nerozumiem, ako môžu predkladatelia niekomu vnucovať ich pohľad na svet, ako teda povedali že z presvedčenia, namiesto toho, aby ľudí naozaj, naozaj počúvali. Nerozumiem, prečo to máte, prečo?
Ja by som chcela vám povedať ako matka troch detí, že láska má byť bezpodmienečná, a hovorím to pani Plavákovej takisto, pretože viem, že jej láska k jej dcére je tiež bezpodmienečná a nikdy ju podmieňovať ničím nebude. Ja hovorím, že stačilo. Vyháňame tu, respektíve navrhovatelia vyháňajú odtiaľto zo Slovenska ľudí, robíme z tejto krajiny smutnú púšť a pustatinu a robíme tu krajinu chudobnú duchom a krajinu bez lásky. A ja vás naozaj ako matka troch detí prosím, fakt vás prosím, nerobte toto, nepredkladajte takéto návrhy, pretože naozaj ľuďom ubližujú. Naozaj. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Sabo, nech sa páči.

Vďaka za slovo. Ako sme počuli, tento návrh sa vrátil do tohto pléna ako, v úvodzovkách, rest, taký nechcený rest z minulého volebného obdobia. Tak niektoré veci by sme naozaj mohli nechať v minulosti a namiesto toho kontinuálneho spiatočníckeho, regresívneho, odsúvajúceho, ubližujúceho správania by sme mohli konečne ako spoločnosť a hlavne ako toto plénum sa začať pozerať dopredu a ľuďom, ktorí sú bezprostrednou, ale aj vzdialenou súčasťou našich životov, z pozície moci neubližovať, nedeptať ich, nešikanovať, nekomplikovať situáciu, ktorá, ktorú aj tak sám osebe ten systém sa nijako nesnaží zjednodušiť, práve naopak.
Pri tejto príležitosti chcem len pripomenúť, že pôvodný návrh sa stretol aj s reakciou napríklad Amnesty International Slovensko, ten, tá reakcia bola v podobe petície, ktorú podpísalo už plus-mínus 30-tisíc ľudí. A tiež chcem pripomenúť, že Slovenská republika, my ako zákonodarci a zákonodarkyne máme povinnosť chrániť práva ľudí, všetkých ľudí bez rozdielu, bez ohľadu na rodovú identitu a všetko ostatné, tak zákon o rodnom čísle je pre toto plénum ďalšou príležitosťou ukázať, či dbáme na dodržiavanie ľudskoprávnych záväzkov. A nehovorím to len tak z plezíru, pretože ľudské práva, respektíve to bájne masívne porušovanie ľudských práv, o ktorom tu počúvame od začiatku tohto volebného obdobia, potrebovali sme ľudské práva chrániť v prípade novely trestných kódexov, počúvame o porušovaní ľudských práv, pri návrhu zákona o RTVS tu boli také fiktívne kategórie, tak prosím, majme porušovanie, skutočné porušovanie ľudských práv na pamäti v prípade tohto škodlivého zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

Ospravedlňujem sa, že možno budem hovoriť ako laik, ako človek, ktorý sa na to pozerá zboku, keď som vypočul pani poslankyňu Plavákovú. Ja som vnímal tento zákon ako, teda návrh toho zákona ako, ako reakcia na mnohé informácie, ktoré prichádzajú zvonku, aj zo Západu, že niekedy z akejsi ľubovôle bez týchto dôvodov, o ktorých ste vy tu hovorili, mladí ľudia si chcú zmeniť svoje pohlavie. Tam by som chápal, že štát možno by mal byť obozretnejší a postaviť istú, by som povedal, istú hrádzu kontroly. Na druhej strane vystúpila tu pani poslankyňa Plaváková a tu by som ja chcel predkladateľom, a teda v tejto chvíli pánovi poslancovi Vašečkovi, položiť otázku, že ako tento zákon rieši alebo zohľadňuje práve túto skupinu ľudí. Ja to vidím ako teraz, by som povedal, diskusiu za dve skupiny ľudí. Jedni sú tí, ktorí, ktorí ako keby z nejakej roztopaše sa chcú na takéto voľačo hrať, prosím, ale je tu druhá skupina veľmi vážnych prípadov a ja by som poprosil pána poslanca, keby sa k tomu vyjadril, že ako zohľadňuje a berie do úvahy túto skupinu ľudí, o ktorej tu je reč. (Potlesk.)