12. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcel len faktograficky spresniť vystúpenie pána predsedu finančného výboru Blcháča, hovoril som to aj na výbore, keď argument padol, myslím si, že od pána Muňka.
Neradno sa oháňať tým, že voľby boli 30. septembra a že teda vláda nastúpila na jeseň a museli sa popasovať s rozpočtom, keď historicky od vzniku Slovenskej republiky boli parlamentné voľby na jeseň, a teda väčšina vlád sa musela popasovať s rozpočtom na jeseň a nerobili skrátené legislatívne konania ani sa nemuseli toľko opravovať, ako sa to robí teraz. Čiže tento argument by som vypustil, nie je pravdivý ani štatisticky, ani dátovo a už vôbec nemá nič spoločné s tým, ako hospodárila predchádzajúca vláda, pretože pokiaľ ste vyčítali vláde Igora Matoviča, že zadlžila Slovensko v jednom roku 4 mld. eur, tak keď si pozerám čísla, tak súčasná vláda len za šesť mesiacov urobila dlh 6,3 mld. eur, takže toľko k tomu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Tu sa hádže s tými miliardami ako od buka do buka v zmysle Jánošíkovej tradície. Nevadí, všetci vieme, ako to asi je, ale ja sa chcem dotknúť toho najpodstatnejšieho.
Najskôr by som chcel povedať k pánovi kolegovi Viskupičovi, že skúsme počúvať s porozumením, ja som vám na výbore nepovedal nič iné, len som prepočítal hodnotu 460 mil. z 57 mld. aj niečo, že to je 0,8 %, nič viac som k tomu nepovedal.
Nepovedal som, že to je málo, že to je veľa, vy ste si to vysvetlili po svojom v duchu toho, že nepočúvate s porozumením, a ja vás vskutku vyzývam, skúste počúvať ja sa snažím počúvať s porozumením to, čo vy hovoríte, a skúste aj vy počúvať s porozumením to, čo my hovoríme, lebo sa mi zdá, že tam máte nejaký deficit.
A viete, k tým, to je podstatné, tie voľby, voľby boli v roku 2023 30. septembra, vláda Eduarda Hegera skončila 15. decembra 2022, preto mohli byť voľby kľudne v apríli, v máji, v júni. Keď boli na jeseň voľby kedysi, čo spomínal pán kolega Jakab, tak určite vtedy to pôvodné obdobie skončilo niekedy koncom pol roka logicky plus niekoľko mesiacov, voľby sú na jeseň, ale teraz teraz mohli byť voľby v pohode v apríli v máji, v júni, nová vláda, ktorá by z tých volieb vzišla, by mala dostatok priestoru, nie ako vláda pána Ódora, ktorá pripravila rozpočet zbytočne, sa na ňom narobil, lebo bol vyrovnaný, musel byť, ale bol nepoužiteľný pre nás, pre Slovenskú republiku. Po tom krátkom čase, viete, že aj finančný výbor veľmi promptne prerokoval aj plénum schválilo rozpočet, ktorý je, v tom je pes zakopaný, čo sa týka 30. septembra 2023, pán kolega.
Ďakujem pekne.

38.
Vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Na úvod poviem hneď, že nastáva veľmi vážna zmena v inštitucionálnom spravovaní verejných financií a dozore nad nimi. Trošku začriem do histórie, v roku 2011 hlasovalo v Národnej rade za zákon o rozpočtovej zodpovednosti 146 poslancov, to znamená, že boli tam poslanci... aj dnešní poslanci, teda poslanci za stranu SMER-u, teda aj poslanci za stranu HLAS, keď to tak dnes poviem dnešnými slovami. Na základe toho vznikla, na základe toho zákona vznikla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Najskôr ju politici rešpektovali.
