12. schôdza

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem šesť faktických poznámok.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Richard Vašečka, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, ja som predpokladal, očakával som vaše vystúpenie na úrovni odborníčky na právo a bývalej ministerky. Tak ako mne vyhovovalo vystúpenie pána Dostála, ktoré bolo kritické, samozrejme, viac ako vystúpenie iných, nechcem to vôbec porovnávať, nejde mi o osobnú rovinu, ale veľmi ste ma sklamali. Samozrejme, nehovoríte pre moje potešenie, ale musím vám povedať, že v tom práve naozaj ja vám nesiaham ani po členky, ale tak ako vy v tomto vystúpení, tak mnohí kolegovia ďalší vo faktických ste mimoriadni amatéri v oblasti teológie, viery a nakoniec aj toho cirkevného práva. Mám z neho ja štátnicu napríklad a my sme absolútne s pani poslankyňou Záborskou ani pri formulovaní toho zákona, ani pri jeho podávaní, ani pri jeho predstavovaní ani jeden jediný raz nemysleli a nehovorili o viere, o Biblii, o náboženstve. To vám straší v hlave doslova, nemyslím teraz vám, pani, pani poslankyňa osobne, ale tuto celej skupine, vám haraší v hlave nejaké náboženstvo, že my máme niečo z toho spôsobené a keby sme my sa vzdali toho náboženstva, tak by sme nedávali takéto zákony.
To je hlboký omyl, ten zákon znie, že sa upravuje zákon slovenský civilný o rodnom čísle na základe lekárskeho vyšetrenie. Aká viera, aké písmo, aký Boh, aký cisár? Ja chápem, čo ste chceli povedať, ale opakujem znova, veľmi rád a s veľkou úctou si vás vypočujem, keď nám poviete, áno, ale práve ten Ústavný súd a tak ďalej. Vy ste usúdili, že na to nereagujeme, ale my dupľom nereagujeme na toto, lebo to vôbec nevychádza z toh... z takýchto pohnútok a nie je tak formulovaný ten zákon. Tiež ste sa minuli. Dobrý pokus, ale, bohužiaľ, minuli ste sa.

Pani poslankyňa Tina Gažovičová.

