12. schôdza

Ďakujem. Pani Záborská, poznáte meno Gabriel Šlabenský? Ak nie, tak si kliknite na jeho stránku gabrielslabenský.sk, lebo to je to, čo, žiaľ, po ňom zostalo, keďže zomrel. Gabrielov príbeh sa začal písať v júni v roku 1998 a trval necelých 20 rokov. Bol to obdivuhodný a nesmierne statočný človek, ktorý mohol byť pre mnohých príkladom. A táto stránka je spomienkou na jeho tvorbu, život a jeho nenaplnený sen stať sa mužom. Gabriel bol transrodovým mladým mužom, pri narodení mu bolo pripísané ženské pohlavie a rozhodol sa, žiaľ, pre odchod aj napriek úsiliu a podpore všetkých blízkych, ktorí ho milovali. A Gabriel nie je zďaleka jediný, sú mladí ľudia, ktorí sú šikovní a zároveň na školách bývajú šikanovaní a jediné východisko, ktoré vidia, je vziať si život. Deje sa to, pretože slovenská spoločnosť je plná stereotypov a mýtov o týchto ľuďoch, ktoré vy podporujete týmto zákonom, ktorý ste tu predložili.
Pani Záborská, hovorili ste o pocitoch a faktoch. Celý tento váš zákon je založený na vašom pocite a presvedčení, že zmena identity je niečo nečisté a proti zákonom prírody. To nemá s faktami nič spoločné. Naopak, to, že existujú transrodoví ľudia, nie je naše progresívne presvedčenie, to je fakt. Takže celá táto debata, ktorú tu teraz máme, nie je súbojom presvedčení, to je súboj objektívnych faktov s vašimi pomýlenými presvedčeniami, ktoré sa nám snažíte nanútiť. Prosím naozaj všetkých príčetných poslancov a poslankyne, aby vám na toto nenaleteli a váš škodlivý a ubližujúci zákon odmietli.

Ďakujem za slovo.
Pani Záborská, vy ste hovorili o tom, že ide o čisto administratívnu záležitosť. Tak ja by som teda navrhla, že ak naozaj to vnímame ako čisto administratívnu záležitosť a chceme, aby jedna osoba mala jedno identifikačné číslo, tak jej to číslo priraďme úplne nezávisle od toho, že či teda sa jedná o muža, ženu, alebo či je to ťažké určiť. Lebo ja nevidím nijakú konkrétnu pridanú hodnotu toho, prečo by teda v tom rodnom čísle muselo byť, musel byť tento údaj, keď aj medicínsky je zhoda na tom, že to nie je jednoznačný údaj, a dokonca aj vy vaším návrhom priznávate, že to nie je jednoznačne medicínsky údaj, keďže tam priznávate, že mohlo dôjsť k chybe pri narodení, a vtedy sa to mení. Čiže v niektorých situáciách umožňujete zmenu a v iných situáciách neumožňujete zmenu, tak zaveďme teda administratívny údaj rodné číslo, ktoré nebude viazané na niečo, čo označíme muž alebo žena, ale, okej, nech je to údaj, ktorý potom, potom je stály.
A vy ste nás vyzvali, aby sme teda vám nepripisovali motivácie, ktoré možno nemáte. Ja to, samozrejme, beriem na vedomie, myslím, že je to správne, že nás o to žiadate, ale vy, prosím, prijmite na vedomie, že vaše činy, to, že predkladáte tento zákon, majú nejaký dopad. Či bolo vašou motiváciou ubližovať transrodovým ľuďom, alebo nie, to neviem, ale vieme, že im to v konečnom dôsledku ubližuje. Že vôbec to, že plénum Národnej rady sa tu zase zaoberá tým, aby im nejakým spôsobom uberali z práv, ktoré majú, to im ubližuje. A prijmite, prosím, vy toto na vedomie, že vaše činy majú dopad a ak to prejde, im to ubli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pani Záborská, som rád, že ste povedali vo vašom vystúpení veci, ktoré potvrdzujú, že naozaj cieľom tohto zákona je obmedzenie tranzícií. Skoro až také protichodné sa mi zdalo to vaše vystúpenie, lebo na jednej strane ste, podobne ako váš spolupredkadateľ pán poslanec Vašečka, hovorili o tom, že tu ide o objektívne fakty, o administratívne veci, ide o rodné číslo, ale jedným dychom ste hovorili o narastajúcom záujme o tranzíciu v zahraničí, hovorili ste dokonca o epidémii tranzícií. Tým vlastne jasne hovoríte, že toto je na pozadí celého tohto návrhu.