Problémy sa objavili, keď prišla v roku 2020 pandemická, potom ukrajinská a potom energetická kríza, na ktorú reagovali vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera veľkými záchrannými balíkmi. Zároveň spustili rozpočtovo náročné, necitlivé reformy. Verejné financie sa dostali do úzkych, hospodárenie prekročilo všetky, všetky stupne dlhovej brzdy. Keďže mnohé jednorazové vyvolané výdavky na vyvolané nároky vlády aj nad hranicou dlhovej, dlhovej brzdy boli opodstatnené počas týchto kríz, ukázala sa potreba novelizovať zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Jednoducho preto, že v týchto prípadoch, v časoch takýchto kríz, s ktorými sa pri zostavovaní zákona v roku 2011 nepočítalo, bolo treba použiť zhovievavejší meter. Bolo zrejmé, že tvrdé pravidlá, podľa ktorých sa dostala vláda pod tlak potenciálneho vyslovenia nedôvery v parlamente či povinného zostavenia vyrovnaného štátneho rozpočtu bez deficitov, treba v odôvodnených prípadoch opraviť. Uvedomovali, uvedomovali si to všetky vládne strany i sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Hoci išlo o ústavnú novelu, vládna koalícia mala dosť hlasov na to, aby, aby ju prijala, pretože vládna koalícia vtedy mala hlasy viac... v parlamente viac ako 90 hlasov. Nestalo sa. Ten hlavný argument, ktorý sa používal, bol zo strany Slobody a Solidarity, ktorá podmieňovala zmenu prijatím daňovej brzdy.
Matovičova vláda zostavila plán obnovy, kde sa zaviazala k výdavkovým limitom. Ale uplietla na seba bič, sama to, sama to tieto limity nedodržiavala. Ministerstvo financií blokovalo vydanie konkrétnych vykonávacích predpisov na výdavkové limity. A keď už prišli a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ich nastavila, nikto ich nebral vážne. A takto to je vlastne dodnes. Vláda Roberta Fica si výdavkové limity neosvojila, pretože vraj boli neaktuálne. Keď prišla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť s novým návrhom do parlamentu, vládna koalícia ho zmietla zo stola.
Autorita Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú pred 13 rokmi podporili všetky vtedajšie politické strany, značne utrpela. Vôbec jej nepomohlo konanie, ani konanie úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, keďže ústavná novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti vinou vládnej koalície Igora Matoviča neprešla. Ódorova vláda musela zostaviť na rok 2024 vyrovnaný rozpočet. Aj to sama... aj to spravila, ale sama vyhlásila, že išlo len o formálne naplnenie litery zákona, pritom na realistický rozpočet sa ani nezmohla a bremeno nechala na povolebnú vládu. Tá v časovom tlaku presadila štátny rozpočet, už sa tu o tom hovorilo, šachovanie s číslami okolo energopomoci, hovorili hovorilo sa o... teda nehovorilo sa, a ja pripomeniem konsolidačný balíček, ktorý sa iba takto honosne volal.
Dnes máme pred sebou v skrátenom legislatívnom konaní novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Nebudem čítať pre pre krátkosť času všetko čo tam je, ale spomeniem aspoň to, že návrhom sa zabezpečuje, že vláda alebo na základe splnomocnenia vlády minister financií bude môcť v priebehu roka upraviť limity verejných výdavkov štát... kapitol štátneho rozpočtu pri rešpektovaní limitu verejných výdavkov štátneho rozpočtu ako celku. Inými slovami, hoci je na Slovensku spečatená ústavným zákonom dlhová brzda, dnes ju vláda neberie vážne. A rovnako neberie vážne ani Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Kde to môže... kde sa to môže skončiť? No možno až na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Už dnes tam posudzujú štátny rozpočet na tento rok, lebo sa porušili prijaté predpisy a jeho zostavovatelia nerešpektovali výdavkové limity.
Tento predložený návrh zákona môže byť protiústavný a retroaktívny, preto... a môže byť teda aj ďalšou tehličkou, ktorá prispeje k nebezpečnému rozvratu verejných financií. A minister Kamenický tu už pred koncom minulého roka obvinil predchádzajúce vlády, že nás nastavili na grécku cestu bankrotu. Teraz sa ja pýtam, nepokračujeme v tejto ceste?
Skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu. Zrejme slúži aj na to, aby sa eliminovalo riziko prepadnutia peňazí z plánu obnovy a alternatívne sa naplnila podmienka o výdavkových limitoch. Ja len pripomeniem, že ak aj peniaze prepadnú z fondu obnovy, ktorým budeme, ktorým čerpáme a nevyužijeme ich, tak tieto peniaze raz budeme musieť zaplatiť, dnes nikto v Európskej únii nevie, ako sa budú tieto peniaze vracať, pretože požičiavala si ich Európska komisia a my všetci ich budeme musieť vrátiť tie peniaze bez ohľadu na to, či tie peniaze vyčerpáme.
