12. schôdza

Dievčatá, už sa usmievate, lebo viete, že tuto možno máme trošku iné názory na úplne rovnaký cieľ, a to je teda rovnoprávnosť žien voči mužom, aj rovnaké postavenie. No, ja sa na to trošku dívam inak a možno by som to rada vysvetlila, aby ste to potom nebrali v zlom.
Dívam sa na to takým spôsobom, že keď má firma, keď má zamestnávateľ zamestnať nejakú ženu alebo muža rovnako kvalitných, on ten, ten riaditeľ firmy, ten vedúci, on nemá predsa dôvod si vyberať podľa pohlavia, on si vyberá normálne klasicky podľa schopností, veď bol by samovrah, keby si vyberal neschopnejšieho, ale muža. Ak si vyberajú ale v tomto prípade mužov, tak je to často kvôli tomu, tí zamestnávatelia, tak je to často so sankciami spojenými, alebo s problémami spojenými so zamestnávaním žien. A to často robíme my politici. A ja musím povedať, že ja by som tu ocenila skôr odmeňovanie firiem, ktoré chcú dobrovoľne zverejňovať a ktoré sú v podstate priateľské, ale určite by som nešla do sankcií, lebo to sa už akože negatívne vníma. Ale ja na rozdiel od vás by som nešla ani do kvót, lebo už keď teda musím zamestnať nejakú ženu, tak už teda je to z nejakej povinnosti. Jednak je dehonestovaná žena, jednak dostane nižšiu odmenu. Určite by som nešla do takých vecí ako je voľno pri spontánnom potrate, aj keď úplne rozumiem, čo je cieľom, šľachetným cieľom, ale toto sa dá riešiť péenkou. A vo výsledku to robí potom to, že ten zamestnávateľ nechce tú ženu zamestnať, lebo aj keď je to minimum, minimum prípadov, tak ten zamestnávateľ si povie, no a čo keď to bude práve táto žena a radšej si vyberie toho muža. Alebo nápady ako pri menštruačných bolestiach, aby bola žena doma. Veď áno, keď ona má naozaj zdravotné problémy, dnes na to máme lekárov, máme na to péenku. Ale tieto dobre mienené opatrenia podľa mňa ženám škodia a nie pomáhajú, aj keď som si úplne istá, že vy chcete ženám pomáhať.

Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Števulová.

Ďakujem za všetky faktické poznámky. Ja som teda, Janka, spravodajkyňa tohto zákona, nie predkladateľka, takže reálne sa neviem vyjadriť k tvojim výhradám, alebo teda nemôžem z tohto titulu, ale verím tomu, že aj tak ako si začala ten svoj príspevok, tak je asi jasné, že na tieto témy máme odlišné názory. My považujeme tieto riešenia za dôležité práve preto, že tie rodové rozdiely, ktoré sú, ktoré sa prejavujú v stereotypnom rozmýšľaní a nazeraní zamestnávateľov aj zamestnávateľok na zamestnávanie žien, je podľa nás potrebné riešiť takýmto spôsobom. Pretože aj nedávno nám písala pani, ktorá mala napríklad problém vôbec s tým, že sa kumuluje materská dovolenka, teda dovolenka po materskej alebo rodičovskej dovolenke a nepáči sa jej to, ale napríklad týmto, tomuto som čelila aj ja ako zamestnávateľka, či už som bola riaditeľka Ligy za ľudské práva alebo, alebo Centra právnej pomoci. A podľa mňa každý zamestnávateľ, ktorý rozumie téme rodovej rovnosti a ide mu o spokojnosť zamestnancov všeobecne, sa vie so svojou zamestnankyňou dohodnúť, pretože si myslím, že cieľom je toho kvalitného zamestnanca a zamestnankyňu vo svojej práci udržať a dať mu priestor alebo jej priestor na to, aby naozaj jednak odvádzali kvalitný pracovný výkon a jednak mali dostatok priestoru na realizovanie svojho osobného a súkromného života, nech už je akýkoľvek, nech už si ten zamestnanec alebo zamestnankyňa zvolí akýkoľvek druh súkromného života. Čiže ja som sa vždy vedela dohodnúť, aj nájsť na to finančné prostriedky, nikdy to pre nás nebol problém či už v súkromnej sfére, kde v mimovládke rozhodne nebolo peňazí na rozdávanie alebo zastúpenia v práci, a takisto aj v tej verejnej správe.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A pýtam sa navrhovateľky, či sa k nej chce vyjadriť. Áno, je tomu tak.