Ďakujem za slovo.
Mne sa, naopak, vystúpenie kolegyni Kolíkovej veľmi páčilo, ale teda tiež nie som odborníčka na teologické právo, takže asi to neviem až tak posúdiť. Mne sa páčilo, že je tu snaha naozaj priniesť takú tú ľudskú rovinu do toho. A ja celý čas, čo tu diskutujeme, myslím na môjho dobrého kamaráta, ktorý je transrodový muž, vnímal to veľmi skoro, že sa identifikuje ako muž, viac-menej hneď, ako to bolo možné, ako dosiahol plnoletosť, tak prešiel tranzíciou, žije tu na Slovensku. Ja, keď som sa s ním zoznámila, som pôvodne ani nevedela, že je transrodový, jednoducho normálny mladý muž, veľa máme spoločných tém, taktiež ako ja vyštudoval sociológiu, medzičasom má za manželku moju dobrú kamarátku a bývalú spolužiačku a žijú, dá sa povedať, navonok veľmi normálnym životom. A teším sa pre nich, viem, že je to vzácne, viem, že možno aj to, ako on dokáže tu žiť v tejto spoločnosti, si predsa len vyžaduje istú hrošiu kožu, ktorú, ktorú my možno nevieme ani doceniť, s čím všetkým sa stretáva. A naozaj neviem, ako by mu to pomohlo, keby pri akomkoľvek, nazvime to, administratívnom úkone, kde odovzdávame občiansky preukaz, presne ako tu odznelo, v banke alebo na hocijakom úrade, keby naňho niekto vypleštil oči a začali sa ho vypytovať, že a prečo tu máte ženské rodné číslo. Neviem naozaj, čomu a komu by to pomohlo. A myslím si, že o tom to tu dneska je, že tento zákon nikomu z tých konkrétnych ľudí nepomôže, ale im ublíži... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Lucia Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne aj kolegyni Kolíkovej za tento príspevok.
Ty si tak otvorila tú tému, že či pani Záborská stretla, alebo nestretla nejakých transrodových ľudí vo svojom živote. Ja si myslím, že určite stretla, len o tom ani nevie, pretože naozaj transrodové ženy sú ženy, transrodoví muži sú muži a vy ani neviete, koľkých z nich ste v živote stretli.
To isté sa týka aj všetkých tých tém, ktoré spomínate. Väzenie, nemocnice, školy, čokoľvek. Normálne sú transrodové ženy v ženských častiach v nemocnici, vo väzniciach, ak sa tam dostanú. Jednoducho je to tak, je to tak desiatky rokov. A ja som sa už pýtala a ja som nedostala na to odpoveď, a to ma mrzí, že teda aký problém tu za tie desiatky rokov vznikol, lebo ja o žiadnom neviem. Rovnako ako tu už odznelo, áno, uzatvárajú aj manželstvá transrodoví ľudia, normálne na Slovensku žijú v rodinách a nie je to žiaden problém. Takže aký problém riešime? Lebo jediný dôsledok naozaj, musím to zopakovať, jediný dôsledok tohto návrhu zákona je ubližovanie konkrétnym transrodovým ľuďom a ich rodinám a ich rodičom a ich blízkym a ich priateľom, ich kolegom, kolegyniam, jediný. A to naozaj nie je to, čo by sme v tomto pléne mali robiť. Naozaj nie, tak skúsme naozaj zaradiť spiatočku, ešte stále sa ten návrh dá stiahnuť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Anna Záborská.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Ja som tiež prekvapená, pani kolegyňa Kolíková, že ste to otočili na to náboženstvo, pretože tento zákon nemá absolútne nič spoločné s mojou vierou. Absolútne nič a ja toto beriem ako stigmatizáciu, že proste s takouto blbosťou, ako sme my predložili, môže prísť len človek, ktorý je veriaci a je zaslepený svojou vierou. Toto v mojom prípade nie je pravda. A poznám iks ľudí, ktorí sú neveriaci, ktorí žijú sekulárny život a ktorý majú presne tento istý názor o ná... o zákone o rodnom čísle, ako mám, ako mám ja.
Keď hovoríte, že tí ľudia si už všetkým prešli a my im potom zamedzíme, aby si zmenili, ničím si neprejdú, pretože ne... už je dobrovoľná je hormonálna liečba, dobrovoľná je chirurgická liečba, neexistujú u nás žiadne pravidlá, ktoré momentálne platia, čiže tí ľudia zostávajú takí, akí sú. Napríklad normálne by mali brať celý život hormóny, oni ich môžu odmietnuť nielen v puberte, ale vôbec. Čiže tu nie je to, že oni si niečím prešli. A na rozdiel od iných štátov, kde ešte stále platí, že musia prejsť napríklad chirurgickou tranzíciou.
Ja vám poviem len jeden príklad, a to je, to sa týka toho začiatku vášho, vášho vystúpenia. Čakala som vnuka vo Viedni na letisku, sedela som, mala som ešte trištvrte hodiny čas, prišiel za mnou mladý muž, na ktorom skutočne bolo vidno, že je, že je gay. A hovorí, pani Záborská, môžem si k vám prisadnúť. Ja hovorím, nech sa páči, samozrejme. Trištvrte hodiny sme sa rozprávali a viete, čo mi povedal na záver? Pani Záborská, podľa toho, čo o vás čítam a čo o vás hovoria... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Michal Sabo.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, vy ste vyzvali, aby pani predkladateľka aj pán predkladateľ vyhľadali transrodové alebo queer osoby, aby sa pýtali a počúvali. Chcem sa pridať k tejto vašej výzve, pretože je v nej kus človečiny a ďakujem vám za tú výzvu, že tu odznela v tomto pléne. Taktiež vyzývam a prikladám sa, prikláňam sa k tomu, aby predkladateľka a predkladateľ vyhľadali tieto osoby a aby hľadali to, čo ich spája a čo nás spája. Lebo aj medzi, aj napriek tomu, že sa teda tvárime, že nie je to tu o viere vôbec, aj medzi transrodovými osobami sú veriace a veriaci, aj medzi queer, queer osobami sú veriace a veriaci a určite sú tam základy, na ktorých sa dá stavať ten spájajúci most, po ktorom sa dá prísť k sebe a nájsť to, čo nás spája. Tak podpisujem tú výzvu, aby pani predkladateľka a pán predkladateľ vyhľadali, aby sa pýtali, aby počúvali, aby mohli pomáhať, pretože to je esenciou, teda by malo byť esenciou verejných politík. A špeciálne pani Záborská stále rozpráva o tom, že svojimi politikami chce pomáhať. Tak pýtajte sa, počúvajte a pomáhajte!