Návrh extrémne rýchlo transponuje novelu európskej rozpočtovej smernice a odkazuje sa aj na nariadenie EÚ o viacročných rozpočtových rámcoch. Vážnu legislatívu v oblasti rozpočtovej zodpovednosti nemáme schvaľovať v skrátenom konaní. To asi, asi mnohí pochopia, že tam by to malo byť. Upozorňujem, že z tohto dôvodu už Ústavný súd svojho času pozastavil tzv. krúžkovné, spomínate si na to, čo bolo súčasťou Matovičovho prorodinného balíčka. Vláda to vtedy musela rešpektovať. Jednoducho musela rešpektovať to, čo povedal Ústavný súd.
Zdôrazňujem, že rozpočtová zodpovednosť je ústavná požiadavka a k tej sa nemôžeme stavať takto svojvoľne a neuvážene. Ústavný súd jasne povedal, že na legislatívu s dosahom na rozpočtovú zodpovednosť musí mať aj Národná rada Slovenskej republiky čas na normálne prerokovanie.
Aký by bol správny postup? Správnym postupom by bolo schváliť limity verejných výdavkov v zrýchlenom konaní a zmenu pravidiel účinných od 1. 1. 2025 na základe odbornej verejnej diskusie, poriadneho medzirezortného pripomienkového konania a najlepšie po dohode naprieč celým politickým spektrom.
Ale mám vážne podozrenie, či... ako chce táto vláda konsolidovať verejné financie, veď neprijala výdavkové limity vypočítané ústavnou inštitúciou v zmysle ústavy a na základe doteraz platného zákona. Myslím tým výdavkové limity, ktoré stanovila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré sme tu mali pôvodné, a tento rok sme tu ich mali predložené aj nanovo.

Ďakujem pekne.
Pán Hajko, v úvode vystúpenia ste správne pomenovali aj tú časť toho inštitucionálneho prenastavenia celého systému, veľmi správne, a teda taká kvízová otázka, viete, aký je rozdiel medzi ÚRSO alebo štatistickým úradom a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť? Taký, že tie prvé dve a viaceré ďalšie si vláda kompetenčným zákonom zmenila na svoj obraz, tak aby teda poslúchali, nerobili problémy, a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je zriadená ústavným zákonom, tú nemôžu len tak zmeniť svojou veľmi krehkou väčšinou, takže, takže RRZ bude, bude ďalej fungovať, ale, ale čo je najviac v rámci toho procesu sa ju snažia obmedziť v rámci týchto možností toho štandardného zákona, v tomto prípade o rozpočtových pravidlách, takže RRZ je vylúčená z toho procesu, ale teda existuje ďalej a má, a má svoj ústavným zákonom zriadený mandát, na základe ktorého môže verejnosť upozorňovať na, na dôsledky toho konania ministra financií.
Ďakujem.

Ďakujem za pripomienku poslanca Kišša.
Áno, má úplnú pravdu, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tu je stále, ja som chcel poukázať na to, že sa ozaj inštitucionálne preklápame. Radu nemôžeme zrušiť, pretože je zriadená ústavným zákonom, ako to by sa musela ústavným zákonom zrušiť, ale opakujem znovu, že inštitucionálne sa meníme, váha tejto inštitúcie, s ktorou súhlasili, opakujem, ja som to povedal, súhlasili s ňou všetky politické strany, ktoré boli v parlamente, keď sa zostavovala, bolo to v čase, spomeňme si, keď Grécko bolo už v kríze, keď sme sa pomaly zbierali peniazmi, aby sme zachraňovali Grécko, a vtedy, vtedy nastala ozaj situácia, keď zhodne všetky politické strany si povedali, musíme zabrániť tomu, aby sme sa dostali do niečoho podobného. A preto bolo, preto sa vypracoval zákon o rozpočtovej zodpovednosti, kde boli stanovené presné pravidlá, ako má hospodáriť štát a čo má štát spraviť, čo má vláda spraviť v prípade, ak sa prekročia niektoré únosné medze, a to sú tie, to sú tie dlhové brzdy.