Takže, pani poslankyňa Petrík, nech sa páči.

Aha, výborne, už nám to ide. (Rečníčke sa neskôr zapol mikrofón.) Áno, tak ja by som sa ešte na záver vyjadrila predsa len, mám tú možnosť toho záverečného slova a ja by som reagovala aj možno na práve tieto faktické mojich kolegýň.
No škoda, Jani, len začnem tým, škoda, že si tu nebola pri tom návrhu, keď sme preberali dva dni voľna po spontánnom potrate, lebo kolegyňa Lucia Plaváková veľmi podrobne vysvetľovala, prečo navrhujeme tento zákon alebo túto úpravu. Počúvala si, výborne. Aj sme boli spolu predsa na jednej diskusii, kde sme mali o tom debatu. Takže ja len ako zopakujem to, že naozaj tam nejde o vôbec veľké množstvo tých ľudí, tých žien, to je naozaj minimum. Je to skôr možno nejaký rešpektujúci prístup, nie je to nejaké, že teda budeme tu ako generáli niekomu nariaďovať nejaké veci, je to, je to naozaj len pekné gesto, ktoré ani toho zamestnávateľa až tak veľa nestojí.
A ale aby som sa vrátila k tomuto návrhu zákona, ktorý tu teraz predkladáme, ja by som chcela uzavrieť túto našu debatu dvomi konkrétnymi príkladmi, ale ešte predtým len spomeniem to, že tebe sa to možno nemusí úplne páčiť, len faktom je, že naozaj do toho 2026 to budeme musieť transponovať. Hej, tak či tak. To znamená, že my sa tu o tom budeme rozprávať, keď sa aj neprijme tento návrh zákona, tak ministerstvo práce, predpokladám, že príde s nejakým svojím návrhom, tiež som sama zvedavá, s akým.
Čo sa týka tých sankcií, to je úplne naozaj že na výbornú debatu a opakujem, ak je to váš boľavý bod, tak máte moje slovo, že ak by sa to dostalo do druhého čítania, tak poďme spolu kľudne aj do pozmeňujúceho návrhu, čokoľvek, toto nie je vôbec problém.
No ale teda, ale k tým dvom príkladom, ja spomeniem jeden taký, ktorý som si našla, aj som si pozrela pár videí k tomu, dialo sa to vo Veľkej Británii, neviem teraz, ktorý to bol rok, už si tu nespomeniem, ale neviem, či to nebolo aj oveľa skôr, nejaký 2009-2010, kde v BBC mali problém ten, že zistili top moderátorky, top moderátorky zistili, že zarábajú o veľmi-veľmi vysoké sumy ročné menej ako ich top moderátorskí kolegovia mužskí. Nebol na to absolútne žiaden dôvod, zistili to len tak, že sa o tom proste nejakým spôsobom rozprávali a sa to prerieklo a spôsobilo to obrovský škandál v celej tej krajine a na základe tohto škandálu oni zaviedli tento zákon. A vlastne BBC potom, aj som videla, že vlastne hovoril o tom ten vtedajší ich šéf a povedal, že vlastne sa naozaj aj zlepšili vzťahy medzi zamestnancami a zamestnankyňami, keď takéto niečo zaviedli a keď sa nebáli to urobiť, hej. Lebo ono to bolo také, pod rúškom všetkého tajomstva, ono o tých platoch sa ľudia neradi rozprávajú, ale presne ako aj Vlaďa povedala, ja si myslím, že v tomto by sme mali byť transparentní a hovoriť o tom.
