15. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak ja si dovolím bližšie k tomuto návrhu zákona.
Áno, on tu už nejaké tie týždne leží v parlamente, preto teda začnem tým, že áno, tam bola účinnosť od 1. 7., takže, samozrejme, ak by sme sa dostali do druhého čítania, tak sa účinnosť, samozrejme, musí primerane upraviť.
Ale teda poďme k podstate, k podstate. Čo sa týka cien benzínu a nafty, v nedávnom období znovu atakovali veľmi-veľmi vysoké úrovne. Pamätáme si aj vyjadrenia vtedajšej opozície, ako veľmi by s tými cenami zatočili a že teda by, samozrejme, zabezpečili, aby ľudia mohli tankovať lacnejšie, a teda aby sa takto pomohlo ľuďom. No, nejak nevidíme v tejto, v tejto veci žiadnu aktivitu zo strany koalície, tak preto vlastne je tu tento návrh a bude aj ďalší, ktorý vlastne dáva možnosť to, čo samotná vládna koalícia sľubovala občanom, aby sa znížili ceny benzínu a nafty.
Áno, ja poviem, že ak sa pozrieme teraz na ceny, tak je tam trošku prehup, tie ceny prestali rásť, dokonca aj klesli, ale vieme, že to sa hýbe, predpoklad je, že počas letnej sezóny a potom zasa aj, samozrejme, na jeseň, keď už je aj vykurovacia sezóna a tieto veci, tie ceny zasa jednoducho pôjdu hore. Čiže jedna vec je, bolo by dobré si dostáť sľubom a zabezpečiť rozumnejšie, teda nižšie ceny palív pre občanov, ale zároveň to má, samozrejme, ešte jednu rovinu. Proste vždy sa snažím predkladať návrhy zákonov také, aby dávali zmysel, aby buď pomohli, alebo minimálne nezaťažovali verejné financie. Čiže je tu ešte táto rovina. Sme malá krajina, máme susedov a tá realita je, že pri tých cenách, ktoré sú najvyššie vo V4, dokonca ešte aj v Rakúsku sú nižšie ceny palív ako na Slovensku, a polovica Slovenska je v dostupnosti, žije v dostupnosti asi cca 50 kilometrov od hraníc, takže tá cezhraničná turistika nie je len za nákupom potravín, ale napríklad aj za nákupom benzínu a nafty je výrazná.
Prejavuje sa to dokonca, aj keď pozeráme údaje štatistické, ako sa vyvíja maloobchodný predaj, tak v podstate je tam jasne vidieť prepad predaja alebo teda výkonov čerpacích staníc, z čoho sa to teda určuje, a je vidieť, že predaj či benzínu, či nafty je výrazne nižší ako vlani. Čiže jednoducho aj tieto údaje potvrdzujú to, že občania chodia tankovať do prihraničných oblastí zahraničia.
Samozrejme, tá miera závisí od toho, aké tie aktuálne ceny sú. Čím sú vyššie ceny, tak ten rozdiel je proste, samozrejme, aj v tom absolútnom čísle vyšší. Ak sú trošku nižšie, tak proste je nižší, ale stále tam je. To znamená, tá druhá rovina, prečo tento návrh predkladám, je, aby sme otočili tento trend, aby všetci občania kupovali tuná na Slovensku palivá, pretože ak kupujú v zahraničí, tak jednoducho vláda prichádza, alebo verejné financie prichádzajú o kompletný výnos dane, spotrebnej dane, takisto kompletný výnos dane z pridanej hodnoty a pri benzíne je zrovna podiel týchto platieb štátu viac ako 60 %. To znamená, každý jeden človek, ktorý natankuje v Poľsku, v Maďarsku, Česku, v Rakúsku, už kdekoľvek, jednoducho odniesol veľa financií do zahraničia a jednoducho potom chýbajú tuná.
Takže tá vec je, aby sa ľuďom neoplatilo kupovať v zahraničí. Tie ceny naše by mali byť nastavené, my by sme mali byť na úrovni alebo ideálne najnižšia krajina V4, čo sa týka cien.
Je tam ešte aj ďalší bonus, sme malá krajina, ľudia vedia, aké sú tie ceny. Proste prechádzajúci, tranzitujúci, či už teda nákladná doprava, alebo aj osobná, natankujú pred jednými hranicami, prejdú malé Slovensko, natankujú za ďalšími hranicami, a zasa je výnos pre Slovensko nulový. Takže ak by sa znížili ceny, či už teda, ako v tomto návrhu zákona navrhujeme, znížením dépeháčky, tak sa ešte stane aj to, že zahraniční občania, či už tranzitujúci, alebo opačne, žijúci v pohraničí našich susedných krajín by mohli ísť tankovať na Slovensko a na takomto rozsahu by ten výnos štátu mohol byť dokonca aj vyšší.