Tie boli prekročené, opakujem, tie boli prekročené za predchádzajúcej vlády, všetky tieto, tieto, tieto úrovne. Ale keby bola vtedy ochota, vtedy bola ochota v parlamente, v parlamente pred, ja neviem, dvoma-troma rokmi prijať ústavnú zmenu, tak by sa do toho, do toho zákona dostalo, že keď prichádzajú mimoriadne situácie, ako je pandémia alebo, alebo ekonomická kríza, tak vláda dostane nástroj do rúk, aby mohla sa v tomto prípade správať tak, že môže ísť nad určité limity. Ale hovorím, to sú, to sú výnimočné situácie, žiaľ, tento zákon sa nenovelizoval, on platí natvrdo, a preto sa my môžeme dočkať aj toho, že možno aj táto vláda raz bude musieť prísť pred parlament a požiadať o dôveru alebo bude musieť zostavovať vyrovnaný rozpočet, ako to urobila naposledy vláda Ľudovíta Ódora, aj keď išiel potom ten rozpočet do koša.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, už sme sa o tomto bode trochu bavili v utorok pri SLK a nechcel by som teda opakovať veci, čo tu zazneli, ale skôr teda nejaké aktuálne veci a niekoľko, niekoľko poznámok, čiže na úvod dve také, ktoré vyplynuli z diskusie vlastne dnes ráno a potom, potom trochu zoširšia.
Ja som sa už pri tej rozprave o SLK pýtal na to, že aký je vlastne dôvod toho SLK. Potom som tu bol poučený, že si to mám prečítať v predkladacej správe, tam je napísané, že hospodárske škody, tak sme sa dnes o tom bavili, že aké hospodárske škody, a odpoveď je, že, že, že vraj tým zachraňujeme plán obnovy.
No tak takto, že ja si neviem predstaviť, že by Európska komisia vám prikázala ísť zrýchleným konaním na to, aby ste napravili to, čo ste teda porušili svojím konaním predchádzajúceho pol roka, a teda mám za to, že veci s Bruselom fungujú tak, že keď teda ukážete, že to robíte, teda napríklad tým, že predložíte zákon bez chýb do parlamentu, prejde prvým čítaním a prechádza štandardným legislatívnym procesom, tak to je argument pre Komisiu na to, aby, aby vám uznala, že sa hýbete teda správnym smerom z pohľadu toho fungovania plánu obnovy.
A ak teda bude teda argument, že už dostaneme tú platbu, tak by som, čo si teda veľmi želám a prajem vám, aby sa, aby sa to čím skôr podarilo, len teda pripomínam, že výdavkové limity nie sú jediný dôvod, že tú platbu nemáme, okrem toho je to aj zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry a niektoré ďalšie míľniky, už ich ja neviem teraz z hlavy, ale bolo ich tam viacero, ktoré ste zvrátili alebo nenaplnili, a kvôli tomu sme nedostali tú platbu za jednu, za jednu miliardu. Takže ak je argument toto, tak potom sa pýtam, že v akom stave sú rokovania o špeciálnej prokuratúre a o tých ďalších míľnikoch.
Druhá vec, ministerstvo financií v tej, nazvime to, rýchlosti, ak chcete, urobilo teda chybu za takmer pol miliardy eur, nazýva to spresnenie a argumentuje nám tým, že čísla sa vyvíjajú, sa stále menia. No to je, to je, samozrejme, pravda, opäť na jeseň a ďalší rok sa budú, sa budú tieto parametre prerátavať, ale nie som si teda vedomý žiadneho parametru, parametra, ktorý sa medzi utorkom alebo akým, akým termínom povedať, týždeň predtým, keď ste to rátali na MF, a alebo teda schválili na vláde, a dneškom, aký parameter sa udial, že, že teda ste museli prerátať zmenu o pol miliardy. A teda mne to vychádza tak, že ten dôvod je tá zle zaúčtovaná energopomoc, ktorú sme teda my tuná nazvali účtovný trik, pán minister ma opravil, že to je výkaznícky trik, takže môže byť aj výkaznícky. V každom prípade ten rozdiel tých štyristo niečo miliónov je ten dôvod, že na ministerstve financií sa to rátalo tak, ako keby tá energopomoc bola zaúčtovaná tak, ako si ministerstvo financií želalo, nie tak, ako by to účtovať malo, a teda hovorili to všetky inštitúcie od Európskej komisie, NBS-ku, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj my tu v opozícii.