A potom teda náš príklad posledný, ktorým to ukončím, Jana mi napísala na Instagram, keď sme dávali von, myslím, nejakú komunikáciu k tomuto. Veľmi stručne: Dobrý deň, aj ja mám skúsenosť s platovou diskrimináciou, ak to tak teda môžem nazvať. Pracujem v Bratislave vo veľkom korporáte, ktorý už je niekoľko rokov po sebe na poprednom mieste zamestnávateľ roka. V minulosti sa mi stalo, že kolega, ktorý nastúpil neskôr ako ja, dostal väčšie zvýšenie platu ako ja. Problém však je, že robil celkovo menej, mal menej zodpovednú prácu, ktorá zabrala menej času a oveľa menej zodpovednosti. Náš tímlíder (muž) mu však zdvihol plat viac ako mne. A keď som sa jej spýtala, ako sa to dozvedela, odpovedala mi, že: No povedal mi to sám ten kolega, o koľko mu zdvihli plat, lebo sa chcel pochváliť.
Takže tu je naozaj ukážka toho, že to nemusí byť len pri nástupe do práce, to môže byť aj počas, počas práce, sú tam rôzne odmeny, ktoré sa rôznymi spôsobmi prideľujú tak, ako je možno niekto sympatický, alebo teda keď niekto nastúpi neskôr do práce a pritom robí oveľa menej zodpovednú prácu, dostane len preto, že je muž, vyššiu, vyššie platové ohodnotenie. Čiže tu sú naozaj konkrétne príklady a nie z nejakých, neviem, firiem, ktoré by nefungovali na medzinárodnej báze CSR companies, je to konkrétne príklad korporátu, kde sa aj takáto platová nerovnosť udiala.
Takže myslím si, že takýto náš návrh, alebo tento návrh je viac než aktuálny už dlhú dobu. A preto ešte raz prosím o jeho podporu v prvom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Chcem sa spýtať, či pani spravodajkyňa chce ešte zaujať stanovisko k rozprave. Nie. V tom prípade prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pokračujeme ďalej prvým čítaním o návrhu poslancov Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 247. Návrh na pridelenia na prerokovanie výborom je rozhodnutie č. 237. Dávam teraz slovo poslancovi Petrovi Stachurovi, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 247.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je piatok, je nás tu málo, ale napriek tomu si dovolím predniesť, predložiť náš návrh novely zákona č. 577/2004, ktorý pojednáva o poplatkoch za manažment pacienta. A dovoľte mi uviesť dôvody, prečo sme sa rozhodli aj s kolegom Majerským predložiť tento, túto novelu zákona.
V prvom rade, v prvom rade tento, tento zákon pojednáva o tom, že manažment zdravotnej starostlivosti je súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti a ako taký by mal byť bezplatný, je to aj zadefinované v zákone, ale pokiaľ poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, manažment pacienta deleguje na neposkytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to môže byť hocikto, môže to byť aj napríklad nejaká eseročka, nejaká firma, ktorá to externe manažuje, tak už vlastne táto podmienka, aby to bolo bezplatné, tu nie je. A takýmto spôsobom sa určitým spôsobom obchádza to, že za manažment pacienta, resp. objednanie sa pacienta na konkrétny termín a čas, to, čo vlastne, o čo nám tuná v tomto zákone ide, je pre pacienta spoplatnené.