Samozrejme, navrhujeme to na, alebo navrhujem to na ohraničené obdobie, takisto vždy ctím to, že zákon má vzniknúť a má mať, má mať aj nejakú sunset klauzulu, to znamená, má skončiť a ak sa teda, samozrejme, zistí, že bol významný, bol prínosný, tak, samozrejme, dá sa znovu schváliť, respektíve predĺžiť jeho účinnosť. Takže aj toto je v tomto návrhu zakotvené, že to navrhujeme v tomto momente na jeden a pol roka.
Čo sa týka sadzby 8 %, áno, je tam určitý rozpor s únijnými pravidlami, ale je to možné, dočasne sa to urobiť dá. Je to dočasné a máme aj príklad, toto isté urobilo Poľsko, ktorí tiež znížili sadzbu dane z pridanej hodnoty na palivá na 8 %, takže aj z tohto pohľadu je to možné. Vie to byť, samozrejme, je hlavne na rozhodnutí aj vládnej koalície, či by si vedela predstaviť a podporila tento návrh zákona.
Každopádne ja prosím celé, v tomto momente síce prázdne, prázdne plénum, ale poprosím teda o podporu. Za mňa v tomto momente všetko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Janckulíkovi, ktorého určil gestorský výbor pre financie a rozpočet.
Prosím, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, tak sa chcem spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ešte ústne. Nie je tomu tak, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k nej ešte navrhovateľ zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. V tom prípade prerušujem rokovanie o tomto bode.
A pokračujeme bodom č. 93, návrhom alebo teda prvým čí... 92 sme prešli teraz. (Reakcia z pléna.). Aha. Áno, áno. Teda návrh, prvé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, teda tlač 273.
Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 273.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Máme tu pár kolegýň a troch kolegov, takže všetkým vám ešte raz želám príjemné piatkové popoludnie. No, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady.
Cieľom predloženého zákona je zmierniť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Návrhom zákona sa pre jedenapolročné prechodné obdobie znižuje spotrebná daň z bezolovnatého motorového benzínu zo súčasných 514 eur na tisíc litrov na 359 eur na tisíc litrov a spotrebná daň z nafty sa znižuje z 368 eur na tisíc litrov na 330 eur na tisíc litrov.
Poviem zase len krátko. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, takisto s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je v súlade takisto aj s právami Európskej únie.
Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa zasa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásil navrhovateľ pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže máme pred sebou druhý zákon z rovnakej kategórie, to znamená s cieľom znížiť predajné ceny pohonných látok, to znamená benzínu a nafty, a pomôcť takto ľuďom, občanom, ale zároveň aj firmám a zabezpečiť, aby sa ceny stali konkurencieschopnými aj oproti zahraničiu a takto vlastne aj z väčšieho rozsahu predaných palív získať vlastne následne aj nejaké peniaze do štátneho rozpočtu. Z jedného pohľadu, že naši občania nebudú tankovať v zahraničí a nebudú tak podporovať rakúske verejné financie napríklad, a opačne, dajme šancu práve ľuďom z Rakúska z pohraničia alebo z Maďarska alebo aj z Česka, aby si lacnejšie natankovali na Slovensku a podporili tak naše verejné financie a pomohli proste takto Slovensku.
Čiže prečo je to tak. Tieto návrhy som dával dva a sú to dve možnosti, ako s tým môže vládna koalícia niečo urobiť, samozrejme, dáva zmysel urobiť buď obe, alebo len jedno z toho, už je to na zvážení, alebo aj nič možno, ale treba potom jasne povedať, že toto potom už nie je politika proste reálnej pomoci ľuďom.
Zasa poviem, práve palivá sú tým, tou komoditou, kde má štát asi najväčší podiel vlastne z tej celkovej ceny, keď sa spočíta spotrebná daň, keď sa spočíta dépeháčka, tak je to vyše 60 % z ceny koncových palív z toho, čo platí občan, ide týmito formami štátu. Možno je zaujímavé vedieť, možno to každý nevníma, že to zdaňovanie ako veľmi je to drakonické, že keď si zoberiete, že teda na tisíc litrov benzínu je spotrebná daň 514 eur, čiže je to vlastne nejakých 51 centov z každého jedného litra. To sa možno človeku tak lepšie vníma. No ale štát, samozrejme, vyberá aj tú dépeháčku a keďže spotrebná daň je súčasťou ceny, tak vlastne to nielenže platíme z toho zvyšku, ale vlastne štát nás ešte aj z tej spotrebnej dane, ešte aj z toho je vlastne, je vlastne ďalšia daň, takže štát nám uvalí na nás jednu daň a potom na tú daň uvalí ďalšiu daň a nechá to občana zaplatiť.
No len aby sme, prosím, vnímali tú druhú stranu, keď aj tu častokrát sa prijímajú rôzne potom že aj nezmyselné podpory alebo čokoľvek, proste všetko pochádza od ľudí. Každé jedno euro, ktoré, ktoré štát minie, proste najprv musel niekomu zobrať a tieto výnosy zo spotrebných daní sú, to sú fakt miliardové položky. Platia to ľudia.