A teda toto všetko je pre mňa výsledkom toho, ako, alebo teda ten spoločný menovateľ toho celého je spôsob, ako vládnete. Sľubovali ste pokoj, sľubovali ste to, že to bude fungovať, dokonca ste sľubovali riadny legislatívny proces, nič z toho sa nedeje, skôr tu vidíme chaos a zmätočné pozmeňováky. My sme sa o tom pozmeňováku, ktorý dnes pán Karas čítal na výbore, dozvedeli o 7.23 hod. ráno. Áno? Hodinu pred rokovaním výboru ministerstvo financií upravilo čísla o pol miliardy. A mali sme na to polhodinovú diskusiu zo štedrej vôle pána predsedu finančného výboru. Ani sme, ani sme ju, samozrejme, nedokončili, pretože, pretože sa nedalo. A takýchto príkladov je viacero len z dielne ministerstva financií, naposledy opäť pán Karas čítal pozmeňovák ku hypotékam, ktoré, upozorňovali sme, kolega Viskupič, ďalší, o tom, ako, ako vyzerá celý ten zákon o hypotékach, keď ste ho predkladali v decembri, no tak na koho slová asi prišlo. Samozrejme, tá pomoc sa nečerpá, pretože tá legislatíva bola spackaná, tak ministerstvo financií to takto zachraňuje a škrabe sa na uchu cez hlavu takýmto spôsobom.
No a ešte tak všeobecnejšie, pretože aby sme predsa len pred druhým čítaním, a trochu sme sa ako keby zamerali na, na niektoré také parciálne body, ktoré vyplynuli z tej diskusie medzi, medzi SLK, prvým čítaním v utorok, a teda po dni voľna dnes o deviatej ráno už v druhom čítaní, ale teda povedzme si ten, ten taký väčší obrázok, že prečo vlastne toto tuná riešime.
Tak výdavkové limity ako také sú mantinely pre vládu, ako sa má správať, aby sa krajina viacej nezadlžovala. Už dnes máme totiž dlh v hodnote takmer 70 mld. eur, ďalej narastá, za splátky dlhu platíme, platíme dnes približne 1,2 mld. eur, o tri ruky... o tri roky to bude dvojnásobok, a ak to takto pôjde ďalej, tak je to neudržateľné. A dnes – ešte stále v platnej legislatíve, čoskoro už možno nie – budeme hlasovať, ale dnes sú tieto výdavkové limity nastavené tak, aby vláda konsolidovala postupne, pomaly aj sociálne citlivo, o 0,5 % HDP ročne, čo je približne 700 mil. eur. Teda tak, ako sľuboval váš predseda vlády Fico pred voľbami, že bude konsolidovať o 0,5 % každý rok. Táto nová legislatíva alebo teda sa, sa mení, vládna koalícia tieto mantinely vyhodila von oknom a už tento rok nekonsoliduje vôbec, teda ďalej nás zadlžuje, zvyšuje splátky dlhu, čo má priamu implikáciu na rozpočet, lebo potom si nemôže dovoliť niečo iné, a teda tvrdím, že takto ohrozuje aj, aj sociálne istoty, ktoré, ktoré sama deklaruje. A táto nová legislatíva od budúceho roku hovorí – na papieri –, že bude konsolidovať prísnejšie, teda približne 1 % HDP ročne, čo je asi 1,5 mld.