Tiež ste sa pozastavili nad tým, že to je zvláštne, že musíme hovoriť tu v parlamente o objektívnych faktoch, ktoré sú, ktoré vyplývajú vlastne z biologických daností. No, ja vám chcem povedať, že transrodovosť je tiež objektívny fakt. To je to, čo sa deje v prírode, s tým sa stretávame, tých ľudí poznáme. A namiesto toho, aby sme im pomohli, tak tu musíme oponovať ľuďom, ktorí predkladajú zákony, ktoré im majú sťažiť život. A musíme hovoriť o tom a brániť tých ľudí pred dehumanizáciou. Prosím vás, ak hovoríte o epidémii, tak čo z toho majú tí ľudia si vyčítať, že oni sú nejaké baktérie alebo nejaké vírusy? Prosím vás, to je veľmi nebezpečná rétorika, ktorú tu používate. A ja si myslím, že by ste si to konečne mali uvedomiť a ten zákon stiahnuť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Na rozdiel od množstva iných faktických poznámok ja mám tú výhodu, že mám tvoje vystúpenie, aspoň teda prípravu na neho, pred sebou v písomnej forme, a musím povedať, že to, čo som doteraz počul, tak ako nevidia tam, nepočujú dobre, ja zacitujem a niečo z toho si možno povedala vo voľnom prednese, ale hovorila si o veľmi konkrétnych veciach, kde sa tieto veci dotýkajú praktických situácií v živote, napríklad hovorila si: Môžme nasledovať zmätok v bežnom živote pri organizácii športových udalostí, v ktorých ženským športom zažínajú dominovať biologickí muži, uvádzala si konkrétny príklad. Pri umiestňovaní trans osôb do väzníc či pri ich hospitalizáciách v nemocniciach, pri zabezpečovaní bezpečnosti a súkromia žien, ale aj mužov vo verejných priestoroch ako sú šatne či toalety.
Je to vec celej spoločnosti a mnohí ľudia na to reagujú, to nie je pravda, že to nikomu nepomôže, naopak, je to vec, ktorá pomôže celej spoločnosti. To, že máme ľudí, ktorí sú v nejakých životných situáciách, používam tento výraz preto, lebo neviem, ako by som to citlivejšie opísal, to nepopierame, že existujú alebo že sú nejakí menej hodnotní, to by bolo úplne hlúpe. A ty si to, naopak, ešte zdôraznila, že takéto nič nerobíme, ani nechceme robiť. Ja ti ďakujem za tvoj celoživotný postoj, ktorý to dokázal aj v politike, aj v osobnom živote. A takisto viem, že je to naozaj dôvod, prečo tento zákon spolu predkladáme, keď kolegovia cítia potrebu sa toľko k tomu vyjadrovať, na druhej strane ťa obviňujú, že prečo tu strácame s tým čas. Veď nemusíme, my sme povedali návrh, povedzte za svoje poslanecké kluby, rozhodneme hlasovaním, bol procedurálny návrh stiahnuť tento zákon, hlasujte za to, v poriadku, to rešpektujeme.

Pani Záborská, povedali ste vo svojom vystúpení, že nikoho nestigmatizujete. Napísal som si váš citát a je to dohľadateľné, tak si to môžeme overiť, že či ste to povedali. Povedali ste to. Celé vaše vystúpenie bola jedna stigmatizácia, ukážka stigmatizácie. Povedali ste, nikoho nestigmatizujete, tak naozaj nikoho nestigmatizujete, keď z neho alebo z nej robíte administratívnu prekážku? Naozaj nikoho nestigmatizujete, keď z ľudí žijúcich so svojimi aj tak už dosť ťažkými osudmi, ktorým tou stigmatizáciou ešte prikladáte, robíte administratívnu patáliu? Naozaj nikoho nestigmatizujete, áno? To ma chcete presvedčiť? Chcete presvedčiť mojich priateľov a moje priateľky transrodové osoby, že ich nestigmatizujete? Chcete mňa, queer osobu, presvedčiť o tom, že vy svojimi návrhmi a svojím správaním a verejným vystupovaním mňa nestigmatizujete? Áno, chcete ma o tom presvedčiť?