Čo sa týka tých, tých presahov v praxi, znamená to to, čo asi aj z vlastnej skúsenosti poznáte, že niektorí lekári, teda nehovorím, že všetci, ale je ich stále viac, si túto službu manažmentu pacienta outsourcujú na rôzne firmy – TopDoktor, NávštevaLekára, eČasenka, rôzne ďalšie, ktoré potom vlastne za nich manažujú pacienta, pacient sa môže prihlásiť a potom táto spoplatnená služba a peniaze za ňu sa delia medzi poskytovateľa a medzi lekára. Samozrejme, že je to jeden spôsob, ako sa manažujú pacienti v našich ambulanciách, ďalší spôsob je taký, že niektorí lekári vôbec neobjednávajú v ambulanciách na termín, to znamená, to sú tí lekári, kde vidíte ešte stále skoro ráno rad ľudí, ktorí čakajú v rade, či sa na nich usmeje šťastie a či dostanú jeden z lístkov ku lekárovi špecialistovi, čo ja pokladám v dnešnej dobe za naozaj veľmi tragický obraz v rámci Slovenska, že niečo také musia naši pacienti zažívať.
No a potom sú tu, samozrejme, aj lekári, ktorí to robia tak, ako to robili predtým dlhé roky. A že sa dokážete k nim dovolať, dokážete povedať, čo vám je, a niekto, väčšinou sestra alebo možno lekár to posúdi, či tento zdravotný stav je natoľko vážny, že musíte prísť k nemu hneď, alebo v dohľadnej dobe, alebo vás objedná na určitý termín možno o týždeň, o mesiac, o dva, o tri mesiace. Čiže zohľadní váš zdravotný stav a akútnosť zdravotného stavu. Pokiaľ to robíte tak, že idete cez časenku TopDoktor, tak tam to zohľadnenie, triáž pacienta nefunguje, respektíve ak, tak sú to len naozaj také náznaky nejakej, nejakého triedenia daného pacienta.
Preto, preto navrhujeme tento, tento postup upraviť, zmeniť. My sme si dali aj v Parlamentnom inštitúte urobiť analýzu, žiaľ, bolo tam len 17 krajín, niektoré detaily nedodali, ale podľa týchto zistení z krajín, ktoré odovzdali informáciu ohľadom objednávania sa na čas, sme jedinou krajinou, kde sa vyberajú poplatky za objednanie na konkrétny termín a čas u lekára, ktorý má zmluvu s poisťovňami. To znamená, je platený z povinného zdravotného poistenia.
Čo chceme týmto návrhom novely zákona dosiahnuť? No v prvom rade chceme jasne zadefinovať, čo manažment pacienta znamená, po ďalšie, chceme povedať, že tá možnosť, ktorá doteraz sa využíva, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti prenesie túto službu, deleguje na nejakú externú firmu, tu síce možná bude, ale nebudú sa môcť preniesť náklady spojené s touto, s touto aktivitou na pacienta. To znamená, tá ambulancia by to musela zaplatiť zo svojho.
Čo sa týka ďalej, čo sme chceli týmto, touto novelou dosiahnuť, je, že dávame povinnosť lekárom, aby zohľadňovali závažnosť ochorenia. Samozrejme, že sú stavy a prípady, kedy sa to zohľadniť nedá, ale vo väčšine prípadov sa tá akútnosť ochorenia zohľadniť dá. Veď na to by mal byť aj ten manažment pacienta, manažment pacienta neznamená len, že sa objednávam na konkrétny termín a čas, ale manažment pacienta znamená, že sa tým pacientom zaoberám. Že s tým pacientom nejakým spôsobom chcem zistiť, že s čím ku mne prichádza, či je to vec, ktorá naozaj znesie odklad, alebo nie. Čiže chceme, aby bola zohľadňovaná táto, táto skutočnosť a tých možností je veľa. Veď predsa žijeme v dobe, kde sú odkazovače, kde sú telefóny, kde sú maily, kde sú rôzne možnosti, akým spôsobom, tie internetové stránky, akým spôsobom sa dá nastaviť ten manažment pacienta tak, aby bol propacientsky predovšetkým a aby pre tých pacientov bol akceptovateľný.