Tak otázka by mohla byť, že či teda takto ste to chceli, teda hovorili ste ľuďom, že menej, ale budete konsolidovať prísnejšie, avšak, samozrejme, len ťažko si, si toto predstaviť v realite, pretože v skutočnosti táto legislatíva umožňuje vláde robiť to, čo chce. Dovoľuje jej využívať rôzne skratky, ako napríklad rabovanie II. piliera, alebo aj ešte iný, nie tento, čo nevyšiel, ale trik s energopomocou a mnohé ďalšie, ktoré na účtovnícky sa budú rátať, ale v skutočnosti nám nepomáhajú, alebo dokonca nám teda vyslovene škodia, ako ten spomínaný II. pilier. A takéto kroky napríklad dnes tá súčasne platná legislatíva neumožňuje, teda napríklad výber z II. piliera, alebo teda zníženie príspevku by nerátala ako konsolidačné opatrenie, tuto sa to rátať bude, takže skúsme si tipnúť, asi ako budú vyzerať tie opatrenia. No a v každom prípade tá akákoľvek sankcia z prípadného nedodržania toho jednopercentného konsolidačného cieľa každý, každý nasledujúci rok príde neskôr, ako, ako je mandát tento vlády. To znamená, aj ak sa nebudú správať, nebudú plniť tieto, tieto ciele, tak tá reputačná škoda príde, príde neskôr.
Inými slovami, Robert Fico politicky vyhrá, ale občania tým utrpia, pretože výsledkom bude ešte ďalšie zadlženie krajiny a ohrozenie sociálnych istôt, ktoré nám táto vláda sľubuje.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem, ďakujem, kolega Štefan Kišš, že si teda, áno, vrátil tú diskusiu vlastne k tomu aj väčšiemu obrázku, že to, čo teda vytýkame a vytýkam aj ja týmto európskym limitom, že, áno, dajú sa, nazvime to kreatívnym účtovníctvom alebo kreatívnym výkazníctvom, relatívne dosť dlhú dobu obchádzať, hej, že na papieri splnené, realita ani tak nie, a zároveň teda aj tá sankcia potom má tú európsku rýchlosť, že nech sa o nejakom vôbec nedodržaní rozhodne, tak dáva sa ešte šanca to možnosť opraviť, dodržať to, a proste to celé trvá ďalšie a ďalšie mesiace až roky, a teda tá realita skutočne je tá, že tie výdavkové limity nebudú a nevedia hrýzť aktuálnu vládu, že to fakt tam ten, to spoždenie vie byť až, až tri roky, a teda je to obchádzateľné.
To sú skutočne tie výhrady na tej, na tej takej celkovej úrovni.
Takže ešte raz, ďakujem ti.

Ďakujem za slovo.
Števo, veľmi dobrý príspevok a ja to naozaj skúsim aj teda pre voličov koalície veľmi zjednodušiť, že čo tu teda vláda robí, či stav verejných financií je zlý. Oháňa sa tým vláda od svojho nástupu. To znamená, že mali by sme šetriť. Podľa dnes platných pravidiel by sa za šetrenie nepovažovalo to, keby vláda siahla na úspory, naše dôchodkové úspory v II. pilieri. Teraz si vláda predložila návrh zmeny týchto pravidiel, aby to – v úvodzovkách – šetrenie mohla vybaviť aj tým, že siahne na naše dôchodkové úspory v II. pilieri. To je veľmi v skratke to, čo sa tu dnes deje.
Čiže namiesto toho, aby sa uťahovali opasky, tak vláda siahne na naše peniaze v II. pilieri, zakladá si tu nové ministerstvá, ktoré musia bývať v dizajnových budovách, ani nevie povedať, koľko to bude stáť a tak ďalej a tak ďalej. Čiže pokiaľ ide o nejakú poctivú prácu, tak toto je exemplárny príklad nepoctivej, nepoctivej roboty a je dôležité, aby to ľudia videli, aby tomu rozumeli, že akým spôsobom vláda ide predstierať šetrenie.
Ďakujem.

No. Áno, ďakujem pekne, díky, Jano, za, za poznámku.