A na záver, vy ste, máte za sebou úžasnú kariéru, máte vzdelanie, máte všetko, necítim sa vôbec ako zelenáč v úlohe, že by som vás chcel akokoľvek úkolovať alebo niečo, ale, prosím vás, rozprávajme sa akademicky, hej, že keď citujete nabudúce nejaké závratné nárasty z nula na 14 miliárd, tak ich aspoň, prosím, dokladujte, odkiaľ to citujete, aby sme si tieto fantastické príklady z celého sveta, anekdotické evidence, vedeli dohľadať, prosím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani poslankyňa, mňa naozaj veľmi mrzí, keď vidím v tom vašom vystúpení, a nielen vo vašom, ale aj vašom spolupredkladateľovi, toľko až demagógie a presvedčenia a pomýlenosti. Je mi z toho naozaj smutno, pretože to má naozaj veľmi zlý reálny dopad aj na ľudí v tejto sále, pretože sa ich to osobne dotýka.
A čo sa týka tých percent a toho nárastu, je zábavné, že práve nárastu prikladáte ten fakt, že sa začali brániť ľudské práva transrodových ľudí, a vy to pokladáte za niečo zlé, ale viete, na margo toho, ani v roku 1750 neboli dáta o tom, že by existovali homosexuáli. A to nebolo preto, že by naozaj neexistovali, ale kvôli tomu, že sa ľudia báli, lebo boli tabuizované témy homosexuality a báli sa k tomu priznať. A je jasné, že v situácii, kedy začnete brániť a rešpektovať týchto ľudí, tak majú aj menšie obavy k tomu, aby sa hlásili o svoje práva, aby sa comingoutovali a aby napríklad aj chceli si zmeniť toto pohlavie a aby zbytočne netrpeli. Takže ak je to aj tak, že sa zvýšil počet týchto ľudí, tak to nie je kvôli tomu, že by predtým neboli alebo že by si len tak zo žartu si chceli zmeniť pohlavie, ako ste nám sa to snažili tu naznačiť.
A ešte jedna vec, vy znevažujete terminológiu rodu ako takého a rodovej identity ako ľudského práva. Chcem vám len teda povedať, že právo na uznanie rodu je tiež ľudským právom a právnym uznaním rodu sa materializuje právo transrodovej osoby mať vytvorené podmienky na zosúlad... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani Záborská, vy ste na záver povedali, že to, čo hovoríte, korešponduje s tým, čo predkladáte. A viete čo, so všetkým rešpektom, ktorý ku vám mám, tak to je ešte smutnejšie, ako by ste priznali opak. Pretože všetky tie slová, ktoré ste použili, módne trendy, módna vlna, epidémia tranzícií, zmätok vo väzeniach, v športe, a potom všetky tie bludy o tom, ako vlastne transrodové osoby predstavujú nebezpečenstvo pre našu spoločnosť, tak to je niečo neskutočne ubližujúce. A viete, čo je v skutočnosti nebezpečné pre túto spoločnosť? Ideológia. Taká ako tá vaša, tá, ktorú tu šírite. A na rozdiel od vášho spolupredkladateľa, ktorý sa tu v podstate tváril, že mu vôbec nejde o to, aby nejakým spôsobom ublížil transrodovým ľuďom, tak vy ste vlastne hrdo povedali, že áno, toto je skutočný cieľ vášho zákona, pretože ich považujete za nebezpečenstvo. A ak si toto skutočne myslíte, pretože to je to, čo predkladáte, tak mne je veľmi smutno za vás.
A posledná vec, vy ste hovorili o Francúzsku. Tak neviem, odkiaľ sú tie vaše info, ja som vo Francúzsku dlhé roky žila, dokonca som tam pracovala v organizáciách, ktoré aj pomáhali transrodovým osobám, a žiadne číslo tri sme nepoužívali, ľudia jednoducho, keď prešli tranzíciou, tak si zmenili to identifikačné číslo. Ale teda ak sa chcete inšpirovať Francúzskom, tak by to nemalo byť takpovediac a la carte, ale by sme mohli zaviesť napríklad dostupnú antikoncepciu od 15 rokov alebo, ja neviem, povinnú vzťahovú a sexuálnu výchovu, alebo medikamentóznu formu interrupcie, ktorú Francúzi majú už cez 30 rokov. Čo vy na to, keby sme sa vydali takouto cestou?