Takisto to zasa, ako hovorím vždy, ctím to, že keď zákon vzniká, mal by mať nejakú obmedzenú platnosť, aby sa ukázalo, či dáva zmysel, takže súčasťou je teda povedané, že je to na určité obdobie, na rok a pol s tým, že teda, samozrejme, dá sa predĺžiť alebo nepredĺžiť a potom by boli pôvodné, pôvodné parametre.
Čo tak ešte povedať k tomu? Možno by bolo dobré vnímať to, že kde sú tie naše, kde sú tie naše sadzby. Veď Európska únia, aby sme zasa vnímali, samozrejme, pracuje, každá jedna krajina má povinnosť mať spotrebnú daň na palivá, okej, rešpektujme, ale tu je otázka, že prečo by Slovensko, ktoré inak naša životná úroveň je druhá najnižšia v Únii, naše platy zďaleka nedosahujú priemernú výšku Únie, prečo vlastne my máme tú spotrebnú daň vyššiu ako to požadované únijné minimum. Zasa sú tu dva pohľady. Jeden je, veď keď tí naši ľudia ani nezarábajú aspoň priemerne v Únii, ani naša ekonomika neni aspoň priemerne výkonná v Únii, tak proste dajme im tú sadzu najnižšiu. Čiže vlastne to, kam tie sadzby znižuje tento môj návrh, tak je na to európske minimum, hej, čo tiež nie je málo, veď sa to v prípade toho benzínu znižuje na 359 eur na tisíc litrov alebo zasa cca 36 centov na jeden liter, stále je to veľa. Aj z tohto ešte štát bude mať vlastne aj ďalšiu dépeháčku. Takže buďme v tomto takí, že najnižšiu možnú, možnú cifru tam dajme.
A takisto veď, ja trošku odbočím k Írsku. Írsko, keď sa pozriete na daňové sadzby, má ich v podstate asi najnižšie v celej Európskej únii. Viete, aký má Írsko problém? Írsko má tak vysoké príjmy štátneho rozpočtu, že nevie, čo s tými peniazmi, nevie, kam ich ukladať, lebo ich, samozrejme, nemôže rozpustiť v spotrebe, lebo zasa len by to rozbilo ekonomiku, a je to preto, že je tam výrazná ekonomická aktivita. Že áno, veľké nadnárodné firmy globálne zdaňujú tam, že tam proste fakt akože tá ekonomika šliape a je to práve preto, že je málo alebo výrazne menej brzdená daňami ako tuná na Slovensku. Ak je niečo, na čom sa vieme zhodnúť ekonómovia, neekonómovia, všetci aj tu v pléne, daňové zaťaženie je brzdou pre ekonomiku. Je. A platí tam, samozrejme, ďalšie pravidlo, že čím vyššie daňové zaťaženie, tým je to vyššou brzdou ekonomiky, tým viacej to brzdí ekonomickú aktivitu a jednoducho, keď sa pozrieme tam, kde my sme, no tak Slovensko, ak niečo má robiť, tak má podporovať ekonomickú aktivitu, znižovať dane a z tohto potom môžme mať aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, tak ako je ten príklad Írska. Nie to dusiť všade, nie tuto mať drakonicky vysoké sadzby spotrebnej dane, nie vymyslieť ďalšiu spotrebnú daň z cukru a, ja neviem, ďalšie a ďalšie proste nové dane alebo zvyšovanie existujúcich sadzieb daní a odvodov. Toto všetko vo finále bude viesť len k úpadku, k stagnácii alebo teda k stagnácii a úpadku a jednoducho nepomôže to. Takže zasa nehovorím, že je to najväčší možný krok, ale je to krok, ktorý uľahčí ľuďom, pomôže, pomôže firmám, zlepší konkurencieschopnosť Slovenska, dá nám možnosť konkurovať zahraničiu a vo finále to môže dokonca, práve opačne, priniesť nejaké príjmy navyše. Aj keď, samozrejme, ten základný a prvý vplyv vnímajme ako negatívny, ale môže sa výrazne znižovať vlastne tým vyšším rozsahom, vyšším množstvom predaných, predaných pohonných hmôt.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Keďže som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, chcem sa spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, v tom prípade vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa k nej ešte chce vyjadriť navrhovateľ, nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode.
A ideme na ďalší bod, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariána Viskupiča, Branislava Gröhlinga, Jany Bittó Cigánikovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe.
Je to tlač 280 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie 294.
Dávam teraz slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Branislava Gröhlinga, Jany Bittó Cigánikovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe, tlač 280.)

Opäť ďakujem pekne za slovo. Kolegynky, kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Predkladáme ho na rokovanie Národnej rady poslanci za stranu SaS Branislav Gröhling, Janka Bittó Cigániková, Vladimír Ledecký a ja.
Cieľom predkladaného návrhu je vytvoriť základný ústavný rámec pre tvorbu dôchodkovej politiky na Slovensku do budúcna.
Zasa asi teraz iba takto krátko a bližšie, bližšie návrh predstavím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.