A ja by som to ešte teda doplnil a to sa, to sa v mojom, do môjho vystúpenia nezmestilo, do desaťminútového, ale teda ako implikáciu tejto z polmiliardo... takmer polmiliardovej zmeny by ma zaujímalo, pán minister, ako sa menia rozpočtové ciele a teda aký, aký bude, aký bude dôsledok toho na, na samotný rozpočet. Budete meniť konsolidačný cieľ, alebo hľadať ďalšie opatrenia za tých štyristo niečo miliónov v budúcom rozpočte?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Dobrý deň, pán minister, pani ministerka, vážení poslanci, pani poslankyne. Prečo tu dnes vlastne máme túto novelu a prečo o nej rokujeme? Odpoveď je jednoduchá, pretože vládne strany, strana SMER nechce a nie je schopná šetriť a v podstate vie len rozhadzovať. A to až tak veľmi, že musí predkladať zákon, ktorý je zrejme v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky aj s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Zákon, ktorý je v rozpore s ich vlastným šesť mesiacov starým programovým vyhlásením vlády, a to je pravda, kvôli čomu tu dnes sme, pretože tvrdiť, že Matovič rozvrátil rozpočet, bolo jednoduché. Tvrdiť, že deficit za rok 2023 je 6,5 % a pomáhať si pritom trikom pri vykazovaní energodotácií bolo jednoduché. Aj sa tváriť, že budú konsolidovať 0,5 % oproti vymyslenému deficitu 6,5 %, bolo jednoduché.
Zložitým sa to stalo vtedy, keď bolo odhalené klamstvo, že Matovič žiadne financie Slovenska nerozvrátil, a odhalil to štatistický úrad vedený vaším nominantom, ktorý potvrdil, že dlh za rok 2023 nebol 6,5 %, ale 4,9 %. A tiež potom, ako bol odhalený trik s energodotáciami. Šetriť 0,5 % HDP z deficitu 4,9 % neviete ani nechcete. A preto tu teraz riešime tento návrh zákona, preto ste museli vymyslieť plán, že nebudete akceptovať ústavné výdavkové limity, ale začnete uplatňovať jednoduchšie výdavkové limit, aby ste mohli Slovensko historicky zadlžiť.
Aby som to doplnil, o rozpore s ústavou nehovorím ja ako opozičný poslanec, to by vám vôbec nevadilo, omnoho horšie je pre vás a aj bude, že o rozpore s ústavou hovorí vo svojom stanovisku nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá stále nezávislou je. A zároveň tak vo veľkej miere hovorí aj judikát Ústavného súdu vo svojom náleze so spisovou značkou 13/2022.
Preto ak pani prezidentka tento zákon nepodá na Ústavný súd, budeme tak iniciovať my z opozície. My, ktorí sme v ťažkých časoch troch kríz boli schopní výdavkové limity nielen zaviesť, čo ste vy nedokázali osem rokov, ale aj splniť, aj keď sme nemuseli. O tom, ako SMER nevie šetriť, ale len míňať, je dostatok dát z minulosti, ale aj súčasnosti. V 21. storočí, ale vlastne od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 totiž neexistuje jediná vláda vrátane troch volebných období SMER-u, ktorá by dokázala hospodáriť lepšie ako priemer Európskej únie alebo ako priemer krajín eurozóny. Teda, pardon, jedna vláda existuje, a bola to vláda hnutia OĽANO, dnes SLOVENSKO, z rokov 2020 až 2023, čo bola v histórii Slovenskej republiky jediná vláda, ktorá dokázala hospodáriť lepšie ako priemer krajín Európskej únie a lepšie ako priemer krajín eurozóny. A keď vidím súčasnú vládu, som si istý, že lepšie ako priemer krajín Európy, Európskej únie alebo eurozóny hospodáriť nedokážu.
Keď sme nastúpili v roku 2020, v štátnej kase bolo 1,5 mld. eur, ktoré stačili na tri týždne fungovanie krajiny. Napriek tomu naša vláda dokázala z toho vykúzliť nemožné. A po našom vládnutí sme tam nechali šesťkrát viac peňazí, ako sme zdedili. Na covid a energetickú krízu sme ľuďom doručili 17,9 mld. eur, na prorodinnú politiku 200 eur na dieťa, 1,7 mld. eur. Oproti vládam SMER-u a HLAS-u sme dali dôchodcom navyše 1,1 mld. eur len v roku 2023. Ďalšie miliardy od roku 2020. Aj vianočný dôchodok 300 eur v roku 2023 sme zabezpečili my, čo ste na výbore finančnom priznali sami. Učiteľom, zdravotníkom a štátnym zamestnancom sme historicky navýšili platy. Učiteľom o 27 %, zdravotníkom a štátnym zamestnancom o takmer 22 %. Historicky sme zvýšili platy aj lekárom. V porovnaní s priemernou mzdou zarábajú lekári v nemocniciach lepšie ako ich českí kolegovia. Zastropovali sme ceny energií, tak aby Slováci nemuseli platiť mnohonásobne viac ako ich napríklad českí kolegovia. Ceny elektriny sme zabezpečili na minimálnych úrovniach do roku 2027, preto sa táto vláda o to starať už vôbec nemusí.