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Záborská, oceňujem, že vo svojom vystúpení neoznačujete inak presvedčených ľudí s iným názorom na vami predložený zákon za tých, ktorí chcú ubližovať alebo ktorí prejavujú nenávisť ku inak zmýšľajúcim. Chcem sa vyjadriť aj k tomu, čo ste hovorili o jednoznačnosti pohlavia. Je fakt, keďže tu bolo aj spomínané, že či je to súboj ideológií, alebo súboj faktov, je fakt, že jednoznačnosť pohlavia na bunkovej úrovni je faktom. Je faktom aj to, že sa rodia medzi nami ľudia, ktorí nemajú jednoznačne vyvinuté pohlavné orgány a pre samotných lekárov je to výzva, ako pristúpiť k takýmto ľuďom, ktorí potrebujú osobitnú starostlivosť.
Poviem ešte dva konkrétne príklady, aj keď s vedomím toho, že jednotlivé skúsenosti, ako to často ľudia robia, nezakladajú ešte nejaký... váhu názoru alebo poznania, či dokonca veľkého slova pravdy, ale podelím sa s vami všetkými o ne. Jeden môj dobrý priateľ, jeden z najlepších, adoptoval syna, ktorý túži byť ženou, prezlieka sa, oblieka sa teda ako žena a chcel by byť ženou. Tento muž mu nedovolil, aby v detstve podstúpil nezvratné, nezvratnú zmenu pohlavia ani chirurgickým zákrokom. Podobne manželkina známa má, naopak, biologickú dcéru, ktorá túži byť mužom. Ona povedala takúto vec: Nechcem, aby sa nevedelo, že moja dcéra biologická, ktorú volá mužským menom, má v tele maternicu a nie mužské orgány. Podľa mňa je dôležité, aby sa vedelo, kto je mu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa, ty si tu hovorila príklady o protestoch športových zväzov, o problémoch so spoločnými záchodmi a podobne. To sú fakty, ktoré, ktoré si musíme všetci akceptovať, že tu sú, to sú neni nejaké mýty. Na druhej strane tu zaznelo veľmi veľa príbehov, som zistil, o príbehoch týchto ľudí. Týchto ľudí, ktorí žijú s takýmito problémami a často trpia. Sú to ľudia, ktorí, ktorí majú veľmi ťažký príbeh životný. Tento váš návrh zákona problémy týchto ľudí nezohľadňuje, neberie ich do úvahy, a preto musím povedať, že s takýmto návrhom zákona, že ak tento zákon ublíži čo len jednému človeku alebo ak zraní čo len jedného človeka, tak ja s ním mám problém. Musím to zodpovedne povedať. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky, nebudem na ne reagovať osobitne, viaceré boli o tom, o čom tento zákon vôbec nehovorí. Ja som, Ferko Mikloško, ja nikde, ja, samozrejme, nikomu nechcem ubližovať, ja viem, že, a poznám takýchto ľudí a viem, že takíto ľudia majú problémy, ale je aj iks iných zákonov, či sú to zákony o zdravotne nezvýhodnených, zákony, ktoré, ktoré sú o dlhodobo chorých, o onkologicky chorých, ktoré ubližujú ľuďom, ktoré ubližujú ľuďom a boli prijaté, boli prijaté aj v tejto Národnej rade, alebo boli vydané vyhlášky, ktoré tým ľuďom ubližujú. Keď my na tri diagnózy onkologické dáme povolenie zahraničného lieku a na štvrtú nedáme, neviem, z akého dôvodu, tak to budú ľudia, ktorí majú 30 – 40 rokov, možno ešte menej, ktorí na základe toho zomrú. A to nikdy tuná v tejto Národnej rade nezaznelo, že by im ubližovali.
Ja len sa vrátim, Tomáš, k tomu, k tomu identifikačnému číslu. To nie je identifikačné číslo, či je to carte vitale alebo je to carte de sécurité sociale, všetky začínajú číslom buď jedna alebo dva, čo znamená, že je to muž alebo žena. A potom je tam sedmička a osmička, keď to nie je pri narodení jednoznačne diagnostikované.
Ja si myslím, že každý zákon má svoj dopad. Určite nebolo v úmysle žiadnom, aby vyjasnenie administratívy, pretože musíte uznať, že tento zákon nie je jednoznačný o rodnom čísle, že ak on nepriamo nieko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)