Ďalšia vec, ktorú chceme v rámci tejto novely navrhnúť, je, aby bola povinnosť všetkých ambulantných lekárov objednávať. To znamená, aby neboli lekári, ktorí neobjednávajú vôbec, a navrhujeme, aby ten minimálny počet hodín, ktoré, kde dochádza k objednávaniu, bol 35 % z ich ordinačných hodín, aby mali povinnosť objednávať. To je spôsobené, alebo dôvod je preto, aby sa tie rady v skorých ranných hodinách u našich špecialistov prestali tvoriť, aby každý lekár mal povinnosť nejakým spôsobom pacientov manažovať. Stále sú takéto prípady, my sme boli tiež na výjazdovom stretnutí, alebo boli sme sa pozrieť na východe Slovenska a sú stále takéto príklady, kde ľudia musia veľmi v takýchto, je to smutný obraz, ak vidíte pacientov stáť pred, skoro ráno niekedy v hmle alebo v daždi a dúfať v to, že sa na nich usmeje šťastie. No takáto možnosť tu, alebo takáto, takáto situácia, žiaľ, na Slovensku ešte stále je.
Tento, táto novela by sa nemala týkať ústavnej zdravotnej starostlivosti, pretože ambulancie v nemocniciach sú predsa určitým spôsobom špecifické, ale tu vieme si predstaviť, ak by prešiel tento návrh do druhého čítania, aj nejakú úpravu, aby sme to možno zohľadnili aj v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ďalej, dôležitá vec, samozrejme, po publikácii tohto nášho návrhu, že s niečím takým chceme prísť do parlamentu, tak sa otvorila aj diskusia, debata, ktorá bola vedená rôzne, my sme si ju takisto prezerali a možno skúsim aj tu v niektorých veciach zareagovať. Tie obavy hlavne kolegov lekárov boli, že samozrejme vieme, že niektoré ambulancie bojujú o prežitie, ten systém je, žiaľ, nastavený tak, že máme tu ambulancie, ktorým sa darí veľmi dobre, ktoré majú naozaj veľmi dobré obraty a asi aj zisky, a potom máme ambulancie, ktoré sú naozaj na hranici prežitia. A pre tieto ambulancie môže spôsobiť určitý výpadok príjmov, možno aj cez TopDoktor a iné, určitý, určitý deficit, ktorý by im mohol ublížiť. Práve preto navrhujeme, aby sa účinnosť tohto zákona presunula na 1. január roku ´25. To znamená, dávame priestor na to, aby sa v rozpočte na budúci rok myslelo na to, že niektoré ambulancie budú musieť byť dofinancované, aby to skutočne niektorým neublížilo.
V návrhu novely zákona počítame aj s tým, že fond kvality, ktorý bol zavedený pri novelizácii zákona pred niekoľkými rokmi, by mohol možno slúžiť práve aj na takýto účel. Viem, že momentálne v tom fonde kvality asi veľa prostriedkov nekončí, ale je tu tá možnosť, resp. teraz sme svedkami toho, že sa rušia niektoré benefity. Takže možno aj tu by bol priestor nasmerovať tieto zdroje tam, kde dávajú zmysel. Z nášho pohľadu manažment pacienta v našich ambulanciách je veľmi dôležitý, pretože to mnohokrát zlyháva.
Čo sa týka toho, aby bol tento zákon vymožiteľný, navrhujeme aj pokuty. V prípade, že sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti teda nebudú riadiť týmto návrhom, tak náš návrh počíta s pokutou vo výške 1 500 až 5 000 eur za neuposlúchnutie takéhoto nariadenia alebo teda zákona. Respektíve ak dôjde k opakovaným porušeniam zákona, tak až do výšky 10-tisíc eur, aby vôbec bol tento návrh aj v praxi použitý, používaný.