A počas týchto ťažkých kríz a enormnej podpory obyvateľa, rádovo v desiatkach miliárd eur, sme od roku 2020 hospodárili s rozpočtom lepšie ako priemer krajín Európskej únie a lepšie ako priemer krajín eurozóny, čo sa inej vláde nepodarilo. O 0,7 % HDP lepšie ako priemer. Zároveň sme dokázali medzi krízovými rokmi 2021 a ’22 skonsolidovať verejné financie o 3 %, čo sa vám nepodarí.
Politici zo SMER-u, keď boli v opozícii, tak mali plné reči o zadlžovaní Slovenska, hoci boli tri gigantické krízy a to zadlženie bolo menšie ako v ostatných, a teda v mnohých iných krajinách Európskej únie. Ale nepočuli ste o zadlžení hovoriť posledného pol roka. Prečo? No preto, lebo odkedy ste prebrali koncom októbra moc, tak len za pol roka ste zadlžili Slovensko o 6,3 mld. eur.
Pán Blcháč hovoril, že tu narábame s miliardami hore-dole, takže exaktné číslo, 31. 10. 2023 bol dlh 65,6 mld. eur, 30. 4. 2024 72 mld. eur. To je rozdiel 6,3 mld. eur. Týmto tempom za štyri roky zadlžíte Slovensko o viac ako 50 mld. eur, čo je približne 10-tisíc eur na hlavu. A to ste Matovičovi vyčítali, že mal deficit 4 mld. eur ročne, ale za pol roka ste dokázali minúť 6,3 mld. alebo zadlžiť Slovensko 6,3 mld., čo je trojnásobné tempo. A namiesto šetrenia ste ľuďom od začiatku vášho pôsobenia vo vláde dokázali akurát zvýšiť dane, zvýšiť zdravotné odvody, siahnuť na II. pilier, zvýšiť viac ako 900 poplatkov, zabrániť dôchodcom, aby odchádzali do predčasného dôchodku, znížiť im výpočet na tento dôchodok, daň zo sladených nápojov a tak ďalej a tak ďalej.
Takže zhrniem. Ako sme zvyknutí, máme tu opäť pokus o taký trik pri správe verejných financií. Minule to bol trik výkaznícky, ako hovorí pán minister, neúspešný. Teraz je tu trik legislatívny, zrejme protiústavný a je to aj trik na ich vlastnom pol roka starom programovom vyhlásení vlády. Nie, dnes už neplatí teda veta z programového vyhlásenia vlády, strana 27: „V roku 2024 bude zníženie deficitu verejných financií predstavovať 0,5 % HDP.“ Na to by im bohato stačili dnešné výdavkové limity vypočítané Radou pre rozpočtovú zodpovednosť v sume 48 mld. eur, ale dnes máme v zákone sumu o 10 mld. vyššiu. Od ministra, ktorý sa ešte pred rokom verejne chválil, ako on hospodáril s 19 mld., a kritizoval nás za prvýkrát historicky lepšie hospodárenie než priemer krajín Európskej únie, tak ten istý človek dnes predkladá zákon, kde si napísal 58 mld., čiže o 200 % viac, resp. trojnásobne viac.
Takže o akom šetrení sa bavíme v roku 2024? O žiadnom. Päťdesiat osem miliárd totiž nie je šanca minúť, lebo im toľko nikto ani len nepožičia. To sú naše limity v podstate aj bez zákona. Načo sú nám potom takéto bezzubé limity vôbec v zákone? Pre verejné financie nanič.
Preto nemôžme podporiť tento zákon, lebo neprináša žiadne limity, žiadne šetrenia, ako súčasná vláda sľubovala, a navyše je zrejme aj protiústavný.
Ďakujem veľmi pekne.