Možno ešte jednu dôležitú vec k tým rôznym službám. Sú tu aj možnosti, možno si spomeniete, niekedy na začiatku, ešte keď sa robilo eZdravie, tak bola vytvorená služba eObjednávanie cez Národný portál zdravia. Žiaľ, táto služba bola, bola myslená dobre, bola myslená, že bude to bezplatná služba pre všetkých ambulantných lekárov a cez ňu budú môcť objednávať pacientov bezplatne na termíny. Bolo to myslené aj tak, že jednotliví lekári budú mať jeden systém, budeme doňho vedieť možno nejakým spôsobom nazerať, resp. možno v budúcnosti aj poisťovne by mohli byť aktívnejšie, čo sa týka manažmentu pacienta. Žiaľ, tento systém sa neujal, nechcem hovoriť o detailoch, že prečo, každopádne ako mnoho bezplatných služieb, aj zo strany kolegov nebol oňho veľký záujem, pretože, samozrejme, ak dostanete určitý payback späť z nejakej platenej služby, tak je to pre kolegov zaujímavejšie a opäť pripomínam, že pre niektorých to nie je že špás, alebo chcú zarábať extrémne, ale je to vec prežitia. Čiže rozumiem a rešpektujem aj túto oblasť.
Čo sa týka ešte raz možno tej, toho, tej problematiky. Neviem, či ste, tak my sme tu ešte relatívne mladí ľudia, tak nemáme možnosti a až taký veľký problém, ale ja to sledujem aj z mojej rodiny, čím je človek starší, tak tým môže mať väčšie problémy s týmito objednávacími systémami. Ja môžem zo svojej skúsenosti ukázať trebárs na problém v eČasenke. Možno viete, že tá služba nie je spoplatnená nejako extrémne, platíte len niekoľko eur, ale dostať sa k termínu je, opíšem ten stav, ako to, ako to prebieha v praxi.
Chcete ísť ku svojmu všeobecnému lekárovi, to znamená gear keeper, to je lekár, ktorý je lekár prvého kontaktu, tak tí moderní všeobecní lekári majú, majú internetovú stránku, máte tam napísané aj nejaké hodiny, kedy môžete zavolať, kedy robí odber krvi, kedy sa venuje preventívkam a kedy je tu pre tých chorých pacientov. Niekedy sa, ak sa teda dovoláte a povie vám teda, že to na toto je čas, tak sa, prosím, objednajte cez eČasenku. Hoci by to mohol už urobiť v rámci telefonátu, tak vás odporučí teda na túto platenú službu a keď si ju otvoríte, tie písmenká, ktoré sú tam písané, sú tak malé, že konkrétne moji príbuzní ma prosili, aby som to urobil za nich, lebo oni tam poriadne ani nevideli. Potom to začína znovu, že dostanete jednu esemesku, tú musíte poslať späť, potom dostanete verifikačnú esemesku a potom vám povedia, že keď prídete na rad, resp. keď budú traja ľudia pred vami, tak vám pošlú esemesku, aby ste prišli. No a toto je vlastne u lekára, ktorý je naším gear keeperom, ku ktorému by ste sa mali dostať relatívne rýchlo a včas, hej?
Čiže takto nejakým spôsobom to prebieha a nemyslím si, že toto je správne, nemyslím si a nevidel som takýto model. My sme v niektorých veciach vynálezci. Vynašli sme systém, ktorý je prinajmenšom zvláštny. No a potom sú tu, samozrejme, tie modely, ktoré sú veľmi zaujímavé, to sú také tie biznisové modely, trebárs návšteva lekára, TopDoktor a tak ďalej. No tam už neplatíte pár, pár drobných, v úvodzovkách, ale tam platíte 15, 30, dokonca videl som 99 eur, to znamená, to už nie sú také smiešne poplatky, smiešny poplatok, to už je dosť intenzívna suma. No a niektorí lekári vlastne ani neberú inak pacientov, len ak sa objednáte cez takýto objednávací systém. Čo si myslím, že ak majú zmluvy z povinného zdravotného poistenia, to znamená, to nie sú lekári, ktorí sú platení na drevo. To sú lekári, ktorí majú zmluvy so zdravotnými poisťovňami, to znamená, kde vy, my, všetci platíme povinné odvody. No a nemyslím si, že toto je ten správny nástroj, ako máme manažovať pacienta.
Čiže je to, práve preto sme prišli s týmto riešením, boli tuná rôzne také ako kontra, kontra informácie, že teda no ale veď keď si niekto zaplatí, tak aspoň na ten termín príde, lebo keď to bude zadarmo, no tak tam nebude chodiť. No tak to ale potom by sme naozaj aj u kaderníka, aj u všetkých ostatných profesií, kde sa objednávate na termín, museli za ten termín platiť. Asi mi dáte za pravdu, že takto to nefunguje. Inak ak niekto nepríde na termín, každý lekár, zdravotník by mal trochu vychovávať tých svojich pacientov. To znamená, mal by im povedať, že dobre, neohlásili ste sa, neospravedlnili ste sa, nabudúce, ak je to niečo, čo sa dá posúvať, no tak vás objednám trochu neskôr. No a už tí ľudia si trošku začnú rozmýšľať, či teda budú takto švindlovať, budú sa ospravedlňovať alebo, alebo nebudú. Čiže tá výchova patrí jednoducho k tomu.
Druhá vec je, že pokiaľ niekto nepríde na termín, kde sa objednal, no tak to dáva práve priestor tomu, aby ten lekár zobral niekoho s akútnejším prípadom. To znamená, ak mu niekto vypadne a zavolá mu niekto, že má akútny problém, no tak ho zoberie. Zoberie ho a je to práve to, čo chceme. Proste my tu nemôžeme mať, nemôžeme mať lekárov, ktorí, ktorí sa tvária, teda že pre nich taký akútnejší pacient musí rovnako čakať, keď sa neobjedná, ako iný.
Čiže toto sú také tie konkrétnosti v aplikačnej praxi a preto, preto prichádzame s týmto návrhom. Je nás tu teda málo, aj ľudí, ktorí sa venujú zdravotníctvu tu nie je veľa. Vidím, že nie sú ani nejaké veľké, nejaké veľké diskusie tuná plánované, škoda. Každopádne niečo s tým musíme urobiť. Kľúč má ministerstvo, kľúč má ministerstvo, žiaľ, doteraz so žiadnym návrhom neprišlo a myslím si, že ten ambulantný sektor to bytostne potrebuje. Tí ľudia, ktorí čakajú v radoch ráno v daždi, ako som spomínal, si nezaslúžia takto dehonestujúco v tých radoch stáť. A rovnako si myslím, že nezaslúžia si ľudia dostávať sa na termíny len v závislosti od toho, či sú ochotní alebo schopní platiť za termín ku lekárovi.
Ďakujem vám veľmi pekne a teším sa na prípadné pripomienky. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Bittó Cigánikovej, nech sa páči.

Pozdravujem kolegov. V súlade s § 73 ods.1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená gestorským výborom ako spravodajca. Chcem teda povedať, uvedeného zákona tlač 247, chcem povedať, že teda návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky potrebné náležitosti. Obsahuje tiež stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva a z jeho znenia je úplne zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc oprávnení, ktoré, prepáčte, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Okej.

Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa niekto do rozpravy chce prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a, pán navrhovateľ, chcete sa ešte k nej vyjadriť? Vyzerá, že nie. Pani spravodajkyňa? Tiež vyzerá, že nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode.
Posúvame sa ďalej, konkrétne k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Tiny Gažovičovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 245/2008 o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 249. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 245 a dávam slovo poslankyni Tine Gažovičovej, aby návrh zákona uviedla.
Nech sa páči.

[Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 249.]